Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-38-2017.pdf
PDF · 129.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu DJL Real, s.r.o., so sídlom Krmanova č. 1, Košice, právne zastúpeného JUDr. Štefanom Strakom, advokátom, so sídlom Krmanova č. 1, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova č. 6, Prešov, za účasti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného č. Z -XXXX/XXXX na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že účastník konania Slovak Telekom, a.s., podal dňa 17.03.2017 žalovanému návrh na vykonanie záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností podľa §66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Návrh odôvodnil tým, že ako univerzálny právny nástupca zaniknutej spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s., je oprávnený prevádzkovať a pokračovať v prevádzkovaní stavby „Základňová stanica a RR bod W. - B.“ pozostávajúcej z anténneho priehradkového stožiara, antén, technologických miestnosti s technologickým zariadením, príslušných káblovodov a káblových systémov a elektrickej prípojky, ktorá sa nachádza na streche a v technologickej miestnosti o výmere XX m2 na 3. nadzemnom podlaží prevádzkovej budovy súp. č. XXXX stojacej na pozemku parcela č. KN-C XXXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie W., ktorej vlastníkom je spoločnosť DJL Real, s.r.o., Krmanova č. 1, Košice. V časti „C“ uvedeného listu vlastníctva žiada zapísať vecné bremeno v tomto znení: „Vecné bremeno v rozsahu § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. k stavbe súp. č. XXXX na parcele XXXXX/XX - právo na prevádzkovanie Základňovej stanice a RR bodu W. - B. v prospech oprávneného - Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava“.
2. Účastník konania k podanému návrhu na zápis vecného bremena pripojil aj rozhodnutie Mesta W. ako vecne a miestne príslušného stavebného orgánu č. W.XXXX/XXXX-V. zo dňa 28.06.2004, ktorým Mesto W. podľa § 85 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) povolilo zmenu v užívaní stavby spojenú so zmenou stavby pod označením „Základňová stanica a RR bod W. - B.“ na parcele č. XXXXX/XX v katastrálnom území W.. Zmena spočíva v uskutočnení stavebných úprav na prevádzkovej budove so
súp. č. XXXX, ktorá sa nachádza na K. N. č. X v W., čím dôjde k vybudovaniu základňovej stanice verejnej telekomunikačnej siete GSM. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2004. Na základe výzvy žalovaného zo dňa 26.05.2017 účastník konania Slovak Telekom doplnil podaný návrh na vykonanie záznamu zákonného vecného bremena o kolaudačné rozhodnutie vydané Mestom W. pod č. W./XXXX/ XXXX-V. zo dňa 16.12.2004, ktorým Mesto W. podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povoľuje užívanie zmeny dokončenej stavby pod označením „Základňová stanica a RR bod W. - B.“ vybudovanej na prevádzkovej budove so súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na K. N. č.X v W. na parcele č. XXXXX/XX, k.ú. W., ktorej účelom je zlepšenie pokrytia okolitého územia rádiotelefónnym signálom v systéme GSM a to pre stavebníka právneho predchodcu účastníka konania EuroTel Bratislava, a.s..
II.
3. Na základe podaného návrhu účastníkom konania Slovak Telekom, a.s., žalovaný vykonal záznam zákonného vecného bremena pod č. Z-XXXX/XX na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie W. v časti „C“ pod položkou výkazu zmien č. XXXX/XX.
4. Písomným podaním č. Z-XXXX/XXXX zo dňa 21.06.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 21.06.2017 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny č. Z-XXXX/XXXX - zápis zákonného vecného bremena pod č. zmeny XXXX/XX v katastrálnom území W. na liste vlastníctva č. XXXXX.
III.
