Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/123/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne R. U., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. č. XXX, XXX XX Z., právne zast. Advokátska kancelária V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému X. U., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. X, XXX XX L., okres V., Česká republika, právne zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom B. Němcovej 1/A, 977 04 Brezno, o vypratanie nehnuteľností a o vzájomnom návrhu žalovaného na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý v y p r a t a ť nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele C KN č. XXXX, parcelu C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 a parcelu C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, kat. úz. M., okres Čadca, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vzájomný návrh žalovaného na určenie, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. C KN č. XXXX, pozemku parc. C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, a pozemku parc. C KN č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 v kat. úz. M., obec M., okres Čadca, z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov v rozsahu 100%, o ktorej sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

IV. Štát m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov v rozsahu 100%, o ktorej sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v podanej žalobe doručenej súdu 14.8.2009 sa voči označenému žalovanému domáhala vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. M., ktoré predstavujú rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele CKN XXXX včítane parcele CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 a CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2. Podanú žalobu odôvodnila prostredníctvom právneho zástupcu tak, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia, vyhlásenia o vydržaní vydaného Notárskym úradom L.. Y. F. v Čadci pod Nz 8334/2009. Žalovaný mal s jej právnym predchodcom - jej otcom L. F. uzatvorenú zmluvu o prenájme predmetných nehnuteľností, ktorá bola uzavretá 17.7.1978. Po smrti svojho otca žalobkyňa listom z 26.5.2009 žalovanému oznámila, že nájomnú zmluvu nemieni predĺžiť na ďalšie obdobie a zároveň žiadala, aby žalovaný v lehote 10 dní od ukončenia nájmu nehnuteľnosti vypratal, pretože podľa pôvodnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a jej právnym predchodcom sa nájomný vzťah skončil 17.7.2009. Žalovaný ktorý nehnuteľnosť nevypratal, naďalej túto užíval aj s priľahlými pozemkami a preto žalobkyňa trvala na uložení povinnosti zo strany súdu.

2. Na preukázanie tvrdení žalobkyňa predložila fotokópiu zmluvy o prenájme zo dňa 17.07.1978, list vlastníctva ( LV) č. XXX kat. územia M. a za podanú žalobu uhradila žalobkyňa súdny poplatok 99,50 €. Žaloba bola doručená riadne s procesným poučením žalovanému 20.10.2009.

3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 9.11.2009 žiadal žalobný návrh zamietnuť. Uviedol, že 15.5.1977 spísal s L. F. dohodu o prodeji a koupi chalupy. V tom čase nebolo možné uskutočniť predaj oficiálnou formou, ale prax MNV v M. bola v nájomných zmluvách na 99 rokov, v ich prípade na 30 rokov. Túto zmluvu upresnili a podpísali. Dohoda o predaji a kúpe nebola žiadnou stranou zrušená a platí stále. L. F. mal podielnikov v nehnuteľnosti, ktoré ako sľúbil vyplácal, previedol na neho poistku i daň, chalupu žalovaný obnovoval. Po úmrtí p. F. bol p. U. ubezpečený, že v rámci dedičstva dá toto do poriadku, po prejednaní dedičstva zmenila názor. Žalovaný jej ponúkol čiastku na vykompenzovanie záväzku v dedičstve. O stave chalupy predložil fotografie a dohodu zo dňa 15.5.1977 o prodeji a koupi chalupy v obci M. č. XXX, ktorou L. F. odpredal chalupu za dohodnutú cenu 45000,- Kčs. X. U. má túto chalupu prenajatú k výtvarnej činnosti a dočasnému bývaniu. Medzi vlastníkom a a nájomcom došlo k dohode v roku 1977, chalupa bola vzhliadnutá. L. F. sa zaviazal, že vystaví kúpnu zmluvu a veci s odpredajom súvisiacimi dá do poriadku. Podľa predloženého výpisu z evidencie nehnuteľností LV č. XXX obec M. okres Čadca bol L. F. v kat. území M. vlastníkom domuč. XXX, parciel č. XXXXX a XXXXX (na tejto je postavený dom č. s. XXX), ktorý nadobudol v dedičskom konaní D 654/77 (titul nadobudnutia nehnuteľnosti). Podľa pozemkovej knihy a vložky č. XXX na parcele XXXXX bol postavený dom č. 856, ktorého vlastníkom bol U. F. v podiele 1/1 titulom nadobudnutia D 654/74. Žalovaný predložil zároveň listy adresovaná žalobkyni zo dňa 9.7.2009 označené ako pokus o dohodu a z 18.9.2008, ktorým žalobkyňu žalovaný oslovil vo veci jednania o uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalovaný predložil doklady o vyplatení sumy z 23.4.2008 v čiastke 2000,- Kčs, a doklad z 4.8.1975 na sumu 20000,- Kčs.

4. V podaní adresovanom súdu žalovaný doručil 31.12.2009 žalobu (vzájomný návrh), ktorým žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat, území M. zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. CKN č. XXXX, paracely C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, parcely C KN č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 330 m2. Podanie žaloby odôvodnil žalovaný tým, že nehnuteľnosti užíval od 13.8.1973 na základe ústnej dohody. V súlade so zmluvou vyplatil celkom 45000,- Kčs ako dohodnutú kúpnu cenu, prax MNV v M. bola v nájomných zmluvách na 99 rokov, v ich prípade na 30 rokov. Túto zmluvu upresnili a podpísali. Po túto dobu bol oprávnený nehnuteľnosti užívať. Súčasne bola v dohode dohodnutá výška nájomného na 45000,- Kč, z ktorých sumu 7000,- Kčs mal už zaplatenú na zvyšnú časť boli dohodnuté splátky, ktoré neskôr zaplatil. Prenajímateľ bol podľa zmluvy povinný pripraviť na podpis riadnu kúpnu zmluvu a pri podpise nemal požadovať žiadne finančné čiasky. Rodinný dom s pozemkami preto užíval od 13.8.1973 ako nájomca do dňa popisu kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.1977 ako oprávnený držiteľ v presvedčení, že ich riadne od vlastníka odkúpil. O nehnuteľnosti sa staral, riadne ich udržiaval, platil daň, poistil ich proti poškodeniu. Vo svojej oprávnenej držbe bol nerušený. Naopak, pôvodného vlastníka p. F. vyzýval, aby zabezpečil vykonanie riadnych prepisov nehnuteľnosti, po jeho smrti kontaktoval žalovanú, ktorá mu oznámila že si je vedomá celej situácie a zabezpečí povinnosti, ktoré za života zanedbal jej otec, neskôr si to rozmyslela. V roku 1977 bol dom aj s pozemkami vo veľmi zlom stave, v súlade s kúpnou zmluvou na nich vykonával riadnu údržbu, avšak pre zachovanie úžitkovej hodnoty domu postupne musel vymeniť podstatnú časť statických častí - obvodové a nosné steny, strechu vrátane jej nosnej časti - krovu. Vo vnútorných častiach postupne vymenil priečky a vnútorné vybavenie, je možné povedať, že z pôvodného domu neostali takmer žiadne podstatné časti, ktoré by mali funkčný ani estetický charakter. Žalovaný súčasne poukázal na ust. § 134 OZ, kedy nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam titulom vydržania. Súčasne poukázal aj na ust. § 135b ods. 1 OZ, kedy mu svedčí vlastníctvo tiež aj dobromyseľným spracovaním veci.

5. Právny zástupca žalovaného preložil na preukázanie tvrdení doklady a to vyrozumenie z ONV Čadca zo dňa 9.10.1989 adresované žalovanému v ktorom mu bolo dané súhlasné stanovisko vo veci prevodu nehnuteľnosti na rekreačné účely, kde mu bolo oznámené o.i. i to, že je povinný zabezpečiť si vyňatie nehnuteľnosti z bytového fondu. Miestny národný výbor (MNV) v M. v liste zo dňa 11.5.1990 vyzval L. F. a urči termín na 30.6.1990 vo veci vybavenia vyňatia z bytového fondu všetkých dreveníc, ktoré slúžia na rekreačné účely a za účelom dohody s novým majiteľom X. U. na podaní žiadosti ako aj majetkovoprávneho vysporiadania. V podaní doručenom súdu (č.l. 95 - 108 spisu) preukazoval

vloženie investícií nákladov do spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaného pri rekonštrukcii spornej nehnuteľnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov L. U., L. Z., P. I., X. D.M., R. U., L. U., listinnými dôkazmi a to podaniami bývalého Miestneho národného výboru v M. z 11.5.1990 a 27.4.1990, znaleckým posudkom č. 501/1989 C.. P. L., ďalšími listinnými dôkazmi a potvrdeniami o nadobudnutí materiálu, jeho zaplatení na opravu spornej nehnuteľnosti žalovaným, výpisom z pkn. vl. XXX a nasl. kat. úz. Z., korešpondenciou medzi žalobkyňou a žalovaným mal preukázaný skutkový stav:

7. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že jej rodičia sa rozviedli a v čase keď sa otec odsťahoval do U., nebola ešte plnoletá. Až v čase keď sa vydávala sa začal medzi nimi určitý vzťah, navštevovala ho, pýtala sa ho ohľadne chalupy, otec jej uviedol, že dom dal do nájmu na 30 rokov. Po smrti otca prišiel za ňou žalovaný s tým, aby dali vec do poriadku. Uviedla, že sa rozhodla zachovať prianie jej otca, aby dom dostal jej a jej deťom a preto nebola ochotná pristúpiť na predaj ani po návšteve žalovaného.

8. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že L. F. zomrel v roku 2001. Pretože pochádza z U. a vzhľadom na blízkosť regiónu mal záujem žiť v niektorom dedinskom prostredí a keďže sa zoznámil s právnym predchodcom navrhovateľky L. F.Í., dohodli sa na kúpe a predaji predmetnej chalupy, čo bolo niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia a na základe takejto dohody uzavretej medzi nimi mali v zmysle dohody riadne previesť uvedené nehnuteľnosti na žalovaného. Po určitom zisťovaní žalovaný mal informácie, že nehnuteľnosti na Slovensku, ktoré by mali byť prevádzané na rekreačné účely, je potrebné previesť iba so súhlasom ďalších orgánov, preto sa dohodol s L. F. na tom, že formálne napíšu, že pôjde o prenájom na takú dobu, ako to vyplýva aj z písomnej dohody o prenájme, ale neskôr za účasti bývalého Miestneho národného výboru v M. spísali ďalšiu dohodu v roku 1977, podľa ktorej malo ísť o prenájom nehnuteľností za účelom budúceho predaja. L. F. v roku 1977 odišiel z nehnuteľností a vôbec z M. do U. v Českej republike, kde si kúpil inú nehnuteľnosť. Žalovaný považoval za platnú dohodu uzatvorenú medzi ním a L. F., z ktorej podľa neho jednoznačne vyplýva, že L. F. mal úmysel spornú nehnuteľnosť nie prenajať, ale predať za 45.000,- Kčs s poukazom na bod V, VI a VII uvedenej dohody, v ktorých sa jasne uvádza, že bude zložená záloha 5.000,- Kčs zo strany žalovaného. Ďalšia čiastka 20.000,- Kčs bude poukázaná najneskôr do 25.6.1977 a zvyšná suma do 15.5.1978. Keďže žalobkyňa takúto zmluvu nemala k dispozícii, žalovaný ako dôkaz svojho tvrdenia zmluvu predložil ako listinný dôkaz. Dohoda o odpredaji bola uzavretá v roku 1977, túto však nedotiahli do konca k riadnej registrácii, p. F. sľúbil že pôjde a dajú to do poriadku, ale na dohodnuté termíny alebo neprišiel, alebo ich nedodržal. Niekedy v 80- tych rokoch sa zišli pred MNV v M. a spísali zápisnicu, že sa tak urobí aj s podielnikmi (príbuznými L. F.).

9. Svedok L. U. uviedol, že jeho brat (žalovaný) kúpil od p. F. nehnuteľnosť v roku 1975., nebol pri uzatváraní zmluvy, nehnuteľnosť však bola vo veľmi zlom stave, jeho bral nehnuteľnosť rekonštruoval, prerobil takmer všetko, investoval do tohto domu a takmer nič sa nedalo z tohto domu použiť. Podľa neho investoval minimálne 100 tis. Sk. F. si bol vedomý, že bratovi nehnuteľnosť predal, pretože za 45000,- Kčs od brata si kúpil statok v U., kde mu spoločne aj s bratom chodievali pomáhať. Pán F. sa nikdy nevyjadril, že tento dom nepredal bratovi, žalobkyňu nikdy svedok nevidel.

10. Svedok L. Z. uviedol, že žalovaný je jeho kamarátom, od začiatku mu pomáhal. Nehnuteľnosť, ktorú kúpil bola ruinou, s kamarátmi tam chodievali pracovať a rekonštruovať túto nehnuteľnosť. Uviedol, že nehnuteľnosť bola ruinou, z pôvodného základu zostali možno tri trámy, ostatné museli všetko vymeniť, zdvihnúť, má vedomosť o tom, že niekde v F. B. pri priehrade rozobral majiteľ drevenicu a časť tejto rozobratej drevenice bola použitá na základy tohto sporného domu.

11. Svedok P. I. vo výpovedi uviedol, že žalovaný ho požiadal niekedy v roku 1975 s pomocou pri stavebných prácach a nakoniec z drobných prác bola rekonštrukcia celého domu, celej nehnuteľnosti, trámy a obvodové múry boli zhnité, strecha bola postavená na koloch, vymieňali sa všetky obvodové trámy, na nehnuteľnosti pracoval od roku 1975 až do r. 1990. Išlo o rekonštrukciu celého domu. Svedok uviedol, že od žalovaného má vedomosť, že nehnuteľnosť má prenajatú na 99 rokov s nejakým predkupným právom. Má vedomosť o tom, že všetky príjmy žalovaný investoval do tohto domu.

12. Svedkyňa X. D. vo výpovedi uviedla, že pracovala na MNV M., prišli tam p. F. a p. U., chceli spísať kúpnopredajnú zmluvu na staršiu chalupu patriacu L. F.. Boli ňou však usmernení, že to nie je možné, bývalé vedenie ONV alebo OVKSS zakazovalo prevod nehnuteľností v tomto období pre rekreačné

účely. Potvrdili, že sú dohodnutí na kúpe, sú dohodnutí na kúpnopredajnej cene, s tým, že nakoniec došlo k spísaniu nájomnej zmluvy ako sa to zvyklo robiť v tomto období u viacerých takýchto zmlúv medzi občanmi. Pamätala si, že dom bol v dezolátnom stave. Keď bolo možné tieto nehnuteľnosti už predávať, mala za úlohu predvolávať týchto občanov tak nájomníkov ako aj vlastníkov, aby dali do súladu s právnym vzťahom tieto svoje vzťahy a prišiel aj p. F. s p. U., že je potrebné vypracovať posudok. Tento bol vypracovaný, ale k uzatvoreniu zmluvy nedošlo i keď p. F. hovoril, že má v úmysle tento dom predať, vôbec sa tomu nebránil. Keď odišla do dôchodku nevie, ako tá vec skončila. Vie, že medzi p. F. a U. nebol žiadny spor, cena bola vyplatená, keby mal voči tomu p. F. výrady, povedal by jej to. Nehnuteľnosť užíval p. U., platil za ňu aj daň.

13. Svedkyňa R. U. (vnučka L. F.) uviedla vo výpovedi, že začali chodievať za starým otcom do Českej republiky až vtedy, keď bol jeho zdravotný stav zlý, prehovorili ho, aby prišiel bývať k nim do Z.. Po jeho smrti prišiel k nim žalovaný, pýtal sa matky ako sa dohodnú, pričom mama mu povedala, že je tam nájomná zmluva, dedo hovoril, že dom je iba prenajatý na 30 rokov, nájomná zmluva je do roku 2008.

14. Svedkyňa L. U. (taktiež vnučka L. F.) uviedla, že starý otec rozprával o svojom majetku, hovoril, že dom prenajal pánovi U. na 30 rokov, bola o tom spísaná nájomná zmluva. Hovoril o tom, ako tam vyrastal, potom ako odišiel do U.. Vedeli teda o tom, že tento dom je prenajatý. Pán U. ich navštívil, bola to príjemná návšteva. Potom sa ich sused F. pýtal, čo chcú robiť s tým domom, že je schátralý, najmä strecha je zlá, že do domu prší, že by bola škoda nechať ho schátrať. Jej mama do toho nechcela zasahovať, lebo dom bol ešte v prenájme.

15. Vykonané dokazovanie a doterajšie rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutia súdu vyššej inštancie:

Okresný súd po tom, ako vykonal dokazovanie predloženými cit. listinnými dôkazmi a listinnými dôkazmi zabezpečenými na základe návrhov účastníkov súdom - po prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 6C/123/2009 - 140 zo dňa 8.2.2011, ktorým návrh žalobkyne zamietol a vyhovel protinávrhu žalovaného tak, že určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a uhradiť trovy preddavkované štátom.

16. Proti cit. rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.2.2011; v žiadnom prípade nesúhlasila so závermi súdu v rozsudku, pretože nepovažovala na základe vykonaných dôkazov za preukázaný úmysel jej otca L.Á. F. uzavrieť kúpnu zmluvu s odporcom, ale zmluvu o prenájme. Taktiež namietala, že i keď by bolo z ďalších dôkazov preukázané, že L. F. mal v úmysle nehnuteľnosť predať, zo strany odporcu nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny a v celom konaní žalovaný nepreukázal, že by zaplatil celú kúpnu cenu. Dokonca nepreukázal ani zaplatenie poslednej splátky nájomného vo výške 18.000,- Kčs. Spochybňovala vedomosť žalovaného o tom, že by bol vnútorne presvedčený o dobrej viere, ktorá je jednou zo základných požiadaviek naplnenia znakov vydržania a spochybňovala vôbec úmysel svojho otca L. F. nehnuteľnosť odpredať, pretože sa vlastne ani nedomáhal usporiadania vlastníckych vzťahov s úmyslom následne nehnuteľnosť previesť na L. F.M..

17. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 7Co/170/2011-182 zo dňa 22.2.2012 napadnutý vyššie cit. rozsudok okresného súdu zo dňa 8.2.2011 zmenil tak, že žalobe žalobkyne na vypratanie nehnuteľnosti žalovaným vyhovel v celom rozsahu, návrh žalovaného zamietol a uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy preddavkované štátom v sume 27,26 €, podľa písomného odôvodnenia cit. rozhodnutia predovšetkým z nasledujúcich dôvodov:

- nestotožnil sa názorom žalovaného, že v prípade uzavretej dohody zo dňa 15.5.1977 ako zmluvy o prenájme zo dňa 17.7.1978 ako neplatne uzavretého právneho úkonu nájmu sa v skutočnosti jednalo o uzavretie iného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy. Pri skúmaní podmienok § 41a) Občianskeho zákonníka ako možného nadobudnutia vlastníckeho práva Krajský súd dospel k záveru, že uvedené písomné podania nemožno považovať za uzavretie právneho úkonu kúpnej zmluvy, keďže v ňom minimálne absentuje bez skúmania ďalších podmienok riadne označenie predmetu prevodu, špecifikácia nehnuteľností a v nadväznosti na nevykonanie dostatočného dokazovania za účelom zistenia, či L. F. v čase uzavretia dohody z 15.5.1977 ako aj zmluvy o prenájme zo 17.7.1978, bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu, či tieto sú totožné s tými nehnuteľnosťami, ktoré sú v súčasnej dobe predmetom tohto konania, ako aj predmetom

návrhu žalovaného na určenie vlastníckeho práva. V spisom materiáli sa nachádza výpis z evidencie nehnuteľností strediska Geodézie Čadca z 11.10.1989, z ktorého je zrejmé, že L. F., nar. X.XX.XXXX na základe položky výkazu zmien č. XX/XXXX sa stal nadobúdateľom domu č. XXX a parcele č. XXXXX o výmere 61 m2 a parcele č. XXXXX - lúka o výmere 162 m2. Ako titul nadobudnutia (časť E uvedeného výpisu) je uvedené dedičské rozhodnutie D 654/77 pkn. vl. XXX. Z predloženého výpisu pkn. vl. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX vyplýva, že dom č. XXX a pkn. parcela č. XXXXX bola zapísaná vo vl. XXX kat. úz. M. na U. F. v podiele 1/1-iny s poznámkou D 654/1974. Pkn. parcela č. XXXXX nie je v predmetnom výpise uvedená.

- súd dôsledne neskúmal zistené skutkové okolnosti a nevyvodil vôbec, ktoré nehnuteľnosti (pozemky) mali byť predmetom prevodu vlastníckeho práva a či L. F. ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Krajský súd zastával názor, že aj pokiaľ V. L. F. pri vykonanom právnom úkone predaja nehnuteľností v tom čase nebol vlastníkom a neskôr na základe dedičských konaní sa stal vlastníkom, nebránilo by to platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva na nadobúdateľa. Ani uvedená právna skutočnosť však podľa názoru druhostupňového súdu nemala relevantný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu, na základe ktorej rozsudok okresného súdu vo veci samej zmenil. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal oprávnenú držbu. Žalovaný sa opakovane vyjadril, že s L. F. neuzatvoril riadnu kúpnu zmluvu podľa predpisov platných v tom čase nakoľko vtedy to s poukazom na takýto úkon nebolo možné vykonať, na odporúčanie bola uzatvorená nájomná zmluva (naoko). Takto sa vyjadril na č.l. 26, 29 spisu. Taktiež svedkyňa D. potvrdila, že L. F. a žalovaný chceli uzatvoriť kúpnu zmluvu na staršiu chalupu patriacu L. F.. Žalovaný tak objektívne ale aj subjektívne nebol v dobrej viere, keďže mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, nemohol L. F. na žalovaného previesť z dôvodu že právne predpisy v 70. rokoch 20. storočia takýto prevod neumožňovali. Nemohol byť teda žalovaný v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí a nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, keďže jedna z podmienok nadobudnutia vlastníctva splnená nebola. Na základe uvedených skutočností preto druhostupňový súd rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 8.2.2011 zmenil tak, že zaviazal žalovaného vypratať predmetné nehnuteľnosti a zamietol jeho návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

18. Na základe podaného dovolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu z 28.2.2012 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline uznesením sp. zn. 4Cdo 181/2012 zo dňa 24.7.2013 a vrátil vec Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

19. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení uviedol, že podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Iba na základe takéhoto postupu možno v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občiansko-právneho konania rozhodnúť zmenou prvostupňového rozhodnutia. Považoval za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim v konečnom dôsledku k zmene rozsudku súdu prvého stupňa, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako vyhodnotil dôkazy, podľa akých právnych ustanovení posudzoval otázku vydržania vlastníckeho práva žalovaným, resp. otázku oprávnenosti držby. Zároveň sa nezaoberal otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným titulom spracovania veci. Odvolací súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, bez toho, aby odvolací súd sám vypočul účastníkov a vykonal i ostatné dôkazy a tým zabezpečil ich bezprostrednosť ich vykonania pred svojím zmeňujúcim rozhodnutím, je neprípustné, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, potom skutkové a právne závery odvolacieho súdu sú predčasné.

20. Krajský súd v Žiline na základe zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR svojim rozhodnutím

- uznesením č.k. 7Co/382/2013-249 zo dňa 31.10.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 8.2.2011 a vrátil na ďalšie konanie; v rozhodnutí v rámci odôvodnenia súd vyššej inštancie konštatoval, že súd vykonané dôkazy a skutkové okolnosti nevyhodnotil jednak vo svojej vzájomnej súvislosti a jednotlivo, tak ako to má na mysli ustanovenie § 132 O.s.p., je potrebné podrobne sa oboznámiť so všetkými listinnými dôkazmi v zmysle § 129 O.s.p. a na základe výpovede svedkyne X. D. a ďalších vykonaných dôkazov rozhodnúť, pretože z pôvodného rozsudku nie je ani zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd k záveru, že žalovaný sa dôvodne domáha určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa návrhom na začatie konania domáha ich vypratania. Už v predchádzajúcom rozhodnutí poukázal súd vyššej inštancie na výpis zo Strediska geodézie Čadca ako aj na rozhodnutie D 654/1974 a výpisy z PPKN vložiek XXX, XXX, XXX a XXX, XXXX s ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal a záver súdu, že by žalovaný mal nadobudnúť vlastnícke právo aj k týmto nehnuteľnostiam z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutia súd vo veci vykonal a doplnil dokazovanie a to oboznámením notárskej zápisnice uloženej v zbierke listín Správy katastra Čadca sp. zn. N 35/2009, NZ 8334/2009 zo dňa 17.3.2009 (vyžiadaný dôkaz súdom), ktorá bola spísaná na notárskom úrade L.. Y. F., v ktorej vyhlásila žalobkyňa, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. území M., ktoré nehnuteľnosti nadobudla ústnou darovacou zmluvou v roku 1980 od svojho otca L. F. ako jediná dcéra, ktorý ich nadobudol z časti dedením po U. F. a z časti dedením po Ž. F., ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dávnej minulosti v reálne vydelenom stave a tieto nehnuteľnosti užíva dobromyseľne a nerušene. Predmetom tejto notárskej zápisnice bol dom č. s. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX, parcela XXXX, XXXX/X a iné, ktoré boli vytvorené z EKN parciel podľa geometrického plánu č. XX/XXXX. Podľa predloženého geometrického plánu parcele CKN XXXX/X - zast. plochy o výmere 60 m2 zodpovedá parcela, resp. časti parciel v stave EKN XXXXX- o výmere 13m2, EKN XXXXX - o výmere 35 m2 a XXXXX - o výmere 12 m2; parcela XXXX o výmere 330 m2 bola vytvorená z časti parciel EKN č. XXXXX

- o výmere 123 m2, XXXXX - o výmere 17 + 13 m2, XXXXX o výmere 110 m2, XXXXX o výmere 26m2, XXXXX o výmere 17 m2, XXXXX o výmere 2 m2, XXXXX o výmere 20 m2 a XXXXX o výmere 2 m2. 22. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení doručenom súdu 11.2.2015 poukázal na viaceré rozhodnutia vzťahujúce sa k danému súdnemu sporu v ktorých bola riešená otázka dobromyseľnosti žalovaného najmä rozhodnutia NS SR 3MCdo 7/2010, 5Cdo/49/2010. Poukázal najmä na to, že žalovaný nebol v žiadnom prípade dobromyseľný a nepreukázal podmienku dobromyseľnosti. Čo sa týka notárskej zápisnice N 35/2009, táto bola iba formálnym potvrdením vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, pretože tieto jej boli darované otcom, ktorý ich nadobudol dedením po svojom otcovi Matejovi a dedením po Ž. F., ktoré dedičstvo jej bolo potvrdené v osvedčení o dedičstve D 1969/2002. 23. Na podklade takto doplneného dokazovania prvostupňový súd vo veci opätovne druhýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 10C/366/2013-327 zo dňa 11.6.2015, ktorým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - rodinný dom súp. č. XXX, stojaci na parcele CKN XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 a CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 kat. úz. M., do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň v II. výroku súd určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností kat. úz. M., okres Čadca, zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele KNC XXXX včítane pozemku parcele KNC č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, parcele KNC č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 je žalobkyňa R. U., rod. F., nar. 21.2.1962 a vzájomný návrh žalovaného (odporcu) v celom rozsahu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť hradiť navrhovateľke trovy konania v sume 298,50 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a ďalším samostatným výrokom súd vyslovil, že o trovách právneho zastúpenia súd rozhodne osobitným uznesením.

24. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie v ktorom poukázal na obsah notárskej zápisnice č. N 35/2009, Nz 8334/2009 zo dňa 17.03.2009 spísanej na Notárskom úrade L.. Y. F., z obsahu ktorej vyplýva, že žalobkyňa mala nadobudnúť žalované nehnuteľnosti na základe ústnej darovacej zmluvy od L. F. v roku 1980 s tým, že predmetné nehnuteľnosti od roku 1980 užíva. Zo samotnej výpovede žalobkyne však vyplýva, že jej rodičia boli rozvedení a v čase, keď ešte nebola plnoletá, otec sa odsťahoval do U.. K uzatvoreniu "Dohody o predaji a kúpe chalupy dňa 15.05.1977" došlo medzi ním a žalovaným v čase, keď už býval v U., pričom predmetnú chalupu má prenajatú od roku 1973. Predmetnú nehnuteľnosť užíval nerušene a kľudne až do roku 2009, kedy ho navrhovateľka vyzvala k jej vyprataniu. Nie je teda pravdivé tvrdenie navrhovateľky o jej nerušenom a kľudnom užívaní predmetných nehnuteľností od roku 1980. Poukázal na výpis z LV č. XXX a XXX k. ú. M., ktoré sú založené v notárskom spise N 35/2009, Nz 8334/2009, z ktorého vyplýva, že spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na liste vlastníctva sú navrhovateľka v podiele 19/24-ín a zvyšné podiely po 5/48-ín a 5/32-ín vlastnili X. F. a L. F., ktorí ich nadobudli titulom dedenia v roku 1928 a v roku 1940. Tieto osoby nie sú na listoch vlastníctva žiadnym spôsobom identifikované a jedná sa o tzv. neznámych vlastníkov. V listoch vlastníctva je súčasne uvedené, že správu všetkých nehnuteľností zapísaných na predmetných listoch vlastníctva vo vzťahu k týmto dvom neznámym spoluvlastníkom vykonáva Slovenský pozemkový fond. Podľa právnej úpravy platnej v čase spisovania notárskej zápisnice N 35/2009, Nz 8334/2009, bolo potrebné pre takýto úkon vyjadrenie osôb, ktorým svedčí zápis na liste vlastníctva. Takéto vyjadrenie

sa však v spise nenachádza. V spise sa nachádza vyjadrenie troch svedkov, U. F., D. F. a p. X., ktorí sa však skutkovo nevyjadrili k spôsobu užívania v osvedčení uvádzaných nehnuteľností, uvádzali len, že nemajú výhrady k vydržaniu. Je teda možné konštatovať, že predmetná notárska zápisnica č. N 35/2009, Nz 8334/2009 zo dňa 17.03.2009 bola spísaná v rozpore so zákonom a nemôže byť relevantným dokladom o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobkyňou. Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 11.06.2015 podal návrh na zmenu petitu vzájomného návrhu, a to, aby mu súd určil vlastníctvo veci bez náhrady žalobkyni s ohľadom na skutočnosť, že kúpnu cenu už zaplatil. Táto zmena petitu žalobného návrhu bola odôvodnená spracovaním veci podľa § 135b ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka. Súd sa procesne nevysporiadal s návrhom na zmenu žalobného návrhu a vôbec nerozhodol o pripustení, resp. nepripustení tejto zmeny a napriek uvedenému vzájomný návrh bez bližšieho odôvodnenia zamietol. Za obdobie 30-tich rokov do prestavby nehnuteľnosti investoval nemalé finančné prostriedky a vybudoval z nej takmer novú stavbu, ktorú užíva 30 rokov v presvedčení, že si ju odkúpil a prebudoval pre svoju potrebu. Poukázal na súčasnú judikatúru hodnotiacu vzniku novej veci spracovaním, pričom aj v danom prípade pri prestavbe došlo k zániku pôvodnej veci, nakoľko bolo potrebné vykonať také deštrukčné zásahy do obvodových múrov, že pôvodná stavba zanikla a vznikla nová vec v občianskom právnom ponímaní. Otázkou nadobudnutia vlastníctva spracovaním veci sa prvostupňový súd nezaoberal vôbec. Ak okresný súd dospel k záveru, že v dôsledku uzatvorenia nájomnej zmluvy z roku 1978 nemohol byť v dobrej viere pri nadobudnutí vlastníckeho práva, mal sa zaoberať určením vlastníctva podľa § 135b Občianskeho zákonníka.

25. V dôsledku podaného odvolania žalovaného proti predmetnému rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7Co/696/2015-373 zo dňa 20.1.2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

26. V odôvodnení súd vyššej inštanice uviedol, že pokiaľ súd rozhodol vo výroku (II.) tak, že určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M., zapísaných na LV č. XXX, je žalobkyňa Krajský súd však zistil, že navrhovateľka sa písomným návrhom z 14.08.2009 domáha vo vzťahu k žalovanému vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX - rodinného domu č. s. XXX postaveného na KN-C parcele č. XXXX, ako aj KN-C parcele č. XXXX a XXXX. Ani z obsahu ďalších podaní v priebehu konania nevyplýva, že by sa žalobkyňa žalobným návrhom domáhala aj výroku o určenie vlastníckeho práva k domu súp. č. XXX a ku KN-C parcelám č. XXXX a XXXX k. ú. M.. Súd však nerozhodol o zmene vzájomného návrhu odporcu na pojednávaní konanom dňa 11.06.2015, a to o "doplnenie" žalobného návrhu o určenie vlastníckeho práva, vo vzťahu k vzájomnému návrhu doručenému okresnému súdu dňa 31.12.2009 (č. l. 53 až 56 spisu). V prejednávanej veci žalobkyňa odvodzuje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, v súčasnom období ktorých vlastníctvo je zapísané na LV č. XXX k. ú. M., na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Zákona 397/2000 Z. z. a § 140 Občianskeho zákonníka, ku ktorému došlo dňa 17.03.2009 na Notárskom úrade L.. Y. F. dňa 17.03.2009 v Notárskej zápisnici pod sp. zn. N 35/2009, Nz 8334/2009. Z hľadiska skutkových okolností v osvedčení je uvedené, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam na základe vydržania, keďže žalované (ako aj ďalšie v zápisnici uvedené) nehnuteľnosti nadobudla od svojho otca L. F. ako jediná dcéra, ktorý ich nadobudol v časti dedením po nebohom U. F., na základe D 654/74 a v časti dedením po nebohej Ž. F., na základe D 325/61, ktorí ich nadobudli v dávnej minulosti vo vydelenom stave na základe reálnej deľby s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi ešte v roku 1940 - 1942. Po smrti otca L. F. jej celé dedičstvo bolo potvrdené ako jedinej zákonnej dedičke, na základe D 1696/02, pričom od roku 1980 uvedené nehnuteľnosti užíva dobromyseľne, nerušene a pokojne s tým, že nadobudla vlastnícke právo titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, ku dňu 01.01.1991. Žalovaný v priebehu konania spochybňoval nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľky k žalovaným nehnuteľnostiam na základe vydržania, a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti užíva na základe uzatvorených zmlúv s právnym predchodcom žalobkyne L. F. od roku 1973 až do roku 2009, kedy po vydaní predmetného osvedčenia o vydržaní z 17.03.2009 sa začala domáhať výkonu vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam žalobkyňa. Ďalej žalovaný spochybňoval vlastnícke právo žalobkyne k žalovaným parcelám aj na základe toho, že na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaná parcela XXXXX a na LV č. XXXX, na ktorom je evidovaná parcela XXXX, z ktorých boli vytvorené novovytvorené KN-C parcely č. XXXX a XXXX, sú vedení aj ďalší spoluvlastníci, X. F. a L. F., ktorí sú neznámymi vlastníkmi a ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Už vo svojom rozsudku z 22.02.2012 sp. zn. 7Co/170/2011-182, ako aj následne v uznesení z 31.10.2013, sp. zn. 7Co/382/2013-249 krajský súd dal do pozornosti, že je potrebné sa oboznámiť a následne vyhodnotiť výpis evidencie nehnuteľností Strediska geodézie Čadca z 11.10.1989 (č. l. 24 spisu), z ktorého je zrejmé, že L. F.Í., nar. XX.XX.XXXX bol zapísaný v

evidencii nehnuteľností ako vlastník na základe položky Výkazu zmien č. XX/XXXX, a to k domu č. s. XXX, spolu s (EN) parcelou č. XXXXX - o výmere 61 m2 a (EN) parcelou č. XXXXX - lúka o výmere 162 m2, pričom ako titul nadobudnutia (časť E výpisu) je uvedené dedičské rozhodnutie D 654/77 (správne zrejme má byť D 654/74), PKN vložka XXX. Z predloženého výpisu pozemno-knižnej vložky č. XXX k. ú. M. (č. l. 25 spisu) vyplýva, že dom č. 856 a pozemno-knižná parcela č. XXXXX - o výmere 61 m2 boli vedené na U. F. (ženatý so Ž. F.) v 1/1, s poznámkou D 654/74. Okresný súd napriek tomu, že konštatoval nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľky, odvodzujúc jej vlastnícke právo k domovej nehnuteľnosti a k žalovaným parcelám od vlastníckeho práva ich právnych predchodcov (L. F., ktorý ich mal nadobudnúť po U. F. a Ž. F.), nepripojil si spisy bývalého ŠN v Čadci č. D 654/74 po U. F., č. D 352/61 po Ž. F., ako aj spis č. D 1969/2002, ktorým žalobkyňa deklaruje nadobudnutie vlastníckeho práva dedením po nebohom otcovi L. F. (§ 132 Občianskeho zákonníka). Z týchto dôvodov je rozsudok v odôvodnení, že daný skutkový stav bol zistený na základe výsledkov vykonaného dokazovania, za nepreskúmateľný. Súd sa nezaoberal námietkou žalovaného, že novovytvorené KN-C parcely č. XXXX, XXXX boli vytvorené aj z parciel, ktoré v čase osvedčenia o vydržaní z 17.03.2009 boli zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX, na ktorých bolo evidované vlastníctvo okrem navrhovateľky (titulom D 1696/02-55) aj na ďalších pozemno-knižných spoluvlastníkov X. F. (dcéra U.) a L. F. (syn U.). Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený dňa 27.11.2006 C.. U. K., na základe ktorého došlo k vytvoreniu KN-C parciel č. XXXX a XXXX a ktorý tvorí súčasť Notárskej zápisnice č. N 35/2009, Nz 8334/2009, ktoré okresný súd nevyhodnocoval. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom nevyplýva jednoznačný záver, že novovytvoreným KN-C parcelám č. XXXX a XXXX by zodpovedali pozemnoknižné alebo EN parcely (a ak áno, ktoré), ktoré boli vo výlučnom vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve jej právnych predchodcov. Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam od vlastníckeho práva jej právnych predchodcov, či už na základe dedenia alebo vydržaním na základe ústneho darovania z roku 1980, tieto okolnosti je potrebné v dôvodoch rozsudku v zmysle podmienok uvedených v § 157 ods. 2 O.s.p. podrobne vyhodnotiť. Za dôvodnú odvolaciu námietku považoval krajský súd tvrdenie žalovaného, že vzájomným návrhom sa domáha určenia vlastníckeho práva k žalovanej domovej nehnuteľnosti, na základe spracovania cudzej veci podľa § 135b Občianskeho zákonníka. Okresný súd zistené skutkové okolnosti a výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalovaného a následne aj k danému právnemu posúdeniu veci, nevyhodnocoval vôbec.

