Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-1-2018.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6Cpr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: FRAGICSLOV, s.r.o., so sídlom SNP 80, 936 01 Šahy, IČO: 34 125 175, zast.: JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka so sídlom Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava-Staré Mesto IČO: 36 071 528 proti žalovanému: E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. P. XXX/XX, XXX XX Š., zast.: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o. so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, o zaplatenie sumy 1.680 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.680 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.680 eur odo dňa 01.03.2016 až do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným ako zamestnancom vykonával žalovaný u žalobcu ako zamestnávateľa dohodnutú prácu s pracovným zaradením kontrolór kvality výrobkov. Žalovanému dal výpoveď z pracovného pomeru, ktorú si žalovaný osobne prevzal dňa 23.12.2015. Žalovanému dal na vedomie, že výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Zároveň ho poučil, že počas trvania výpovednej doby je ako zamestnanec povinný riadne vykonávať svoju prácu na svojom pracovisku. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným mal skončiť dňa 29.02.2016. Od 30.11.2015 však žalovaný už do práce nenastúpil a to bez uvedenia dôvodu a akéhokoľvek ospravedlnenia, na základe čoho mu žalobca po celé obdobie evidoval absenciu v práci. Nakoľko absencia žalovaného predstavovala závažné porušenie pracovnej disciplíny, následne ukončil pracovný pomer so žalovaným v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V žalobe poukázal na znenie ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce a článok 12 bodu 12.3 pracovnej zmluvy, podľa ktorého ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu vo výške uvedenej v ust. § 62 odsek 8 ZP. Vzhľadom na to, že žalovaný nezotrval u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, žalobca ho spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 04.01.2016 vyzval na zaplatenie peňažnej náhrady a to v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku žalovaného za 1 mesiac a dĺžky výpovednej doby, čo predstavuje 1.680 eur.
2. Platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 23.01.2018 č.k. 6Cpr/1/2018-48 bolo žalobe vyhovené. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, v ktorom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odpor odôvodnil tým, že žalovanému bolo skutočne doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, v rámci ktorého ho zároveň žalobca žiadal o zaplatenie peňažnej náhrady v zmysle § 62 ods. 8 ZP vo výške 1.680 eur. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 62 ods. 8 ZP je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bola ochrana zamestnávateľa, ktorá však vzhľadom k zmyslu a účelu
Zákonníka práce nemôže byť voči zamestnancovi šikanózna. V zmysle dôvodovej správy k Zákonu č. 348/2007 Z.z., ktorým bol novelizovaný ZP navrhuje sa peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom pomere viazať na dĺžku výpovednej dobe zamestnanca, tzn. zamestnanec má v prípade skončenia pracovného pomeru dodržať záväzok odpracovať celú výpovednú dobu a ak ju neodpracuje, uplatní sa sankcia podľa § 62 ods. 8 ZP. Zastávajú názor, že doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému došlo k nahradeniu výpovede okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorý nárok na zaplatenie peňažnej náhrady v zmysle § 62 ods. 8 ZP „skonzumoval“. Pracovný pomer žalovaného skončil okamžitým skončením dňa 09.01.2016. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť ním tvrdený nárok za nezotrvanie žalovaného u zamestnávateľa odo dňa 01.01.2016 do 29.02.2016 (t.j. počas plynutia výpovednej doby).
3. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 11.05.2018, na ktorom právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť písomne a žiadal, aby vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu. Nedostavil sa tiež žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil právny zástupca. Preto súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojich písomných, ústnych vyjadrení majúc za to, že nárok žalobcovi prináleží v takom rozsahu, aký bol uplatnený. Poukázal na to, že žalobca má cca 150 zamestnancov a je ich bežnou praxou, že odídu z práce zo dňa na deň a spôsobujú mu tak nemalé problémy. Žalobca je nútený si uplatňovať takúto ochranu, ktorú mu zákon priznáva.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, jej dodatkov, výpovede z pracovného pomeru, okamžitým skončením pracovného pomeru, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav: Dňa 09.04.2009 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: strihač kože a miestom výkonu práce: FRAGICSLOV, s.r.o., so sídlom SNP 80, 936 01 Šahy. Z dodatku č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 09.05.2013 z bodu 12 odseku 12.2, 12.3 vyplýva, že ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane a skončí sa uplynutím posledného dňa kalendárneho mesiaca, ak zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu vo výške uvedenej v ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Listom zo dňa 11.12.2015 žalobca dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce, keď svoju pracovnú povinnosť závažne a úmyselne porušil tým, že počnúc dňom 30.11.2015 nenastúpil na výkon práce na dohodnuté miesto. Súčasne mu bolo dané na vedomie, že výpovedná doba je 2 mesiace a teda pracovný pomer skončí dňa 29.02.2016. Listom zo dňa 04.01.2016 žalobca skončil so žalovaným pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že od 30.11.2015 sa nedostavil na pracovisko za účelom výkonu práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal žalovaný dňa 09.01.2016, ktorým dňom bol skončený pracovný pomer žalovaného u žalobcu. Žalobca si v konaní uplatnil predmetný nárok titulom ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce a to v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku žalovaného za 1 mesiac a dĺžky výpovednej doby. Žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasil, pretože žalobca s ním skončil pracovný pomer okamžite počas plynutia výpovednej doby čo znamená, že výpovedná doba prestala plynúť z dôvodov na strane žalobcu.
6. Podľa § 62 ods. 1,7,8 Zákonníka práce, Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak, Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
7. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia na základe výpovede nekončí pracovný pomer doručením výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je zásadne rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca, jej základná dĺžka v odseku 2 § 62 je ustanovená na 1 mesiac, avšak v pracovných zmluvách alebo kolektívnych zmluvách možno dohodnúť dlhšie výpovedné doby. V odseku 8 sa zakotvuje právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia tohto nároku je skutočnosť, že sa na peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Táto dohoda musí byť písomná. Ak zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľovi vzniká právo na peňažnú náhradu.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 09.04.2009, pričom listom zo dňa 11.12.2015 dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru s tým, že výpovedná doba je 2 mesiace a začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a pracovný pomer mal skončiť dňa 29.02.2016. Dôvod nenastúpenia žalovaného do zamestnania počnúc dňom 30.11.2015 považoval žalobca za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a preto listom zo dňa 04.01.2016 okamžite skončil pracovný pomer so žalovaným, takže pracovný pomer skončil dňom 09.01.2016. Predmetom konania však je nárok žalobcu na peňažnú náhradu z dôvodu, že žalovaný nezotrval počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, pričom táto výpovedná doba začala plynúť 01.01.2016 a skončila 29.02.2016 teda až po skončení pracovného pomeru okamžitým skončením k čomu došlo dňom 09.01.2016. Žalovaný tak vlastne tým, že s ním žalobca okamžite skončil pracovný pomer, nemal možnosť zotrvať u žalobcu ako zamestnávateľa počas plynutia uvedenej výpovednej doby a tým nebola splnená základná podmienka priznania peňažnej náhrady podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, z ktorého ustanovenia nevyplýva ani nárok možného priznania peňažnej náhrady v pomernej časti. Preto žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť a súd túto zamietol ako nedôvodnú.
9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).