Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-41-2017.pdf
PDF · 126.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu JUDr. Jozefa Tarabčáka, Hlavná 13, Prešov, správcu konkurznej podstaty úpadcu: D. D. - D., X. I. XX/XXXX, R., V.: XX XXX XXX, S. T. Ú.: X.X.XXXX, úpadca bytom Y. XXX, správca ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6K/71/2005-96 zo dňa 25. augusta 2008, proti žalovaným: 1/ GOLDSUN TRADING LIMITED, zapísaná u Ministry of Commerce, Industry and Tourism, Department od Registrar of Companies and Official Receiver Nicosia, reg. č. HE 169391, Ioanni Stylianou, 6, 2nd floor, Flat/Office 202, P.C. 2003, Nicosia, Cyprus, 2/ ISONZO, a.s. (predtým INVEST-KAPITAL, a.s.), Hattalova 12/C, Bratislava - mestská časť Nové mesto 831 03, IČO: 35 871 334, žalovaní v 1/ a 2/ rade právne zastúpení Advokát Pirč, s.r.o., Kpt. Nálepku 17, Košice, 3/ NOPK s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, IČO: 36 352 501, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalovaných v 2/ a 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C 209/2006-313 zo dňa 15.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok prvoinštančného súdu medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade a vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Zrušuje rozsudok prvoinštančného súdu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade a súvisiaci výrok o priznaní náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade a konanie zastavuje.
Žalobcovi náhradu trov konnia voči žalovanému v 3. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že dražba vykonaná žalovaným v 2/ rade INVEST- KAPITAL, a.s., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. Y., ako parcela registra „C“, parcela č. XXX - F. C. Z. T. o výmere XXX m2, parcela č. XXX - F. o výmere XXX XXX m2 a stavba
- S., súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX, je neplatná. Rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Prvoinštančný súd rozsudok odôvodnil tým, že pôvodne rozsudkom č.k. 5C 209/2006 - 249 zo dňa 27.11.2014 určil, že dražba bola vykonaná neplatne a rozhodol o trovách konania. Poukázal na dôvody svojho pôvodného rozhodnutia. Uviedol, že pôvodný prvoinštančný rozsudok zrušil odvolací súd preto,
aby sa zaoberal aktívnou legitimáciou v tomto spore a aby bližšie vysvetlil právne závery o neplatnosti dražby. Prvoinštančný súd zistil, že na živnostníka Vladimíra Vargu - VLADIA, 1. mája 18/1458 Humenné, IČO: 33 846 260 bol vyhlásený Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 6K 71/2005 zo dňa 8.4.2008 konkurz. Ďalej zistil, že bol ustanovený úpadcovi správca, ktorý podal návrh na pokračovanie v konaní. Zároveň oznámil prvoinštančnému súdu, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dražby, boli zapísané do súpisu konkurznej podstaty. Preto prvoinštančný súd skonštatoval, že správca konkurznej podstaty podaním návrhu na pokračovanie v konaní sa stal účastníkom konania namiesto úpadcu. Pritom však prvoinštančný súd zdôraznil, že úpadcom je fyzická osoba podnikajúca ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 6 Zákona o konkurze a vyrovnaní konkurzu podlieha celý majetok takejto osoby, teda aj taký, ktorý netvoril obchodný majetok podnikateľa. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že je povinný v zmysle pokynov odvolacieho súdu vysvetliť právny záver o tom, že zmluva o postúpení pohľadávok č. 22/2005 zo dňa 7.12.2005 uzatvorená medzi GENARO INVESTMENTS LIMITED na jednej strane a spoločnosťou ZDEMA spol. s.r.o. je v časti postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi VANER stavebno-obchodná činnosť, spol. s r.o. absolútne neplatná, pretože pohľadávka, ktorá zodpovedá takto zaniknutému záväzku právnickej osoby, nemôže byť po dni zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu platne postúpená. Prvoinštančný súd trval na