Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-70-2017.pdf
PDF · 101.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobcu V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A. XXX, právne zastúpeného STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. A. XXXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I.Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, evidovaným Okresným úradom Č., katastrálnym odborom, katastrálne územie N. A. a to k rodinnému domu č. XXX, postavenému na parcele CKN č. XXXX o výmere 293 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k parcele CKN č. XXXX o výmere 293 m2 - zastavané plochy a nádvoria, k parcele CKN č. XXXX o výmere 189 m2 - záhrady z r u š u j e a vyporiadanie vykonáva tak, že nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je p o v i n n ý vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu 7.000,-€ do 30.dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Podaným návrhom sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu č. XXX M. N. A. k parcele CKN XXXX - záhrady o výmere 189 m2 a k parcele CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, evidovanom Okresným úradom Č., katastrálny odbor, k.ú. N. A.. Žiadal vykonať vyporiadanie tak, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 7.000,-€ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
2. V žalobnom návrhu uvádzal skutočnosti, že spoločne so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanými na LV č. XXX, ktoré sú predmetom tohto konania. On v podiele 9/10-ín a žalovaná v podiele 1/10-iny. Ďalej uvádzal, že žalovaná v rodinnom dome č. XXX M. N. A. nebýva a neužíva predmetné nehnuteľnosti, nehospodári na nich. O dom a o pozemky sa stará výlučne on s matkou, ktorá mu po smrti otca svoj podiel v rámci vyporiadania BSM a dedičského konania darovala. Pôvodne sa so žalovanou dohodol na odkúpení jej podielu k sporným nehnuteľnostiam za cenu určenú dohodou dedičov v rámci dedičského konania, v zmysle ktorej je hodnota nehnuteľnosti 70.000,-€. Po príprave zmluvy však žalovaná od tejto dohody upustila. Nakoľko so žalovanou nie je možné uzatvoriť žiadnu dohodu je nútený podať súdnu žalobu. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil výpis z LV č. XXX č.l. 4, z ktorého vyplýva, že spoločne so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalobca v podiele 9/10-ín a žalovaná v podiele 1/10-iny. Zároveň navrhol vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov.
3. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 8.1.2018 č.l. 12 až 14. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že sa nemala záujem so žalobcom dohodnúť na vyporiadaní spoluvlastníctva, avšak medzi ňou a žalobcom nedošlo k navrhnutej reálnej deľbe. Žalobca jej zaslal návrhy kúpnych zmlúv, avšak tieto nebolo možné podpísať, lebo obsahovali chyby v podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy a to cene. Kvôli tomu zmluvu nepodpísala. Je pravdou, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v 1/10-iny. Navrhuje vykonať reálnu deľbu pozemkov tak, že 1/10-ina z parciel KNC č. XXXX, XXXX sa vydelí v parcele KNC č. XXXX v rozlohe 48,2 m2, čo predstavuje 1/10-inu a parcelu CKN XXXX a zvyšok parcely KNC č. XXXX a dom č. XXX bude prikázaný do vlastníctva žalobcu, ktorý jej vyplatí sumu 7.000,-€. Navrhla pre určenie presných hraníc podelených pozemkov vypracovať znalecký posudok. Poukázala na ustanovenie § 142 ods.1 Obč. zák. a to najmä poradie v akom sa vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vykoná. Má za to, že v danom prípade je rozdelenie veci dobré možné. Je to účelné a reálne, nakoľko rozdelením vzniknú samostatné nehnuteľnosti, ktoré budú vlastníkom naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Zároveň poukázala na rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 10C/1047/2001, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/60/2013, Okresného súdu v Starej Ľubovni 6C/51/2013, NS SR sp.zn. 5Cdo/93/2010, Okresného súdu v Košiciach 14C/11/2009 a súdu pripojila ako listinné dôkazy fotokópiu pozemnoknižnej mapy č.l. 15, výpis z LV č. XXXX, č. XXXX č.l. 16, 17.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 6.2.2018(č.l. 31) . Vo svojom vyjadrení uviedol, že s rozdelením pozemkov podľa návrhu žalovanej nesúhlasí. Žalovaná o pozemky nejavila záujem, nestarala sa o ne a ani o rodinný dom. Výlučne sa o ne stará on. Nie je účelné, aby už aj tak malé parcely boli rozdelené na ešte menšie. V prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, tak ako to navrhuje žalovaná sa žalovanej zväčší rozloha jej susediacich pozemkov (ktoré sú rozsiahlejšej výmery ako sú pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania) na jeho úkor a na jeho strane dôjde k zníženiu hodnoty aj možnosti užívania týchto pozemkov. Zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 10C 191/1999-777.
