Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-12-2020.pdf
PDF · 122.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: W. S., nar. X.X.XXXX, K. nad Q. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Z.. J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom K. nad Q. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6, proti žalovaným: v 1. rade M. R., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade H. R., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K. nad Q. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila 47, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej v 1. rade k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. nad Q., obec K. nad Q., okres R., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „E“, parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 777 m2 a na Liste vlastníctva číslo XXXX pozemok, parcela registra „E“, parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 516 m2.
II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej v 1. rade k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. nad Q., obec K. nad Q., okres R., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „E“, parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 777 m2 a na Liste vlastníctva číslo XXXX pozemok, parcela registra „E“, parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 516 m2 vyporiadava tak, že: tá časť pozemkov, ktorá je podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 10.3.2020, vyhotoveného spoločnosťou SGS TECHNOLOGY, s.r.o., autorizačne overeného Ing. Milanom Timkom a úradne overeného Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 19.3.2020, pod číslom XXX/ XXXX označená ako: parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2, parcela registra „C“ KN, číslo C./. zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX záhrada o výmere 286 m2 a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne W. S., rodenej T., narodenej X.X.XXXX, tá časť pozemkov, ktorá je podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 10.3.2020, vyhotoveného spoločnosťou SGS TECHNOLOGY, s.r.o., autorizačne overeného Ing. Milanom Timkom
a úradne overeného Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 19.3.2020, pod číslom XXX/ XXXX označená ako: parcela registra „C“ KN, číslo C./C. zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX záhrada o výmere 115 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade M. R., rodenej T., narodenej XX.X.XXXX.
III. Zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. nad Q., obec K. nad Q., okres R., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom R., Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo 1607 a to parcela registra „C“ KN, číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele číslo XXX a novovzniknutých pozemkov parcela registra „C“ KN, číslo C./C. zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX záhrada o výmere 115 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcela registra „C“ KN, číslo C./X9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 10.3.2020, vyhotoveného spoločnosťou SGS TECHNOLOGY, s.r.o., autorizačne overeného Ing. Milanom Timkom a úradne overeného Okresným úradom R., katastrálny odbor dňa 19.3.2020, pod číslom XXX/XXXX, povinným z vecného bremena je vlastník pozemku parcela registra „C“ KN, číslo C./ X9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2.
IV. Zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. nad Q., obec K. nad Q., okres R., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom R., Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo 1607 a to parcela registra „C“ KN, číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 51 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele číslo XXX a novovzniknutých pozemkov parcela registra „C“ KN, číslo C./XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX záhrada o výmere 115 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2 a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, spočívajúce v práve prechodu a v práve vedenia podzemných vodovodných, kanalizačných, plynových, elektrických a telekomunikačných prípojok cez pozemok parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 10.3.2020, vyhotoveného spoločnosťou SGS TECHNOLOGY, s.r.o., autorizačne overeného Ing. Milanom Timkom a úradne overeného Okresným úradom R., katastrálny odbor dňa 19.3.2020, pod číslom XXX/XXXX, povinným z vecného bremena je vlastník pozemku parcela registra „C“ KN, číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2.
V. Geometrický plán číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 10.3.2020, vyhotovený spoločnosťou SGS TECHNOLOGY, s.r.o., autorizačne overený Ing. Milanom Timkom a úradne overený Okresným úradom R., katastrálny odbor dňa 19.3.2020, pod číslom XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
VI. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 100% trov konania.
