Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Pc/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky M. M., G.. X.X.XXXX, E. K. A. I., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná plniť výživné O. M., G.. X.X.XXXX, E. K. B. C. XXX, právne zastúpenej Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 130,- Eur mesačne počnúc od 21.12.2017, ktoré výživné je povinná uhrádzať k rukám navrhovateľky vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred.

II. Zaostalé výživné zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné pre navrhovateľku za obdobie od 21.12.2017 do 30.4.2018 vo výške 369,10 Eur je osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné povinná uhradiť navrhovateľke v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra spis. značky 10C/175/2005-37 zo dňa 20.2.2006 vo výroku o výživnom pre navrhovateľku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala dňa 21.12.2017 na tunajšom súde návrh, ktorým požadovala zaviazať jej otca prispievať na jej výživu sumou 250,- Eur mesačne. V návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/175/2005-37 zo dňa 20.2.2006 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 33,99 Eur mesačne. V súčasnosti došlo k zmene pomerov na jej strane uplynutím doby i tým, že študuje na strednom odbornom učilišti. Matka nie je schopná financovať všetky jej výdavky. Okrem nej má jej matka vyživovaciu povinnosť k M. V.Ň., G.. XX.X.XXXX. Otec sa o ňu dlhodobo nezaujíma. Vie, že je poberateľom invalidného dôchodku a okrem toho je aj zamestnaný. Otec vlastní rodinný dom s priľahlými pozemkami, aj motorové vozidlo. Má tiež vedomosť, že má vyživovaciu povinnosť ešte k dvom maloletým deťom. Mesačne jej výdavky, bez výdavkov na stravu, činia 240,67 Eur. Jej matka je zamestnaná s príjmom cca 400,- Eur mesačne.

2. Otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 6.3.2018, súhlasil so zvýšením výživného pre navrhovateľku maximálne na sumu 100,- Eur mesačne. Uviedol, že nie je pravdivé jej tvrdenie, že si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas. Nie jeho vinou neudržiava

kontakt s dcérou, táto o neho skutočný záujem nikdy neprejavovala. Pred podaním návrhu sa ani len nepokúsila o mimosúdnu dohodu s ním. Od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery aj na jeho strane. Pribudli mu vyživovacie povinnosti a to k manželke, ako aj ďalším dvom maloletým deťom. Zvýšili sa výdavky na bývanie, stravu a predovšetkým v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú získal darom a kúpou od svojej matky, pričom vyplácal svojich súrodencov. Za týmto účelom spláca pôžičku manželkiným rodičom po 200,- Eur mesačne. Výdavky na bývanie má vo výške cca 506,66 Eur mesačne a výdavky na cestovné 100,- Eur mesačne. Jeho priemerný mesačný zárobok je 650,- Eur a je poberateľom invalidného dôchodku 215,- Eur mesačne. Jeho manželka je poberateľkou opatrovateľského príspevku 248,- Eur mesačne.

3. Navrhovateľka v podaní doručenom súdu dňa 20.3.2018 uviedla, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 12 rokov v dôsledku čoho sa u nej podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb. V škole, ktorú navštevuje má výborný prospech a po jej ukončení chce v štúdiu pokračovať, plánuje urobiť maturitnú skúšku. Je pravdou, že základnú školu začala navštevovať o rok neskôr, pretože navštevovala logopedickú poradňu. Tvrdenie, že nemá záujem komunikovať s otcom nie je pravdivé, naopak on nemal záujem o bližší kontakt alebo rozhovor. Doterajšie výživné si neplnil riadne, čoho dôkazom je aj potvrdenie o zastavení trestného stíhania pre prečin zanedbania vyživovacej povinnosti. Taktiež tvrdenie otca, že zabezpečoval osobnú starostlivosť o syna Juraja nie je pravdivé, tento nežije v domácnosti otca od roku 2015.

4. Súd vykonal dokazovanie, vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

5. Navrhovateľka je študentkou Odborného učilišťa internátneho v O.. Podľa potvrdenia uvedenej školy, navrhovateľka navštevuje toto učilište od 1.9.2015. Štúdium je trojročné dennou formou. Podľa správy školy, ktorú navrhovateľka navštevuje, táto si školské povinnosti plní svedomito, školu pravidelne navštevuje, nemá žiadne neospravedlnené hodiny, jej študijné výsledky dosahujú výbornú úroveň s prospechom vyznamenaná. Podľa predloženého vysvedčenia navrhovateľky za I. polrok bola hodnotená zo všetkých predmetov známkou výborný. Tiež jej bola udelená pochvala riaditeľom školy za vzornú dochádzku a aktívny prístup k školským povinnostiam.

