Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-288-2017.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/288/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanej: L. E., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXXX/XX, XXX XX C. J., o zaplatenie 445,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 245,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 34,29 eur od 29.12.2015 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 120 eur od 12.01.2016 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 88,24 eur od 26.01.2016 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3,22 eur od 26.02.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 10,32 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 445,56 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril dňa 13.11.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala platiť dohodnutú cenu služby, na základe vystavených faktúr. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry v počte 5 ks nezaplatila, pričom ostala dlžná sumou 445,56 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj náhradu trov konania. 2. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Súd zverejnil dňa 24.04.2018 na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.06.2017 aj s prílohami o postúpených pohľadávkach, zmluvou o poskytovaní verejných služieb z 13.11.2015 aj s dodatkom, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejných služieb spoločnosti, cenníkom, faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 28.12.2015 v sume 34,30 eur (č.l. 54), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 11.01.2016 v sume 120 eur (č.l. 55), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.01.2016 v sume 88,24 eur (č.l. 56), faktúrou
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.02.2016 v sume 3,23 eur (č.l. 57), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.07.2016 na sumu 199,81 eur (č.l. 58), výzvou k úhrade, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 4. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. 5. Dňa 13.11.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačnej služby. 6. Faktúrami č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 28.12.2015 v sume 34,30 eur (č.l. 54), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 11.01.2016 v sume 120 eur (č.l. 55), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.01.2016 v sume 88,24 eur (č.l. 56), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.02.2016 v sume 3,23 eur (č.l. 57), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.07.2016 na sumu 199,81 eur (č.l. 58), bola žalovanej vyúčtovaná suma za poskytnuté služby a poplatky v súhrne vo výške 445,56 eur. 7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 8. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 9. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. 10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 11. Dňa 21.06.2017 došlo medzi postupcom - právnym predchodcom žalobcu a postupníkom - žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky. 12. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej dohodnutý druh služieb a žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanej poskytoval. Žalovaná však svoju povinnosť nesplnila, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradila riadne a včas, v dôsledku čoho dlžná suma žalovaného predstavovala sumu 245,75 eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi túto sumu. Keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu
a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. 16. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 17. Uvedenými faktúrami však bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta, a to vo faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.07.2016 na sumu 199,81 eur (č.l. 58). 18. Čo do zaplatenia tejto sankcie v podobe zmluvnej pokuty (199,81 eur), táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž uvedené vyúčtovaná pokuta znevýhodňuje spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti a ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná. 19. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody (dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia. 20. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.). Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní obsiahnutých v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené (inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o pripojení inkorporačnú klauzulu obsahuje v bode 8.3 zmluvy spôsobom, kde je len drobným písmom vopred pripravený text dodávateľa so znením: „... Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom. ... Podpisom potvrdzujem, že som sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.“. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však pre ich záväznosť pre zmluvné strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť dojednaní obsiahnutých v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa s ich obsahom pred alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité, či túto možnosť aj skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 21. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013). 22. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach, všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím podpisom potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, nie je však preukázané, že aj mal pred podpisom zmluvy skutočne možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o pripojení. 23. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody o zmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme, a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné. 24. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne uplatnených zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol. 25. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca ako úspešnejšia strana v spore, má nárok na náhradu trov konania vo výške 10,32%, a to podľa pomeru úspechu v spore (55,16% : 44,84%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).