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého opatrenia žalovaného, v ktorej uviedol, že od 01.02.2017 je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri okresu W., obec W., katastrálne územie W., na liste vlastníctva č. XXXXX k pozemkom parcelné č. C-KN XXXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcely č. C-KN XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby súpisné č. XXXX prevádzková budova na parcele č. XXXXX/ XX. Dňa 12.05.2004 uzatvorili predchádzajúci podieloví spoluvlastníci nehnuteľností V. B. v zastúpení M., s.r.o. a Slovenský pozemkový fond ako prenajímatelia Zmluvu o najme nebytových priestorov a ostatných priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb., na základe ktorej prenechali nájomcovi EuroTel Bratislava, a.s., do nájmu nebytové priestory s veľkosťou podlahovej plochy XX m2 a priestory na streche za účelom umiestnenia antén a telekomunikačnej techniky pre umiestnenie a prevádzkovanie technologického zariadenia a príslušnej intraštruktúry rádioreléového bodu a základňovej stanice Verejnej mobilnej telefónnej siete W. - B.. K zmluve boli podpísané ďalšie dodatky č. X zo dňa 08.06.2009 a dodatok č. X zo dňa 12.05.2010. Na základe zmeny v osobe prenajímateľa, ktorým sa stal žalobca, bol dňa 01.06.2017 podpísaný dodatok č. X k zmluve s právnym nástupcom pôvodného nájomcu EutoTel Bratislava, a.s., t.j. so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s..
6. Žalobca tvrdí, že bez akejkoľvek právnej opory v uzavretej nájomnej zmluve a bez vedomosti ako vlastníka nehnuteľnosti o tomto postupe podala spoločnosť Slovak Telekom, a.s., dňa 17.03.2017 návrh na vykonanie záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorým sa domáhala zapísania vecného bremena k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Návrh bol na základe výzvy žalovaného doplnený dňa 19.06.2017. Iba na základe vlastnej iniciatívy zistil, že na liste vlastníctva bola zriadená plomba na základe návrhu na záznam zákonného vecného bremena a proti vykonaniu tohto záznamu podal dňa 15.05.2017 námietky.
7. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 21.06.2017 podal žalovaný oznámenie, ktoré mu bolo doručené dňa 17.07.2017, ktorým ho informoval, že na základe záznamovej listiny č. Z-XXXX/XXXX došlo k zápisu vecného bremena pod číslom zmeny č. XXXX/XX na list vlastníctva č. XXXXX a to podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. k stavbe súp. č. XXXX na parcele C-KN XXXXX/XX ako právo na prevádzkovanie Základňovej stanice a RR bodu W. - B. v prospech oprávneného Slovak Telekom, a.s., pod položkou XXXX/XX.
8. Citoval ustanovenia § 34 ods. 1, 3, § 36, § 36a, § 37 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) a argumentoval,
že žalovaný pri vykonaní záznamu vecného bremena do katastri nehnuteľností vychádzal z ustanovenia § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa jeho názoru v danom prípade podmienky pre vykonanie záznamu zákonného vecného bremena v súlade s týmto ustanovením neboli splnené. Technologické zariadenie - Základňová stanica a RR bod W. - B. bolo umiestnené na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve na zmluvnom základe, teda nájomnej zmluvy a nie na základe posúdenia kritérií nevyhnutnosti a verejného záujmu, ktoré ustanovenie § 66 citovaného zákona vyžaduje. Skutočnosť, či umiestnenie zariadenia práve na túto stavbu je nevyhnutné a vo verejnom záujme, pričom obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne, nebola nikdy predmetom posudzovania akéhokoľvek orgánu. Vzhľadom na povahu technologického zariadenia by nepochybne bolo možné dospieť k záveru, že práve stavba v jeho vlastníctve je jediným miestom, kde je vo verejnom záujme nevyhnutné ho umiestniť. V Meste W., aj v konkrétnej lokalite na Sídlisku B. existuje niekoľko desiatok podobných stavieb, na ktorých by mohlo byť takéto isté zariadenie s rovnakou funkcionalitou.