6. V návrhu navrhovateľka uviedla nasledujúce mesačné výdavky na zabezpečenie jej potrieb: oblečenie 30,- Eur, obuv 30,- Eur, hygiena a kozmetika 20,- Eur, mobilný telefón 20,- Eur, poistné 10,- Eur, biele oblečenie na prax 30,- Eur ročne t.j. 2,50 Eur mesačne, lieky 20,- Eur, cestovné 40,- Eur, obedy 22,- Eur, kultúrne podujatia 20,- Eur, školské pomôcky 10,- Eur, potraviny na prax 10,- Eur, školské výlety 25,- Eur ročne t.j. 2,- Eura mesačne, stužková 50,- Eur ročne t.j. 4,17 Eur mesačne, t.j. spolu 240,67 Eur mesačne bez stravy.

7. Podľa prepúšťacej správy Oddelenia úrazovej chirurgie a JIS Nemocnice O., a.s., navrhovateľka bola hospitalizovaná na uvedenom oddelení od 17.5.2016 do 18.5.2016, kde absolvovala operáciu kolena, po ktorej dňa 20.5.2016 bola na kontrole u svojho praktického lekára.

8. Zo strany navrhovateľky boli predložené aj lekárske správy týkajúce sa jej brata M. M., ktorými dokladovala jeho zdravotné ťažkosti. Taktiež predložila pokladničné bloky o zakúpení liekov, z ktorých však nie je zrejme pre koho boli určené, keďže aj ostatné lekárske správy týkajúce sa navrhovateľky sú z roku 2016 a týkajú sa jej problémov s kolenom, pre ktoré absolvovala v uvedenom roku operáciu.

9. Matka navrhovateľky v dobe od februára 2017 do júla 2017 bola poberateľkou nemocenskej dávky spolu vo výške 1 515,20 Eur. Matka žije s navrhovateľkou v prenajatom dvojizbovom byte, za ktorý podľa predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.2016, uhrádza nájomné 40,- Eur mesačne a preddavkové úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a jej príslušenstva vo výške 210,- Eur mesačne. Matka navrhovateľky má okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť k synovi M. M., G.. XX.X.XXXX, ktorý má taktiež zdravotné problémy.

10. Otec navrhovateľky je zamestnaný u jedného zamestnávateľa od 18.7.2005 doposiaľ. Jeho priemerný mesačný príjem za rok 2017 predstavoval sumu 800,60 Eur. Okrem príjmu z pracovného pomeru je aj poberateľom invalidného dôchodku vo výške 215,- Eur mesačne, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa Odborného posudku o invalidite zo dňa 25.1.2016 bola miera poklesu

jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 45 %, je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo strany otca navrhovateľky bola súdu predložená aj správa o vyšetrení v kardiologickej ambulancii z februára 2018.

11. Otec navrhovateľky žije v domácnosti s manželkou M. M., ktorej príjmom je podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra opatrovateľský príspevok, ktorý poberá od februára 2017. V súčasnej dobe je výška tohto opatrovateľského príspevku 242,96 Eur mesačne. Podľa potvrdenia Základnej školy B. C. zo dňa 22.3.2018, zákonný zástupca žiakov A. M. a A. M. v tomto školskom roku mal výdavky na učebné pomôcky, časopis, poistenie, rodičovský príspevok v sume 125,- Eur.

12. Svoje mesačné výdavky otec navrhovateľky uviedol takto: splátky pôžičky 200,- Eur, plyn 100,- Eur, elektrina 30,- Eur, internet a TV 20,- Eur, telefóny 40,- Eur, cestovné do práce a na lekárske ošetrenia 100,- Eur, drevo na vykurovanie 1 400,- Eur t.j. 116,66 Eur, ročné platenie smetného, dane z nehnuteľnosti 25,- Eur na osobu, zdravotná starostlivosť a lieky 30,- Eur mesačne. Výdavky na rodinu pokiaľ sa týka stravy predstavujú 300 - 350,- Eur mesačne, ošatenie 50,- Eur, školské pomôcky 10 - 15,- Eur. Pokiaľ sa týka uvedenej splátky pôžičky, jedná sa o pôžičku od rodičov jeho terajšej manželky za účelom vyplatenia súrodencov z nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom. Na preukázanie pôžičky otec navrhovateľky predložil čestné prehlásenie N. Z., podľa ktorého svojmu zaťovi požičala sumu 10 000,- Eur vo februári 2017 a pôžička je splácaná po 200,- Eur mesačne.

13. Otec navrhovateľky je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie B. C. a to pozemkov parcela č. XXX/X záhrady o výmere 265m 2, č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2 a domu súpisné č. XXX na parcele č. XXX/XX. Tieto nehnuteľnosti v podiele 1/10 nadobudol Osvedčením o dedičstve D 611/97, v podiele 3/5 darovacou zmluvou Z. XXXX/XXXX a ďalšie podiely kúpnymi zmluvami v roku 2017. Darovacou zmluvou zo dňa 8.1.2016 získal podiely v predmetnej nehnuteľnosti pod B1 v 1/2 a pod B6 v 1/10 od svojej matky N. M..

