Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-12Csp/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Ď. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského č. 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému VÚB, a. s., IČO: 313 20 155, Mlynské nivy č. 1, 829 90 Bratislava 25, zastúpeného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.440,- Eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17. 01. 2018 sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.440,- Eur spolu s 5 % - ným úrokom z omeškania zo sumy 1.440,- Eur od 01. 01. 2017 až do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 18. 02. 2009 so žalovaným zmluvu označenú ako žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel pod č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca 900,- Eur a splátkou 30,- Eur. V zmluve o úvere nie je uvedená výška úrokovej sadzby, výška ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, údaje o celkovej čiastke, ktorú má žalobca za poskytnutý úver zaplatiť. V zmluve absentuje náležitosť v zmysle Obchodného zákonníka a to vymedzenie záväzku veriteľa poskytnúť úver a zväzku spotrebiteľa poskytnutý úver vrátiť. Tiež je v zmluve uvedená nekalá obchodná praktika v podobe takmer nečitateľného textu. Zmluva o úvere neobsahuje rozpis výšky, počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poistná zmluva obsiahnutá v žiadosti o vydanie pôžičkovej karty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko vopred, bez toho, aby spotrebiteľ vyjadril súhlas, zaväzuje spotrebiteľa na nevyžiadané peňažné splnenie. Poistná zmluva je naformulovaná tak, že prezumuje súhlas spotrebiteľa, teda ak nie je výslovne odmietnutá, je platná, pričom spotrebiteľ si vzhľadom na nekalú praktiku v podobe malého písma pri podpise zmluvy ani nevšimne, že má možnosť poistnú zmluvu odmietnuť. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle § 4 ods. 3, je nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 5.925,- Eur, pričom vyčerpal úverové prostriedky vo výške 3.549,22 Eur. Rozdiel predstavuje sumu 2.375,78 Eur. Z toho zákonnému premlčaniu zatiaľ nepodľahlo 1.440,- Eur, čo sú zaplatené platby od januára 2016 do decembra 2017 (24 x 60,- Eur).

2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21. 03. 2018 uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky nevyhnutné zákonom vyžadované náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaje sú obsiahnuté v zmluvných súčastiach, ktoré na seba právne nadväzujú. Zmluva sa skladá z viacerých

