Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-29-2017.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného právnym zástupcom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému With Love, s.r.o., so sídlom Klastava 66, 969 01 Baďan, IČO: 46 620 648, o zaplatenie 156,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 156,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
- zo sumy 77,71 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 31,89 Eur od 04.01.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 26,79 Eur od 04.02.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 19,80 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 02.11.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 156,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a tieto služby potom žalovanému vyúčtoval predloženými faktúrami. Žalovaný riadne a včas neuhradil faktúry, čím porušil zmluvnú povinnosť, preto sa žalobca domáhal svojho nároku súdnou cestou. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 27.08.2015 v spojení s odovzdávacím protokolom zo dňa 12.02.2016.
2. Dňa 27.11.2017 súd vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb/29/2017-29, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 23Cb/29/2017-33 zo dňa 19.12.2017 podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zrušil v celom rozsahu.
3. Uznesením zo dňa 19.12.2017 súd v súlade s § 167 ods. 2 CSP, vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd opakovane doručoval žalovanému žalobu s prílohami, ktorej doručenie mal súd vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP dňom 25.01.2018, a to fikciou doručenia.
4. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-Eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením zo dňa 11.04.2018, ktoré bolo v tento deň vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi a rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
7. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej uzatvorená Zmluva o pripojení, a to podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zmluva“), ku ktorej uzavreli strany dňa 18.02.2014 dodatok, predmetom ktorého bola zmena rozsahu poskytovaných služieb. Na základe tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal žalovanému poskytovať služby elektronickej komunikácie dojednané v zmluve a žalovaný sa zaviazal riadne odoberať dojednané služby elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby v súlade s platným cenníkom celkovou sumou 156,19 Eur, a to predloženými faktúrami na č.l. 18 a 19 súdneho spisu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016 oznámil hmotnoprávny predchodca žalobcu žalovanému, že dňa 27.08.2015 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou právny predchodca postúpil na žalobcu s účinnosťou od 12.02.2016 pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedených faktúr.
8. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou podľa zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, nie je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko žalovaný predmetnú zmluvu uzavrel ako podnikateľský subjekt.
9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), a ktorým bol zrušený zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 524 ods. 1,2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ako pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Nakoľko k uzavretiu zmluvy došlo za účinnosti ešte pôvodného zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na platnosť uzavretej zmluvy sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 610/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. K poskytnutiu neuhradených služieb však došlo už za účinnosti zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, preto nároky uplatnené žalobcom súd posúdil podľa tohto zákona. Keďže zmluva o pripojení bola uzavretá medzi podnikateľmi, posúdil súd vzniknutý právny vzťah ako obchodnoprávny.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, preto podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 156,19 spolu s úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
12. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorá sa podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách s účinnosťou od 01.11.2011 považuje za zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sprístupnil a poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluve. Žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku. Za poskytované služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry, ktoré žalovaný v celkovej výške 156,19 Eur neuhradil. Napriek tomu, že podľa uzavretej zmluvy a § 43 ods. 1 písm. a), a ods. 12 písm. b) zákona č.351/2011 Z.z. bol žalovaný povinný uhradiť cenu poskytnutých služieb, žalovaný vyfakturované sumy neuhradil. Aktívnu legitimáciu má súd preukázanú predloženým oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že na žalobcu postúpil pohľadávky z vyššie uvedených faktúr. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 156,19 Eur vyplývajúci z predložených neuhradených faktúr. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný žalovanú sumu, čo i len čiastočne uhradil, ani nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých služieb zanikol, hoci aj iným spôsobom ako splatením. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, pričom žalovaný vyfakturované sumy neuhradil, preto má súd za to, že žaloba o zaplatenie poskytnutých služieb bola podaná dôvodne.
13. Žalobca žalobou okrem žalovanej sumy uplatnil aj príslušenstvo, a to pokračujúce úroky z omeškania vo výške 9,00 %. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 ObchZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. V danom prípade výšku úrokov z omeškania zmluva osobitne neupravovala, preto súd aplikoval na výšku úrokov z omeškania § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 9 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. v období od 04.12.2013 do 01.04.2014 bola vo výške 0,25 % ročne. Vzhľadom na uvedené a viazanosť súdu rozsahom podanej žaloby podľa § 216 CSP súd priznal úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške z jednotlivých fakturovaných súm, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej faktúry až do zaplatenia.
14. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).