14. Otec navrhovateľky je aj vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Oktávia a to od 20.3.2013. Podľa jeho vyjadrenia, jedná sa o staršie vozidlo, ktoré používa na cestu do práce z dôvodu vzdialenosti jeho bydliska od miesta výkonu práce a z dôvodu neexistencie priameho spoja do práce.

15. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/175/2005-37 zo dňa 20..2006 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Na čas po rozvode manželstva bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej maloletý Juraj bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 1 000,- Sk mesačne a maloletá M. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Na výživu maloletej sa otec zaviazal prispievať sumou 1 000,-Sk mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu matky 4 230,- Sk mesačne (rodičovský príspevok) a príjmu otca 12 098,- Sk mesačne. Okrem B. a M. matka mala vyživovaciu povinnosť k synovi M. M., nar. XX.X.XXXX. Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka v čase tejto úpravy výživného navštevovala predškolské zariadenie.

16. Po rozvode manželstva rodičov navrhovateľky, sa podľa vyjadrenia otca navrhovateľky, jej rodičia mali dohodnúť na kompenzácii výživného pre dcéru a syna pochádzajúcich z ich manželstva. Podľa navrhovateľky a jej otec toto tvrdenie nepoprel, od roku 2015 syn B. nežil v domácnosti otca. Je zrejme, že otec navrhovateľky ako povinná osoba si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k dcére ani následne. Vyplýva to z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Poprad zo dňa 17.8.2017, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie otca navrhovateľky pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona preto, že v období od 1.9.2015 do 317.2017 pravidelne neplanil vyživovaciu povinnosť voči dcére, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh vo výške 763,46 Eur. Trestné stíhanie bolo zastavené preto, že zanikla trestnosť činu v dôsledku úhrady tohto dlžného výživného dňa 10.8.2017 navrhovateľke.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť povinnej osoby voči navrhovateľke naďalej trvá. Navrhovateľka sa štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie, v škole dosahuje výborné výsledky a v štúdiu mieni pokračovať vykonaním maturitnej skúšky.

25. Základnými kritériami pre určenie konkrétnej výšky výživného pre všetky druhy vyživovacej povinnosti sú na strane oprávneného jeho relevantné odôvodnené potreby a na strane povinného jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Špeciálnym kritériom platnými pre vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom je právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Odôvodnené potreby navrhovateľky okrem výdavkov na stravu, oblečenie, hygienické potreby, kultúrne, športové a spoločenské vyžitie sú zvýšené tým, že navrhovateľka navštevuje strednú školu. V súvislosti so školou, ktorú navštevuje, má navrhovateľka zvýšené výdavky zakupovaním potrebných školských pomôcok, ale aj tým, že navštevuje školu mimo miesta svojho bydliska. Zvýšené výdaje navrhovateľky v súvislosti s jej zdravotných stavom v konaní neboli preukázané. Navrhovateľka síce predložila lekárske potvrdenia týkajúce sa jej zdravotných problémov s kolenom, avšak jednalo sa o lekárske správy z roku 2016. Pokiaľ sa týka pokladničných blokov o nákupe liekov, z jej strany nebolo preukázané, aby tieto boli určené jej a to vzhľadom k nepreukázaniu jej zhoršeného zdravotného stavu v súčasnej dobe.

27. Ako bolo uvedené pri určení výšky výživného súd okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby t.j. navrhovateľa musí prihliadať i na osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného.

28. Pokiaľ sa týka otca navrhovateľky, ten má v súčasnej dobe príjem vo výške cca 1 015,- Eur mesačne, ktorá suma pozostáva z jeho príjmu z pracovného pomeru a invalidného dôchodku. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva, ktoré navštevujú základnú školu v mieste ich bydliska. Príjmom manželky otca navrhovateľky je len opatrovateľský príspevok.

29. Matka navrhovateľky je zamestnaná s mesačným príjmom cca 400,- Eur a okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi M..

30. Predmetom tohto konania je zvýšenie výživného pre navrhovateľku, pričom zmena súdneho rozhodnutia o výživnom prichádza do úvahy len vtedy, ak sa zmenia pomery na strane účastníkov konania. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane niektorého z účastníkov konania, ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať

pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného.