dokumentov (žiadosť, obchodné podmienky, cenník, potvrdzujúci list). Žiadosť predstavuje vyzvanie potencionálneho klienta zo strany žalovaného na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie ďalších nevyhnutných údajov do žiadosti, ktoré údaje žalovaný posúdi a rozhodne sa, či nakoniec úver schváli, v akom rozsahu a teda či tak dôjde k uzavretiu zmluvy alebo žalovaný úver neschváli. Žiadosť je následne po prvom kontakte s klientom spolu so všetkými dokumentmi aj informačnými materiálmi zaslaná na adresu klienta. Úlohou klienta je celú zmluvnú dokumentáciu si prečítať, v prípade pretrvávajúceho záujmu žiadosť podpísať, zaslať späť žalovanému na posúdenie a dopodpisovanie. Oboma stranami dopodpisovaná zmluva o úvere je po právnej stránke tvorená samotnou žiadosťou, obchodnými podmienkami, cenníkom a potvrdzujúcim listom, ktoré sú právnou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok. Skutočnosť, že zmluva nemusí byť vyhotovená v podobe jediného dokumentu, potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09. 11. 2016 vo veci C - 42/15. Ďalej žalovaný uviedol, že v prípade tzv. revolvingového úveru výpočet RPMN nie je možné vykonať v čase uzatvárania zmluvného vzťahu. Žalovaný iba poskytol žalobcovi tzv. indikatívny výpočet RPMN, ktorý sa nepochybne nachádza v zmluve o úvere, konkrétne v samotnej žiadosti, ktorú podpísal žalobca priamo pred podpisom bankou splnomocneného zamestnanca. Zákon o spotrebiteľských úveroch pripúšťa, že pri niektorých typoch úveroch RPMN nie je možné objektívne určiť konkrétnym číslom § 3 ods. 6 citovaného zákona a tiež príloha 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v poznámke pod písmenom a). Výpočet ročnej percentuálnej miery sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ spĺňa svoje povinnosti podľa podmienok tejto zmluvy a k dohodnutým termínom. Tiež žalobca poukázal na to, že v zmysle citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit verzus I. T. - 45/15 potvrdil, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Smernica Európskej únie nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Samotná zmluva o úvere obsahovala výšku mesačnej splátky 30,- Eur, pričom bola nastavená jednotná splatnosť 1. až 15. deň v kalendárnom mesiaci. Obdobný názor tiež zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22. 02. 2018.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12. 04. 2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že indikatívny výpočet RPMN je len predpokladaná úroková sadzba. Z výkladu zmluvy je možné jednoznačne zistiť, že údaj o ročnej úrokovej sadzbe nie je v zmluve dojednaný, ako jej obsahová náležitosť, nakoľko zo zmluvy o úvere nevyplýva vôľa spotrebiteľa byť viazaný takouto úrokovou sadzbou. Tvrdenie, že súčasťou úverovej zmluvy je tzv. potvrdzujúci list, je nepravdivé. Z výkladu tohto právneho úkonu je zrejmé, že sa jedná len o akési potvrdenie o uzavretí úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 20. 02. 2009. Tento list neexistoval v čase uzavretia úverovej zmluvy a tak logicky nemohol a nemôže byť jej súčasťou. Pokiaľ žalovaný odkazuje na cenník, obchodné podmienky, potvrdzujúci list, nie je možné považovať ich za súčasť úverovej zmluvy, nakoľko inkorporačná doložka týchto dokumentov je uvedená v zmluve o úvere takmer nečitateľným písmom na takom mieste a takým spôsobom, že spotrebiteľ pri podpise úverovej zmluvy si ani len nevšimne, že s takýmito dokumentmi vyjadruje súhlas. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/135/2012, tiež nález Ústavného súdu Českej republiky I. US 342/09. Ďalej uviedol, že v zmluve by mal byť určený aspoň počet splátok a ich výška. Poukázal na to, že údaj o priemernej RPMN za rozhodné obdobie bol riadne zverejnený NBS a je dostupný na webovom sídle (súhrnné informácie o údajoch a o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4 štvrťrok 2008).

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09. 05. 2018 vzniesol námietku premlčania jednotlivých platieb vykonaných pred dátumom 17.01.2016. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že jednotlivé zmluvné ustanovenia pre neho neboli čitateľné, tak mal žalobca žalovaného na túto skutočnosť v čase podpisu zmluvy upozorniť a požiadať ho o vyhotovenie kópie zmluvy z väčším písmom. Pokiaľ sa jedná o poistenie, toto je štandardné formulárové zmluvné dojednanie, ktoré má chrániť klienta pred prípadnou neschopnosťou splácať. Klient má absolútnu voľnosť v rozhodovaní. Sám mohol odmietnuť tento základný typ poistenia alebo prijať komplexný súbor poistenia. Úlohou žalobcu ako priemerného spotrebiteľa bolo si v čase uzatvárania zmluvy celú žiadosť preštudovať, preto sa nemôže teraz odvolávať na tvrdenia o údajnom malom písme. Takéto tvrdenie, takmer po desiatich rokoch od uzavretia zmluvy, treba považovať za účelové a posudzovať aj cez ustanovenie § 5 CSP.

5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10. 05. 2018 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného v súlade s ustanovením § 180 CSP. Právny zástupca žalovaného v podaní