5. Žalovaná sa k uvedenému vyjadreniu v rámci dupliky písomne vyjadrila podaním došlým súdu dňa 22.2.2018. Vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalobcu zo dňa 6.2.2018 sú klamlivé a zavádzajúce. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti neužívala a neobhospodarovala, nestarala sa o nie tie sú absolútne nepravdivé. V rodinnom dome bývala spolu s manželom a s dieťaťom od roku 2002 a samozrejmosťou užívania predmetných nehnuteľností bola starostlivosť o nehnuteľnosti obhospodarovanie, podieľanie sa na údržbe na dome a rovnako aj na priľahlých nehnuteľnostiach k domu. Následne sa presťahovala z predmetného rodinného domu, nakoľko si postavili vlastný rodinný dom. Aj keď v predmetnej nehnuteľnosti už nebývala, naďalej zabezpečovala chod domácnosti a s tým súvisiace potreby a to najmä v čase keď bol otec v práci, keď matka kvôli práci nebývala v daných nehnuteľnostiach a brat(žalobca) býval v ČR. Inak sa o nehnuteľnosť staral otec, ktorý zabezpečoval všetky náležitosti týkajúce sa starostlivosti o nehnuteľnosť. Ďalej uviedla, že parkovala svoje osobné motorové vozidlo v garáži nachádzajúcej sa pri rodinnom dome, avšak po smrti otca musela svoje osobné motorové vozidlo z garáže vysťahovať na žiadosť žalobcu a do garáže jej bol zamedzený prístup výmenou zámkou na dverách. Po smrti otca dňa 14.2.2016 nastali problémy a konfliktné situácie so žalobcom, nakoľko žalobca ju bezdôvodne verbálne a fyzicky aj s manželom napádal. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že je predložil opravenú verziu kúpnej zmluvy spolu s kúpnou cenou toto tvrdenie je nepravdivé. Obdržala od žalobcu len dve verzie kúpnej zmluvy a obe obsahujú vady v podobe nesprávne uvedenej kúpnej ceny a tiež neobsahujú všetky podstatné náležitosti a teda nebolo možné uvedenú kúpnu zmluvu podpísať. Predtým ako jej žalobca predložil návrhy kúpnych zmlúv súhlasil s reálnym rozdelením pozemkov. Násilné správanie žalobcu po smrti ich otca sa prejavovalo takým spôsobom, že žalobca jej znemožňoval používanie kovovej bránky, ktorá oddeľovala predmetnú nehnuteľnosť od nehnuteľnosti, ktoré sú v jej vlastníctve, pričom táto bránka bola dovtedy bežne používaná. Bránku žalobca spojil zvarom a tým znemožnil jej používanie. Tiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že nehnuteľnosti nie je reálne možné rozdeliť. Má za to, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti je možné a účelné. Poukázala na rozhodnutie NS SR 5Cdo/93/2010 a taktiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/60/2013.Zotrvala na tom, že rozdelenie nehnuteľnosti je možné a žiada reálne vydelenú časť pozemku parcele KNC č. XXXX o výmere 48,2 m2 prikázať do jej vlastníctva a zvyšnú časť parcely KNC č. XXXX a parcelu KNC č. XXXX spoločne s rodinným dom č. XXX prikázať do vlastníctva žalobcu. Ďalej uviedla, že do budúcnosti chce novovzniknuté parcely využiť takým spôsobom, že ich bude užívať spoločne so susednou nehnuteľnosťou a to s rodinným dom č. XXX a parcelami
KNC č. XXXX/X P. XXXX/X. Nakoľko pozemky jej a žalobcu sú susediace, takže rozdelenie a vytvorenie novovzniknutých parciel, tak ako to ona navrhuje je reálne a možné. Po rozdelení nehnuteľností vzniknú nehnuteľnosti spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností, vstup na pozemky bude mať každá zo strán sporu z nehnuteľností, ktoré budú v jej vlastníctve. Rozdelenie by vytvorilo predpoklad bezproblémového užívania nehnuteľností a pri reálnom rozdelení podľa návrhu žalovanej by boli rešpektované všetky vlastnícke práva. V danom prípade ide o deliteľnú vec z technického hľadiska a jej rozdelenie je funkčné opodstatnené.
6. Na pojednávaní dňa 11.5.2018 žalobca aj žalovaná zotrvala na svojich návrhoch a písomných vyjadreniach. Právny zástupca žalovanej navrhol, aby súd vykonal ohliadku miesta samého.
