Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Pc/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci navrhovateľa: Z. J., Q.. XX.X.XXXX, U. E. XX, W., zastúpený: EQUIDEM-advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 869 031, so sídlom Hornopotočná 1, Trnava, proti osobám ktoré sú povinné platiť výživné: 1. G. J., Q.. X.X.XXXX, U. R. Q. XX, U. X., 2. H. J., Q.. XX.X.XXXX, U. X. XXXX/XX, W., 3. P. J., Q.. XX.X.XXXX, U. R. Q. XX, U. X., 4. H. X., Q.. XX.X.XXXX, U. R. Q. XX, U. X., všetci zastúpení: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka so sídlom Hlavná 44, Trnava, o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil osobám, ktoré sú podľa návrhu povinné platiť výživné povinnosť prispievať na jeho výživu, keď od osoby povinnej platiť výživné v 1. a 4. rade žiadal výživné vo výške po 200 eur mesačne, od osoby povinnej platiť výživné v 2. rade žiadal výživné vo výške 400 eur a od osoby povinnej platiť výživné v 3. rade žiadal výživné vo výške 300 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že osoby povinné platiť výživné sú jeho deťmi. Výživné žiada určiť s ohľadom na skutočnosť, že je dôchodcom, ktorého mesačný príjem je len vo výške 380 eur. Pred priznaním starobného dôchodku mu bol priznaný invalidný dôchodok a tak jeho možnosti zamestnať sa za účelom privyrobenia si, sú znížené nielen s ohľadom na vek, ale aj na zdravie. Dôchodok ktorý poberá mu nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb, a ako invalidný dôchodca nemôže podstúpiť ani kúpeľnú starostlivosť, keďže poplatky s výnimkou liečebných procedúr mu zdravotná poisťovňa nepreplatí. Nemá zabezpečenú starostlivosť, preto nemôže podstúpiť ani výmenu kolenného kĺbu. O svoje deti sa navrhovateľ vždy riadne staral a pomáhal im aj materiálne, v období keď bol pracovne činný im poskytol finančné prostriedky na kúpu viacerých nehnuteľností, najmä ošipárne v Bielom Kostole. Po kúpe predmetnej ošipárne ju prestaval na bytový dom s piatimi bytmi, pričom každý z jeho detí sa stal výlučným vlastníkov jedného bytu a jeden byt vlastnia spolu, každý v podiele 1/4. Navrhovateľ uviedol, že majetková situácia a životná úroveň jeho detí je v absolútnom protiklade s jeho životnou úrovňou. Deti sa o neho nezaujímajú a nestarajú. Konaním syna H. J.Á. sa dokonca stal bezdomovcom, keď mu predal nehnuteľnosti v katastrálnom území Trnava, ktoré musel na základe rozhodnutia súd vypratať. Deti sú dobre informované o jeho situácii, pričom napriek tomu, že sú vlastníkmi viacerých stavieb resp. pozemkov, neponúkli mu žiadnu pomoc. Vo vzťahu k majetkovým pomerom detí uviedol, že syn H. J. okrem iných nehnuteľností, je spoluvlastníkom aj dvoch rodinných domov v Trnave a je spolumajiteľom a konateľom spoločnosti GM EKO Holding, spol. s

r.o., ktorá každoročne vykazuje zisk. Dcéra P. J. je vlastníčkou bytu v Trnave a jediným spoločníkom spoločnosti EVICON s.r.o., ktorá vykazuje kladné hospodárske výsledky. Dcéra H. X. je vlastníčkou viacerých nehnuteľností - pozemkov a je vlastníčkou spoločnosti JAGAS s.r.o. založenou v roku 2019. Dcéra G. J. je vlastníčkou viacerých nehnuteľností v katastrálnom území Trnava. Výšku vyživovacej povinnosti svojim deťom žiada určiť v zmysle petitu, ktorý zohľadňuje ich jednotlivé majetkové pomery a možnosti. Výšku výživného odôvodnil tým, že ako bezdomovec si musí zabezpečiť bývanie, a to buď prostredníctvom nájmu bytu, resp. umiestnením do domova sociálnych služieb a aby s ohľadom na zdravotný stav mohol podstúpiť nevyhnutné lekárske zákroky a zabezpečiť si opatrovanie na čas po operácii, následne aby mohol podstúpiť aj kúpeľnú liečebnú starostlivosť. Požadovaná suma mu umožní prežiť dôstojnú starobu a je primeraná k starostlivosti, ktorú poskytol svojim deťom.