svojich záveroch, ktoré uviedol v rozsudku č.k. 5C 209/2006-249 zo dňa 27.11.2014 (pozn. odv. súdu - rozsudok zrušený uznesením KS v Prešove č.k. 17Co/183/2015-290) a ďalej uviedol, že rešpektuje aj právny názor vyslovený uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2012 sp. zn. 5Obo 6/2012, podľa ktorého, ak ručí niekto za záväzky právnickej osoby ako dlžníka, záväzok ručiteľov nezaniká zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu. Platí tiež, že ručenie nezaniká ani vtedy, ak zanikol hlavný záväzok pre nemožnosť plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splnený ručiteľom. Prvoinštančný súd k tomu uviedol, že plnenia zodpovedajúceho záväzku zaniknutého dlžníka, teda právnickej osoby bez právneho nástupcu, sa môže domáhať iba ten subjekt, ktorý bol veriteľom (hoci aj na základe postúpenia pohľadávky) dlžníka v čase jeho zániku, a to preto, že pohľadávka, ktorá zodpovedá záväzku zaniknutej právnickej osoby (bez právneho nástupcu) nemôže byť po zániku dlžníka platne postúpená. Pohľadávka je totiž definovaná predovšetkým tým, že sú zrozumiteľne a určitým spôsobom označené subjekty - na strane jednej subjekt, ktorý je oprávnený na plnenie pohľadávky (veriteľ) a na strane druhej subjekt, ktorý je povinný túto pohľadávku ako svoj záväzok splniť. Nie je možné platne postúpiť pohľadávku voči nikomu. Pokiaľ bol dlžník vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, zanikol subjekt, ktorý bol povinný svoj záväzok plniť veriteľovi. V takom prípade právo zodpovedajúce právu veriteľa na plnenie pohľadávky nie je možné ďalej postúpiť tretej osobe. Prvoinštančný súd poukázal na to, že jediným subjektom tak, ako to uviedol vo svojom zrušenom rozsudku, ktorý mohol právo na uspokojenie pohľadávky zo speňaženia zálohu uplatniť, je v tomto prípade iba ten subjekt, ktorý bol voči dlžníkovi veriteľom v čase, kedy ešte dlžník existoval. Posledným takýmto veriteľom bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok N5203/2004, NZ94134/2004 zo dňa 22.12.2004 uzavretej so Slovenskou konsolidačnou, a.s., spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED. Prvoinštančný súd uviedol, že právny názor, ktorý vyslovil v zrušenom rozsudku, je totožný s právnym názorom, ktorý vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 29.3.2012 sp. zn. 5Obo/6/2012 a zo dňa 30.10.2007 sp. zn. 2Cdo 5/2008, podľa ktorého záložné právo zriadené na základe predmetných záložných zmlúv a viaznucich na označených nehnuteľnostiach v dôsledku zániku dlžníka právnickej osoby bez právneho nástupcu nezaniklo, ale ďalej existuje. Prvoinštančný súd preto žalobe vyhovel s tým, že spoločnosť GOLD SUN TRADING LIMITED nezískala oprávnenie byť navrhovateľom dražby ako záložný veriteľ. Prvoinštančný súd poukázal aj na ust. § 311 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a skonštatoval, že po zániku právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, zanikla pohľadávka, ktorá zodpovedá záväzku zaniknutej právnickej osoby (bez právneho nástupcu), a preto nemôže byť po zániku dlžníka platne postúpená
- zároveň nie je možné platne bez pohľadávky voči už nejestvujúcemu subjektu postúpiť len práva plynúce z ručenia za zaniknutý záväzok. Podľa § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka nezaniká ručenie, ak záväzok zanikol pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. Toto špeciálne ustanovenie oprávňuje posledného veriteľa zabezpečenej pohľadávky v čase, kedy ešte dlžník existoval na uspokojenie pohľadávky zo speňaženia zálohu, hoci aj po zániku dlžníka. Prvoinštančný súd okrem uvedeného ako dôvod neplatnosti dražby uviedol aj skutočnosť, že písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, nekorešponduje s úverovou zmluvou (nesprávne označenie dlžníka), plnenie ktorej bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorých dražbu navrhol záložný veriteľ vykonať.