31. Z dokazovania je zrejme, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/175/2005-37-27 zo dňa 20.2.2006 došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane navrhovateľky, ale aj jej rodičov. Kým v čase poslednej úpravy navrhovateľka navštevovala predškolské zariadenie, v súčasnej dobe navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska. Jej odôvodnené potreby sa nepochybne zvýšili aj už len uplynutím času od poslednej úpravy výživného. Navrhovateľka je dospelá osoba, teda najmä pokiaľ sa týka hygienických potrieb, ošatenia, kultúrneho a spoločenského vyžitia jej odôvodnené potreby sa rovnajú potrebám dospelej ženy.

32. Otec navrhovateľky bol v čase poslednej úpravy výživného riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 401,58 Eur (12 098,- Sk). V súčasnej dobe jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1 015,- Eur. Oproti poslednej úprave výživného má však otec navrhovateľky zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom a tým, že do zamestnania resp. na miesto jeho pracoviska dochádza. Hoci mu ubudla vyživovacia povinnosť k synovi Jurajovi, okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho manželstva. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má však príjem len vo forme opatrovateľského príspevku. Na strane druhej, pokiaľ sa týka majetkových pomerov súd poukazuje na to, že otec navrhovateľky si v roku 2013 zakúpil osobné motorové vozidlo. Z jeho strany nebolo preukázané, že skutočne sa jedná o staršie motorové vozidlo. Taktiež otec navrhovateľky nadobudol nehnuteľnosti a to čiastočne dedením, čiastočne darovaním a kúpou.

33. Matka navrhovateľky v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok vo výške 140,41 Eur (4 230,-Sk) mesačne, kým v súčasnej dobe má príjem vo výške cca 400,- Eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného jej taktiež ubudla vyživovacia povinnosť k synovi Jurajovi a teda má vyživovaciu povinnosť už len k navrhovateľke a synovi M.. S deťmi žije v prenajatom byte.

34. Poukazujúc na uvedené skutočnosti došlo k podstatnej zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky, ako aj jej rodičov. Vzhľadom na zistené pomery navrhovateľky a osoby povinnej súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130,- Eur mesačne. Okrem už uvedených skutočností, z ktorých súd vychádzal pri určení výšky výživného, súd poukazuje aj na to, že odôvodnené potreby navrhovateľky sú vyššie ako odôvodnené potreby detí jej otca pochádzajúcich z jeho terajšieho manželstva, ktorí sú ešte maloletí, navštevujú základnú školu a to v mieste ich bydliska. Ďalej súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza ostatným vyživovacím povinnostiam, ako aj na to, že výživné pre nezaopatrené dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča, v tomto prípade sa to týka splácania pôžičky otcom navrhovateľky. Taktiež súd poukazuje na to, že otec navrhovateľke nad rámec súdom určeného výživného na jej odôvodnené potreby do februára 2018 ničím neprispieval.

35. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a zaviazal povinnú osobu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý poukazujúc najmä na odôvodnené výdavky otca v súvislosti s jeho zdravotným stavom a s tým, že mu pribudli od poslednej úpravy výživného ďalšie vyživovacie povinnosti.

36. Navrhovateľka požadovala určenie vyživovacej povinnosti od 15.12.2017. Výživné pre dospelé dieťa možno priznať podľa citovaného ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine len odo dňa začatia súdneho konania. Konanie je začaté dňom podania návrhu na súde a preto výživné pre navrhovateľku bolo priznané od 21.12.2017 a v prevyšujúcej časti a v prevyšujúcej časti aj v tomto smere bol návrh zamietnutý.

37. Za obdobie od 21.12.2017 do 30.4.2018 mal tak otec navrhovateľky prispieť na jej výživu sumou spolu 526,- Eur (pomerná časť za 10 dní mesiaca december 2017 vo výške 42,- Eur plus štyri krát 130,- Eur za mesiace január až apríl 2018). Dokazovaním bolo preukázané, že od mesiaca február otec prispieva na výživu navrhovateľky sumou 50,- Eur mesačne. Za uvádzané obdobie tak prispel na výživu navrhovateľky sumou 193,90 Eur (pomerná časť za mesiac december 10,70 Eur plus 33,19 Eur za mesiac január 2018 plus tri krát po 50,- Eur za mesiace február až apríl 2018). Dlžné výživné zo strany povinnej osoby pre navrhovateľa tak bolo určené vo výške 369,10 Eur (562,- Eur mínus 193,90 Eur).

38. Podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. V zmysle citovaného ustanovenia súd povolil otcovi navrhovateľky zaplatiť dlžné výživné v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vzhľadom na jeho zistené osobné a zárobkové pomery.

40. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

41. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

44. O trovách konania súd rozhodoval poukazujúc na citované ustanovenia a ich náhradu účastníkom nepriznal. Súd nezistil okolnosti, pre ktoré by mohla byť náhrada trov priznaná navrhovateľke poukazujúc aj na zistené pomery povinnej osoby, ale aj na to, že v konaní bola len čiastočne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.