VII. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike trovy konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.5.2020 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej v 1. rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. nad Q., obec K. nad Q., okres R., zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom R., Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela E- KN, parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 777 m2 a na Liste vlastníctva číslo XXXX pozemok, parcela E-KN, parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 516 m2. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území K. nad Q., zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX a Liste vlastníctva číslo XXX. Žalovaní sú (ako manželia) bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území K. nad Q., zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX. Pozemok, parcelné číslo E-KN XXX bol pôvodne spoločným dvorom, ktorý slúžil pre rodinný dom, postavený na pozemku parcelné číslo C-KN XXX a hospodársku budovu parcelné číslo C-KN XXX. Žalovaná v 1. rade užíva nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná v 1. rade po nadobudnutí rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcelné číslo C-KN XXX, stavba na pozemku parcelné číslo C-KN XXX (nezapísaná v katastri nehnuteľností), spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcelné číslo E-KN XXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcelné číslo C-KN XXX, zrealizovala bez stavebného povolenia prístavby k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX do priestoru spoločného prechodu na pozemku parcelné číslo C-KN XXX/X (podľa E-KN časť parcely číslo XXX) a na pozemku parcelné číslo C-KN XXX/X (podľa E-KN časť parcely XXX). Ďalej zrealizovala bez stavebného povolenia prístavby k stavbe na pozemku parcelné číslo C- KN (nezapísanej v katastri nehnuteľností) do priestoru spoločného prechodu na pozemku parcelné číslo C-KN XXX/X (podľa E-KN časť parcely číslo XXX) a na pozemku parcelné číslo C-KN XXX/ X (podľa E-KN časť parcely XXX). Umiestňovaním vecí a výsadbou drevín žalovanými do priestoru spoločného prechodu do záhrad, dochádza medzi žalobkyňou a žalovanými ku konfliktom, slovnej výmene názorov a nadávok. Žalovaní požadujú, aby žalobkyňa zabezpečila voľný priechod od miestnej komunikácie (vstupu na pozemok) po celej dĺžke spoločného dvora (cca 40 m) na betónovom chodníku aj trávnatom poraste, čo bráni a obmedzuje žalobkyňu pri údržbe a plánovaní rekonštrukčných prác a udržiavacích prác na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve. Strany sa už viackrát pokúšali dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spoločných nehnuteľností. K dohode nikdy nedošlo. Reálna deľba pozemkov v podielovom spoluvlastníctve je možná, aj keď s určitými obmedzeniami, a to zriadením vecného bremena, ktorým bude zabezpečený prístup k stavbám, ktoré užívajú žalovaní. Žalobkyňa k žalobe pripojila geometrický plán, ktorý si nechala vyhotoviť. V geometrickom pláne sa snažila zohľadniť nielen podiely strán ale aj to, aby bol žalovaným zachovaný samostatný príjazd a prístup k stavbám v ich vlastníctve. Spoluvlastnícky podiel žalovanej v 1. rade nedosahuje výmeru potrebnú k vyčleneniu samostatného pozemku v šírke potrebnej na prejazd vozidlom. Preto bola v geometrickom pláne, pozdĺž pozemku v šírke potrebnej na prejazd vozidlom vyčleneného na prístupovú komunikáciu žalovaných (podľa geometrického plánu ide o parcelu č. XXX/C vytvorená ďalšia samostatná parcela (podľa geometrického plánu ide o parcelu č. XXX/C ktorá by síce prešla do výlučného vlastníctva žalobkyne ale bola by v celosti zaťažená vecným bremenom práva prechodu a prejazdu v prospech žalovaných. Žalovaní tak budú mať zabezpečený riadny samostatný prístup k pozemkom a stavbám z miestnej komunikácie v šírke 3 m. Žalovaní sú vlastníkmi dvoch samostatne stojacich stavieb, ktoré oddeľuje pozemok parcelné číslo E-KN XXX. Cez túto časť pozemku má žalobkyňa jediný prístup do záhrady. V geometrickom pláne je táto časť pozemku odčlenená (podľa geometrického plánu žalobkyne ide o parcelu č. XXX/XX) v prospech žalobkyne, ale tiež by sa v celosti zaťažila vecným bremenom práva prechodu v prospech žalovaných. Žalobkyňa uviedla, že pri zadaní geometrického plánu mala snahu zohľadniť nielen vyporiadanie spoluvlastníckych podielov ale aj zachovanie účelného využitia nehnuteľností vo vlastníctve strán. Jej zámerom je usporiadať vlastnícke vzťahy na pozemkoch na celom spoločnom dvore a záhradách tak, aby v budúcnosti nedochádzalo ku konfliktom a zhoršovaniu bývania v spoločnom dvore, pri rešpektovaní veľkosti vlastníckych podielov. Aj keď je žalobkyňa väčšinovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, tieto nemôže užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Mieni zrekonštruovať staršie domy, ktoré sú postavené na pozemkoch v jej vlastníctve. Na spojených novovzniknutých pozemkoch plánuje postaviť rodinný dom a hospodársku budovu. Bez toho aby sa vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo strán sa to nedá, vyvolávalo by to len ďalšie spory.