Súd túto vadu vyhlásenia a tým aj zmluvy o vykonaní dražby považoval za tak zásadnú, že táto má za následok neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom podľa § 16 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, neplatnou je celá dražba. Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s námietkou zaujatosti právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade, keď pred prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 20.10.2016 právny zástupca žalovaných uviedol, že nejde o námietku zaujatosti, pretože znalkyňa vysvetlila námietku len ako zhodu priezviska. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a o výške rozhodne súd samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ a 2/ rade. Namietal závery prvoinštančného súdu, keď žalovaný v 1/ rade nezískal oprávnenie byť navrhovateľom dražby ako záložný veriteľ, po zániku dlžníka bez právneho nástupcu nemôže byť platne postúpená pohľadávka veriteľa postupcu tretej osobe postupníkovi, ďalej že nie je možné platne bez pohľadávky voči už neexistujúcemu subjektu postúpiť práva plynúce z ručenia za zaniknutý záväzok a že súd vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky považuje za takú vadu, ktorá má za následok neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby. Záložný veriteľ označil za dlžníka úplne iné osoby. Žalovaní v 1/ a 2/ rade považujú názor prvoinštančného súdu za svojvoľný vo vzťahu k skutočnosti, že žalovaný nezískal oprávnenie byť navrhovateľom dražby ako záložný veriteľ a že po zániku dlžníka nemôže byť platne postúpená pohľadávka veriteľa tretej osobe a zároveň nie je možné platne bez pohľadávky voči už neexistujúcemu subjektu postúpiť práva plynúce z ručenia za zaniknutý záväzok. Poukázal pritom na zákonnú analógiu vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, § 579 ods. 1 OZ. Uvedené zákonné ustanovenie, prípadne aj ust. § 525 ods. 1 OZ je najbližšie aplikovateľné na prejednávanú vec a v danom prípade nie je daná zákonná prekážka na postúpenie pohľadávky, resp. povinnosti dlžníka v čase, keď už došlo k zániku obchodnej spoločnosti dlžníka bez právneho nástupcu. Žiadna zákonná úprava tiež nefixuje uplatnenie si práva voči záložnému dlžníkovi, záložnému veriteľovi len do doby právnej existencie primárneho dlžníka. V danom prípade ust. § 311 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje pretrvávanie ručiteľského vzťahu aj v dobe po zániku právnickej osoby. V takom prípade nezaniká zánikom dlžníka pohľadávka a jej vymoženie sa nestalo nemožné z dôvodu, že popri hlavnom zmluvnom vzťahu existuje zmluvný vzťah akcesorický. V priebehu konania nikto netvrdil, že došlo k postúpeniu záložného práva, ale že došlo k postúpeniu existujúcej nezaniknutej pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Tým došlo k povinnosti uhradiť peňažný záväzok na záložného dlžníka. Teda zánikom zmluvy nezanikla peňažná pohľadávka, ktorá bola riadne zabezpečená záložným právom. Vo vzťahu k neplatnosti vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a vo vzťahu k označeniu za dlžníka úplne inej osoby ako skutočnosti mali byť, súd kumuloval ďalšie dôvody neplatnosti dražby, keď v odôvodnení akoby „zneistel“ vo svojich doterajších tvrdeniach, keď príčinou neplatnosti dražby už nemohla byť okolnosť skúmaného písomného vyhlásenia záložného veriteľa, ak predtým už bola dražba považovaná za neplatnú, keďže navrhovateľ nezískal oprávnenie byť navrhovateľom dražby ako záložný veriteľ. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Uplatnil si trovy konania.
4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalobca. Uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a rozsudok za vecne správny. Je pravdou, že zánikom právnickej osoby nezaniká jej záväzok, avšak súd toto v napadnutom rozsudku ani netvrdí. Prekážkou na postúpenie pohľadávky je však tá skutočnosť, že obligačný dlžník VANER stavebno-obchodná činnosť, spol. s r.o. dňa 15.11.2005 bola vymazaná z Obchodného registra. Pohľadávka voči dlžníkovi, ktorý už neexistuje, nemohla byť postúpená na ZDEMA, spol. s.r.o. zmluvou zo 7.12.2015. Výkon záložného práva preto mohol vykonať iba vlastník pohľadávky v čase, ktorý predchádzal zániku dlžníka. Platnosť dražby je podmienená platnosťou zmluvy o vykonaní dražby a dodržaním všetkých náležitostí, ktorý upravuje Zákon o dražbách. Medzi nimi je aj vyhlásenie záložného veriteľa. Ak vyhlásenie záložného veriteľa nezodpovedá právnemu stavu o tom, či je vlastníkom pohľadávky, nemôže byť dražba na základe takéhoto vyhlásenia platná. Ak sú v zmluve o dražbe vyhlásené ako úveroví dlžníci osoby odlišné od úverového dlžníka, je to nedostatok, ktorý robí zmluvu neplatnou. Pohľadávka voči záložnému veriteľovi by mohla existovať iba z titulu ručenia, nie ako pohľadávka zo zmluvy o úvere. Naviac, žalobca uviedol, že dražba je neplatná aj z dôvodu, že v zmluve o zriadení záložného práva bol dohodnutý spôsob výkonu záložného práva výlučne ako predaj, nie formou dražby. Tento predaj mal byť realizovaný
prostredníctvom na to určenej spoločnosti, nie iným spôsobom. Preto žiadal prvoinštančný rozsudok potvrdiť.
