Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Em/6/2017

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: Peter Hrebenár, nar. 16.08.1981, bytom Štefánikova 723/22, 905 01 Senica proti povinnej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., o návrhu na výkon rozhodnutia o styku s mal. dieťaťom: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s mal. Y. B., nar. 29.04.2002 zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 28.09.2017 domáhal výkonu rozhodnutia vydaného Okresným súdom Skalica č. k. 2P/153/2016 - 25 zo dňa 01.06.2017.

2. Oprávnený v návrhu uviedol, že povinná neustále bráni v styku s maloletým a nechce maloletého odovzdať ani napriek tomu, že bola privolaná polícia. Ďalej uviedol, že povinná robí neustále problémy, udáva ho za alimenty a podáva návrhy na vymáhanie exekútorom. Povinná sa mu snaží rozbiť manželstvo s terajšou manželkou a deťom rozpráva, že urobí všetko preto, aby skončil vo väzení. Poukázal na to, že maloletý k nemu chce chodiť, nakoľko sa u neho cíti dobre a vychádza si aj s jeho terajšou manželkou a nevlastnou sestrou a bratom.

3. Dňa 20.12.2017 doručila súdu povinná vyjadrenie k návrhu oprávneného, v ktorom uviedla, že oprávnený si pre maloletého nechodí v určený deň a hodinu a niekedy ani vôbec a posiela po neho svoju manželku a počas toho sedí v aute.

4. Súd dňa 09.03.2018 v zmysle § 380 Civilného mimosporového poriadku požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica o poskytnutie súčinnosti a prešetrenie dôvodov nepodrobenia sa výkonu rozhodnutia.

5. Dňa 19.04.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica doručil súdu správu, v ktorej uviedol, že podľa vyjadrenia matky začali vznikať problémy so stykom otca a maloletého asi v 09/2017, kedy bola počas preberania dieťaťa prítomná aj manželka otca, ktorá povinnú osočovala a nadávala jej a z toho dôvodu sa styk neuskutočnil. Rodičom bolo v tom čase ponúknuté poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb Senica a účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi čo sa týka styku otca s maloletým. Rodičia a maloleté deti aktívne spolupracujú s referátom formou individuálnych stretnutí a boli tiež realizované dve rodinné konferencie, jedna za účasti maloletých detí a druhá len s rodičmi. Počas prvého stretnutia si rodičia spoločne stanovili pravidlá, že oprávnený si bude preberať mal. Y. bez prítomnosti jeho terajšej manželky a tiež dá povinnej vedieť deň dopredu pred realizáciou styku, či sa bude styk aj realizovať. Počas druhého stretnutia dňa 26.02.2018 sa rodičia vyjadrili, že styk otca s deťmi prebieha pravidelne a vedia sa dohodnúť. Dňa 23.03.2018 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zúčastnil na odovzdávaní maloletých detí otcovi, avšak otec sa na preberanie detí

nedostavil a matka sa vyjadrila, že sú dohodnutí na nepárne víkendy, nakoľko lepšie vyhovujú otcovi. Dňa 13.04.2018 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zúčastnil na odovzdávaní maloletých detí otcovi počas nepárneho týždňa. Otec si prišiel pre deti sám, bez manželky, deti boli na styk riadne pripravené a vyjadrili sa, že sa tešia na otca. Záverom sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica vyjadril, že styk otca s mal. Y. je bezproblémový a rodičia sa vedia dohodnúť.

6. Podľa § 370 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

7. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

8. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

9. Podľa § 377 ods. 1 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 373 na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška č. 207/2016 Z. z.“), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

12. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

13. Podľa § 3 ods. 4 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracuje na požiadanie súdu správu, ktorá má náležitosti uvedené v § 5 písm. a) až d) vyhlášky. Ak bola ako súčasť vykonávaných opatrení podľa osobitného predpisu navrhnutá mediácia ako odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, správa podľa prvej vety obsahuje aj informáciu o mediácii.

14. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade viesť povinného rodiča k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Pred nariadením výkonu rozhodnutia súd zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú dôvody, pre ktoré sa mu podrobiť nemôže. Úlohou súdu je posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má rodič povinný ako aj oprávnený a taktiež správanie dieťaťa.

15. Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 25/03 zo dňa 24. novembra 2004, v ktorom ústavný súd konštatuje, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Je potrebné brať ohľad na záujmy dotknutých osôb, predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa

musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Je potrebné nájsť určitý a konkrétny spôsob zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov.

