Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/27/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobcu: B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - A. XXX, XXX XX E., adresa na doručovanie: V. X, XXX XX C., občan SR, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 012752911261114 zo dňa 26.11.2014 a úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 000141311080115 zo dňa 09.01.2015 sú bezúročné a bez poplatkov.

2. Žalobca po skutkovej stránke žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo 26.11.2014 k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 012752911261114 a dňa 09.01.2015 k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 000141311080115, ktoré sú v zmysle ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení bezpochyby spotrebiteľskými zmluvami. Žalobca je toho názoru, že predmetné zmluvy neobsahujú všetky zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia Zmlúv požadované náležitosti, z ktorého dôvodu sa žalobca domáha určenia, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov.

3. Naliehavý právny záujem na určení, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov vyvodzuje žalobca z potreby odstránenia právnej neistoty v právnom vzťahu medzi ním a žalovaným a poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo/1338/96.

4. Ďalej uviedol, že zmluvou č. 012752911261114 zo dňa 26.11.2014 bol žalobcovi poskytnutý účelový úver vo výške 22.000,-€, ktorý mal splatiť v 96 mesačných splátkach po 396,68 €. Celková suma, ktorú mal žalovanému zaplatiť predstavuje výšku 38.081,28 €. Žalovaný v zmluve ale uvádza celkovú sumu 36.371,09€, taktiež je v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko jej skutočná výška je 16,28% a nie 14,63% ako uvádza v zmluve žalovaný. Zmluvou č. 000141311080115 zo dňa 09.01.2015 bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový úver vo výške 13.500,-€, ktorý mal splatiť v 95 mesačných splátkach po 220,25 €. Celková suma, ktorú mal žalovanému zaplatiť predstavuje sumu 20.923,75 €. Žalovaný ale v zmluve uvádza celkovú sumu 19.883,9 €. Taktiež je v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko jej skutočná výška je 12,6% a

nie 10,94% ako uvádza v zmluve žalovaný. Uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa má rovnaké dôsledky, ako keby tento údaj v Zmluve úplne absentoval. Takéto konanie žalovaného je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmluve ďalej absentuje uvedenie výšky , počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovaný ako subjekt opakovane poskytujúci spotrebiteľské úvery a zároveň banka by mal pri ich poskytovaní postupovať s odbornou starostlivosťou, dbať na to, aby bol spotrebiteľ presne, jasne, úplne a pravdivo informovaný o všetkých podmienkach, a pri uzatváraní zmlúv by mal poskytovať s odbornou starostlivosťou. Úver ktorý žalovaný žalobcovi dňa 26.11.2014 zmluvou č. 012752911261114 bol účelovo viazaný na splatenie starších záväzkov, ktoré mal žalobca voči žalovanému. Obe zmluvy žalobca uzatvoril so žalovaným v relatívne krátkom časovom rozpätí (cca 6 týždňov), a za účelom plnenia povinností z oboch týchto zmlúv bol povinný mesačne uhrádzať žalovanému mesačne celkovú sumu 616,93€. Okrem toho mal žalobca záväzky aj vo vzťahu k ďalšiemu veriteľovi vo výške 285,85 € mesačne. Žalovaný mal postupovať pri poskytovaní úverov s odbornou starostlivosťou. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä vyhlásenie v čl. II bod 5. Zmluvy ,,dlžník podpisom tejto zmluvy súhlasí s návrhom banky, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách“

5. K žalobe žalobca pripojil: Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 012752911261114, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ č. 000141311080115.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.10.2017 namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ďalej uviedol, že RPMN aj celková čiastka, ktorú musí dlžník (žalobca) zaplatiť v oboch napadnutých úverových zmluvách je uvedená v správnej výške. Žalobca sa môže rozhodnúť, či chce úver poistiť a ak sa rozhodne, že áno, môže si vybrať z dvoch balíkov. Poistenie bolo žalovanému pri uzatváraní zmlúv ponúknuté ako možnosť, nebolo povinné. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je z napadnutých úverových zmlúv zrejmý a teda žalobca nepochybne vedel, v akej výške, kedy a ako má poskytnutý úver splácať. Žalovaná postupovala pri poskytnutí s odbornou starostlivosťou, nakoľko ako vyplýva zo žiadosti o flexipôžičku, žalovaný riadne preveril a posúdil schopnosť žalobcu úver splácať, pričom skúmal okrem iného zamestnanie žiadateľa, odvetvie výroby a jeho profesiu, skutočnosti, či nie je vo výpovednej alebo skúšobnej dobe, vedľajšie zdroje príjmu, čistý príjem žiadateľa za posledné tri mesiace, záväzky žiadateľa v iných bankách a jeho záväzky u iných veriteľov, výdavky žiadateľa, prípadné zrážky zo mzdy žiadateľa, rodinný stav, počet vyživovaných detí, počet členov domácnosti a iné. Pokiaľ žalobca uvádza, že mal záväzky voči ďalšiemu veriteľovi vo výške 285,85€, túto skutočnosť v žiadosti o úver neuviedol, čím porušil svoju povinnosť. Ani jeden z úverov nie je riadne splácaný a žalovanému teda vzniká škoda. Pokiaľ ide o údajnú neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, zo zákona je žalovaná povinná ponúknuť svojím klientom možnosť alternatívneho (mimosúdneho) riešenia sporov. Žalobca mal možnosť návrh žalovanej, aby prípadné spory vzniknuté z úverových obchodov boli rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, odmietnuť - v takom prípade by zmluvy rozhodcovskú doložku neobsahovali.