2. Súd doručil žalobu žalovaným. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
3. Súd vo veci nariadil pojednávania a na návrh žalovaných aj obhliadku nehnuteľností.
4. Žalobkyňa sa na pojednávaniach nezúčastnila, svoju neprítomnosť vždy ospravedlnila. Súhlasila aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a listinnými dôkazmi.
5. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti dostali žalovaní v roku 1993 od jej otca. Vtedy im bolo povedané, že prístupová cesta vedie stredom dvora. Pri plote stáli ešte budovy, ktoré žalobkyňa pred piatimi rokmi zbúrala. Žalovaní sa vtedy prispôsobili a elektrinu a vodu viedli stredom dvora. Žalovaní sa o vyporiadanie snažia už 10 rokov. Žalobkyňa s tým však nesúhlasí Žalovaní chcú, aby mali prístup k ich domu a aby parcela medzi oboma domami bola žalovaných. S tým aby prístupová cesta pre žalovaných viedla popri plote súhlasí iba vtedy, ak by žalobkyňa prenechala parcelu medzi domami žalovaným. Žalovaní by boli ochotní vzdať sa časti záhrady. Keď sa odpredávali pozemky vo dvore, predávala to pani P. T., aj žalovaní mali záujem o odkúpenie, avšak predala to žalobkyni. Uprednostnila ju ako svoju rodinu. Žalovaní mali záujem odkúpiť si aj ďalšiu časť pod ich domami, ale vtedy im bolo povedané, že sa to bude deliť podľa veľkosti podielov. V minulosti boli vzťahy dobré. Rodina žalobkyne napríklad chovala býka a na dvore mali kopu hnoja. Žalovaní to však strpeli. Nikdy nebránili rodine žalobkyne vo vstupe do záhrady. So žalobkyňou mala dobrý vzťah. Teraz sa o dvor rodina žalobkyne nestará, nekosia. Žalovaní vykosia stred dvora a zvyšok nechávajú nepokosený. Keď chceli v minulosti žalovaní prerábať, navrhovali, že si zriadia vlastnú prístupovú cestu. Vtedy s tým žalobkyňa a jej brat nesúhlasili. Keď chceli žalovaní izolovať dom na pravej strane, splnomocnený zástupca žalobkyne im umožnil iba odkopať pôdu okolo domu a dať tam izolačnú fóliu. Nedovolil im obsypať okolo domu štrk. Pokiaľ bude žalobkyňa potrebovať opraviť pivnicu, tiež jej dovolia, aby si okolo pivnice obkopali. Nech je teda prístupová cesta cez stred. Nech sú tie tri metre spoločné až hore a bude to vyriešené.
6. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že prístupová cesta bola už od roku 1926, bývalo tam päť rodín. Potom postupne ostatné rodiny z dvora odišli. V minulosti sa tam chovali aj zvieratá. Spolu robili kanalizáciu, bránu aj oplotenie. Syn žalobkyne to chce teraz takto vysporiadať aby si mohol postaviť dom. Predtým žiadne problémy neboli. Nikto nikomu nebránil vo vstupe. Aj keď sa vozili zemiaky alebo seno. Svoj podiel tam predávala aj pani S. T., dcéra pani T.. Obe časti však predali žalobkyni. Ak by sa nerobila kanalizácia, tak by prieky neboli. Syn žalobkyne chce žalovaným ich záhradu zobrať a sceliť si pozemky. V minulosti si pomáhali, no teraz je situácia iná. Žalovaní dostali nehnuteľnosti v roku 1993, od roku 1997 začali prerábať. Prístupová cesta doteraz nikomu nevadila. Žalovaní vždy ustúpia. Stalo sa, že u žalovaných boli na návšteve vnúčatá. Hrali sa, žalovaný v 2. rade ich upozornil, aby si dali hračky na časť žalovaných. Splnomocnený zástupca žalobkyne im tie hračky oblial vodou.
7. Súd na pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: náčrty na č.l. 11 a 12, Geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, žiadosť o vydanie územno-plánovacej informácie, písomná komunikácia strán pred podaním žaloby č.l. 18-19, výpisy z Listov vlastníctva pre k.ú. K. nad Q. č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, fotografie č.l. 23 - 25, plániky a výpočty č.l. 26-27, situačné plány v prílohovej obálke na č.l. 55, zápisnica o obhliadke č.l. 56, geometrické plány v prílohovej obálke na č.l. 68a, Geometrický plán č. XXX/XXXX č.l. 71, plániky na č.l. 80+84, výpočty č.l. 85-88, fotodokumentácia č.l. 89, Geometrický plán č. XX/XXXX na č.l. 98.