27. Konanie na okresnom súde a ďalšie vykonané dokazovanie po vrátení veci odvolacím súdom, stanoviská strán sporu:

Právny zástupca žalobkyne v písomnom podaní doručenom súdu 18.12.2017 uviedol, že nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Čadca, v katastrálnom území M., obec M., okres Čadca, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele C- KN č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 (ďalej len ako „Dom“), nadobudla do výlučného vlastníctva titulom dedenia v dedičskom konaní po nebohom L. F., č. k. D 1696/02. Vyššie uvedené je bez akýchkoľvek pochybností potvrdené v osvedčení o dedičstve zo dňa 19.02.2003, vydanom notárom L.. W. X.. O skutočnosti, že vyššie uvedená nehnuteľnosť bola predmetom tohto dedičského konania svedčí záznam uvedený na strane 2 Uznesenia, na ktorej je identifikovaná časť dedičstva na LV č. XXX ako „nehnuteľnosti uvedené v listine D 654/77 (správne D 654/74).“ Je teda nesporné, že do vlastníctva žalobkyne prechádzajú všetky nehnuteľnosti, ktoré nebohý L. F. zdedil ako jediný dedič po poručiteľovi U. F. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci zo dňa 28.02.1975, č. k. D 654/74, a medzi ktorými je okrem iného uvedená aj sporná nehnuteľnosť dom so súpisným číslom XXX. Vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, čím sa posilňuje aj postavenie vydržateľa ako vlastníka. Ten totiž neodvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho predchodcu a nedopadá naňho uplatňovanie zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Táto skutočnosť má význam najmä v tých prípadoch, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nebolo dôsledne zapisované do verejných registrov, čo sa mohlo následne prejaviť zápisom duplicitného vlastníctva a stým spojených ťažkostiach pri preukazovaní vlastníctva u právnych predchodcov. V kontexte vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že v predmetnom súdnom konaní bola dostatočne preukázaná existencia jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nevynímajúc k celej časti domu.

28. Právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení na pojednávanicha uviedla, že pokiaľ došlo aj k zmenám samotnej stavby, resp. či už na rekonštrukcii alebo spracovaní, pokiaľ nebol dobromyseľný, nemôže sa

nikdy stať samotný žalovaný vlastníkom. Čo sa týka aktívnej legitimácie, túto v danom spore preukázali listom vlastníctva, kde je žalobkyňa ako taká zapísaná v podiele 1/1-iny. V ďalšom zotrvala na písomných ako i všetkých ústnych podaniach predložených súdu v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Pokiaľ teda ide najmä o otázku formálnej alebo obligatórnej formy darovacej zmluvy, tvrdila, v tomto prípade by stačila ústna, nakoľko ustanovenie § 407 a nasl. Občianskeho zákonníka je špeciálne všeobecnému ustanoveniu o forme právnych úkonov. Pokiaľ žalobkyňa v tomto konaní uvádza dva nadobúdacie tituly vlastníckeho práva a to jednak titul na základe dedičského konania a jednak titul na základe notárskej zápisnice, kde bolo potvrdené vydržanie vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam, takéto dva nadobúdacie tituly v konaní sa môžu javiť ako zmätočné, avšak je dôležité podotknúť, že žalobkyňa vlastne si dala potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sporných nehnuteľností z dôvodu právnej istoty. Pokiaľ sa jedná o vykonané zmeny na spornej nehnuteľnosti, domu, v tom rozsahu, ktorý tu bol preukázaný na základe fotografií, tieto zmeny logicky boli vykonané s ohľadom teda na zachovanie účelu tej nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet zmluvy o prenájme. Samozrejme žalovaný tieto zmeny bol povinný v zmysle týchto dojednaní ustanovených v rámci zmluvy o prenájme uskutočniť, ale v pozícii nájomcu, nie v pozícii alebo nie v presvedčení, že uskutočnením týchto zmien vznikne nová vec, nadobudne vlastnícke právo k predmetu tohto nájmu. Pokiaľ ide o otázku dobromyseľnosti, táto bola viac krát zo strany žalobkyne spochybnená; pokiaľ žalovaný sa spolu s L. F. domáhali úpravy majetkovo-právnych vzťahov k spornej nehnuteľnosti, otázne je i to, prečo nedošlo k zavŕšeniu prevodu vlastníckeho práva. sám žalovaný potvrdil, že za to mohli povahové vlastnosti L. F., že to odkladal, veľmi sa neangažoval a že ako keby kvázi uviedol, že tie právne úkony nedotiahli do takej formy, ako požadoval zákon. Čiže aj na základe tejto samotnej výpovede je jednoznačne preukázané, že žalovaný v žiadnom prípade nemohol sporné nehnuteľnosti nadobudnúť dobromyseľne.

29. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení na pojednávaní uviedol, že v priebehu tohto konania žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o tom, že vôbec je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pri ktorých sa domáha vypratania žalovaným. Ak sú predkladané v konaní rôzne nadobúdacie tituly, potom je potrebné upozorniť, že jeden popiera a vyvracia druhý nadobúdací titul. Ak samotná žalobkyňa tvrdila pred notárom, že sa stala vlastníkom titulom vydržania na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 1980, spochybnil že sa v tomto roku vôbec s otcom stretla, pretože sa s ním nestretávala pravidelne, odišla aj s mamou z tohto rodinného domu a nenavštevovala ho ani v novom bydlisku v U., ak teda tvrdí, že nadobudla nehnuteľnosti na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 1980, pričom vlastnícke právo jej malo vzniknúť ku dňu 1.1.1991, potom nemohla sa stať vlastníčkou na základe dedenia po svojom otcovi L.O. F.. Ak však tvrdí, že sa stala vlastníčkou na základe dedenia, ani v tomto prípade nepreukázala výlučné vlastnícke právo, pretože je zrejmé, že aj v pozemnoknižných zápisniciach boli uvádzaní ako vlastníci aj iné osoby stavby aj pozemkov. Čo sa týka návrhu žalovaného na určenie vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci, mal zato, že je možné sa domáhať aj určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k veci, ktorú spracoval žalovaný nedobromyseľne, teda lepšie povedané, že nebol v dobrej viere, že mu vec patrí, avšak ako uvádzala právna zástupkyňa žalobkyne, pri nájme bol povinný starať sa o nehnuteľnosť, najmä domovú nehnuteľnosť tak, aby bol zachovaný jej účel. Pri pôvodných plánovaných opravách bolo zistené, že je potrebné vymeniť takmer 90% statických častí, obvodových stien a vyjadrovali sa aj svedkovia, ktorí boli osobne privážať materiál, že z pôvodného domu ostali asi len štyri nosné trámy, ostatné boli vymenené. Teda aj zo znaleckého posudku, ktorý sme predkladali, vyplýva, že bola vymenená celá strecha, tam je myslený aj krov a boli vymenené aj obvodové steny. Tieto obvodové steny majú tiež nosný a statický charakter vo vzťahu k stavbe a teda boli vymenené podstatné prvky tejto stavby. Na základe toho je možné určiť vlastnícke právo žalovanému. vo vzťahu k oboznámeným listinným dôkazom a k listinám, ktoré mu boli predložené uvádza, vo vzťahu k predloženému písomnému vyjadreniu žalobkyne poukazuje na to a nesúhlasil s tvrdením, že v roku 1980 bolo možné uzatvoriť darovaciu zmluvu aj ústne. Minimálne od roku 1964 zmluvy vo vzťahu k prevádzanej nehnuteľnosti museli byť vždy písomné, teda ústne nie. Vo vzťahu k tvrdeniu, že samotná žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť dedením po L. F., mala to nadobudnúť na základe dedičského rozhodnutia a tiež v roku 2009 toto nadobudla na základe notárskeho zápisu, v ktorom sa hovorí, že sa stala vlastníčkou už v roku 1991, čiže tieto jej tvrdenia sú rozporné. Nie je zrejmé teda, kedy sa konkrétne mala stať vlastníčkou, pokiaľ prvý krát tvrdila, že ich nadobudla na základe ústnej darovacej zmluvy v roku 1980 a následne sa mala stať vlastníčkou v roku 1991 alebo 2009. Pokiaľ chcel samotný žalovaný realizovať určitú bežnú údržbu alebo opravu, musel s prihliadnutím na čas pristúpiť k výmene trámov a nielen ako takých nosných, ale dá sa povedať aj po obvode a preto navrhovali, aby aj súd vykonal ohliadku na mieste samom, aby videl súd konkrétny rozsah, v akom štádiu alebo akým spôsobom bola nehnuteľnosť zhodnotená. Oprava musela byť vykonaná v rozsahu nových

obvodových múrov, obvodových stien. Taktiež boli urobené nové dvere a okná. Žalovaný vo vzťahu k dobromyseľnosti bol v tom, že mu bude prevedený tento dom do jeho vlastníctva, čiže bol dobromyseľný. Tvrdenia, ktoré uvádzala právna zástupkyňa, vyvracia konkrétne svedecká výpoveď svedkyne D., ktorú právny predchodca žalobkyne požiadal o pomoc a spoluprácu pri realizácii kúpnej zmluvy. Taktiež nie je možné, aby samotná žalobkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť darovaním, pokiaľ v roku 1989 sa dostavil L. F. na Miestny národný výbor s tým, že chce uzatvoriť kúpnu zmluvu, čiže deväť rokov potom, ako malo dôjsť k ústnemu darovaniu predmetných nehnuteľností.