3. Osoby, ktoré sú podľa návrhu povinné platiť výživné, dňa 30.11.2021 doručili súdu svoje vyjadrenie k návrhu, v ktorom vyjadrili svoj nesúhlas s návrhom, ktorý považujú za nedôvodný a požadovanú sumu výživného v celkovej výške 1.300 eur za neprimerane vysokú. Navrhovateľ prezentuje svoju životnú úroveň a majetkové pomery zavádzajúco a neúplne. Navrhovateľ neuviedol, kde reálne býva a osoby povinné sporujú, že by bol bezdomovcom. Neuvádza a nekonkretizuje svoje výdavky, a nie je zrejmé, aká zdravotná starostlivosť by mu nemala byť poskytovaná, keď zdravotná starostlivosť je hradená štátom. Navrhovateľ nepreukázal podmienky pre priznanie výživného navrhovateľovi ako predkovi. Manželstvo navrhovateľa s matkou povinných osôb, bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu. Následne bolo vyporiadané BSM rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 16.9.2020, ktorým bola bývalej manželke navrhovateľa uložená povinnosť vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu vo výške 23.455 eur, ktorá suma mu už vyplatená aj bola. Navrhovateľ v roku 2017 sám z vlastnej iniciatívy, pravdepodobne v snahe vylúčiť majetok z možného rozhodovania v rámci vyporiadania BSM, predal rodinný dom súp. č. XXXX a priľahlý pozemok vo výbornej lokalite v Meste Trnava - Špíglsál II a celú kúpnu cenu si ponechal pre seba. V tom čase si zakúpil aj vozidlo typu SUV. Navrhovateľ tiež vlastní nehnuteľnosti v katastrálnom území Trnava, kde by mal stáť aj objekt využívaný na bývanie. Majetkové pomery navrhovateľa teda nie sú hodné označenia bezdomovec. Osoby povinné potvrdili, že ich vzájomné vzťahy nie sú dobré, navrhovateľ ich napáda slovne aj rôznymi podaniami pred súdom, v ktorých ich veľmi hrubo uráža a krivo obviňuje. Z uvedených dôvodov žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom ako aj ostatným obsahom spisu, vyžiadal si potvrdenia o pracovných príjmoch povinných osôb, a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Navrhovateľ pred súdom uviedol, že býva na cudzom pozemku v unimobunke, ktorú mu tam majiteľ pozemku dovolil postaviť a platí mu za to nájom. Na pozemku je neobývateľná nehnuteľnosť, ktorú pôvodne vlastnil asi pred 3-4 rokmi, o ktorú prišiel v súdnom konaní. Okrem tohto vlastní aj inú nehnuteľnosť, a to záhradku s rozlohou 155 m2, ktorú si kúpil pred 4 rokmi na ulici Legionárska v Trnave. Na pozemku osadil dve bunky, pretože v nich chcel bývať, má ale problémy so susedmi, takže tam asi nebude môcť bývať. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Asi pred dvomi týždňami mu bola vyplatená suma približne 22.000 eur ako vyporiadací podiel v rámci konania o vyporiadanie BSM. Približne pred 5-7 rokmi predal rodinný dom v Trnave, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve za kúpnu cenu 110.000 eur. Poberá starobný dôchodok vo výške 384,80 eur, iný príjem nemá, pretože invalidný dôchodok, ktorý v minulosti poberal, mu bol odňatý. Má zdravotné problémy a pravidelne užíva dlhodobo asi 7 rokov lieky, v hodnote okolo 40-50 eur mesačne. Dvakrát do mesiaca chodí na injekcie za ktoré platí 20 eur mesačne. Ďalšie výdavky má na vitamíny ktoré užíva pravidelne, a to vo výške 20-40 eur. Boli mu odporučené aj liečebné pobyty, ktoré si nemôže dovoliť. Potrebuje aj nové zuby v hodnote 400 eur, na tieto peniaze nemá. Platí energie v priemernej výške 20 eur mesačne, z toho elektrika je cca 7 eur, voda cca 10 eur štvrťročne, smeti 15-20 eur ročne, a platí aj nájom za umiestnenie unimobunky na cudzom pozemku 40 eur mesačne. K lekárovi, na záhradu a na nákup chodí autom a na pohonné hmoty má výdavok asi 50 eur mesačne. Predtým mal starú Feliciu, ktorú už vyradil, teraz si kúpil staré auto v dražbe za 450 eur. Auto je nepojazdné, preto si ho musí dať dokopy, s čím bude mať výdavky na jeho opravu. Výdavky na stravu odhaduje na 100-150 eur mesačne. Tiež si potrebuje kúpiť oblečenie a topánky, momentálne na to nemá. S povinnými platiť výživné nie sú 10 rokov v kontakte, nenavštevujú sa od doby, ako na nich prepísal majetok a potom keď už nemal peniaze, ho vyhnali. Neposkytli mu žiadnu pomoc, finančnú ani vecnú. Peniaze, ktoré obdržal ako kúpnu cenu vo výške 110.000 eur už nemá, keď asi polovicu z tejto sumy vrátil kamarátom pretože mal dlhy, z druhej polovice niečo prešportkoval, a čo sa stalo so