8. Dňa 4.4.2022 bol súdu zo strany žalovaných doručený Geometrický plán číslo XX/XXXX a vzájomný návrh žalovaných, ktorým navrhli iný spôsob rozdelenia predmetných pozemkov ako žalobkyňa a zriadenie vecného bremena v prospech žalobkyne. Na pojednávaní dňa 12.4.2022 zmenili žalovaní v svoj návrh tak, že navrhli zriadiť vecné bremeno „in rem“, t.j. v prospech všetkých aj budúcich vlastníkov tých nehnuteľností, ktoré by po vyporiadaní mala vlastniť žalobkyňa. Súd uznesením na pojednávaní túto zmenu pripustil.
9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
10. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či v prípade žalovaného v 2. rade je daná jeho pasívna vecná legitimácia v tomto spore. Vecná legitimácia žalobkyne a žalovanej v 1. rade je daná tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností (pozemkov), ktoré sa majú vyporiadať. Žalovaný nebol spoluvlastníkom týchto nehnuteľností. Žalobkyňa však navrhovala zriadiť vecné bremeno na nehnuteľnostiach, ktoré mali pripadnúť do jej vlastníctva a to v prospech oboch žalovaných, preto podľa názoru súdu bol žalovaný ako bezpodielových spoluvlastník nehnuteľností (t.j. osoba v prospech ktorej má byť z titulu tohto spoluvlastníctva zriadené vecné bremeno) v tomto spore pasívne vecne legitimovaný.
12. Spoluvlastníctvo je výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Každý zo spoluvlastníkov má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. Súd môže vykonať spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len vtedy ak nie je rozdelenie veci dobre možné. Medzi základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov a b) účelné využitie veci. Pokiaľ § 142 OZ ustanovuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. o právnu normu, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. V rámci posudzovania účelného využitia veci tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý rad ďalších relevantných skutočností.
13. Pri reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd na tieto hľadiská: a) fyzická a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, b) výška spoluvlastníckych podielov a c) účelné využitie rozdelenej veci. Ak pozemky bude možné užívať na určený účel aj po rozdelení, hoci oproti predchádzajúcemu stavu s určitým obmedzením, ide o reálne deliteľnú vec a je potrebné dať prednosť jej reálnemu rozdeleniu medzi spoluvlastníkmi. Výrazom „dobre možné“, ktorý použil zákonodarca v ustanovení § 142 ods. 1 OZ sa sleduje najmä ten cieľ, aby pozemky mohli aj po rozdelení nehnuteľnosti slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené.
14. Medzi stranami nebol spor o tom, ktorý z troch možných spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva bude v danom prípade použitý. Obe strany požadovali svojimi návrhmi reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností podľa veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov. Nedokázali však dospieť k dohode ako presne budú pozemky rozdelené. O rozdelení mali odlišné predstavy. Každá strana predložila súdu vlastný geometrický plán, podľa ktorého navrhovala podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Spornou bola najmä okolnosť, komu pripadne pozemok, nachádzajúci sa medzi dvomi domami žalovaných, ktorý slúži zároveň ako prístupová cesta do záhrady nachádzajúcej sa za týmito domami.
15. Vzhľadom na kritéria vyplývajúce z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že spoločnú nehnuteľnosť (spoločný dvor) je možné rozdeliť medzi spoluvlastníkov. Preto aj podľa názoru súdu prichádzal do úvahy len prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa pri rozdelení nehnuteľnosti snažil o to, aby bolo možné za daných podmienok, čo najúčelnejšie využiť novovzniknuté nehnuteľnosti, vzhľadom na to, že pôvodným pozemkom je časť spoločného dvora a spoločnej záhrady.