doručenom súdu dňa 09. 05. 2018 požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti z dôvodu kolízie viacerých súdnych pojednávaní v uvedený deň. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval podanej žaloby a doterajších vyjadrení. Ďalej uviedol, že v písomnom vyhotovení žaloby došlo k chybe v písaní spočívajúcej v uvedení nesprávneho dátumu, odkedy si žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania od 01.01.2017, pričom správne malo byť uvedené od 01.01.2018, čo vyplýva aj s obsahu žaloby.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadreniami žalovaného, žalobcu, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel zo dňa 20. 02. 2009, výpisom z pôžičkovej karty Triangel za obdobie od 23. 10. 2012 až do 31. 12. 2017, cenníkom VÚB, a. s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., obchodnými podmienkami na čl. 69 spisu, potvrdzujúcim listom zo dňa 20. 02. 2009, žiadosťou o zvýšenie úverového rámca zo dňa 12. 10. 2009 a zo dňa 07. 09. 2010.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20. 02. 2009 zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Triangel, na základe ktorej zmluvy poskytol žalovaný žalovanému úverový rámec vo výške 900,- Eur s dojednaním mesačnej splátky vo výške 30,- Eur. K uzavretiu zmluvy došlo na základe žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel zo dňa 16.02.2009, a to jej akceptáciou a schválením zo strany žalovaného. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná úroková sadzba vo výške 22,80 % ročne a indikatívny výpočet RPMN pri zadaných parametroch na počiatku zmluvného vzťahu vo výške 22,80 %. Počas trvania zmluvného vzťahu došlo dňa 12.10.2009 k navýšeniu úverového rámca na sumu 1.350,- Eur a dňa 07.09.2010 na sumu 1.800,- Eur za nezmenených podmienok. Žalobca za obdobie od 27.02.2009 do 10.11.2017 uhradil celkovo čiastku 5. 925,- Eur a vyčerpal úverové prostriedky vo výške 3.549,22 Eur. Rozdiel predstavuje sumu 2.375,78 Eur. Žalobca sa domáha vydania sumy 1.440,- Eur, čo sú nepremlčané platby za obdobie od januára 2016 do decembra 2017.

8. Podľa § 1 odsek 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z. z.“), účinného ku dňu zavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

9. Podľa § 2 písmeno a) Zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

10. Podľa § 3 odsek 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v celom rozsahu. Kreditná karta je osobitný typ spotrebiteľského úveru - revolvingový úver, t.j. automaticky obnovovaný úver, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať určitú dobu, kým nedosiahne úverový rámec. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľ ho dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 pod sp. zn. 6Co/95/2010). S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj Zákon č. 258/2001 Z. z. v § 3 ods. 6, podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o: a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od

doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Zo súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2008 (č. l. 88 spisu) vyplýva, že údaj o priemernej RPMN pre kreditné karty nie je pri jednotlivých úveroch uvedený. Je uvedený len údaj o priemernej úrokovej miere 20,35 %, tento však nie je možné zamieňať s RPMN, ktorá má širší význam. Údaj o priemernej úrokovej miere 20,35 % je uvedený aj v potvrdzujúcom liste žalovaného. Podľa názoru súdu Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy tak ako tieto určuje ustanovenie § 3 odseku 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., a to uvedenie úverového rámca, ročnej úrokovej sadzby, súvisiacich poplatkov ako aj spôsob zániku zmluvy. Samotná zmluva sa skladá z viacerých dokumentov (žiadosť, obchodné podmienky, cenník, potvrdzujúci list), ktoré v zmysle článku VI. bod 12 žiadosti sa považujú za súčasť zmluvy. Možnosť takejto skladby zmluvy potvrdil aj SD EÚ v rozsudku zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 (obdobne Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018) V článku VI. bod 4 žiadosti sa uvádza, že žalobca sa pred podpisom tejto žiadosti oboznámil s obchodnými podmienkami, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou. Výška úrokovej sadzby jednoznačne vyplýva so žiadosti (v indikatívnom výpočte RPMN), z cenníka v bode 18, ale aj z potvrdzujúceho listu. Tento údaj vyplýva aj z každého výpisu z účtu Triangel, ktoré boli doručované žalobcovi. Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v podobe indikatívneho výpočtu na základe vstupných údajov zmluvného vzťahu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva nemusí obsahovať počet splátok a termíny splátok, dobu trvania zmluvy a údaj o celkovej čiastke, ktorú ma žalobca zaplatiť za poskytnutý úver. Na počiatku zmluvného vzťahu sa strany dohodli aj na výške jednotlivých poplatkov za služby žalovaného a obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet v čl. X obsahujú spôsoby zániku zmluvy o vydaní a používaní karty. V zmluve bolo platne dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver. Žalobca bol v zmluve informovaný o výške poistnej sumy v prípade poistenia typu A 1, 92 % zo schválenej štandardnej splátky úveru, v prípade poistenia typu B 6,50 % zo schválenej štandardnej splátky. Žalobca mal výslovnú možnosť poistenie odmietnuť.