zvyšnou sumou, presne nevie, túto časť peňazí zle investoval. Na otázky právnej zástupkyne povinných platiť výživné navrhovateľ upresnil, že zlou investíciou mal na mysli to, že veľa športkoval a kupoval losy. Nevie presne uviesť koľko minul na športku, na zakúpenie losov dal asi 30.000-50.000 eur z obdržanej kúpnej ceny. Aj teraz si kupuje losy, asi za 18 eur týždenne, tiež si opakovane kupuje tikety. Z kúpnej ceny 110.000 eur už nemá nič čo by si ponechal na živobytie, posledné peniaze z kúpnej ceny minul asi pred dvomi rokmi. Momentálne má ešte dlh 20.000 eur, ktoré si požičal na zakúpenie záhradky asi pred 3-4 rokmi od kamaráta T. D.Č.. Tento dlh chcel vrátiť z peňazí, ktoré mu boli poukázané za vyrovnanie BSM. Autá si požičiava od kamarátov.

6. Právna zástupkyňa povinných osôb v rámci svojho prednesu uviedla, že z vyjadrení navrhovateľa je zrejmé, že nie je osobou odkázanou k vyživovacej povinnosti svojich detí. Jednak z dôvodu, že výživné predkom sa platí iba v skutočne nevyhnutných prípadoch, ako aj z dôvodu, že priemerné mesačné výdavky navrhovateľa tak ako ich konkretizoval je možné pokryť zo starobného dôchodku, ktorý pravidelne poberá. Navrhovateľ priznáva stávkovanie na ktoré mesačne vynakladá 72 eur, t.j. na nedôvodné výdavky, a teda je pravdepodobne schopný si regulovať výdavky tak, že mu vychádza aj na tipovanie. Navrhovateľ tiež podľa vlastných tvrdení prestávkoval 30.000-50.000 eur z prostriedkov, z ktorých mohol mať zabezpečené živobytie. Bývalá manželka dňa 28.3.2022 poukázala navrhovateľovi vyrovnací podiel z titulu vyporiadania BSM poštovými poukážkami. Vyrovnací podiel bol vo výške 23.455 eur, ktorá suma bola krátená o 1.046,25 eur, čo predstavuje polovicu súdneho poplatku za vyporiadanie BSM, a zvyšok bol zaslaný navrhovateľovi. Navrhovateľ má na pokrytie mesačných výdavkov nielen starobný dôchodok, ktorý mu postačuje, ale má ešte aj tieto finančné prostriedky. Pokiaľ ide o výdavky na lieky, tieto považuje za nepreukázateľné, sporuje aj to, že by si navrhovateľ požičiaval na kúpu záhradky, pretože v roku 2017 predal rodinný dom za 110.000 eur a v januári 2018 je už zavkladované vlastnícke právo k záhradke, ktorú mal navrhovateľ kúpiť za 20.000 eur, takže cenu záhradky mohol vyplatiť z peňazí z predaja domu, ktorými v roku 2018 podľa jeho vyjadrení ešte disponoval. Poukázala na to, že nemôže byť na úkor povinných osôb tá skutočnosť, že navrhovateľ si z predaja svojej nehnuteľnosti, neriešil iné bývanie, napr. kúpou bytu alebo garsónky.

7. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

8. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Podľa§ 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak existuje na strane rodičov stav odkázanosti na výživu, a na strane dieťaťa existujú možnosti a schopnosti samostatne sa živiť umožňujúce poskytovať výživné ďalšej osobe a súčasne nie je daný rozpor s dobrými mravmi ani konkurencia s inými druhmi vyživovacích povinností, majú rodičia právo na to, aby im ich deti zabezpečili výživu umožňujúcu slušnú životnú úroveň. Ak sú teda naplnené zákonné podmienky, medzi ktoré patrí: 1) potreba na strane rodičov, 2) schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť a 3) súlad s dobrými mravmi, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu. Obligatórnou zákonnou podmienkou pre určenie výživného je potreba na strane rodiča, čo znamená, že rodič nie je schopný zabezpečiť si úhradu vlastných životných potrieb zo svojich príjmov, či už dávok sociálnej pomoci, alebo zárobku. Spravidla pôjde o prípady, keď rodič má príjmy len zo sociálneho poistenia v podobe priznaných dávok, a nemá žiaden iný majetok alebo iný príjem, z ktorého by si životné náklady mohol hradiť. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, pretože nie je možné vyhovieť návrhu rodiča, ak má zabezpečené životné potreby, a to ani v prípade, ak by životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšovali životnú úroveň rodiča. Naďalej však treba zachovať podmienku súladu s dobrými mravmi pri určení výživného, nakoľko rozpor s dobrými mravmi má následok v podobe nemožnosti priznať výživné.

12. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, a to ani čiastočne.

13. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je starobným dôchodcom, poberá dôchodok vo výške 384,80 eur mesačne. V roku 2017 navrhovateľ predal rodinný dom za kúpnu cenu 110.000 eur, v marci 2022 mu bol vyplatený vyrovnací podiel z titulu vyporiadania BSM vo výške 22.408,75 eur. Vlastní záhradku v Trnave a staršie nepojazdné auto. Podľa vlastného vyjadrenia, býva v unimobunke na cudzom pozemku, za ktorú platí nájom 40 eur mesačne. Výdavky má na lieky 40-50 eur, na injekcie 20 eur, na vitamíny 20-40 eur, na energie priemerne 20 eur a na pohonné hmoty 50 eur mesačne, takže má celkové výdavky podľa jeho tvrdení v priemernej výške okolo 200 eur okrem stravy. Z vyplatenej kúpnej ceny 110.000 eur už nemá žiadne prostriedky, tieto minul sčasti na splatenie svojich dlhov a sumu 30.000-50.000 eur minul na stávky a športku. Z vyplateného vyrovnacieho podielu chce splatiť svoj ďalší dlh vo výške 20.000 eur, ktoré si požičal na zakúpenie záhradky. Existenciu tohto dlhu však súdu nepreukázal. Okrem majetkových pomerov a odôvodnených potrieb navrhovateľa, sa súd zaoberal aj majetkovými pomermi a príjmovými schopnosťami povinných osôb ako detí navrhovateľa. Z potvrdení o pracovných príjmoch detí súd mal preukázané, že všetci sú zamestnaní. Osoba povinná v 1. rade mala v roku 2020 príjem 383,21 eur a od roku 2021 má príjem vo výške 664,63 eur mesačne, povinná osoba v 2. rade mala v roku 2020 príjem 130,50 eur a od novembra 2021 má príjem 67,71 eur mesačne, povinná osoba v 3. rade má príjem 303,10 eur mesačne a povinná osoba v 4. rade má príjem vo výške 242,15 eur mesačne.

14. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu na určenie výživného nevyhovel, tento ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, keď mal preukázané, že nie sú splnené podmienky na určenie výživného. V prejednávanej veci bolo potrebné v prvom rade skúmať osobné a majetkové pomery navrhovateľa, ďalej dôvodnosť jeho výdavkov a ich výšku, a až v prípade, ak by bolo preukázané, že nie je schopný zabezpečiť si svoju výživu v nevyhnutnej miere z vlastných prostriedkov, by do úvahy prichádzalo preukazovanie majetkových pomerov a životnej úrovne povinných osôb. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ako už aj samotné osoby povinné platiť výživné na to poukázali, navrhovateľ v konaní netvrdil potrebu vynakladania prostriedkov na svoju obživu až v takom rozsahu, aby mu na tieto potreby nestačil jeho starobný dôchodok. Okrem starobného dôchodku bol navrhovateľovi vyplatený aj vyrovnací podiel z BSM, a to vo výške nie zanedbateľnej, 22.408,75 eur, z ktorých prostriedkov si môže svoje potreby, stravu a výdavky v súvislosti v jeho zdravotným stavom hradiť, prípadne si môže zabezpečiť vhodnejšie bývanie. Navrhovateľ uvádzal, že z tejto sumy chce splatiť svoj dlh voči kamarátovi, ktorý mu požičal peniaze, existenciu tohto dlhu však povinné osoby spochybnili a navrhovateľ ju súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, preto na tento dlh súd prihliadnuť nemohol. V neposlednom rade však je potrebné zdôrazniť aj to, že navrhovateľ sa nemusel nachádzať v takejto situácii, pokiaľ by vhodne a premyslene hospodáril s finančnými prostriedkami, ktoré mu boli vyplatené vo výške 110.000 eur ako kúpna cena za rodinný dom. Vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav ako aj na skutočnosť, že nemal vyriešenú svoju bytovú otázku, mohol, a aj mal, s týmito prostriedkami nakladať hospodárnejšie, a namiesto ich minutia vo výške 30.000 až 50.000 eur!! na tipovanie a športku, si z nich mohol zabezpečiť potreby vo forme vhodného bývania a zdravotnej starostlivosti. Za takejto situácie, keď v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ nehospodárne minul veľký obnos peňazí, by potom určenie povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa, bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na úkor povinných spôsob nemôže byť v žiadnom prípade tá skutočnosť, že navrhovateľ si z predaja svojej nehnuteľnosti neponechal peniaze na svoje základné životné potreby, ako je napríklad vhodné bývanie, v ktorom by dôstojne mohol žiť, ale namiesto toho vynaložil finančné prostriedky v značnej výške na stávkovanie, i keď tieto mohol použiť na vlastnú výživu.

33. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. Civilného mimosporového

poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.