5. Krajský súd v Prešove v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade nie je správne a vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade je správne, avšak v dôvodoch je toto rozhodnutie potrebné vzhľadom na správny výrok rozhodnutia vo veci samej doplniť.
6. Pokiaľ prvoinštančný súd vo veci konal a rozhodol voči žalovanému v 2/ rade spoločnosti INVEST
- KAPITAL, a.s. so sídlom Hatalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334, je potrebné uviesť, že táto spoločnosť zmenila obchodné meno od 13.10.2017 na spoločnosť ISONZO, a.s. Sídlo spoločnosti aj IČO a právna forma ostali nezmenené. Preto odvolací súd vo veci konal s tou istou spoločnosťou, ako prvoinštančný súd, ktorá vystupovala ako žalovaný v 2/ rade, avšak už s novým obchodným menom.
7. Ďalej je potrebné uviesť, že pôvodne ako žalovaný v 3/ rade pred prvoinštančným, ako aj pôvodne pred odvolacím súdom, konala spoločnosť AEQUS FORFAIT SERVICES s.r.o., so sídlom Pod Hájom 952/1, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 352 501. Odvolací súd však zistil, že táto spoločnosť zanikla zlúčením so spoločnosťou NOPK, s.r.o. od 1.5.2015. Spoločnosť NOPK, s.r.o. sa stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti AEQUS FORFAIT SERVICES s.r.o. a prevzala všetky jej práva a záväzky. Následne spoločnosť NOPK, s.r.o. sa od 3.9.2015 dostala do likvidácie, preto jej meno sa zmenilo na spoločnosť NOPK, s.r.o. „v likvidácii“ so sídlom Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, 974 11, IČO: 47 076 585. Odvolací súd ďalej zistil, že spoločnosť NOPK, s.r.o. „v likvidácii“ bola od 17.8.2015 zrušená a 14.11.2016 bol vykonaný dobrovoľný výmaz tejto spoločnosti z Obchodného registra s tým, že po spoločnosti nikto neprevzal jej prípadné záväzky, bola vymazaná z Obchodného registra a ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu dňa 15.11.2016 bola od 14.4.2016 z Obchodného registra vymazaná, teda zanikla. V takom prípade na strane žalovaného v 3/ rade žalovaný zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne voči nemu skončilo. Bolo zistené, že žalovaný v 3/ rade nemá právneho nástupcu, čo nakoniec vyplýva z výpisu z Obchodného registra. Naviac, žalovaný v 3/ rade, keďže nemá už spôsobilosť na práva a povinnosti, nemá ani procesne subjektivitu, preto prvoinštančný súd vo vzťahu k tomuto subjektu bol povinný postupovať podľa § 64 a § 62 CSP. Keďže prvoinštančný súd týmto spôsobom nepostupoval a neskúmal zákonné podmienky konania vo vzťahu ku každému zo subjektov tohto konania, rozhodol vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade rozsudkom, hoci žalovaný v 3/ rade v čase rozhodnutia napadnutého rozsudku už neexistoval. Odvolací súd bol povinný tieto vady konania napraviť. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade napadnutý rozsudok zrušil a konanie aplikujúc ust. § 378 ods. 1 CSP zastavil. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V danom prípade právo na náhradu trov konania by mal žalobca, pretože žalovaný v 3/ rade zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Žalovaný v 3/ rade však neexistuje, zanikol subjekt, ktorý by zodpovedal za vzniknuté trovy žalobcu, a preto žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 3/ rade súd nepriznal, čo nakoniec je aj v súlade s čl. 4 CSP.
