Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-57-2017.pdf
PDF · 86.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10Csp/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24785199, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., IČO: 36 715 35, so sídlom Jilemnického ul. č. 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.Á. K. XXX, XXX XX K., občan SR, v konaní o zaplatenie 333,83 € s prísl.
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.09.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia 333,83 € s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 05.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569477910, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800,- €, ktorý mal žalovaný splatiť v 60 splátkach splatných od 12.08.2013 do 29.09.2014. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 412,- €, ktorú sa zaviazal splácať v 60 splátkach, a to v 59 týždenných splátkach vo výške 6,86 € a poslednú splátku vo výške 7,26 € splatných spolu so splátkami úveru. Žalovaný uhradil celkovo sumu 431,83 €.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
4. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 05.08.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 800,- €, za ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 276,- €. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 800,- € v 60 týždenných splátkach vo výške 59 x 17,94 € a 1 x 17,54 €, splatných od 12.08.2013 29.09.2014 V zmluve je uvedená RPMN 70,38 % a priemerná RPMN 48,52 %. Súčasne so zmluvou bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal za službu spočívajúcu v prevzatí splátok úveru v hotovosti zaplatiť 412,- € v 60 splátkach vo výške 59 x 6,86 € a 1 x 7,26 € splatnými spolu so splátkami úveru.
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka proti žalovanému postúpená na žalobcu; postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 16.12.2016.
6.. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení zákona č. 102/2017 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámcu predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
8. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
9. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
10. Prioritne súd zamietol žalobu pre nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Žalobcom je KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zmluvnou stranou je Provident Financial, s.r.o., Bratislava. Zmluvu uzavrel Provident Financial, s.r.o. Bratislava vrátane všeobecných obchodných podmienok. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, na ktorú sa odvoláva v podaní zo dňa 16.12.2016 (č.l. 10) Nepreukázal platný právny úkon postúpenia pohľadávky v rozsahu predmetu sporu podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bol povinný preukázať písomnú zmluvu o postúpení, pričom postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná, čo v danom prípade nepreukázal. Postúpená pohľadávka musí byť existujúca. Predmetom postúpenia nemôže byť pohľadávka, ktorá zanikla. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný oznámiť dlžníkovi. Zmluvu o postúpení pohľadávok vrátane predmetu postúpenia zhodného s predmetom sporu bol povinný žalobca súdu preukázať. Toto dôkazné bremeno neuniesol. Naviac nepreukázal ani doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, preto sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania s platením. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka len z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. V danom prípade žalobca nepreukázal platný záväzok postúpenia pohľadávky, preto mu nevzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie sumy 333,83 €. Toto právo neprešlo na žalobcu, nepreukázal jeho prechod. V nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2013 sp. zn. 6Cdo/221/2011 bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nastala právna skutočnosť, a ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, v tomto práva byť aktívne legitimovaným v spore o vymáhanie zmluvnej pokuty. Podľa tohto rozhodnutia súd má právo a povinnosť skúmať, či vôbec ide o právnu skutočnosť, či ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy prevod alebo prechod práva alebo povinností, či táto skutočnosť nastala (napr. či zmluva o postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktoré v konaní ide). Takéto skúmanie sa týka rozhodovania vo veci samej. Také skúmanie je dôležité vzhľadom na predmet sporu aby bolo zrejmé, či predmet sporu bol predmetom postúpenia, teda prevodu alebo prechodu pohľadávky. Tento dôvod zamietnutia žaloby bol prioritným dôvodom zamietnutia žaloby. Akcesorickým dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť nedostatočnej konkretizácie a preukázanie konkrétneho porušenia zmluvných povinností žalovaným.
11. Uzatvorená Zmluva neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísanú náležitosť, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov poskytnutého úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Obsahom zmluvy o úvere je dojednanie o poskytnutí úveru vo výške 800,- Eur za odplatu vo výške 276,- Eur pri RPMN 70,38 %. Súčasne so zmluvou o úvere však bola uzatvorená samostatná zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť ďalší poplatok 412,- Eur, pri zohľadnení ktorého RPMN úveru predstavuje 229 %. Z viacerých samostatne podaných žalôb pritom vyplýva, že takáto zmluva je pravidelnou súčasťou všetkých zmlúv o úvere poskytovaných spoločnosťou Provident Financial, s. r. o., pričom aj keby išlo o individuálne dojednanú zmluvu, do výpočtu RPMN je potrebné zahrnúť všetky poplatky, ktoré spotrebiteľ podľa zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiacich dojednaní musí zaplatiť; odčlenenie časti poplatkov do formálne samostatnej zmluvy by bolo obchádzaním zákona. Preto uzatvorená zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v roku 2013 sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná zaplatiť iba istinu čerpaného úveru bez poplatku za jeho poskytnutie a ďalších súvisiacich poplatkov. Hodnota RPMN poskytnutého úveruje pritom práve tým údajom, ktorý ovplyvňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
12. Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalovaný, teda v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263
ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.) Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.