16. Nie je vždy účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí, aby súd automaticky siahal k donucovacím prostriedkom za nedodržiavanie styku podľa súdneho rozhodnutia. K týmto prostriedkom súd pristúpi až vtedy, ak sa skutočne povinná osoba nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a neexistujú vážne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súd pritom vychádza zo skutkového stavu, rozhodujúceho v čase vydania rozhodnutia. Nie je zmyslom a účelom konania, aby súd nariaďoval výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, aby tým sankcionoval povinnú osobu za nedodržiavanie súdneho rozhodnutia v minulosti. Pre súd je rozhodujúce, či povinný rešpektuje súdne rozhodnutie (teda či dochádza ku styku maloletého s oprávneným) v čase rozhodovania súdu. Súd musí pri rozhodovaní vziať do úvahy stabilitu právnych vzťahov účastníkov konania s ohľadom na maloleté dieťa. Automaticky siahať k donucujúcim opatreniam nemožno považovať za účelné. Nariaďovanie výkonu súdneho rozhodnutia môže totiž spôsobiť ďalšie vyostrenie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Maloleté deti môžu, vzhľadom na svoj vek, reagovať na prebiehajúce konanie emocionálne a so zvýšeným stresom. 17. Súd po začatí konania zisťuje, či sa povinný skutočne nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám príčinou nesplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia. Súd v odôvodnených prípadoch (vek a rozumová vyspelosť) prihliadne aj na správanie a názor maloletého.

18. Obvyklým dôvodom, pre ktoré dochádza k podaniu návrhu na výkon rozhodnutia je vzájomné negatívne správanie sa rodičov, ktorí nie sú schopní prekonať nevraživosť, ktorú prenášajú na maloleté dieťa. Za takých podmienok nie každý výkon súdneho rozhodnutia môže byť v záujme maloletého dieťaťa, u ktorého môže vzniknúť pocit neistoty, nestability. Účelom konania je snaha dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami účastníkov konania a všeobecným záujmom, ktorý spočíva v dodržiavaní zásad právneho štátu. Pri súdnom vynucovaní styku nie je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého dieťaťa, bola dosiahnutá ochrana oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizáciu styku s maloletým (Ústavný súd ČR, sp. zn. IV. ÚS 25/2003).

19. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 553/2016 zo dňa 14.09.2016, podľa ktorého: „Ústavný súd poukazuje aj na existujúcu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorý v obdobnej veci uviedol, že pokiaľ je preukázaná existencia rodinného vzťahu v zmysle článku 8 dohovoru, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by pritom prijať vhodné opatrenia k naviazaniu styku medzi dotyčným rodičom a dieťaťom (Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, bod 61,ESĽP 2002-I). Povinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Volský proti Českej republike, bod 118). Článok 8 dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval prijatie opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku (Veľký senát), č. 25735/94, body 49, 50, ESĽP 2000-VIII]. Rozhodujúce je zistiť, či štátne orgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo možné v danom prípade rozumne očakávať (Nuutinen proti Fínsku, č. 32842/96, bod 128, ESĽP 2000-VIII). Vnútroštátne súdy zabezpečujúce výkon rozhodnutia sú povinné zaistiť vhodnú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa žiť v pokojnom prostredí a záujmami otca, ktorými bol vedený pri podnikaní svojich krokov. Pokiaľ súdom prijaté opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať s cieľom zabezpečiť výkon práva na styk s dieťaťom, neviedli k uspokojivému výsledku, pozitívne povinnosti štátu vyplývajúce z dohovoru nespočívajú v povinnosti dosiahnuť určitý výsledok, ale iba v povinnosti vynaložiť k tomu prostriedky; súdy totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (Pedovič proti Českej republike, č. 27145/03, body 109, 115, 18. 7. 2006)“.

20. Súd po preskúmaní a posúdení návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci mal. Y. dospel k záveru, že ten je nedôvodný. Súd nemal z podaného návrhu jednoznačne preukázané, že povinná by nedodržiavala svoju povinnosť, ktorá jej bola uložená vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 2P/153/2016 - 25 zo dňa 01.06.2017. Oprávneným tvrdené skutočnosti sú len tvrdeniami jednej strany, čo aj povinná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.12.2017 poprela. Na základe uvedeného preto súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, aby poskytol súdu súčinnosť a preskúmal pomery v rodine maloletého a oprávneného a zároveň, aby poskytli súdu správu o priebehu realizácie styku maloletého s otcom ako oprávneným. V podrobnej správe zo dňa 16.04.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica opísal situáciu v rodine maloletého zo strany matky a situáciu zo strany otca tak, ako je to uvedené v bode 5. tohto uznesenia a zároveň poskytol súdu aj správu o priebehu dvoch stretnutí maloletého s otcom. Zo správy nemal súd v žiadnom prípade preukázané, že matka ako povinná bránila v realizácii styku, nakoľko v jednom sledovanom stretnutí nedošlo k styku, keďže oprávnený a povinná sa dohodli na inom termíne styku a počas druhého sledovaného stretnutia k styku otca a maloletého došlo bez problémov. Súd mal zo správy doručenej súdu preukázané, že oprávnený a povinná aktívne spolupracujú s Referátom poradensko-psychologických služieb Senica a má za to, že tieto stretnutia pomohli rodičom a deťom v ich situácii a naviedli oprávneného a povinnú k tomu, aby sa bez problémov dohodli na termínoch styku otca s maloletým a na základe toho aj realizovanie styku prebieha pokojne, čo vo svoje správe potvrdil a uviedol aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica.

21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.