8. Vo vzťahu k nároku medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a 2/ rade odvolací súd rozhodol podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol však vo veci sám aj napriek tomu, že prvoinštančné rozhodnutie trpí vážnymi vadami a nedostatkami, ktoré v prípade, pokiaľ by nebol viazaný ust. § 390 CSP, mali by za následok zrušenie rozsudku a vrátenie na nové konanie a rozhodnutie. V prvom rade odvolací súd vytýka prvoinštančnému súdu okolnosť, že prvý rozsudok, ktorý vo veci vydal prvoinštančný súd, č.k. 5C 209/06-249 zo dňa 27.11.2014, bol uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 183/2015-290 zo dňa 10.12.2015 zrušený a vec bola vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tomto rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že prvoinštančný súd vo veci konal so subjektom, ktorý nebol riadne pojatý do konania, prvoinštančný súd sa týmto subjektom vôbec nezaoberal. Okrem toho prvoinštančný súd riadnym spôsobom neodôvodnil svoje úvahy v súvislosti s platnosťou alebo neplatnosťou zmlúv o postúpení pohľadávky. Odvolací súd poukázal na v tom čase ust. § 157 O.s.p. vo vzťahu k riadnym dôvodom rozhodnutia. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku č.k. 5C 209/06-313 zo dňa 15.11.2016 poukazuje v základných intenciách, ktorými sa mal zaoberať v zmysle pokynov odvolacieho súdu, opäť na svoj
prvý už zrušený prvoinštančný rozsudok. Takýto postup prvoinštančného súdu, ktorým odôvodnenie napadnutého rozsudku koncipoval len ako doplnenie svojho pôvodného odôvodnenia uvedeného v zrušenom rozsudku, nie je správne, pretože, a to si prvoinštančný súd zrejme neuvedomil, zrušený rozsudok v čase opätovného rozhodovania prvoinštančného súdu už právne neexistuje. Takýto nález vydal Ústavný súd SR pod sp. zn. II.ÚS 754/2016, ktorý explicitne vysvetlil, aký charakter má zrušený rozsudok odvolacím súdom.
9. Keďže prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku nielenže neuviedol skutkový stav, ktorým je odvolací súd viazaný, ale ani náležitým spôsobom vec právne nevyhodnotil, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než uvedené nedostatky rozsudku prvoinštančného súdu pri zachovaní všetkých dôkazov a oboznámených listín prvoinštančným súdom doplniť. Vykonal tak vzhľadom na odvolacie námietky a na okolnosť, že prioritou konania pred súdom je rýchla a účinná ochrana práv strán sporu. Žalobca sa domáhal žalobou určenia, že dražba, ktorú vykonala spoločnosť INVEST-KAPITAL, a.s. dňa 30.6.2006, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a to pozemok, parcela č. XXX - F. C. Z. T. o výmere XXX m2, parcela č. XXX - F. o výmere XXX m2, stavba - S., súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX, všetky zapísané na LV č. XXX, k.ú. C., Správa katastra Vranov nad Topľou, k.ú. Y., je neplatná. Žalobca podal žalobu voči spoločnosti, ktorá podala návrh na vykonanie dražby (GOLD SUN TRADING LIMITED), voči spoločnosti, ktorá vykonala dražbu (INVEST-KAPITAL, a.s.) a voči vydražiteľovi spoločnosti (AEQUS FORFAIT SERVICES s.r.o.). Žalobca v žalobe tvrdil, že spoločnosť GOLD SUN TRADING LIMITED mala vlastniť pohľadávku voči spoločnosti VANER stavebno-obchodná činnosť, spol. s r.o. z titulu úverovej zmluvy, ktorá pohľadávka bola zabezpečená záložnou zmluvou. Z notárskej zápisnice o dražbe však vyplýva, že pohľadávka mala vzniknúť na základe nesplnenia povinnosti dlžníkov D. D. a N. D.. Pohľadávka voči spoločnosti VANER stavebno-obchodná činnosť, spol. s r.o. a