30. Súd doplnil dokazovanie a to pripojením spisových materiálov po zomr. U. F., spis pod sp. zn. D 352/1961 po Ž. F., zomr. XX.X.XXXX v M., oboznámením uznesenia Štátneho notárstva v Čadci, ktorý prejednal dedičstvo po poručiteľke, spisového materiálu vo veci N 35/2009, výpisy z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností evidovaného na č. XXXX, ďalej LV č. XXXX, na ktorom sú evidované parcele v registri E XXXXX a XXXXX, kde sú uvedení ako ďalší spoluvlastníci F. X., dcéra U., F. L., syn U., U. R., rod. F., ktorá má titul nadobudnutia dedičské rozhodnutie D 1696/2002, LV č. XXXX, kde sú evidované parcely XXXXX, XXXXXX a XXXXX, Čl. 15 predmetného spisu potvrdenie obce M., že si nenárokujú v danej veci na predmetné nehnuteľnosti, potvrdenie z Obecného úradu v Korni, že rodinný dom č. XXX na parcele XXXX v kat. úz. M. bol postavený v roku 1947, kedy bol daný aj do užívania a bolo mu pridelené súp. č. XXX. Súčasťou predmetného spisu sú aj vyjadrenia k osvedčeniu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním spísané U. F., nar. XX.XX.XXXX, D. F., nar. XX.X.XXXX a R. X., rod. F., nar. XX.X.XXXX, ktorí prehlásili, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v dotknutom vyhlásení, žiadne výhrady a súhlasia s vydaním osvedčenia v prospech R. U., Z., P. č. XXX; oboznámením výpisov z pkn. vl. č. XX čl.19, čl. 21 až 23, dedičské rozhodnutie po L. F., zomr. XX.XX.XXXX, dedičské rozhodnutie po Ž. F. D 352/61 a dedičské rozhodnutie po U. F. D 654/74, čl. 448 až454 znalecký posudok č. 50 z roku 1989 o cene rodinného domu pop. č. XXX s príslušenstvom v M. evidovaného na vlastníka F. L., U. č. XXX, pre žiadateľa posudku U. X., F. č. XX, P. XX - X., aktuálny výpis z LV č. XXX, kde vlastníčkou rodinného domu súp. č. 342 ako aj pozemkov je U. R., rod. F., nar. XX.X.XXXX v 1/1-ine na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní Nz 8334/2009; spisový materiál vo veci sp. zn. 4D 1696/2002 ako dedičský spis po poručiteľovi L. F., zomr. XX.XX.XXXX, list vlastníctva č. XXX vyhotovený 12.11.2002, pkn. vl. č. XXX, , čl. 41 pkn. vl. XXXX, osvedčenie o dedičstve notára L.. W. X. D 1696/2002-55 zo dňa 19.2.2003.

31. Pretože doplnenie dokazovania v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo podľa názoru súdu vzhľadom na okolnosti veci (ťažisko dokazovania spočívajúce na právnom posúdení nesporne jestvujúcich písomných právnych úkonov, každou zo strán sporu inak interpretovaných) dostačujúce i z hľadiska zákonnej požiadavky na zistenie skutkového stavu veci pre rozhodnutie vo veci samej, súd vychádzajúc z obsahu spisu a pripojených spisov, citovaných skutkových a právnych tvrdení účastníkov a nimi predložených listinných dôkazov nevyhovel návrhu žalobkyne ani žalovaného na doplnenie dokazovanie. Súd v nadväznosti na obsah spisu a skutočnosti v tomto spore preukázané zmenu žalobného návrhu (žalovaného) o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k vzájomnému návrhu doručenému Okresnému súdu v Čadci dňa 31.12.2009 na čl. 53, 56 v znení: „Žalobkyni náhrada za rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parcela KNC č. XXXX kat. úz. M. nepatrí“, nepripustil postupom podľa § 143 ods. 1 majúc zato, že rozhodovanie o tomto nároku by prekročilo vykonané dokazovanie a javilo sa súdu ako neúčelné a nehospodárne. Z rovnakého dôvodu súd ako neúčelný zamietol návrh návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním si listín z archívu V., keďže nebolo zrejmé, o aké listiny sa má jednať a úlohou súdu nie je poskytovať žalobkyni v rámci rovnosti zbraní strán sporu nenáležitú výhodu. Súd zamietol i návrh žalovaného na vykonanie ohliadky domovej nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. M., keďže takýto dôkaz považoval v danom spore pri dôkaznej situácii za nadbytočný a predlžujúci celý súdny spor. Súd rozhodol o vyššie uvedených procesných návrhoch na pojednávaní za prítomnosti oboch strán súdneho sporu (č.l. 459 spisu).

32. Súd mal tak preukázané, že v konaní vedenom na na súde pod sp. zn. D 654/1974 bolo prejednávané dedičstvo po zomr. U. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom M. č. XXX. K. predmetného spisu súd oboznámil rozhodnutie a identifikáciu majetku prostredníctvom Štátneho notárstva čl. 5, ktoré obsahuje identifikáciu parciel po neb. U. F., zápisnicu čl. 7 a rozhodnutie čl. 8. Z tohto spisu bolo preukázané, že jediným dedičom po poručiteľovi U. F. bol na základe rozhodnutia D 654/74 zo dňa 28.2.1975, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.3.1975 syn L. F., nar. X.XX.XXXX a predmetom dedičstva bol okrem iných nehnuteľností i rodinný dom č.s. XXX - drevený postavený v roku 1890, stavebný pozemok, humno, maštaľ. Podľa identifikácie parciel (č.l. 5 spisu) podľa pozemkovej

knihy bol evidovaný na parcele XXXXX dom č.s. XXX, ktorý podľa evidencie nehnuteľností mal číslo XXX, parcely podľa evidencie v pozemkovej knihe a podľa evidencie v katastri nehnuteľnosti bol totožné a to parcely XX XXX - lúka o výmere 162 m2, parcela EN XXXXX - postavený dom, výmera 61 m2, parcela XXXXX - roľa o výmere 54 m2. Tieto nehnuteľnosti a ďalšie boli evidované podľa evidenčného listu č. XXX na U. F. a boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX.

33. Zo spisu Okresného súdu Čadca pod sp. zn. D 352/1961 v ktorom bolo vedené ded. konanie po poručiteľke Ž. F., zomr. XX.X.XXXX, mal súd preukázané, že dedičstvo pozostávajúce z humna, z maštale v cene 3,- Kčs za hektár pôdy, 3.200,- Kčs, jedna polovica kravy a 4.000,- Kčs pohľadávky u X. D., sa potvrdzuje dedičovi zo zákona a to synovi poručiteľky L. F., Korňa č. XXX (U. F. manžel dedičstvo odmietol), ktorý nadobudol v predmetnom ded. konaní nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe v kat. úz. Z. na meno Ž. F. a to vo vl. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.

34. Zo spisového materiálu vo veci N 35/2009, osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti realizované v prospech žalobkyne R. U., rod. F., bolo preukázané, že predmetom osvedčenia sú okrem iných parcely v kat. úz. M., parcela C KN č. XXXX, XXXX, vytvorené geom. plánom ktorý bol X. C.. U. K., autorizovaným geodetom zo dňa 28.11.2008, ktorej bola zadaná úloha na zameranie parciel KNC XXXX/X a XXXX, XXXX, XXXX/X a XXXXX k majetko-právnemu vysporiadaniu. Obsahom tohto spisu sú aj výpisy z listu vlastníctva z katastra nehnuteľností evidovaného na č. XXXX, ďalej LV č. XXXX, na ktorom sú evidované parcele v registri E XXXXX a XXXXX, kde sú uvedení ako ďalší spoluvlastníci F. X., dcéra U., F. L., syn U., U. R., rod. F., ktorá má titul nadobudnutia dedičské rozhodnutie D 1696/2002. Ďalej v predmetnom spise je evidovaný LV č. XXXX, kde sú evidované parcely XXXXX, XXXXXX a XXXXX, podľa čl. 15 predmetného spisu je vedené potvrdenie obce M., že si nenárokujú v danej veci na predmetné nehnuteľnosti, potvrdenie z Obecného úradu v M., že rodinný dom č. XXX na parcele XXXX v kat. úz. M. bol postavený v roku 1947, kedy bol daný aj do užívania. Bolo mu pridelené súp. č. XXX. Súčasťou predmetného spisu sú aj vyjadrenia k osvedčeniu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním spísané U. F., nar. XX.XX.XXXX, D. F., nar. XX.X.XXXX a R. X., rod. F., nar. XX.X.XXXX, ktorí prehlásili, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v dotknutom vyhlásení, žiadne výhrady a súhlasia s vydaním osvedčenia v prospech R. U., Z., P. č. XXX.

35. Podľa dedičského rozhodnutia 4D/1696/2002 žalobkyňa nadobudla po svojom otcovi L. F., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX okrem iného i nehnuteľnosti v katastrálnom území M. evidované na LV č. XXX pod B1 v celosti (nehnuteľnosti sú uvedené v listine D 654/77 (správne D654/74). Podľa dedičského rozhodnutia D 654/74 nadobudol nehnuteľnosti evidované v kat. území obce M. vo vložke č. XXX pod B1 v 1/1 L. F. (ako jediný dedič) po svojom otcovi U. F.Í.. Jedinou dedičkou po zomr. L. F. tak bola dcéra R. U. (žalobkyňa) čo bolo preukázané z pôvodného konania vedeného v ČR ako i na území SR. V dedičskom spise (4D/1696/2002) bol evidovaný i výpis z PKN vložky č. XXX, kde boli evidované parcely č. XXXXX - roľa na vrchu M. o výmere 162m2 a XXXXX - dom č.s. XXX na vrchu M., ktoré nehnuteľnosti podľa položky č. 1 boli vo vlastníctve U. F. (ženatý so Ž.) právnym titulom dedenia 24.2.1928 a kúpy 16.9.1930, 25.8.1938, 29.11.1937 a na základe skutočnej držby a rozdelenia 12.9.1940 čd. XXXX, XXXX XXXXX.