16. Z vykonanej obhliadky predmetných nehnuteľností súd zistil, že pozemky, ku ktorým žalobkyňa žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sa nachádzajú v spoločnom dvore. Prístup z miestnej
komunikácie na nehnuteľnosti je cez bránu, ktorou vedie hlavný vstup do celého dvora. Vstup (doteraz využívaný ako prístupová cesta) vedie približne stredom dvora až do záhrady, ktorá sa nachádza vzadu, za domami žalovaných. Dvor postupne stúpa do kopca, záhrada za domami žalovaných je už v relatívne prudkom svahu. Na začiatku dvora, na jeho pravej strane, sa nachádzajú budovy, ešte pôvodné staré domy. Nachádzajú sa bezprostredne za sebou, sú spojené spoločnou stenou. V prvom z nich, súpisné číslo XXX býva sestra žalobkyne Veronika T.. Hneď za ním sa nachádza dom súpisné číslo XXX, ktorý už v súčasnosti nie je obývaný a je schátraný. Za ním sa nachádza ešte malá hospodárska budova súpisné číslo 644. Na ľavej strane dvora pri pohľade od brány boli v minulosti postavené dve budovy, ktoré sa nachádzali na parcelách číslo XXX a XXX, obe budovy sú už v súčasnosti zbúrané. Žalovaní vlastnia dva menšie domy, ktoré sa nachádzajú oproti sebe, jeden na ľavej a druhý na pravej strane dvora, povyše budovy súpisné číslo XXX. Dom súpisné číslo XXX sa nachádza vpravo, dom psotavený vľavo nemá pridelené súpisné číslo. Plocha nachádzajúca sa medzi týmito domami je vydláždená zámkovou dlažbou. Bezprostredne vedľa domov žalovaných, na strane od záhrady, sa nachádzajú ešte hospodárske priestory. Prístup do záhrady vo svahu je možný len cez vydláždenú plochu, ktorá sa nachádza medzi domami žalovaných. Iný prístup možný nie je, keďže okolo dvora sú dvory susedov. Záhrada je sčasti obhospodarovaná a sú v nej vysadené najmä mladé ovocné stromy. Pozemok parcelné číslo E-KN číslo XXX sa nachádza vpredu, v prvej polovici dvora a pozemok parcelné číslo E-KN číslo XXX sa nachádza vzadu v záhrade, na ľavej strane pri čelnom pohľade od vstupnej brány. Plocha medzi domami žalovaných je spevnená a vyložená zámkovou dlažbou. Týmto pozemkom je vedená voda, elektrina a plyn do domov žalovaných.
17. Podľa geometrického plánu, ktorý predložila žalobkyňa bolo rozdelenie spoločných nehnuteľností navrhované tak, že prístupová cesta pre žalovaných povedie popri plote pri čelnom pohľade na dvor smerom od brány vľavo, a to až k domu žalovaných, ktorý sa nachádza vľavo a nemá súpisné číslo. Šírka navrhovaného novovytvoreného pozemku parcelné číslo C-KN C./X8 (súčasť navrhovanej prístupovej cesty pre žalovaných) je 2,65 m. Aby bolo možné vytvoriť prístupovú cestu pre žalovaných aspoň v šírke 3 m, navrhla žalobkyňa vytvoriť pozemok parcelné číslo C-KN C./C nachádzajúci sa pozdĺž pozemku parcelné číslo C-KN C./X8, ktorý bude vo vlastníctve žalobkyne, bude však zaťažený vecným bremenom v prospech žalovaných a ich právnych nástupcov (vecné bremeno in rem). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu by malo spočívať v práve prechodu a prejazdu. Ďalšie novovzniknuté parcely žalovanej v 1. rade by sa mali nachádzať okolo domov žalovaných, aby sa im vytvoril obslužný priestor. Napokon žalovaná navrhla novovzniknutú parcelu pozemku parcelné číslo C-KN C./C. číslo XXX, o výmere 115 m2, ktorá by bola časťou záhrady, ktorý pripadne žalovanej v 1. rade. Novovzniknuté pozemky (parcelné čísla C-KN C./C C./X, XXX/X., XXX/X, C./X), ktoré by mali podľa návrhu žalobkyne pripadnúť žalobkyni, by sa nachádzali vedľa doterajších pozemkov žalobkyne a vytvorili by tak spolu s pozemkami, ktoré žalobkyňa už vlastní ucelený dvor. Navrhovaná parcela C-KN číslo XXX/XX, o výmere 56 m2, by sa mala nachádzať v priestore medzi domami žalovaných. Žalobkyňa ju navrhovala prikázať do svojho vlastníctva a zriadiť na nej vecné bremeno v prospech žalovaných a ich právnych nástupcov (vecné bremeno in rem). Právo zodpovedajúce vecnému bremenu by malo spočívať v práve prechodu a v práve vedenia inžinierskych sietí cez tento pozemok. Novovzniknuté parcely C-KN číslo C./XX, C./XX a XXX by mali podľa návrhu žalobkyne pripadnúť žalobkyni, stali by sa súčasťou záhrady a s pozemkami, ktoré žalobkyňa už v záhrade vlastní by vytvorili súvislý celok.