7. Podľa § 141 ods. 1 OZ
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
8. Podľa § 142 ods. 1,2 OZ
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
9. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú oprávnenia, nie však povinnosti spoluvlastníka zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Ustanovenie § 141 umožňuje nielen zmluvné zrušenie spoluvlastníckeho vzťahu, ale aj jeho vyporiadanie na základe dohody podielových spoluvlastníkov. Ak však k dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde, s poukazom na ustanovenie § 142 OZ majú podieloví spoluvlastníci možnosť na základe žalobného návrhu domôcť sa zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym spôsobom.
10. V danom prípade k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo(uvedená skutočnosť nie je medzi stranami sporná) a na základe žalobného návrhu žalobcu súd pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím. Z procesného hľadiska ide síce o návrhové konanie , súd je viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie je však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia /rozdelenia) spoluvlastníctva. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo je povinný spoluvlastníctvo vyporiadať , pričom súd je pri svojom rozhodovaní o spôsobe vyporiadania viazaný v zákone uvedeným poradím a to: a) rozdelením vecí,(ak je rozdelenie veci dobre možné) , b) prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, d) nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku.
11. Súd musí najskôr skúmať, či je rozdelenie veci dobre možné. O reálnom rozdelení veci nemožno uvažovať vtedy, ak by reálne rozdelenie veci bolo v rozpore so zákonom (§ 11 zák.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a taktiež treba prihliadať k tomu, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku na rámec uvedený v ustanovení § 23 zák.č. 180/1995 Z.z. Pre posúdenie reálnej deľby pozemku je treba zobrať do úvahy aj hľadiska vyplývajúce z územného rozhodnutia, technického riešenia pozemku, jeho veľkosť, tvar, možnosť prístupu. V prípade rozdelenia stavby rozhodujúcim kritériom je zistenie, či rozdelením veci vznikne samostatná vec
12. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1181/2008 - Je skutočnosťou, že pozemok je v zásade vždy deliteľný, to však neznamená, že musí byť v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelený vo všetkých prípadoch (vid. zákonné vyjadrenie ,, dobre možné ,, v § 142 ods. 1 OZ) . Najmä pozemky priliehajúce k obytným domom vytvárajú spravidla s domom jediný funkčný celok, slúžia k lepšiemu využitiu domu a taktiež blízkosť obytného domu , v ktorom vlastník záhrady
býva , zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so zákonom potup, pri ktorom súd, ktorý rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva , prikáže pozemok - priľahlý k domu tomu, komu patrí dom, bez toho, aby vykonal jeho delenie.
13. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. Zn. 22 Cdo 2163/2006 za prípady, kedy reálne rozdelenie nehnuteľnosti pri vyporiadaní spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ nie je dobré možné , považujú súdy jednak všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. U pozemkov závisí toto posúdenie na ich polohe, celkovej ploche a taktiež i tvare (vid. R 54/1973) .Vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva(spoluvlastníctva). Zákon stanovuje kritéria, na ktoré súd pri zrušení a vyporiadaní prihliada a to na : a) veľkosť spoluvlastníckych podielov, b) účelné využitie veci, c) násilné správnanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom .
14. Podľa Občianského komantára 1., Veľký komentár, Eurokódex 2011, Imrich Fekete, str. 813) v zmysle ustálených právnych názorov, reálne a právne možné delenie spoločného pozemku neznamená, že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch, ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. Najmä pozemky prihliehajúce k obytným domov vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného domu, v ktorom vlastník býva , zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so zákonným postupom, pri ktorom súd, ktorý rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva , prikáže pozemok - záhradu priľahlú k domu tomu, komu pripadne dom, bez tohto, aby vykonal jeho delenie.
15. V prejednávanej veci sú žalobca a žalovaná podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX v kat. území obec N. A. a to rodinného domu č. XXX na parcele CKN č. XXXX, parcely CKN č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 293m2, parcely CKN XXXX- záhrady o výmere 189m2. Žalobca v podiele 9/10 a žalovaná v podiele 1/10. Jedná sa o tri samostatné nehnuteľné veci u ktorých každá z vecí môže byť samostatným predmetom prevodu či prechodu vlastníctva k tejto veci. V prípade reálneho rozdelenia parcely CKN č. XXXX o výmere 293m2 - zastavané plochy a nádvoria by tak na podiel žalovanej pripadla výmere 29,3m2 a parcely CKN XXXX záhrady o výmere 189 m2 výmera 18,9 m2. V dôsledku odčlenenia týchto výmer z pôvodných parciel by došlo k vytvoreniu nových parciel o minimálnej výmere a pôvodne parcely , ktoré už v súčasnosti majú malú výmeru by sa tak ešte zmenšili. Ako vyplýva z rozsudku NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1181/2008 každý pozemok je v zásade vždy deliteľný , t.z že vždy je možné z pozemku spoluvlastnícky podiel na základe geometrického plánu oddeliť, avšak takéto rozdelenie musí byť aj ,, dobré možné,,. V danom prípade súd dospel k záveru, že spôsob rozdelenia sporných pozemkov ktorý navrhuje žalovaná vzhľadom na veľkosť týchto pozemkov a účel ktorému slúžia dobre možný nie je. Parcela č. CKN XXXX o výmere 189 m2 slúži ako záhrada a vytvára s parcelou č. C KN XXXX o výmere 293m2 na ktorej je postavený rodinný dom č. XXX jediný funkčný celok, slúži k lepšiemu využitiu tohto domu a nakoľko v tomto dome žalobca aj býva zlepšuje využitie tejto záhrady žalobcom. Odčlenením 1/10 spoluvlastníckeho podielu zo sporných nehnuteľností v dôsledku toho, že pôvodné nehnuteľnosti sú aj pred rozdelením malej výmery , pričom u parcely CKN č. XXXX je na tejto postavený aj rodinný dom , ktorý je predmetom tohto konania by jednal došlo k zníženiu hodnoty týchto nehnuteľnosti a taktiež by sa znížil komfort užívania týchto nehnuteľnosti.