12. Súd ďalej poukazuje na to, že žiadosť/ zmluva o úvere pozostáva zo šiestich článkov. Každý článok má veľkými písmenami zvýraznený svoj názov, z ktorého je teda zrejmé čo je jeho obsahom (napr. článok V. Úverové poistenie schopnosti splácať úver, článok VI. Vyhlásenia Klienta). Obsah týchto článkov je pomerne krátky a po odbornej stránke nenáročný na čítanie. Úlohou žalobcu ako priemerného a bdelého spotrebiteľa bolo pred podpisom žiadosti oboznámiť sa s obsahom jednotlivých článkov. Neobstojí tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že textu s malými písmenami žalobca ako spotrebiteľ neprikladal vážnosť, keď názov každého článku je zvýraznený veľkými písmenami a upozorňuje spotrebiteľa čo je jeho obsahom. Zo samotného názvu článku V. Úverové poistenie schopnosti splácať úver a článku VI. Vyhlásenia Klienta muselo byť žalobcovi zrejmé, že tieto články sú dôležité a ich ignorovanie bude mať pre neho mať závažné dôsledky. Pokiaľ žalobca mal problém s prečítaním textu jednotlivých článkov mal možnosť požiadať žalovaného o vyhotovenie zmluvy s väčším textom písma. Súd sa preto z uvedených dôvodov tiež nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že jednotlivé súčasti zmluvy (obchodné podmienky, cenník, potvrdzujúci list) sa stali súčasťou zmluvy na základe nečitateľnej inkorporačnej doložky. Za daného stavu tiež preto nebolo možné prihliadnuť na právne názory Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6Co/135/2012 a v náleze Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 342/09, ktorými právny zástupca žalobcu argumentoval.

13. V zmysle článku VI bod 12 zmluvy prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., vydávanej v spolupráci s CFH. Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Vydanie potvrdzujúceho listu bolo zo strany žalovaného preukázané (č.l. 70 spisu), rovnako tiež doručenie PIN kódu žalobcovi, keďže žalobca finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty čerpal. Potvrdzujúci list obsahuje údaje o výške úverového rámca, štandardnej mesačnej splátke, mesačnej úrokovej sadzbe, ročnej úrokovej sadzbe, type poistenia a údaj o termíne splátok. Povinné údaje (úroková sadzba, úverový rámec a mesačná splátka) sú totožné so žiadosťou a cenníkom. Podľa názoru súdu podpis žalobcu na potvrdzujúcom liste nebol potrebný, nakoľko banka ním len schválila jeho žiadosť o poskytnutie úveru v ten istý deň ako došlo k podpisu žiadosti zo strany banky dňa 20.02.2009. Banka prijala návrh na uzavretie zmluvy s nezmeneným obsahom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že banka bude poskytovať finančné prostriedky žalobcovi do určitej výšky za odplatu a tento sa ich zaväzuje banke vracať v pravidelných mesačných splátkach

a zaplatiť za to úroky. Nemožno preto súhlasiť s právnym zástupcom žalobu, že zmluva neobsahuje základnú náležitosť v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

14. Žalovaný doručoval žalobcovi každý mesiac výpisy z účtu vedeného na základe poskytnutého úveru. Na týchto výpisoch sa nachádza údaj o štandardnej úrokovej sadzbe, sankčnej úrokovej sadzbe, štandardnej splátke a o dni splatnosti. Z predložených výpisov mal žalobca prehľad o pohyboch na svojom účte, o výške úrokov a poplatkov, ktoré sú mu mesačne účtované ako aj o výške poistenia, ktoré v splátke platí. Napriek tomu žalobca dva krát požiadal žalovaného o zvýšenie úverového rámca na sumu 1.350 Eur a potom na sumu 1.800,- Eur. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobca bol spokojný s podmienkami, za ktorých sú mu finančné prostriedky poskytované. Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto dospel k záveru, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno a súdu preukázal všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na platnosť danej zmluvy. Žalovaný súdu riadnym spôsobom preukázal vznik záväzkového vzťahu, dojednanie o podstatných náležitostiach zmluvy, výšku čerpaných prostriedkov formou poskytnutého úverového rámca, preto nebolo možné považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkov, súd potom žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol v celom rozsahu.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu potom súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .