Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, B., o zaplatenie 1.044,42 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 148,05 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 148,05 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

II. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 224,92 eur s príslušenstvom zastavuje.

III. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 6,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 21.06.2017, doplnenou dňa 10.05.2018 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1.044,42 eur s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 1.044,42 eur od 16.05.2017 do zaplatenia titulom neuhradeného debetného zostatku na kartovom účte žalovaného. Žalobu skutkovo žalobca odôvodnil tým, že dňa 23.04.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá na základe Žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO Zmluva o vydaní a požívaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty, Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného z výpisu z účtu jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. ( ďalej len „OP“). Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 eur so zmluvným úrokom 22,80% ročne so štandardnou splátkou 20 eur mesačne. Žalovaný začal úverový rámec čerpať od 03.05.2013. Žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, revolvingový úver, v priebehu jeho trvania nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, preto v zmysle § 3 ods. 6 Zák. č 258/2010, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase

uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o : úverovom limite, ak je stanovený; ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená; postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V Obchodných podmienkach ( ďalej len „OP“) sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2010 Z.z. a jeho prílohy č. 2 o výške úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výška schváleného úverového rámca 600 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 20 eur bol žalovaný každý mesiac počas trvania úverového vzťahu oboznámený vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s. Žalovaný bol s výškou ročnej úrokovej sadzby oboznámený aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s.. Žalovaný začal úverový rámec čerpať od 03.05.2013, rozsah čerpania predstavujú položky naposledy čerpané 23.02.2014, pričom plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje 570 eur, kreditné operácie vykonané žalovaným predstavovali úhradu 470 eur. V súlade s čl. V bod 31 písm. b/ OP žalobca vyhlásil Okamžitú splatnosť dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Uplatnená suma žalobcom 1.044,42 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle OP kartový účet zaťažený štandardný úrokmi a sankčnými úrokmi, príp. je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 1.044,42 eur pozostáva z istiny 469 eur, poplatkov 0,60 eur, štandardného úroku 470,50 eur, sankčného úroku 104,32 eur. Sankčná úroková sadzba predstavuje úrok z omeškania stanovený nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a štandardná úroková sadzba v zmysle zmluvy bola stanovená na 22,80% ročne.

2. Na preukázanie žalobného nároku žalobca k žalobe pripojil Žiadosť žalovaného o aktiváciu Pôžičkovej karty QUATRO zo dňa 18.04.2013 s akceptáciou žalobcu23.04.2013, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „OP“), výpis z pôžičkovej karty Quatro žalovaného od 03.05.2013 do 30.04.2017.

3. Podaním došlým súdu dňa 10.05.2018 vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 224,92 eur s príslušenstvom, a to konkrétne sumy 104,92 eur ako poplatkov a sankčného úroku bez uvedenia dôvodu a sumy 120 eur z dôvodu, že žalovaný počas konania uhradil túto sumu v priebehu súdneho konania ( dňa 17.05.2017 vo výške 40 eur, dňa 18.07.2017 vo výške 40 eur, dňa 15.01.2018 vo výške 40 eur) . Z dôvodu čiastočného späťvzatia trval na žalobe v nasledovnom znení uvedenom v bode I výroku tohto rozsudku.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami na vyjadrenie doručená dňa 26.01.2018, avšak tento sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril.

5. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti sporových strán na pojednávaní dňa 11.05.2018 v zmysle § 180 CSP, ktoré predvolanie na pojednávanie mali sporové strany riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania mali zachovanú, právny zástupca žalobcu sa z neúčasti na pojednávaní riadne ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti, žalovaný sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, doplnením žaloby žalobcom zo dňa 10.05.2018, Žiadosťou žalovaného o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 18.04.2013 s akceptáciou žalobcom 23.04.2013, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinnými od 15.09.2011 (ďalej len „OP“), výpisom z Pôžičkovej karty Quatro žalovaného od 03.05.2013 do 30.04.2017, Cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Predžalobnou upomienkou zo dňa 04.06.2014 s doručenkou žalovaného, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.07.2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žiadosťou zo dňa 18.04.2013 požiadal žalovaný žalobcu o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorá žalobcom bola akceptovaná dňa 23.04.2013. V zmysle čl. III Zmluvy mal byť žalovanému poskytnutý úverový rámec žalovanému vo výške 600 eur pri štandardnej mesačnej splátke 20 eur a štandardnej úrokovej sadzbe 22,80% ročne. V časti V Zmluvy s názvom Vyhlásenie klienta v bode 10 žalovaný vyhlásil, že pred podpisom sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasil s nimi

a zaviazal sa ich dodržiavať; s Cenníkom, ktorý bol prílohou žiadosti; Štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol písomne doručený a prevzal si ho. V časti V bod 1 Zmluvy je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ( ďalej „RPMN“) pri predpoklade, ak klientovi bola schválená štandardná ročná úroková sadzba 22,80%, ktorá po celú dobu úveru zostáva nezmenená s tým, že ak klient použije kartu na nákup dňa 01.03.2013, pri spotrebiteľskom úvere 600 eur je počet splátok 49 s tým že prvá až predposledná splátka bude vo výške 20 eur, posledná splátka 19,50 eur, RPMN 28,53%, Celkovú čiastku, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť činila 979,50 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom mali byť 379,50 eur. Podľa čl. V bod 2 predmetnej Zmluvy bol deň zročnosti štandardnej mesačnej splátky 15. deň kalendárneho mesiaca a priemerná hodnota RPMN na poskytnutý úver 26,62%. V zmluve nie sú uvedené žiadne poplatky, ktoré sú uvádzané vo výpise z pôžičkovej karty. V zmysle bodu VII Zmluvy bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté úverové poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,92% z mesačnej povinnej splátky, t.j. 0,38 eur.

7. Z výpisu z kartového účtu žalovaného súd zistil, že od 03.05.2013 boli na účte žalovaného do 30.04.2017 evidované debetné transakcie v celkovej výške 1.614,42 eur, z tejto čiastky výbery realizované žalovaným predstavujú sumu 719.27 eur (naposledy vykonal výber dňa 23.02.2014 vo výške 30 eur), zostávajúca suma debetu predstavuje účtované poplatky (do zosplatnenia za bezhotovostný prevod, za správu kartového účtu, za zmenu údajov o klientovi, za spracovanie poštovej poukážky, za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny vo výške 27,80 eur, za náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti 132,80 eur; po zosplatnení poplatky 0,60 za spracovanie pošt. poukážky), štandardné úroky vo výške 614,45 eur ( do zosplatnenie vo výške 153,94 eur, po zosplatnení 460,51 eur), poistenie 14,38 eur, sankčné úroky 105,12 eur ( do zosplatnenia 0,80 eur, po zosplatnení 104,32 eur) Žalovaný podľa výpisu z účtu uhradil žalobcovi sumu 570 eur, pričom podľa oznámenia žalobcu podaním zo dňa 10.05.2017 po podaní žaloby na súd uhradil žalobca ešte 120 eur, teda celkovo 690 eur.

5. Listom zo dňa 04.06.2014, doručeným žalovanému dňa 11.06.2014 vyzval žalobca Predžalobnou upomienkou žalovaného k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 61,09 eur ku kreditnej karte Quatro č. 0043332646 s upozornením, že ak do 11.06.2014 dlžnú splátku splatnú za apríl 2014 neuhradí, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť.

6. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.07.2014 žalobca oznámil žalovanému, že dlh z predmetnej kreditnej karty Quatro sa stal splatným v celom rozsahu naraz z dôvodu neuhradenia riadne a včas dlžných splátok v Predžalobnej upomienke a zároveň vyzval žalovaného k úhrade sumy 749 eur.

7. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka, treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného aj zmluvy o úvere.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 9 ods. 9 Zák. č. 129/2010 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie je ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

8. Sporný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 54 ods. 1OZ. v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, pričom § 54 ods. 1 je lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj úver, kedy je potrebné postupovať a vyhodnocovať práva a povinnosti zo zmlúv o úveroch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď sa za spotrebiteľské úvery považujú aj úvery ako absolútne obchody a má vlastnú úpravu. Poskytnutie úveru žalobcom žalovanému ako dlžníkovi a súčasne ako spotrebiteľovi z titulu uzavretia predmetnej Zmluvy zo dňa 23.04.2013 je vzhľadom na strany zmluvného vzťahu jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, a aj napriek tomu, že ustanovenia o úvere upravuje , je potrebné v zmysle § 54 ods. 2 túto zmluvu v prípade neprijateľných zmluvných podmienok vykladať v prospech spotrebiteľa.

9. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že sporové strany dňa 23.04.2013 uzavreli na základe žiadosti žalovaného o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 14.04.2013 a jej akceptácie žalobcom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver formou čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal v zmysle Zmluvy splácať s dohodnutým úrokom 22,80% ročne v mesačných splátkach po 20eur, Súčasne sa žalovaný v zmysle č. VII úverovej zmluvy zaviazal platiť poplatky za poistenie 1,92% zo štandardnej mesačne splátky mesačne. Z dôvodu, že žalovaný nesplácal riadne predmetný úver, žalobca listom zo dňa 04.06.2014, doručeným žalovanému dňa 11.06.2014 vyzval žalovaného z dôvodu nedoplatku na splátkach k úhrade splátky splatnej v mesiaci 4/2014 do 11.06.2014 s upozornením na oprávnenosť veriteľa úver zosplatniť. Listom zo dňa 06.07.2014 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie predmetného úveru a vyzval ho na bezprostrednú úhradu nedoplatku na úvere 749 eur. Je nepochybné, že z dôvodu zosplatnenia predmetného žalobcom vznikla z predmetnej Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty žalovanému povinnosť svoje záväzky zo zmluvy uhradiť ku dňu zosplatnenia úveru 07.06.2014.

10. Ako mal súd preukázané z výpisu z úverového účtu žalovaného, tento realizoval výbery a vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 670,93 eur (prečerpal), pričom posledný výber realizoval dňa 23.02.2014. Ku dňu zosplatnenia úveru teda vyčerpal celkovo sumu 670,93 eur s tým, že ku dňu zosplatnenia boli žalovanému účtované štandardné (zmluvné) úroky vo výške 153,94 eur; poplatky za poistenie 14,38 eur, poplatky za správu kartového účtu, za spracovanie poštovej poukážky, za výber z bankomatu, sankčné úroky 0,80 eur, náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamž. splatnosti

132,80 eur. Po zosplatnení si žalobca naďalej účtoval výlučne úhrady štandardných úrokov vo výške 460,51 eur, sankčných úrokov 104,32 eur a poplatkov 0,60 eur. Žalobca žalobu v časti uplatňovaných sankčných úrokov a poplatkov po zosplatnení vzal bez uvedenia dôvodu späť. Žalovaný do dnešného dňa uhradil celkovo z poskytnutého úveru sumu 690 eur.

11. Súd vyhodnotil platnosť predmetnej Zmluvy, pričom dospel k záveru, že jej obsah v spojení s Obchodnými podmienkami ako zmluvy spotrebiteľskej zodpovedá požiadavkám zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva bola uzavretá platne bez zistenia neprijateľných zmluvných podmienok obsahujúca všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Z tohto dôvodu preto nepochybne žalobca má nárok nielen na vrátenie poskytnutej istiny úveru, ale aj na úhradu úrokov a poplatkov, ktoré boli v zmluve dohodnuté. Pôvodne si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.044,42 eur s príslušenstvom pozostávajúcej z istiny 469 eur, štandardného (zmluvného) úroku 470,50 eur, sankčného úroku 104,32 eur a poplatkov 0,60 eur. V časti poplatkov a sankčného úroku vzal žalobca žalobu späť.

12. Pokiaľ ide o poplatky účtované žalovanému počas zmluvného vzťahu uvedené vo výpise z účtu kreditnej karty (za správu kartového účtu, za výber z bankomatu, za spracovanie poštovej poukážky, za zmenu údajov o klientovi, za bezhotovostný prevod a za náklady za vymáhanie do okamž. splatnosti-zosplatnenia v celkovej výške 162,20 eur, tieto boli žalovanému účtované žalobcom aj napriek tomu, že v predmetnej zmluve neboli vôbec dojednané. Dojednaný bol výlučne poplatok za poistenie v zmysle čl. VII predmetnej zmluvy. Žalovaný nebol teda ako spotrebiteľ o žiadnych poplatkoch informovaný priamo pri uzavretí zmluvy. Pokiaľ žalobca odkazoval na Cenník, súd tento nepovažoval za platne uzavreté dojednanie, kedy žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah tohto dokumentu, vyjadriť sa k nemu, príp. meniť výšku poplatkov. Tento dokument navyše nie je žalovaným ani podpísaný a žalobca v konaní nepreukázal, žeby sa s jeho obsahom žalovaný aj skutočne oboznámil. Pokiaľ ide o náklady na vymáhanie, predmetná zmluva, ani OP, ani Cenník neobsahujú o takýchto nárokoch žalobcu ani zmienku, nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná, akým spôsobom bola vypočítavaná ich výška, resp. aké kritériá sa použili pri výpočte ich výšky, pričom ani žalobca vôbec nepreukázal tento uplatňovaný nárok, preto mu ich súd nepriznal, rovnako ako súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie vyššie uplatňovaných poplatkov ( okrem poplatkov za poistenie 14,38 eur, ktoré boli zmluvne dohodnuté).

13. Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom dohodnuté úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka a sú splatné spolu s istinou, teda doba splatnosti úrokov je rovnaká ako doba splatnosti úveru. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom a úrokový záväzkový vzťah je vzťahom vedľajším. Splnením hlavného záväzku, alebo iným zo spôsobov jeho zániku , napr. predčasne zosplatnenie, zaniká i akcesorický záväzok úrokový. V prípade, ak dôjde k splatnosti (okamžitej splatnosti v prejednávanej veci) úveru, veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane kapitalizovaných úrokov ku dňu zosplatnenia úveru a zároveň mu vzniká aj nárok na úroky z omeškania z takto kapitalizovanej dlžnej sumy, nie však už nové dohodnuté zmluvné úroky. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu a v konečnom dôsledku by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Keďže v prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 07.06.2014, čo žalovanému oznámil, v nadväznosti na uvedené skutočnosti súd nepriznal žalobcovi štandardný úrok vyúčtovaný po zosplatnení úveru t.j. za obdobie od 07.06.2014 do 30.04.2017 v celkovej výške 460,51 eur, na ktorý mu nevznikol nárok. Súd pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS IV. 476/2012 z 19.09.2012, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť len úroky z omeškania ( R 59/1998, 4Obo 143/1998), prináleží mu teda len z uplatnenej istiny zmluvných úrokov 470,03 eur v tomto konaní suma 13,52 eur.

14. Na základe vyššie uvedeného mal teda súd preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny vyčerpaného úveru 670,93 eur, zmluvných úrokov (štandardných) vyčíslených do zosplatnenia úveru vo výške 153,94 eur, poplatkov za poistenie 14,38 eur, sankčných úrokov 0,80 eur

do zosplatnenia, sankčných úrokov 102,32 eur po zosplatnení, avšak v časti 102,32 eur vzal žalobca žalobu späť. Celkovo oprávnený nárok žalobcu tak predstavuje sumu 942,37 eur, ktorý rozdiel po úhrade celkovej sumy žalovaným do dnešného dňa 690 eur, prináleží na istine uplatnených dôvodných nárokov žalobcovi suma 252,37 eur. Avšak z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v časti uplatnených sankčných úrokov po splatnosti 104,32 eur, tak súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 148,05 eur v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami v bode 7 odôvodnenia tohto rozsudku.

15. Nakoľko sa žalovaný s nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, súd zároveň zaviazal žalovaného v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy nedoplatku istiny úveru + nedoplatku zmluvných (štandardných) úrokov v celkovej výške 148,05 eur vyčíslených do zosplatnenia úveru, odo dňa nasledujúceho po splatnosti úhrady svojho peňažného záväzku určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dnu 30.04.2017, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.05.2017, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a od ktorej doby si nárok žalobca uplatňoval.

16. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, žeby predmetná Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 23.04.2014 obsahovala dojednania o poplatkoch, ktoré si v priebehu zmluvného vzťahu od žalovaného uplatňoval a vyčísľoval, preto mu tieto poplatky v zmysle § 9 ods. 9 Zák. č. 129/2010 Z.z. nepatria a boli účtované neoprávnene; rovnako ako náklady na vymáhanie pohľadávky; a taktiež i nárok na zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení dlhu 460,51 eur je z dôvodov uvedených v bode 13 odôvodnenia tohto rozsudku nedôvodný, súd žalobu v časti istiny 871,45 eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú.

17. O čiastočnom späťvzatí žaloby v časti zaplatenia sumy 224,92 eur s príslušenstvom predstavujúcej poplatky a sankčný úrok po zosplatnení 104,92 eur bez uvedenia dôvodu, a sumy 120 eur z dôvodu úhrady žalovaným po podaní žaloby na súd, súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP, § 146 ods. 1 tak, že v tejto časti súd konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním.

18. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 s prihliadnutím i na 256 ods. 1 tak, že žalovanému ako pomerne úspešnej procesnej strane v pomere čistého úspechu 48,68% ( pomer úspechu 74,34%) nepriznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v pomere 25,66%, náhradu trov konania, nakoľko tomuto žiadne trovy nevznikli.

19. O vrátení časti súdneho poplatku v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom rozhodol súd podľa § 11 ods. 3,4,6 Zák. č. 71/1992 Z.z. v znení nesk. predpisov tak, že žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku kráteného o 6,70 eur s prihliadnutím na výšku istiny, v ktorej bola žaloba vzatá späť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).