9. Žalobca ďalej argumentoval, že stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ktoré boli prílohou k návrhu na záznam vecného bremena, preukazujú len to, že zariadenie na stavbe vo vlastníctve žalobcu existuje, ale nie to, že na ňom bolo umiestnené z dôvodu verejného záujmu a nevyhnutnosti. Táto skutočnosť, ktorá je v súvislosti s vznikom vecného bremena podstatná, nebola v rámci administratívneho konania preukázaná žiadnym spôsobom. Podľa jeho názoru nie je možné akceptovať právny názor, že samotná existencia zariadenia na cudzej nehnuteľnosti postačuje preto, aby k nehnuteľnosti vzniklo vecné bremeno. Zariadenie bolo na stavbe v jeho vlastníctve umiestnené na základe zmluvy - obsahovo súladných prejavov vôle dvoch rovnocenných zmluvných strán, pričom táto vôľa smerovala výlučne k poskytnutiu časti nehnuteľností - nebytových priestorov a časti strechy do dočasného užívania - nájmu spoločnosti EuroTel Bratislava, a.s., ale nikdy k zriadeniu vecného bremena. Aj v stavebnom povolení sa uvádza, že stavebník je povinný rešpektovať ustanovenia nájomnej zmluvy zo dňa 12.05.2004. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., túto podstatnú skutočnosť podľa jeho názoru zamlčala a v návrhu na záznam neuviedla, že má platne uzavretú nájomnú zmluvu a je teda nájomcom
- držiteľom práva vyplývajúceho z obligačného právneho vzťahu.
10. Žalobca tvrdí, že nie je možné, aby bola tá istá nehnuteľnosť užívaná súčasne aj na základe nájomnej zmluvy ako inštitút záväzkového práva, aj na základe vecného bremena ako inštitútu vecného práva. Uzatvorenie nájomnej zmluvy ako prejav vôle má podľa jeho názoru prednosť, a teda vylučuje existenciu zákonného vecného bremena tej istej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu. Zo samotnej konštrukcie ustanovenia § 66 zákona vyplýva, že tento sa týka výlučne tých nehnuteľností, ku ktorým podnik prevádzkujúci verejné telekomunikačné siete nemá iný právny vzťah, čo ale nie je tento prípad. Citoval ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podľa jeho názoru Zmluva o nájme nebytových priestorov a ostatných priestorov zo dňa 12.05.2004 predstavuje odchýlne dojednanie práve od § 66 zákona č. 351/2011 Z.z., pričom to, aby podnik mal iný právny titul k užívaniu cudzej nehnuteľnosti než prostredníctvom vecného bremena, zákon žiadnym spôsobom nezakazuje.
11. Uviedol, že jeho vôľa pokračovať v existujúcom nájomnom vzťahu trvá a nie je dotknutá ani touto žalobou, o čom svedčí aj podpísanie dodatku č. X k zmluve zo dňa 01.06.2017, ktorý už osobne a prejavil tým vôľu zotrvať v nájme. Touto žalobou nesmeruje k ukončeniu nájomného vzťahu, ale len k odstráneniu záznamu vecného bremena z katastra nehnuteľností, ktorého existencia zakladá nerovnosť právam a povinnostiam medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy, pretože umožnil nájomcovi užívať nehnuteľnosť bez ohľadu na trvanie nájomného vzťahu. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., by na základe záznamu vecného bremena mohla kedykoľvek vypovedať nájomnú zmluvu alebo porušovať podmienky tejto nájomnej zmluvy. Aj spoločnosť Slovak Telekom, a.s., jasne deklarovala podpísaním dodatku č. 3, že chce užívať nehnuteľnosť na základe nájomného vzťahu a nie na základe existencie zákonného vecného bremena. Dňa 01.03.2017 oznámil nájomcovi spoločnosti Slovak Telekom, a.s., že vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa s tým, že navrhol zmenu výšky nájomného s účinnosťou od 01.05.2017 tak, aby odrážalo výšku nájomného platenú ostatnými nájomcami v budove a súčasne zvýšené náklady na prevádzku a údržbu budovy. Návrh na záznam bol podaný dňa 17.03.2017 po uplynutí takmer 13 rokov od umiestnenia zariadenia na nehnuteľnosti a bol teda bezprostrednou reakciou na jeho vyššie uvedené oznámenie. Považuje za neprijateľné, aby bol inštitút zákonného vecného bremena podľa § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. zneužívaný na to, aby si nájomca prostredníctvom neho vylepšil pozíciu do rokovaní o výške nájomného. Ide o zneužitie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva nad rámec
povinností, ktoré pre neho vyplynuli z nájomnej zmluvy, považuje za zásah do jeho ústavného práva vlastniť majetok.
12. Žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušenia ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Nesprávne právne posúdenie podľa žalobcu spočíva v aplikácii ustanovenia § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. žalovaným, pričom na právne vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., sa toto ustanovenie nevzťahuje. Oznámenie o vykonaní záznamu neobsahuje akékoľvek dôvody, z ktorých by bolo možné zistiť, z akého skutkového stavu žalovaný pri rozhodovaní vychádzal a namietal, že s ním ako vlastníkom nehnuteľností sa v celom priebehu konania pred správnym orgánom nekonalo. Hoci žalovaný nebol povinný postupovať podľa Správneho poriadku, bolo jeho povinnosťou v tak závažnej veci, ktorá sa týkala núteného obmedzenia vlastníckeho práva vecným bremenom informovať ho o začatí konania a umožniť mu sa k veci vyjadriť.
IV.
13. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním č. Y.K zo dňa 10.10.2017, v ktorom uviedol, že právny režim zápisu listiny Z-XXXX/XXXX, resp. akékoľvek verejnej listiny alebo inej listiny evidovanej správnym orgánom v registri Z je upravený v § 34 a nasledujúcich ustanovení katastrálneho zákona. Citoval pritom toto ustanovenie a § 35 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. Argumentoval, že tieto citované ustanovenia katastrálneho zákona určujú postup a právomoci správneho orgánu vrátane preskúmavacej právomoci pri zápise verejnej listiny alebo inej listiny záznamom. Správny orgán doručenú verejnú listinu alebo inú listinu skúma len z tzv. formálneho hľadiska, čiže skúma zo zákona spôsobilosť zápisu z hľadiska katastrálneho zákona, t.j. z hľadiska náležitosti vymedzených v ustanovení § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Zápis verejnej listiny alebo inej listiny záznamom môže správny orgán vykonať na návrh, ale aj bez návrhu a podkladom na vykonanie záznamu je verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje, resp. osvedčuje vznik, zmenu alebo zánik vecného bremena zo zákona. Okrem všeobecných náležitostí tejto listiny podľa § 42 katastrálneho zákona musí listina obsahovať osvedčené skutočnosti, ktoré určuje konkrétny právny predpis. Právne predpisy, ktoré upravujú zákonné vecné bremená, nevymedzujú náležitosti listiny, ktorá bude podkladom na vykonanie zápisu záznamom a ani vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu a ani katastrálny zákon sa týmto podrobne nezaoberajú. Správne orgány doručením listiny skúmajú spôsobilosť jej zápisu z hľadiska dodržania ustanovení katastrálneho zákona, ak sú naplnené zákonné predpoklady na zápis listiny do údajov katastra nehnuteľností, zápis vykonajú v celom rozsahu práv a povinnosti v nej určených. Vykonaním zápisu listiny evidovanej v registri „Z“ do údajov do katastra nehnuteľností sa stávajú údaje hodnovernými, ak sa nepreukáže opak. Opak sa preukazuje predovšetkým inou verejnou listinou. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona.
14. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Cdo/199/2005, podľa ktorého pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Pri verejnej listine teda dôkazné bremeno spočíta na tom účastníkovi, ktorý popiera jej pravosť. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax a platnú právnu judikatúru, zápis listiny zaevidovanej v registri „Z“ možno zrušiť iba prostredníctvom protestu prokurátora podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, resp. súdnou cestou vyslovením neplatnosti príslušnej verejnej listiny, keďže správne orgány na úseku katastra nehnuteľností nemajú zákonom priznanú právomoc rozhodnúť o platnosti, resp. neplatnosti tej ktorej listiny.
