Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Csp/196/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. P. č. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.209,03 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 653,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 653,62 eur od 19.10.2017 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,00 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia dlžnej istiny vo výške 2.209,03 eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 1.608,10 eur, zmluvného úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.209,03 eur od 19.10.2017 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.209,03 eur od 19.10.2017 do zaplatenia. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.06.2017 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 ako postupcom (ďalej len "právny predchodca žalobcu") a žalobcom ako postupníkom, bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vyplývajúca zo zmluvy - Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej "OP SÚ"), Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu (ďalej "VOP") a Sadzobník poplatkov právneho predchodcu žalobcu. Žalovaná svojím podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasila s ich obsahom. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 3.500,00 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila predmetný úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru, právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 29.12.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná časť dlžnej sumy z úveru zaplatila. Poslednú čiastkovú úhradu úveru žalovaná vykonala dňa 14.01.2016. Od

tohto dňa však žalovaná žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonala. Na základe uvedených skutočností je žalovaná ku dňu 18.10.2017 povinná podľa žalobcu mu zaplatiť dlžnú istinu vo výške 2.209,03 eur, dlžné úroky z istiny do 18.10.2017 vo výške 1.608,10 eur, zmluvný úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.209,03 eur od 19.10.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.209,03 eur od 19.10.2017 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

4. V podaní zo dňa 04.05.2018 žalobca na výzvu súdu uviedol, že dňa 18.04.2012 bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.500,00 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi svoj dlh prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 109,29 eur vždy k 18. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol nastavený na 18.05.2012. Žalovaná v období od poskytnutia úveru vykonala úhrady vo výške 2.846,38 eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 177,50 eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 1.377,91 eur a na istinu 1.290,97 eur. Z uvedeného vyplýva výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.500,00 eur a započítanými úhradami na istinu 1.290,97 eur, t. j. 2.209,03 eur. Všetky tieto úhrady vykonané žalovanou boli v plnej miere zohľadnené pri podaní Návrhu na vydanie platobného rozkazu. Informácie sú obsiahnuté v Aktuálnom stave úveru na strane 1 a 2, v časti "Zaplatené splátky", ktorý bol prílohou žalobného návrhu a predstavuje súdom žiadanú platobnú históriu žalovanej. Žalovaná po podaní žaloby nevykonala platbu na úhradu dlžnej sumy. V podaní žalobca ďalej uviedol výpočet sumy žalovaných vyčíslených úrokov. Mal za to, že súdu dostatočne preukázal oprávnenosť uplatneného nároku čo do výšky, aj do dôvodu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.05.2018. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, nedostavil sa žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali o konanie vo veci samej aj v neprítomnosti žalobcu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, keď vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením žaloby a listín, a to Zmluva o úvere - Dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.04.2012 č.l. 5, obchodné podmienky pre úver č.l. 6-7, všeobecné obchodné podmienky č.l. 8-15, sadzobník poplatkov č.l. 16, zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa 13.06.2017 č.l. 17-20, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 21, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11.12.2014 č.l. 22, podací hárok č. U č.l. 23-24, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.12.2014 č.l. 25, doručenka č.l. 26, uznanie dlhu zo dňa 27.02.2015 č.l. 27-28, listina označená ako "Aktuálny stav pohľadávky" zo dňa 18.10.2017 č.l. 29, listina označená ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017" č.l. 30-33, podanie žalobcu zo dňa 04.05.2018 č.l. 46-50, založenie trvalého príkazu na úhradu zo dňa 25.04.2018 č.l. 58-59, ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Dňa 18.04.2012 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu označenú ako "Zmluva o úvere dostupná pôžička" č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 48-ich mesačných splátkach vo výške 109,29 eur počnúc dňom 18.05.2012 pri úrokovej sadzbe vo výške 19,50 % ročne (ďalej len "predmetná zmluva"). Dátum konečnej splatnosti bol v predmetnej zmluve stanovený na deň 18.04.2016. Splatnosť splátok bola stanovená k 18. dňu v mesiaci. RPMN banky činila 21,34 %, priemerná hodnota RPMN činila 21,06 %, celková výška nákladov na úver bola v predmetnej zmluve určená v sume 1.559,41 eur.

7. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11.12.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že ku dňu 11.12.2014 je pohľadávka banky vyplývajúca z predmetnej zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 813,46 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 812,36 eur, poplatkov vo výške 1,10 eur a poistného vo výške 0,00 eur. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení predmetnej zmluvy a obchodných podmienok a žiadať od žalovanej úhradu celej úverovej pohľadávky. Uvedenú listinu odoslal právny predchodca žalobcu žalovanej dňa 12.12.2014.

8. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.12.2014 vyplýva, že žalobca touto listinou žalovanej oznámil, že ku dňu 29.12.2014 sa stáva úverová pohľadávka z predmetnej zmluvy predčasne splatnou v celom rozsahu s uvedením dlžnej sumy v celkovej výške 2.487,12 eur. Žalobca zároveň vyzval žalovanú na úhradu uvedenej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 21.01.2015.