36. Na daný súdny spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ust. § 126 Obč. zák.: (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa ust. § 129 ods.1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ust. § 130 ods.1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods.1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods.1 a 3 Obč. zák.: (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa prechodného ust. § 854 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.4.1964, kedy nadobudol účinnosť Obč. zák.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa prechodného ust. § 865 ods.1,3 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.4.1983, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 131/1982 Zb.): (1) Pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. (3) Do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa prechodného ust. § 868 Obč. zák. (k úpravám účinným od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť novela Obč. zák. - zákon č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobu podala aktívne legitimovaná osoba, ktorej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nielen v čase podania žaloby ale i ku dňu rozhodnutia vo veci evidovaným na LV č. XXX kat. územia M. okres Čadca. Nehnuteľnosti a to rodinný dom č. XXX ako i parcele CKN č. XXXX a XXXX okrem ďalších uvedených na predmetnom liste vlastníctva (ktoré nie sú predmetom žaloby o vypratanie) nadobudla žalovaná podľa titulu nadobudnutia na liste vlastníctva osvedčením vyhlásenia o vydržaní Nz 8334/2009. V predmetnom súdnom spore žalovaný namietal, že žalovanej nesvedčí vlastnícke právo z tohto dôvodu súd pristúpil aj v nadväznosti na vzájomný návrh (žalobu) žalovaného k otázke posúdenia vlastníctva. V súdenom prípade mal súd preukázané (č.l. 24 výpis z evidencie nehnuteľností), že nehnuteľnosť už v roku 1989 (v čase vyhotovenia výpisu 11.10.1989) bola evidovaná na LV č. XXX a vlastníkom predmetných nehnuteľností rodinného domu č.s. XXX a parciel č. XXXXX - lúka o výmere 162 m2 a parcely č. XXXXX o výmere 61 m2 na ktorej bol postavený rodinným dom súp č. XXX bol L. F., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1, ktorý bol otcom žalobkyne. Tento nadobudol predmetné nehnuteľnosti od svojho právneho predchodcu U. F. v rámci dedičského konania evidovaného pod spisovou značkou D 654/1974, pričom súd mal z tohto pripojeného spisu preukázané, že jediným dedičom po poručiteľovi U. F. bol na základe rozhodnutia D 654/74 zo dňa 28.2.1975, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.3.1975 syn L. F., nar. X.XX.XXXX a predmetom dedičstva bol okrem iných nehnuteľností i rodinný dom č.s. XXX - drevený postavený v roku 1890, stavebný pozemok, humno, maštaľ. Podľa identifikácie parciel (č.l. 5 spisu) podľa pozemkovej knihy bol evidovaný na parcele XXXXX dom č.s. XXX, ktorý podľa novej evidencie nehnuteľností mal číslo XXX, parcely podľa evidencie v pozemkovej knihe a podľa evidencie v katastri nehnuteľnosti boli totožné a to parcely XX XXX - lúka o výmere 162 m2, parcela EN XXXXX - na ktorej bol postavený dom mala

výmeru 61 m2. Tieto nehnuteľnosti a ďalšie boli evidované podľa evidenčného listu č. 226 na U. F. a boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Číslovanie parciel XXXXX podľa geometrického plánu a identifikácie zodpovedalo stavu EN pred THM, pričom parcela 16125 zanikla a bola vytvorená z tejto parcely XXXX - o výmere 26 m2 a 6329/1 - o výmere 35 m2. Podľa výkazu zmien v geometrickom pláne parcela CKN XXXX o výmere 330 m2 bola vytvorená z parciel KN E č. XXXXX (123 m2), XXXXX (17 m2+13 m2), XXXXX (110 m2), XXXXX (17 m2), XXXXX (2 m2), XXXXX (20 m2), XXXXX (2 m2). Parcela CKN č. XXXX o výmere 73 m2 vznikla z parcele KN E č. XXXXX. Parcely aktuálne evidované v stave CKN ako novovytvorené boli vytvorené z parciel evidovaných v stave EKN. Pokiaľ k niektorým parcelám v stave EKN bolo vedené vlastnícke právo svedčiace viacerým osobám, žalovaný takouto osobou nebol a teda jemu nesvedčí právo domáhať sa v rámci tohto konania nápravy v prospech iných možných podielových spoluvlastníkov. Žalobkyni podľa predložených listov vlastníctva k parcelám evidovaným v stave E na LV č. XXXX - parcely 16124 a 16129 a na LV č. XXXX - parcela XXXXX (LV na č.l. XXX a XXX spisu) svedčalo vlastnícke právo k parcelám XXXXX a XXXXX v podiele 19/24 titulom dedičského rozhodnutia D 1696/02-55 a rovnako tak k i parcele EKN XXXXX v podiele 11/16, kde podľa listu vlastníctva nadobudla podiel v tejto parcele rovnakým titulom ako u LV č. XXXX. Podľa PKN vložky XXX podiel v parcelách okrem iných i č. XXXXX R. XXXXX a podľa PKN vložky č. XXXX podiel v parcelách XXXXX a XXXXX nadobudol U. F. (právny predchodca žalobkyne) v 5/32 titulom dedenia Čd 1095 z 28.2.1928 a ďalší podiel 17/32 titulom kúpy na základe kúpnopredajnej zmluvy z roku 1942 od U. a U.E. F.. V rámci dedičského konania po zomr. L. F. predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná ako jeho jediná dcéra a teda i zákonná dedička. V dedičskom rozhodnutí bol opísaný majetok a okrem iných i nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX. Na liste vlastníctva v rámci dedičského konania po zomr. L. F. však tieto nehnuteľnosti boli evidované „nie konkrétne“ iba s odkazom na iné dedičské rozhodnutie a to D 654/74. Z tohto dôvodu je teda zrejmé, že minimálne dňom smrti L. F. žalovaná ako jediná dedička vstúpila do práv po poručiteľovi a nadobudla sporné nehnuteľnosti, ktoré jej boli následne v dedičskom rozhodnutí (D 1696/2002) potvrdené. V rámci listu vlastníctva je uvedené v poznámke, že pozemky uvedené v osvedčení o dedičstve boli združené a neidentické. Pokiaľ žalobkyňa dala vyhotoviť geometrický plán a následne po identifikácii nehnuteľnosti pred notárom bolo vydané osvedčenie, týmto spôsobom tieto pozemky v ktorých jej otec mal podiely, či ich vlastnil v celosti identifikovala jednoznačne. Pokiaľ však uviedla v rámci osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, že tieto nadobudla ústnou darovacou zmluvnou v roku 1980, toto jej tvrdenie bolo nepravdivé, nakoľko ich nadobudla v dedičskom konaní, ktoré bolo ku dňu vydávania osvedčenia právoplatne skončené a naviac ústna darovacia zmluva v roku 1980 pri nehnuteľnostiach nebola možná a pokiaľ by sa naďalej na ňu odvoláva samotná žalobkyňa súd iba uvádza, že táto pre nedodržanie písomnej formy je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko ust. Občianskeho zákonníka už v roku 1980 (kedy jej mal otec nehnuteľnosti darovať) jednoznačne uvádzali, že v prípade prevodu nehnuteľností sa vyžaduje písomná forma. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností, medzi ktoré treba zahrnúť kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, zmluvy podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako aj zmluvy, v ktorých len časť sa týka prevodu nehnuteľností. Inak tomu nebolo ani v prípade darovacích zmlúv upravených v ust. § 407 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.1983, teda aj v čase, kedy malo dôjsť k „uzatvoreniu“ takejto darovacej zmluvy.

38. Pokiaľ poukazovala právna zástupkyňa že v prípade darovania stačilo odovzdanie, s týmto sa nemožno stotožniť; je zrejmé, že sa malo tým na mysli odovzdanie hnuteľných vecí u ktorých sa to javí spravidla ako bežné, čo v prípade nehnuteľností toto spravidla možné nebolo (odovzdanie do rúk). Súd má zároveň zato, že nehnuteľnosti jej nemohli byť otcom darované pokiaľ v konaní vypočutá svedkyňa D. vo výpovedi uviedla, že sa dostavil otec žalobkyne spoločne so žalovaným za účelom zabezpečenia posudku pre účely predaja nehnuteľnosti, pričom k tomu malo dôjsť v roku 1989 v ktorom období bol vypracovaný i znalecký posudok, ktorý v konaní predložil žalovaný. Pokiaľ by jej daroval nehnuteľnosti tieto by predsa opätovne nechcel predávať naviac inej osobe ako žalobkyni. Nič to nemení však na tom, že žalovanej preukázateľne svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto sporu podľa ustálenia zo strany súdu z titulu dedenia po svojom právnom predchodcovi L. F. ku ktorým nehnuteľnostiam sa aktuálne podanou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovanému a to vyprataním žalovaného (§ 126 .

39. Súd v danej veci pristúpil zároveň k posúdeniu vzájomnej žaloby podanej žalovaným, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v opačnej pozícii tvrdiac, že žalovaná nie je

vlastníčkou týchto nehnuteľností a že predmetné nehnuteľnosti nadobudol kúpou, dobromyseľným vydržaním a následným spracovaním § 135b OZ.