18. Podľa geometrického plánu, ktorý predložili žalovaní bolo rozdelenie spoločných nehnuteľností navrhované tak, že prístupová cesta pre žalovaných by rovnako mala viesť popri plote na ľavej strane dvora (žalovanými navrhovaná novovytvorená parcela C-KN číslo XXX/XX, vedúca až k domu žalovaných). Rovnako z dôvodu potreby vytvoriť plnohodnotnú prístupovú cestu pre žalovaných k ich domom, navrhli aj žalovaní vytvoriť pozemok, ktorý by bol vo vlastníctve žalobkyne, avšak zaťažený vecným bremenom v prospech žalovaných a to pozemok parcelné číslo C-KN XXX/XX. Žalovanej v 1. rade by následne mala pripadnúť aj novovzniknutá parcela číslo C-KN XXX/XX, situovaná povyše domu žalovaných bez súpisného čísla a tvoriaca časť záhrady a novovzniknutá parcela číslo C-KN XXX, rovnako situovaná v záhrade. Navrhovaná parcela C-KN číslo XXX/XX, o výmere 55 m2, by sa mala nachádzať v priestore medzi domami žalovaných. Žalovaná ju navrhovala prikázať do svojho vlastníctva a zriadiť na nej vecné bremeno v prospech žalobkyne a jej právnych nástupcov. Žalovanej by napokon mala byť prikázaná aj novovytvorená parcela C-KN číslo XXX/XX pri dome žalovaných, súpisné číslo C.. Žalobkyni by podľa tohto geometrického plánu mali byť prikázané novovytvorené parcely C-KN číslo XXX, XXX, C./X, XXX/X, XXX/X C./X, XXX/XX a XXX/XX. Tieto parcely by vytvorili spolu s pozemkami, ktoré už žalobkyňa vlastní ucelený dvor, ucelenú záhradu a umožnili by žalobkyni využívať jej pivnicu v
záhrade. Žalovaní zároveň žiadali aby bolo v ich prospech zriadené vecné bremeno na novovytvorenej parcele žalobkyne C-KN číslo XXX/XX. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu by malo spočívať v práve prechodu v prospech žalovaných a ich právnych nástupcov (vecné bremeno in rem).
19. Súd konštatuje, že strany predložili dve plnohodnotné alternatívy, umožňujúce reálne rozdelenie spoločného dvora a záhrady, zohľadňujúce veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobkyne a žalovanej v 1. rade. Obe strany sa napokon zhodli na tom, že príjazdová cesta pre žalovaných by mala viesť na ľavej strane dvora popri plote a že novovytvorené pozemky, ktoré pripadnú žalovanej v 1. rade sa sústredia v okolí domov žalovaných, pričom žalovanej v 1. rade pripadne aj časť záhrady. Strany sa však nedokázali dohodnúť na tom, ako vyporiadať priestor (spevnenú, vydláždenú plochu), nachádzajúci sa medzi dvoma rodinnými domami žalovaných. Každá zo strán navrhovala aby súd prikázal túto plochu do jej vlastníctva a zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu v prospech druhej strany.
20. Špecifikom uvedenej plochy je to, že tvorí jediný prístup do záhrady, ktorú z väčšej časti vlastní (a aj po vyporiadaní bude vlastniť) žalobkyňa. Zároveň sa žalovaní môžu k svojmu domu súpisné číslo C. dostať tiež len cez túto plochu. Pod povrchom tejto plochy zároveň vedú vedenia vody, elektriny a plynu medzi oboma domami žalovaných. Súd zároveň nemôže vytvoriť stav, že by vlastník nemal prístup k svojej nehnuteľnosti. Nebolo teda pochýb o tom, že v prípade niektorej zo strán bude potrebné vyriešiť prístup k jej nehnuteľnosti zriadením vecného bremena.
21. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 uvádza dve základné kritéria, z ktorých musí súd predovšetkým vychádzať pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Sú nimi veľkosť podielov spoluvlastníkov a následné účelné využitie veci. Súd konštatuje, že veľkosť podielu žalobkyne na vyporiadavaných nehnuteľnostiach je 2,7 krát väčšia ako veľkosť podielu žalovanej v 1. rade. Navyše vyporiadavané nehnuteľnosti spolu s nehnuteľnosťami, ktoré už mala žalobkyňa doposiaľ vo výlučnom vlastníctve sú spolu s nehnuteľnosťami, ktoré majú žalovaní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, súčasťou jedného väčšieho celku a to dvora so záhradou. Žalobkyňa má v súčasnosti v tomto dvore vo výlučnom vlastníctve pozemky s celkovou výmerou 588 m2, naproti tomu žalovaní majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov len pozemky s celkovou výmerou 96 m2. Súd musel zohľadniť aj túto podstatnú okolnosť. Súd vychádzal z výmery existujúcich pozemkov a aj z výmery pozemkov, ktoré by mali vyporiadaním vzniknúť. Preto porovnal veľkosť pozemkov, ku ktorým je potrebné zabezpečiť prístup jednotlivým stranám sporu. Z vykonanej obhliadky a aj z plánov a nákresov predložených stranami vyplýva, že žalobkyňa bude potrebovať zabezpečiť prístup k oveľa väčšej výmere nehnuteľností ako žalovaní. Výmera pozemkov, ku ktorým potrebujú zabezpečiť prístup žalovaní je 51m2 (existujúci pozemok parcelné číslo C-KN XXX) a 21m2, čo je parcela C-KN XXX/XX podľa geometrického plánu predloženého žalobkyňou resp. parcela C-KN XXX/XX podľa geometrického plánu predloženého žalovanými. Naproti tomu žalovaná potrebuje prístup k pozemkom vo výmere 471 m2 (pozemky, ktoré už v súčasnosti vlastní, parcelné čísla: C-KN XXX, XXX, C./X4 a C./C.) a ďalej k pozemkom vo výmere 371 m2 (čo sú parcely C-KN C./XX, C./XX, a XXX podľa geometrického plánu predloženého žalobkyňou).
22. Súd vychádzajúc zo spomenutých kritérií, zakotvených v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že by bolo spravodlivejšie uprednostniť väčšinového vlastníka vyporiadavaných nehnuteľností, t.j. žalobkyňu a to aj s ohľadom na úpravu pomerov na celom dvore a budúcom účelnom využití celej plochy dvora. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej v 1. rade k pozemkom parcelné číslo E-KN C., zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcelné číslo C-KN C. a vyporiadal ho. Pri vyporiadaní vychádzal súd z návrhu žalobkyne a z Geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 10.3.2020, vyhotoveného spoločnosťou SGS TECHNOLOGY, s.r.o., ktorý predložila žalobkyňa. Priestor medzi domami žalovaných, t.j. navrhovaný pozemok parcelné číslo C-KN XXX/XX teda prikázal do vlastníctva žalovanej.
23. Aby bolo možné zabezpečiť žalovaným riadny prístup k ich nehnuteľnostiam, zriadil súd na niektorých novovzniknutých pozemkoch žalobkyne vecné bremená. Vecné bremená sú zriadené in rem, t.j. v prospech vlastníkov (súčasných aj budúcich) nehnuteľností, ktoré majú v súčasnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaní resp. ktoré nadobudne po vyporiadaní do svojho výlučného vlastníctva žalovaná v 1. rade. Ide o právo spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parcela registra C-KN číslo C./C. (prístupová cesta k domom žalovaných) a právo spočívajúce v práve prechodu a v práve vedenia podzemných vodovodných, kanalizačných, plynových, elektrických a
telekomunikačných prípojok cez pozemok parcela registra C- KN číslo XXX/XX (pozemok nachádzajúci sa medzi domami žalovaných).
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
26. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že žalobkyňa bola v spore proti žalovaným plne úspešná, keďže dosiahla zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, a to takým spôsobom vyporiadania aké navrhla v súdnom konaní. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100%.
30. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu R., a to na náhrady spojené s použitím služobného vozidla Okresného súdu R. pri obhliadke nehnuteľností dňa 10.6.2021. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov.
31. Keďže žalovaní neboli v konaní úspešní, súd im uložil, aby Slovenskej republike nahradili trovy konania vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu R..
32. O konkrétnej výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.