pohľadávka voči dlžníkom D. D. a N. D. nie je tá istá, ide o inú pohľadávku a naviac spoločnosť VANER, stavebná obchodná činnosť, s.r.o. bola zrušená a vymazaná z Obchodného registra dňa 15.11.2005. Od tohto momentu bolo vylúčené postupovanie pohľadávky voči spoločnosti VANER, stavebná obchodná činnosť, s.r.o. Teda dražba bola vykonaná nezákonne. Uvedené skutkové tvrdenia, ktoré boli v žalobe, v priebehu konania boli žalobcom menené, resp. doplnené o ďalšie dôvody. Napríklad na čl. 102 súdneho spisu žalobca tvrdil, že záložná zmluva z 20.9.1993 je neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčitý predmet zálohu a zároveň druhý záložca je v záložnej zmluve len ako spoluvlastník, pričom v dražbe by mal prichádzať do úvahy len spoluvlastnícky podiel žalobcu, nie aj tohto spoluvlastníka. Žalobca ďalej namietal, že dražba sa mala konať v čase, kedy prebiehalo exekučné konanie predajom nehnuteľnosti. Ďalej na čl. 189 súdneho spisu žalobca namietal miesto konania dražby v Bratislave, kde bola obmedzená možnosť účasti iných záujemcov, ďalej že zmluva o výkone dražby neobsahuje najnižšie podanie, chýba presné číselné vyčíslenie najnižšieho podania, prílohou zmluvy o vykonaní dražby je vyhlásenie navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, čo nie je pravdou, oznámenie o dražbe neobsahuje poučenie podľa § 21 ods. 2 a 6 Zákona o dražbách, úpadcovi nebol doručený znalecký posudok a namietal premlčanie realizácie záložného práva. V priebehu konania na čl. 309 súdneho spisu ako ďalšie dôvody uviedol žalobca okolnosť, že nebol dohodnutý spôsob realizácie záložného práva a ďalej poukázal na to, že medzi veriteľom a dlžníkom došlo k odstúpeniu od zmluvy, a preto v danom prípade nejde o pohľadávku, ale o vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy. V priebehu konania po doplnení ďalších nových skutkových tvrdení žalobca nežiadal o pripustenie zmeny žaloby a tieto skutkové tvrdenia uvádzal bez toho, aby žalobu rozšíril o nové namietané okolnosti spôsobom, ako to predpisuje procesný predpis. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď sa zaoberal vo svojom rozhodnutí len v žalobe uvedenými dôvodmi neplatnosti dražby v súvislosti s postupovaním pohľadávky na nový subjekt. To, že žalobca podstatne menil a doplňoval rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe, je zmenou žaloby, čo nakoniec za súčasného predpisu vyplýva aj z ust. § 140 ods. 2 CSP. Žalobca však nepodal návrh, ktorým uplatnené právo v žalobe rozširoval, resp. dopĺňal o nové skutočnosti. Preto nebol dôvod sa týmto rozšíreným návrhom zaoberať.
10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočka Humenné a spoločnosťou VANER, spol. s.r.o., ul. 29. novembra 1509/1, 066 01 Humenné, IČO: 31 658 580, bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej banka poskytla spoločnosti VANER, spol. s.r.o.. úver vo výške 1.000.000 Sk. V úverovej zmluve sa dohodli o spôsobe splácania tohto úveru a ďalej
na tom, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú do 20.9.1997. Táto úverová zmluva bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva a ďalej vinkuláciou poistenia. V zmysle zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 20.9.1993 medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočka Humenné a D. D. a N. D., kde predmetom je zriadenie záložného práva záložným veriteľom na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy č. 2153892-539/140057-3 zo dňa 20.3.1993. Bolo dohodnuté, že výkon