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil súdu: Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému úveru, informáciu finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, Žiadosť o flexipôžičku - bezúčelová.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zákonodarca zhodnotil, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov a túto skutočnosť zakotvil do novely zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o zahrnutie poistného do hodnoty RPMN a celkovej čiastky, zo žiadneho ustanovenia napadnutých zmlúv nevyplýva, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru resp. poskytnutia úveru za daných podmienok. Z textu zmlúv nie je totiž zrejmé, či by žalovaný poskytol žalobcovi úver za rovnakých podmienok, ako k tomu došlo, aj keby žalobca poistenie neuzavrel. Žalovaný v zmluvách neuvádza výšku mesačnej splátky bez poistenia, samostatne uvádza len výšku poistného. Má za to, že poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru za podmienok za ktorých mu bol úver poskytnutý a jeho výška mala byť zahrnutá do celkovej čiastky a do hodnoty RPMN. Pokiaľ ide o neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, skutočnosť, že v rozhodcovskej

doložke je zakotvená možnosť voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom ešte podľa tvrdenia žalobcu nenapĺňa zákonnú požiadavku, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré nie sú individuálne dojednané a spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Voľba súdu totiž vždy prislúcha žalobcovi a je viac ako očividné, že takmer výlučne je žalobcom veriteľ, ktorý využíva skutočnosť, že v rámci rozhodcovského konania nie je žalovanému spotrebiteľovi poskytnutá taká ochrana, ako si vyžadujú platné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Z tohto titulu je rozhodcovskú doložku potrebné v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka považovať za neprijateľnú podmienku, a teda neplatné dojednanie.

9. Na pojednávaní súdu, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že k otázke eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda tzv. rozklad splátok, či je nutný, alebo nie v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, poukázal na aktuálnu judikatúru NS, ktorý uznesením zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 rozhodol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anulitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Pokiaľ zákon uvádza pojmy výška, počet alebo termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru má zahŕňať. Navyše od 01.05.2018 legislatívne pragnatnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo možné a potrebné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom, čiže z uvedeného je zrejmé, že splátku v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie je potrebné uvádzať v členení na istinu a jednotlivé príslušenstvo, ale postačuje vyjadrenie tak, ako je to v oboch napadnutých zmluvách uvedené. V ostatnom zotrváva na písomnom vyjadrení.

10. Súd v uvedenom spore konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľský spor, kde sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva, medzi sporovými stranami je sporná skutočnosť, či poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom súd podľa predbežného právneho posúdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré znegovalo doteraz platnú judikatúru súdov nižších stupňov a ustálilo, akým spôsobom sa má eurokonformne vykladať ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010, ktoré je medzi sporovými stranami sporné.

11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzatvorenou dňa 26.11.2014, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzatvorenou dňa 9.1.2015, so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, údajom o ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému úveru, informáciou finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu so žiadosťou o poskytnutie bezúčelovej Flexipôžičky zo dňa 08.01.2015, so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB a. s. pre poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, pričom zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav:

12. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 26.11.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ registračnéčíslo:012752911261114. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi bezúčelový spotrebný úver vo výške 22.000,-Eur pri výške úrokovej sadzby 13,90 % ročne. Čerpanie úveru bolo dohodnuté jednorázovo dňa 26.11.2014, lehota splatnosti 96 mesiacov, dátum prvej splátky bol dňa 12.12.2014 a dátum poslednej splátky dňa 12.11.2022. Mesačná anuitná splátka vrátane poistného predstavovala 396,68,-Eur. Celkové náklady dlžníka predstavovali sumu 14.371,09,-Eur a celkovú čiastku, ktorú musí žalobca ako dlžník zaplatiť predstavovala sumu 36.371,09 Eur, z toho istina 22.000,-Eur a výška celkových nákladov dlžníka 14.371,09,-Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 14,63% a priemerná RPMN predstavovala 11,25%. Súčasťou zmluvy bol aj prehľad poplatkov.

13. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 9.1.2015 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ registračnéčíslo:000141311080115. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi bezúčelový spotrebný úver vo výške 13.500,-Eur pri výške úrokovej sadzby 10,40 % ročne. Čerpanie úveru bolo dohodnuté jednorázovo dňa 09.01.2015, lehota splatnosti 96 mesiacov, dátum prvej splátky bol dňa 12.02.2015 a dátum poslednej splátky dňa 12.12.2022. Mesačná

anuitná splátka vrátane poistného predstavovala 220,25,-Eur. Celkové náklady dlžníka predstavovali sumu 6.383,90,-Eur a celkovú čiastku, ktorú musí žalobca ako dlžník zaplatiť predstavovala sumu 19.883,90 Eur, z toho istina 13.500,-Eur a výška celkových nákladov dlžníka 6.383,90,-Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 10,94% a priemerná RPMN predstavovala 11,25%. Súčasťou zmluvy bol aj prehľad poplatkov,

14. Nakoľko bol žalobca toho názoru, že uzatvorená zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, svojou žalobou sa domáha, aby súd určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. 22. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) 129/2010 Z. z. platného a účinného od 01.01.2013 do 09.06.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) 129/2010 Z. z. platného a účinného od 01.01.2013 do 09.06.2013, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že úver uzatvorený medzi sporovými stranami na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 26.11.2014 a zo dňa 09.01.2015 sú bezúročné a bez poplatkov vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorená zmluva neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca poukázala v tejto súvislosti na viacero rozhodnutí krajských súdov a ostatných súdov na území Slovenskej republiky, pričom ohľadom naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31. 07. 2009. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne 11 3 Cdo 146/2017 informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

22. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť

nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

23. Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.

24. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

25. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice.

26. Súd teda rešpektujúc názor dovolacieho súdu dospel k záveru, že pokiaľ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v uzatváraných zmluvách podľa zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, uzatvorené zmluvy medzi žalobcom a žalovaným spĺňala všetky zákonné náležitosti zákona č. 129/2010, a teda požiadavka žalobcu na určenie, že poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov je nedôvodná. Aj samotný spotrebiteľ musí hájiť svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura, non dormientibus pro sunt - právo patrí bdelým nie spiacim. Aj samotný spotrebiteľ musí byť bdelý, ostražitý a pri uzatváraní zmlúv si musí veľmi dobre zvážiť, za akých podmienok zmluvu uzatvára, musí zvážiť svoju bonitu, teda či má na to, aby uvedený úver splácal. Spotrebiteľ sa často dovoláva ochrany a veľa krát sa stáva, že nezaplatí v prospech veriteľa ani požičanú istinu. Súd nemôže poskytovať bezbrehú a nekonečnú ochranu spotrebiteľom. Aj samotný spotrebiteľ musí byť aktívny a veľmi dobre zvažovať, za akých podmienok vstupuje do zmluvného vzťahu s tým ktorým dodávateľom. Je potrebné si uvedomiť, že v danom spore je žalovaným bankou, ktorá pôsobí na trhu niekoľko desiatok rokov a ak sa žalobcovi podmienky, za ktorých poskytol úver, zdali nevýhodné, mohla sa obrátiť na inú banku, prípadne na nebankový subjekt.

27. Pokiaľ sa týkalo výtky žalovaného, že zmluva obsahovala aj neprijateľné zmluvné podmienky, a to rozhodcovskú doložku a vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, tieto neprijateľné podmienky žalovaný bližšie nenamietala resp. nepreukázala ich súvis s určením, že úver je

bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný ako spotrebiteľ poskytnutý úver riadne nespláca, pričom uvedené žalobcom deklarované neprijateľné podmienky nespôsobujú neplatnosť uzatvoreného právneho vzťahu. V prípade, že by sa dodávateľ domáhal použitia týchto neprijateľných zmluvných podmienok existujú spôsoby ochrany, ktoré môže žalobca ako spotrebiteľ využiť, aby sa tak zabránilo nezákonným praktikám zo strany dodávateľa. Samotné žalovaným deklarované neprijateľné podmienky však vo väzbe na určenie, ktorého sa domáhal nemajú žiadny vplyv. Taktiež súd vykonaným dokazovaním nezistil, že RPMN ako i výška ročnej úrokovej sadzby sú v rozpore s dobrými mravmi. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie poskytnutej sumy na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Podľa súdu výška RPMN bola riadne uvedená a vypočítaná vychádzajúc pri výpočte z poskytnutej výšky úverov, dohodnutou výškou mesačných splátok a počte splátok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania rozhodol sudca s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala v spore plný úspech, nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.