40. Žalovaný vo vzájomnom návrhu odôvodňoval viacero titulov nadobudnutia vlastníctva Prvým bolo uzatvorenie dohody o kúpe zo dňa 15.5.1977. V predmetnej dohode mal byť odpredaný dom č. s. XXX v obci M. okres Čadca za cenu 45000,- Kčs s tým, že žalovaný podľa dohody mal túto nehnuteľnosť prenajatú. V predmetnej dohode bol dohodnutý spôsob platenia a to záloha 5000,- Kčs, ďalšia čiastka 20000,- Kčs bude predaná po konzultácii s MN M.. Táto dohoda pokiaľ nebula podľa platných právnych predpisov účinných v roku 1977 bola nahradená dohodu o prenájme nehnuteľností zo dňa 17.7.1978.

41. Zo zmluvy uzavretej v M. 17.7.1978 (č.l. 9 spisu) mal súd preukázané, že žalovaný a L. F., nar. X.XX.XXXX sa dohodli že L. F. ako právoplatný vlastník a bývalý užívateľ rodinného domu č.s. XXX o dvoch obytných miestnostiach a kuchyne dáva do prenájmu za účelom užívania a obývania X.F. U. ktorý prenájom sa uzatvára na dobu 30 rokov od 17.7.1978. za výšku ročného nájomného 1500,- Kčs. Taktiež sa táto zmluva vzťahovala aj na prenájom humna, maštale, drevenej šopy pri rodinnom dome a súhlas sa vzťahoval aj k užívaniu a prenájmu i záhradky, dvora a okolia patriaceho k rodinnému domku. Bez súhlasu druhej strany nemohla byť zmluva zrušená. Bežný nájom bol vyplatený v sume 7000,- Kčs, do 15.8.1978 mala byť vyplatená suma 20000,- Kčs a 18.000,- Kčs do jedného roka 17.7.1979. Po vyplatení nájomného 45000,- Kčs bude zaplatená hodnota celého prenájmu, a pri uzatváraní riadnej kúpnej zmluvy nebude požadovaná ďalšia finančná úhrada. Finančná úhrada pri upísaní kúpnej zmluvy sa bude platiť podľa zákona. V prípade, že by sa zistili ďalší vlastníci, toto si vysporiada finančne L. F..

42. Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ak súd posudzuje napríklad platnosť právneho úkonu, jeho účinky, dôsledky, jeho zrušenie a podobne, je kľúčovým významom a vyriešenie základnej otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu.

43. V súdenom prípade súd má zato, že ak ide o právny úkon kúpnu zmluvu, musí byť určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej jej tento prejav vôle zaznamenaný. V tomto prípade nestačí, pokiaľ je účastníkom - stranám v zmluve jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je zrejmé z jej textu. Takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať žiadne pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Výkladom potom nemožno obsah predmetného právneho úkonu dopĺňať. Súd pri hodnotení všetkých skutočností dôležitých a rozhodujúcich pre posúdenie prechodu práva z L. F. na žalovaného dospel k záveru, že nedošlo k právnemu úkonu smerujúcemu ani k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy. Tieto úkony s prihliadnutím na nedostatok špecifikácie predmetu prevodu

- špecifikáciu nehnuteľností nemožno považovať za zastretý právny úkon - platené uzavretie kúpnej zmluvy. Reálne z výpovede žalovaného, nájomnej zmluvy v konaní predloženej bolo preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy malo dôjsť v budúcnosti, kúpna zmluva teda riadne uzatvorená nikdy nebola. Pokiaľ súd zmluvy v spore predložené žalovaným nevyhodnotila ako platné v ďalšom žalovaný mal nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, nakoľko tieto užíval ako vlastné s poukazom na uzatvorenie dohody o kúpe a následnej zmluvy o prenájme ako bolo uvedené vyššie.

44. Právny inštitút držby a konkrétne vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko- právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníckeho, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (nazývaného ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako vyplýva z cit. prechodného ust. § 865 ods. 3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992. 45. Z vykonaného dokazovania súd vzhľadom na obranu žalovaného posúdil tiež tvrdenia čo do oprávnenosti držby sporných nehnuteľností žalovaným z hľadísk cit. ust. §§ 123, 129 a nasl. Obč. zák.

46. Súd má v danom prípade zato, že neboli splnené všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na splnenie podmienky vydržania, pretože je potrebné pre preukázanie vydržania, najmä podmienky

dobromyseľnosti, splniť súčasne oprávnenosť držby, uplynutie zákonom vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. V tomto prípade nie sú splnené podmienky dobromyseľnosti, pretože žalovaný opakovane uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy o predaji nikdy nedošlo, aj keď opakovane k tomu smerovalo, pričom právny predchodca žalobkyne zrejme v dôsledku povahových vlastností nikdy nezavŕšil svoj úmysel a zmluvu v písomnej podobe neverifikoval, aby sa tak stal žalovaný vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaný teda podľa názoru súdu ako oprávnený nájomca mohol riadne užívať nehnuteľnosti na dobu 30 rokov, avšak samotné užívanie v tomto prípade oprávnené na základe nájomnej zmluvy nemohlo mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko žalovaný tak subjektívne ako i objektívne mal vedomosť, že pre nadobudnutie vlastníctva sa vyžaduje písomná forma zmluvy a táto uzavretá nebola. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami nasvedčujúcimi oprávnenosti. Držiteľ je teda s ohľadom na existenciu svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam ako i osobám alebo i k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl, kedy za takýto sa považuje ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou. O takýto omyl však nejde, ak mýliaca osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si rozhodujúce skutočnosti a teda táto osoba nemôže byť v dobrej viere, čo je i prípad samotného žalovaného. V tomto smere súd poukazuje i na rozhodnutie na ktoré poukazoval právny zástupca žalobkyne a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo/7/2010, podľa ktorého, pokiaľ kupujúci vedel v čase zamýšľanej kúpy nehnuteľností o všetkých zákonných predpokladoch nevyhnutných pre zavŕšenie prevodu nehnuteľností, nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že jeho držba nebola oprávnená. V nadväznosti na toto súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/49/2010, z ktorého vyplýva, že omyl vychádzajúci z nevedomostí jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma, tzv. právny omyl, ospravedlniteľným nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľností, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, ak je presvedčený, že táto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľností postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľností je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľností, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu. 47. Z hľadiska uplatneného nároku za daného skutkového a právneho stavu už nie je natoľko právne významné, či samotný žalovaný predmetné nehnuteľnosti zhodnotil, resp. či sú už tieto „novými nehnuteľnosťami“ s poukazom na to, že mal nadobudnúť vlastníckeho práva spracovaním podľa § 135b OZ. Súd poukazuje na doslovné znenie ust. § 135b ods. 1 OZ, kedy „Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.“ Pokiaľ žalovaný preukázateľne nebol dobromyseľným, nestal sa vlastníkom sporných nehnuteľností aj napriek svedeckým výpovediam v konaní vypočutých svedkov žalovaného a to L. U., L. Z., P. I., ktorí jednoznačne potvrdili, že v predmetnom dome bolo vymenené takmer všetko a teda že nešlo o bežné opravy, údržbu. Taktiež i fotografie preukazujúce stav v „období predaja“ a stav po rekonštrukcii preukazujú známky pomerne značného zhodnotenia, ktoré nemožno podľa názoru súdu považovať iba za udržiavacie práce. Otázka čo do investícií nie je však predmetom tohto súdneho sporu. 48. Súd v konečnom dôsledku musí uviesť i to, že vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 . Podľa názoru súdu vlastnícke právo možno nadobudnúť iba jediným zo spôsobom uvedených v ust. § 132 ods. 1 a nie kumulatívne z viacerých dôvodov naraz, ktoré uvádzal žalovaný a ktoré sa menili v závislosti na vývoji súdneho sporu a posúdenia súdom a vysloveného právneho názoru súdu vyššieho stupňa. 49. Súd na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotení všetkých dôkazov vo veci vykonaných dospel k záveru, že žalovaný nenadobudol nehnuteľnosti a teda nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Naopak na základe dôkazov predložených žalobkyňou a dôkazov vykonaných v priebehu konania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako vlastníčka sporných nehnuteľností sa oprávnene domáha ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 a pokiaľ nájomný vzťah založený zmluvou o prenájme uzatvorenou medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobkyne dňa 17.7.1978 na dobu 30 rokov zanikol uplynutím dojednaného času, pričom k predĺženiu nájomnej zmluvy nedošlo a žalovaný sporné nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratal žalovaný tak po zániku jeho práva nájmu vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam tieto naďalej užíva bez existencie právneho dôvodu, na ujmu vlastníka a ktorý má preto právo na právnu ochranu z titulu vlastníctva proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene

zasahuje, za podmienok podľa cit. ust. § 126 ods.1, ods.2 Obč. zák. Z tohto dôvodu súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou predmetné nehnuteľnosti vypratať. Žalovanému stanovil lehotu a vypratanie 60 dní, ktorá lehota sa javí primeranou bez ohrozenia akéhokoľvek práva žalobkyne.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. O trovách konania - nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 a žalobkyni ako plne úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania o ktorej sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

52. Súčasne súd rozhodol aj o nároku štátu vo vzťahu k trovám ktoré preddavkoval (vyplatil z finančných prostriedkov súdu) nakoľko neboli pokryté preddavkom žiadnej strany sporu s poukazom na v tom čase platnú úpravu OSP. Štát vyplatil svedočné svedkovi žalovaného, ktorého vypočul na pojednávaní a preto súd priznal štátu voči neúspešnej strane žalovanému nárok na túto náhradu v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Čadca v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).