záložného práva sa bude realizovať formou predaja nehnuteľnosti prostredníctvom vlastnej, na to určenej spoločnosti. Ďalej bolo určené, že záloh je v podielovom spoluvlastníctve, kde podielový spoluvlastník je N. D. a ďalší záložca je D.M. D.. Pohľadávka, ktorú mala Slovenská sporiteľňa, a.s. voči spoločnosti VANER stavebno-obchodná činnosť, spol. s r.o., bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená Slovenskej konsolidačnej, a.s., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 35 776 005 dňa 28.6.2000. Následne Slovenská konsolidačná, a.s. postúpila túto pohľadávku voči spoločnosti VANER, s.r.o. na spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Limasol, Cyprus. K postúpeniu pohľadávky došlo dňa 22.12.2004. Dňa 15.11.2005 bola spoločnosť VANER stavebno-obchodná činnosť, spol. s r.o., ul. 26. novembra 1509/1, Humenné, IČO: 31 658 580 vymazaná ex offo z Obchodného registra. Dňa 7.12.2005 spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Limasol, Cyprus postúpila pohľadávku explicitne uvedenú v zozname postúpených pohľadávok na spoločnosť Zdema, spol. s.r.o., Mierové námestie 7, Senec. K postúpeniu pohľadávky došlo explicitne vo vzťahu k úverovej zmluve č. 2153892-539/14005. Následne tá istá pohľadávka bola predmetom postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Zdema, spol. s.r.o. a GOLD SUN TRADING LIMITED, so sídlom Nikozia, Cyprus. K tomuto postúpeniu pohľadávky došlo dňa 21.12.2005. Postupovaná bola v každom úkone pohľadávka vo vzťahu k spoločnosti VANER, spol. s.r.o., aj keď už bola z obchodného registra vymazaná. Zo zmluvy o vykonaní dražby č. 03/2006 zo dňa 26.5.2006 vyplýva, že spoločnosť GOLD SUN TRADING LIMITED, Nikozia, Cyprus, uzatvorila so spoločnosťou INVEST-KAPITAL zmluvu o vykonaní dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, kde bude realizované záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve D. D. s tým, že pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy 2153892-539/140057-3 zo dňa 20.9.1993 medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Humennom a D. D., bytom R. a N. D., bytom Y., ako úverovými dlžníkmi. Najnižšie podanie je uvedené, že je podanie určené v znaleckom posudku. Dražba bola vykonaná dňa 30.6.2006, kde navrhovateľom dražby bol označený záložný veriteľ GOLD SUN TRADING LIMITED, ktorý získal záložné právo k predmetu dražby na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Vydražiteľom tejto nehnuteľnosti sa stala spoločnosť AEQUS FORFAIT SERVICES s.r.o., so sídlom Pod Hájom 952/1, Dubnica nad Váhom. V priebehu konania bol na majetok dlžníka Vladimír Varga VLADIA, 1. Mája 18/1458, Humenné, IČO: 33 846 260 vyhlásený konkurz, za správcu bol následne určený správca konkurznej podstaty N.. N. U., R. XX, C., ktorý požiadal súd o pokračovanie v tomto konaní. Zároveň uviedol, že do konkurznej podstaty bol spísaný aj majetok pôvodného žalobcu. Z vyhlásenia č. 03/2006 spoločnosti GOLD SUN TRADING LIMITED vyplýva, že jeho pohľadávka vznikla na základe nesplnenia povinnosti dlžníka D.M. D. Z. N. D. splatiť dlh včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 20.9.1993, pričom splatnosť pohľadávky bola stanovená podľa úverovej zmluvy na 20.9.1997. Listom zo dňa 22.1.1997 Slovenská sporiteľňa oznámila spoločnosti VANER, spol. s.r.o. odstúpenie od úverovej zmluvy s tým, že splatnosť úveru je do 20.9.1997 a pokiaľ v danej lehote nebude úver uhradený, nastanú márnym uplynutím lehoty účinky odstúpenia od zmluvy.