9. Z nerozporovaných tvrdení žalobcu, ako aj listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017" vyplýva, že žalovaná uhradila veriteľovi na úver celkovo sumu 2.846,38 eur.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.06.2017 Poštová banka, a. s., ako postupca postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy spoločnosti R Collectors s. r. o. (žalobcovi) ako postupníkovi, čo súd mal preukázané predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohy.

11. Z uznania dlhu zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že žalovaná uznáva svoj dlh voči Poštovej banke, a.s. vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi bankou ako veriteľom a dlžníkom vo výške 2.535,56 eur, ktorý sa stal splatným dňa 29.12.2014, čo do dôvodu a výšky. Zároveň sa žalovaná sa zaviazala dlh v celom rozsahu splatiť. Je tu zároveň uvedené, že dlžník si je vedomý, že okrem uznaného dlhu vo výške 2.535,56 eur je povinný banke uhradiť aj zmluvné úroky z istiny vo výške 19,50 % p.a. odo dňa po dni uznania dlhu do zaplatenia a úroky z omeškania z istiny vo výške 5,25 % p.a. odo dňa po dni uznania dlhu do zaplatenia.

12. Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že zmluvu s Poštovou bankou a.s. uzavrela, peniaze vo výške 3.500,00 eur jej boli poskytnuté. Úver nesplácala, nakoľko mala zdravotné problémy, rok maródila, potom išla do predčasného dôchodku a dostávala predčasný dôchodok vo výške 295,00 eur. V súčasnej dobe už dostáva starobný dôchodok vo výške 325,00 eur. Uviedla, že nevie, akú sumu celkovo veriteľovi zaplatila, úver prestala splácať niekedy v januári 2016, ako išla do predčasného dôchodku. Keď požiadala o priznanie dôchodku, tak tri mesiace nedostávala žiadny príjem, pokiaľ jej nevybavili vyplácanie predčasného dôchodku. V závode mala odrobené 43 rokov a aj tak dostáva len malý dôchodok. K listine označenej ako "Uznanie dlhu" zo dňa 27.02.2015 uviedla, že to podpisovala v Partizánskom na pošte, myslela si, že to bude mať všetko dokopy, povedali jej, že to je výhodné, že jej dajú dokopy všetky dlhy, čo má. Nie je si vedomá obsahu uvedenej listiny, nakoľko sú tam také malé písmená a ona tomu nerozumela. Uviedla, že je ochotná dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur. Poukázala na skutočnosť, že býva v rodinnom dome, ale tento nie je v jej vlastníctve. Je slobodná, bezdetná, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je už na starobnom dôchodku, po tom ako dovŕšila 62 rokov. Jej jediný príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 325,00 eur, nemá žiadny iný majetok. Z dôchodku platím elektrinu vo výške 39,00 eur mesačne, plyn vo výške 43,00 eur mesačne, platí poistenie pre prípad pohrebu vo výške 25,00 eur. Má ešte ďalšiu pôžičku Home Credit, tam platí 53,00 eur mesačne a v Slovenskej sporiteľni vo výške 65,00 eur. Žalovaná predložila súdu doklad o založení trvalého príkazu na úhradu sumy 50,00 eur s účinnosťou od 15.05.2018.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Podľa § 558 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

27. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov ("RPMN") celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

30. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

37. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná vystupovala v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čerpaním úveru uspokojovala svoje osobné potreby. Právny predchodca žalobcu je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovanou ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský

charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právny predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa názoru súdu zachovaná aj v prípade, keď dôjde k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa.

38. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

39. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd v spore preukázanú. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listín, že došlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej na žalobcu písomne uzatvorenou zmluvou o postúpení. V tejto súvislosti súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že právny predchodca žalobcu dodržal postup vyžadovaný § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 29.12.2014, čo žalovaná ani nenamietala a zároveň nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 osobitného zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu ako banky na žalobcu.

40. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

41. V danom prípade súd zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. V zmluve je uvedená len výška úveru v sume 3.500,00 eur a celková výška nákladov vo výške 1.559,41 eur. Drobným takmer nečitateľným písmom je následne v predmetnej zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Súd k tomu navyše konštatuje, že pri počte splátok 48 a výške splátky 109,29 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť predstavuje sumu 5.245,92 eur, a teda nie sumu 5.059,41 eur (výška úveru 3.500,00 eur + celková výška nákladov na úver 1.559,41 eur) ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnej zmluve nebola správne uvedená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške, a teda nesprávne a pre spotrebiteľa zavádzajúco.

42. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve súd považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanej ako dlžníkovi za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

43. Nad rámec uvedeného súd ešte uvádza, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.

44. Z uvedeného dôvodu, keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 3.500,00 eur a sumou zaplatených splátok 2.846,38 eur, t. j. sumu 653,62 eur. Keďže žalovaná dlžnú sumu 653,62 eur na výzvu žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu a ani doposiaľ neuhradila, zaviazal súd žalovanú na jej zaplatenie týmto rozhodnutím. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal zo žalobcom predložených listín, o ktorých nemal dôvod po vykonanom dokazovaní pochybovať, pričom žalovaná tieto nijakým spôsobom nerozporovala. V tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná, preto jej súd vyhovel.

45. Žalobcovi patrí okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania v uplatnenej výške 5,25 % ročne, neodporujúcej zákonu, z priznanej sumy 653,62 eur s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení, keď žalovaná bola po uplynutí lehoty vo výzve veriteľa na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu. Úrok z omeškania priznal žalobcovi za obdobie od 19.10.2017 do zaplatenia, teda tak, ako to uplatnil žalobca v žalobnom petite podanej žaloby. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.

46. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok titulom uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ žalobca v konaní predložil uznanie dlhu zo dňa 27.02.2015 podpísané žalovanou, na základe ktorej mala žalovaná uznať svoj dlh z predmetnej zmluvy vo výške 2.535,56 eur, ktorý sa stal splatným dňa 29.12.2014, čo do dôvodu a výšky, súd tento právny úkon považoval za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

47. Z tohto uznania dlhu nie je zrejmé ako bol vypočítaný dlh z predmetnej zmluvy vo výške 2.535,56 eur, ktorý mala žalovaná uznať a teda nie je jasné, z čoho pozostáva uvedená suma. Vzhľadom na vykonané úhrady žalovanej, je nepochybné, že okrem dlžnej istiny poskytnutého úveru uvedená suma zahŕňa aj ďalšie sumy, ktoré nie je možné identifikovať a podrobiť ich kontrole súladu so zákonom, resp. normami spotrebiteľského práva. Naviac uznanie dlhu obsahuje záväzok platiť úroky z istiny vo výške 19,50 % ročne aj po zosplatnení úveru spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne do zaplatenia, čo je, ako bolo uvedené vyššie, v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi.

48. Súdu sú z úradnej činnosti známe postupy veriteľov a vyplynulo aj z vykonaného výsluchu žalovanej na pojednávaní v predmetnej veci, keď veriteľ predkladá spotrebiteľovi na podpis rôzne formulárové listiny, s ktorými sa spotrebiteľ nemá dostatok času oboznámiť a obsahu ktorých spotrebiteľ v danom čase nie je schopný porozumieť, pričom ich účelom je obchádzanie ustanovení noriem spotrebiteľského práva. Takýto postup súd hodnotí ako nekalú a klamlivú obchodnú praktiku v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§ 7 a § 8 uvedeného zákona), ktorá je navyše v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 uvedeného zákona). Tieto praktiky spôsobili, že priemerný spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by na strane dodávateľa neabsentovala odborná starostlivosť svedčiaca poctivému prístupu k podnikaniu. Súd zdôrazňuje, že ak sa právo

uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a súd musí odmietnuť poskytnúť ochranu nároku, ktorý si žalobca po použití tejto nekalej praktiky uplatnil v tomto spore.

49. Všetky uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že uznanie dlhu zo dňa 27.02.2015 je absolútne neplatným ako celok podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a vo svojich dôsledkoch vedie k obchádzaniu zákona, najmä ustanovení chrániacich spotrebiteľov. Súd na uznanie dlhu pri rozhodovaní v tomto spore preto neprihliadal.

50. Súd v konečnom dôsledku žalobe vyhovel v časti a v nedôvodne uplatnenej istine a príslušenstva žalobu zamietol.

51. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

52. Žalovaná v konaní navrhla, aby jej súd umožnil splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur s poukazom na jej osobné, majetkové a príjmové pomery.

53. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné podľa názoru súdu vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

54. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanej splácať v splátkach vo výške 50,00 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Súd zohľadnil predovšetkým výšku uloženej povinnosti žalovanej, jej osobné a majetkové pomery a najmä skutočnosť, že v súčasnej dobe je žalovaná na starobnom dôchodku s jediným príjmom, ktorým je jej starobný dôchodok, čo vyplynulo z výsluchu žalovanej. Výšku mesačnej splátky určil tak, aby žalovaná bola schopná povinnosť uloženú rozsudkom žalobcovi dobrovoľne plniť a aby postupným pravidelným plnením povinnosti došlo k úhrade oprávnene uplatneného nároku žalobcu.

55. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. V posudzovanom spore bol žalobca v konaní úspešný v časti priznanej istiny vo výške 653,62 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti bol žalobca v spotrebiteľskom spore neúspešný. Pri zohľadnení procesného úspechu, resp. neúspechu strán sporu, súd dospel k záveru, že prevažne úspešná bola žalovaná, ktorej by patril v rozsahu jej čistého úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.