16. V danom prípade súd dospel k záveru, že rozdelenie rodinného domu a rozdelenie pozemkov , ktoré sú predmetom tohto konania nie je dobre možné , preto pristúpil k vyporiadaniu spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu. Pri vyporiadaní prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov, pričom podiel žalobcu na sporných nehnuteľnostiach 9/10 a podiel žalovanej 1/10. Súd prihliadal aj na účelné využitie veci .
17. Pokiaľ ide o účelné využitie veci , pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci za účelom na ktorý je určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom zákon kladie dôraz aj na to, aby sa prikázaním veci vytvorili priaznivé podmienky pre nerušené využitie veci a najmä aby vyporiadaním spoluvlastníctva nedochádzalo k vzniku nových sporných situácii. Súd zohľadňuje taktiež násilné správanie sa niektorého zo spoluvlastníkov predovšetkým vo vzťahu k inému spoluvlastníkovi.
18. Pod vyporiadaním podielového spoluvlastníctva je treba rozumieť také vyporiadanie, ktoré definitívne vyrieši vnútorné majetkové vzťahy spoluvlastníkov týkajúce sa ich práv a povinnosti vo vzťahu k ich doterajším podielom.
19. Z vyjadrenia žalobcu a žalovanej je zrejmé, že vzťahy medzi nimi v dôsledku spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam sú narušené.
20. Súd skúmal účelnosť využitia sporných nehnuteľnosti zo strany žalobcu a žalovanej. Z vyjadrenia strán sporu mal súd preukázané, že žalobca v dome č. XXX, ktorý je predmetom tohto konania býva aj so svojou matkou a matkou žalovanej a užíva záhradu p.č. CKN XXXX o výmere 189 m2, ktorá tvorí s týmto rodinným domom a parcelou, na ktorej je rodinný dom postavený funkčný a historický celok.
21. Z uvedeného je zrejmé, že účelnejšie využije nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania žalobca, ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, v rodinnom dome č. XXX má trvalý pobyt a parcely ktoré sú predmetom konania podľa ich charakteru spoločne s matkou aj užíva.
22. Súd nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v celosti prikázal do vlastníctva žalobcu. Mal za to, že tento bude uvedené nehnuteľnosti využívať na účel, na ktorý sú určené. Takýmto rozhodnutím dôjde k nerušenému využitiu uvedených nehnuteľnosti a predíde sa vzniku nových sporných situácii medzi žalobcom a žalovanou .
23. Žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu priznal primeranú náhradu. Hodnota nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania bola určená medzi dedičmi , ktorými boli žalobca aj žalovaná vo veci 8D 3/2006 vo výške 70.000.- € a túto ani žalovaná v konaní nespochybnila.
24. Nakoľko žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v1/10 na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu zaviazal súd žalobcu zaplatiť jej 1/10 zo sumy 70000.- € - t.j. 7.000.- € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
25. Vzhľadom k tomu, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nie sú dobre deliteľné vzhľadom na ich výmeru, účel ktorému slúžia, dokazovanie ohliadkou miesta samého nevykonal , nakoľko ani ohliadka miesta samého by nič nezmenila na tom, že odčlenením spoluvlastníckeho podielu žalobkyne by vznikli dva miniatúrne pozemky a výmera už aj tak malých pôvodných pozemkov by sa ešte zmenšila a ohliadkou miesta samého by sa len navyšovali trovy konania.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP na základe ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný, preto s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP mu bolo priznané voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
27. O výške náhrady trov konania a trov preddavkovaných štátom rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon odvolanie pripúšťa. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).