11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. V danom prípade medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou a Slovenskou konsolidačnou, a.s. a následne medzi spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s. a spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED došlo k uzatvoreniu riadnych zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré mali veritelia voči spoločnosti VANER, spol. s.r.o., stavebná obchodná činnosť z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere so Slovenskou štátnou sporiteľňou. Pri postupovaní pohľadávky z titulu úverovej zmluvy sa postupovala nielen pohľadávka, ktorá mala peňažný charakter (dlh spoločnosti VANER, spol. s.r.o.), ale aj príslušenstvo, teda všetky práva s tým spojené. Ide v danom prípade o právo súvisiace s prechodom zabezpečenia pohľadávky na jej nadobúdateľa, teda prechod záložného práva k nehnuteľnosti. Takto
bola pohľadávka platne postupovaná až po spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi Slovenskou konsolidačnou, a.s. a touto spoločnosťou dňa 22.12.2004. Následne spoločnosť VANER stavebno-obchodná činnosť, spol. s r.o. bola vymazaná z Obchodného registra a zanikla dňa 15.11.2005. Týmto momentom, kedy táto spoločnosť zanikla, zanikla aj pohľadávka voči spoločnosti Vaner stavebno-obchodná činnosť, spol. s.r.o., ktorá mala peňažný charakter. Išlo o dlh spoločnosti VANER spol. s.r.o. najskôr voči Slovenskej sporiteľni a neskôr bol postupovaný až na spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED. Tým, že táto pohľadávka zánikom právnickej osoby Vaner, stavebno-obchodná činnosť, s.r.o. zanikla, nebolo možné finančné prostriedky od neexistujúceho subjektu vymáhať. Všetky ďalšie zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené po zániku spoločnosti VANER spol. s .r.o., a to zo spoločnosti GENARO INVESTMENTS LIMITED na spoločnosť ZDEMA, spol. s.r.o. a následne zo spoločnosti ZDEMA, spol. s.r.o. na spoločnosť GOLD SUN TRADING LIMITED, neboli postúpené platne, pretože v tom čase pohľadávka voči spoločnosti VANER, spol. s.r.o. už neexistovala. Postúpiť je možné len existujúcu pohľadávku a v tom čase, hoci bola postupovaná pohľadávka, táto už neexistovala.
13. Skutočnosť, že táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom neznamená, že zaniklo právo na zabezpečenie tejto pohľadávky. Toto právo zostalo spoločnosti GENARO INVESTMENTS LIMITED, teda ostalo jej právo na uspokojenie nároku zo záložného práva. To, že pohľadávka zanikla z dôvodu zániku dlžníka právnickej osoby bez právneho nástupcu, neznamená, že by na základe princípu akcesority bez ďalšieho zaniklo jej zabezpečenie poskytnuté tretími osobami. To znamená, že veriteľ, ktorý nemôže byť uspokojeným dlžníkom z dôvodu spočívajúceho v osobe dlžníka tým, že dlžník ako právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, má nárok na uspokojenie zo zabezpečenia poskytnutého tretími osobami (D. D. Z. N. D.). Je potom povinnosťou náhradného dlžníka uspokojiť veriteľa.
14. Tým, že žalobca preukázal, že k postúpeniu pohľadávky voči spoločnosti VANER spol. s.r.o. dochádzalo aj v čase, keď táto spoločnosť ako právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, preukázal, že k postupovaniu pohľadávky nedošlo v súlade so zákonom. Spoločnosť GOLD SUN TRADING LIMITED nezískala postúpenú pohľadávku. Predmetom postupovania mal byť len nárok na uspokojenie zo zabezpečenia poskytnutého tretími osobami, teda konkrétne záložným veriteľom a spoluvlastníkom nehnuteľnosti. V takom prípade by mohol predaj nehnuteľnosti byť realizovaný na uspokojenie práva zo zabezpečenia poskytnutého tretími osobami. Keďže však k postúpeniu nárokov na uspokojenie zo zabezpečenia poskytnutého tretími osobami nedošlo, pretože toto právo bolo postupované len ako súčasť reálne existujúcej pohľadávky voči spoločnosti VANER spol. s.r.o. (a nie ako právo voči tretím osobám), nedošlo k platnému postúpeniu a tým k platnému návrhu na vykonanie dražby, resp. realizácie záložného práva. Preto žaloba odvolacím súdom bola vyhodnotená ako dôvodná a odvolacie námietky žalovaných v 1/ a 2/ rade považoval odvolací súd za nedôvodné. Záložné právo nezaniklo, avšak už ako samostatná vec malo byť predmetom postupovania po zániku spoločnosti VANER spol. s.r.o. namiesto zaniknutej pohľadávky. Zánikom tejto spoločnosti zanikla aj pohľadávka vyplývajúca z úverovej zmluvy, pretože spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu. V takom prípade postupovanie pohľadávky voči tejto spoločnosti treba považovať za neplatné a získanie tejto pohľadávky navrhovateľom dražby ako podkladu pre vykonanie dražby je neplatné. Uvedené bolo zásadné pre posúdenie dôvodnosti žaloby a správnosti rozsahu prvoinštančného súdu. Ostatné odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné, ktoré nemajú vplyv na vyššie uvedené.
15. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančného súdu podľa § 262 ods. 2 CSP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.