Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-170-2017.pdf
PDF · 116.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/170/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K X. XX/XX, XXX XX L. X. L., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 342,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 103,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 103,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 170,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 170,30 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,00 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.09.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 342,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 342,30 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Provident Financial s.r.o.) a žalovaná uzavreli dňa 19.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 200,00 eur. Žalovaná sa ju zaviazal splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,05 eur. Posledná splátka bola splatná 12.09.2014. Pôžička bola poskytnutá jednorazovo a hotovostne. Dňa 19.07.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu za službu špecifikovanú v zmluve vo výške 103,00 eur v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 1,15 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala sumu 6,20 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident Financial s.r.o. svoju pohľadávku proti žalovanej vrátane príslušenstva na žalobcu. Žalovaný uhradil riadne a včas len splátky v celkovej výške 29,70 eur. Listom zo dňa 16.08.2017 bola žalovaná vyzvaná na úhradu celej dlžnej sumy, dlžnú sumu neuhradila.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2018 žalobca na výzvu súdu oznámil, že zo strany právneho predchodcu mu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 342,30 eur, pozostávajúca z neuhradenej istiny vo výške 184,03 eur, zostatku úroku vo výške 63,49 eur a zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 94,78 eur. Žalovanej bol zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytnutý úver v celkovej výške 200,00 eur. Žalovaná doposiaľ uhradila celkovo splátky vo výške 29,70 eur. Žalovaná sa popri istine zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu aj príslušenstvo pozostávajúce z úroku vo výške 69,00 eur a odmenu za poskytnutie služby titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 103,00 eur. Spolu sa tak žalovaná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 372,00 eur. Odpočítaním úhrad zo strany žalovanej vo výške sa tak dostane suma postúpenej pohľadávky. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje cestou tunajšieho súdu, tak predstavuje súčet zostatku istiny, úroku a odmeny za poskytnutie služby, t.j. 184,03 eur + 63,49 eur + 94,78 eur = 342,30 eur. Uviedol, že v konaní si nebude uplatňovať nárok titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru a berie žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 103,00 eur čiastočne späť a žiada, aby súd konanie v tejto časti zastavil. V konaní si tak bude uplatňovať len nárok pozostávajúci z neuhradenej istiny a úroku v celkovej výške 239,30 eur, pričom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 239,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 239,30 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.05.2018. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, nedostavil sa žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, keď vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listín, a to: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.07.2013, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.07.2013, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 s podacím hárkom č. U predžalobná výzva zo dňa 16.08.2017 s podacím hárkom č. U., ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Z predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident Financial s.r.o.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.07.2013 zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere", na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 200,00 eur splatný v 60-tich týždenných splátkach po 4,49 eur a poslednej splátky vo výške 4,09 eur, s tým že splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky (ďalej len "predmetná zmluva o úvere). V predmetnej zmluve o úvere je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 28,80 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 40,20 eur. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, bola v predmetnej zmluve o úvere určená v sume 269,00 eur, RPMN vo výške 70,38 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 48,52 %. Termín konečnej splatnosti: siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V rovnaký deň ako predmetná zmluva o úvere, t. j. dňa 19.07.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaná zaviazala za službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti zaplatiť 103,00 eur v 60-tich splátkach, a to v 59.tich týždenných splátkach vo výške 1,71 eur a poslednú splátku vo výške 2,11 eur, splatnými spolu so splátkami úveru. Z nerozporovaných tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu v súhrnnej výške 29,70 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka uplatňovaná v tomto spore voči žalovanej postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej postupcom listom zo dňa 16.12.2016.
7. Žalovaná v prednese k podanej žalobe na pojednávaní uviedla, že uhradila veriteľovi nejaké splátky, ale v súčasnej dobe poberá len rodičovský príspevok s prídavkami na štyri deti vo výške 330,00 eur a chcela by sa preto dohodnúť na splácaní dlhu v splátkach po 20,00 eur mesačne. Nevedela uviesť, akú sumu celkovo uhradila veriteľovi. Poukázala na skutočnosť, že býva s mužom na chalupe, kde bývajú viacerí. Má päť detí, na štyri deti berie prídavky. Nevlastní žiadny majetok a jej jediný príjem je rodičovský príspevok a prídavky vo výške 330,00 eur mesačne. Uviedla, že má výdavky na elektrinu, vodu a káblovku, ktoré sú dokopy približne vo výške 80,00 eur plus náklady na stravu.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,.
13. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 146 ods. 1 a 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
24. Vzhľadom na to, že žalobca zobral podanú žalobu čiastočne späť, pričom súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom nebol podľa zákona potrebný, súd konanie v späťvzatej časti o zaplatenie sumy 103,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 103,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
25. Súd následne po čiastočnom zastavení konania na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.
26. Predmetnú zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná vystupovala v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovanou ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právny predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa názoru súdu zachovaná aj v prípade, keď dôjde k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
27. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
28. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (nepochybne tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tento údaj v zmluve musí byť uvedený a nie je možné, aby sa k tomuto údaju dopracovával účastník zmluvy výkladom alebo výpočtom, a keďže v zmluve je len termín "siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy", nie je zrejmý presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Formulácia "siedmy deň 60 týždňa" vyvoláva otázky z pohľadu toho, že v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína "7. kalendárny deň". Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz "7. kalendárny deň". Pre spotrebiteľa môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky zrazu výraz "siedmy deň". Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že ani samotnej žalovanej ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca nemožno považovať za "termín konečnej splatnosti". Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať "termín", a nie "spôsob výpočtu termínu", či "vzorec na výpočet termínu". Údaj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť jednoznačne uvedený a nie je možné, aby sa k tomuto údaju dopracovával účastník zmluvy výkladom alebo výpočtom. Z uvedeného dôvodu, t. j. absencie náležitosti zmluvy o termíne konečnej splatnosti úveru, je spotrebiteľský úver, ktorý žalovanej právny predchodca žalobcu poskytol, bezúročný a bez poplatkov.
29. Preskúmaním predmetnej zmluvy o úvere súd ďalej zistil, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec.
30. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe, že veritelia častokrát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie právneho predchodcu žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.
31. Súd ďalej zistil, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje správne uvedenie ďalšej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je uvedená suma 269,00 eur, ktorá pozostáva z úveru 200,00 eur, z úroku 28,80 eur (22,38 % p.a. zo sumy úveru) a z poplatku za garantovanú službu 40,20 eur. Avšak táto suma 269,00 eur nie je konečná s poukazom na uzatvorenú ďalšiu zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zmluva je s poukazom na vyššie uvedené súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, kde je uvedená odmena, ktorú sa zaviazala žalovaná uhradiť vo výške 103,00 eur. Takto celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v skutočnosti, nie je suma 269,00 eur, ale suma 372,00 eur (269,00 eur + 103,00 eur). Vzhľadom na túto skutočnosť v predmetnej zmluve o úvere uvedenú sumu 269,00 eur súd považoval za zavádzajúcu vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.
32. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí resp. ich nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve o úvere súd považoval spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu, keďže sa poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutej istiny úveru 200,00 eur a sumou zaplatených splátok 29,70 eur, t. j. sumu 170,30 eur. Keďže žalovaná dlžnú sumu 170,30 eur na výzvu žalobcu a ani doposiaľ neuhradila, zaviazal súd žalovanú na jej zaplatenie týmto rozhodnutím. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal zo žalobcom predložených listín, o ktorých nemal dôvod po vykonanom dokazovaní pochybovať, pričom žalovaná tieto nijakým spôsobom nerozporovala. V tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná, preto jej súd vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobcom uplatnený nárok súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené ako nedôvodný.
33. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal aj k povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej priznanej sumy v žalobcom požadovanej výške 5,00 % ročne, ktorá výška nebola v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia tak, ako to požadoval žalobca. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.
34. Súd v konečnom dôsledku konanie čiastočne zastavil, následne žalobe čiastočne vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
35. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
36. Žalovaná v konaní navrhla, aby jej súd umožnil splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 20,00 eur s poukazom na jej osobné, majetkové a príjmové pomery.
37. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné podľa názoru súdu vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v
splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
38. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanej splácať v splátkach vo výške 20,00 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Súd zohľadnil predovšetkým výšku uloženej povinnosti žalovanej a jej osobné, príjomové a majetkové pomery. Výšku mesačnej splátky určil tak, aby žalovaná bola schopná povinnosť uloženú rozsudkom žalobcovi dobrovoľne plniť a aby postupným pravidelným plnením povinnosti došlo k úhrade oprávnene uplatneného nároku žalobcu.
39. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. V posudzovanom spore bol žalobca úspešný čo do zaplatenia sumy 170,30 eur s príslušenstvom (v percentuálnom vyjadrení 49,75 %) a vo zvyšnej časti bolo konanie čiastočne zastavené z procesného hľadiska zavinením žalobcu, resp. žalobca bol vo zvyšku neúspešný (v percentuálnom vyjadrení 50,25 %). Súd preto rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.