15. Ďalej uviedol, že zápis listiny Z-XXXX/XXXX bol vykonaný správnym orgánom zákonným postupom a v súlade s katastrálnym zákonom, kde sa pre proces zápisu listiny evidovanej v registri „Z“ nevyžaduje vydanie rozhodnutia podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, čo zodpovedá aj ustanoveniu § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Poukázal na ustanovenie § 37 katastrálneho zákona a argumentoval, že z tohto citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť pre správny orgán zo zákona zaslať dotknutým vlastníkom oznámenie o vykonaní zápisu listiny „Z“ do údajov katastra nehnuteľností. Teda zákonodarca určil
správnemu orgánu oznamovaciu povinnosť, ktorá nie je rozhodnutím. Záznam do katastra nehnuteľností vzhľadom na jeho definíciu v § 5 ods. 2 katastrálneho zákona má deklaratórny charakter, pretože potvrdzuje alebo upravuje existujúce vlastnícke vzťahy. Odmietnutie uskutočnenia záznamu do katastra nehnuteľností treba považovať podľa § 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky za iný zásah správneho orgánu, ktorým môžu byť porušené základné práva, preto je povinnosťou orgánu na úseku katastra nehnuteľností jednotlivé ustanovenia katastrálneho zákona a iných zákonov vykladať a aplikovať v pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných práv a slobôd. Vecné bremená zo zákona vznikajú v prípadoch, v ktorých to výslovne ustanovuje osobitný predpis. Obsah týchto vecných bremien je určený príslušnou právnou normou, ktorá pôsobí vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave vecných bremien v Občianskom zákonníku ako lex specialis, kde má osobitný zákon prednosť pred všeobecnou úpravou. Obsahom zákonných vecných bremien je súhrn špecifických obmedzení vlastníka nehnuteľností vo verejnom záujme na základe zákona v prospech druhovo určeného oprávneného subjektu. Vznik vecného bremena zo zákona zostáva zachovaný po celú dobu existencie tohto právneho inštitútu v našom právnom poriadku, čo značí, že tieto zákonné vecné bremená nemožno vydržať a nepremlčujú sa, t.j. vznikajú a zanikajú iba zo zákona. Zákonné vecné bremeno existuje bez ohľadu na to, či správny orgán vykoná alebo nevykoná takýto zápis. Zápis zákonného vecného bremena je tzv. technickým úkonom deklarujúcim existujúci právny stav v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Spoločnosť Telekom a.s. deklarovala podaním návrhu na zápis listiny Z-1865/2017, že je tým podnikom, ktorý poskytuje verejnú elektronickú komunikačnú sieť a z toho jej vyplývajú práva a povinnosti vymedzené v § 66 zákona č. 351/2011 Z.z.. V procese skúmania spôsobilosti zápisu listiny záznamom sa skúma súladnosť predloženej listiny so všeobecnými náležitosťami katastrálneho zákona danými ustanovením § 42 katastrálneho zákona, čiže či listina obsahuje údaje katastra nehnuteľností, či je predložená listina bez chýb v písaní, počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Súčasne predložený návrh na zápis musí obsahovať odkaz na príslušné ustanovenie zákona, ktoré vymedzuje obsah zákonného vecného bremena. Ak je v zákone vymedzené, kto podáva návrh na zápis, správny orgán je povinný skúmať, či návrh podala oprávnená osoba a či oprávnená osoba má príslušné oprávnenie vyplývajúce zo zákona z príslušného registra.
16. K argumentu žalobcu, že sa s ním ako vlastníkom nehnuteľností nekonalo v celom priebehu konania pred správnym orgánom, uviedol, že to nezakladá dôvod na podanie žaloby s ohľadom na skutočnosť, že proces zápisu listiny „Z“ nie je správnym konaním vykazujúcim znaky správneho procesu, t.j. že sa vedie napr. ústne prejednanie veci a podobne. Ďalej do pozornosti uviedol, že pri zápise listiny „Z“ správny orgán je povinný vyznačiť plombu na list vlastníctva postupom podľa § 44 katastrálneho zákona, ktorá signalizuje a informuje vlastníka o prípadnej zmene s tým, že správny orgán je povinný vyznačiť plombu najneskôr v pracovný deň nasledujúci po dni keď mu bola doručená verejná listina alebo iná listina na zápis, čo sa aj stalo. Správny orgán nie je v procese zápisu listiny „Z“ tým orgánom, ktorý oslovuje priamo dotknutého vlastníka a dáva mu do pozornosti informáciu o priebehu denno-denného procesu zápisu. Plomba v súvislosti so zápisom listiny D. bola vyznačená dňa 17.03.2017 o 10.00 hod., t.j. 3 minúty potom, čo bola listina Z-XXXX/XXXX prijatá a zaevidovaná na zápis. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania.
17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 07.12.2017, v ktorom zotrval na svojich žalobných námietkach.
18. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný súhlasili s tým, aby súd vec prejednal bez nariadenia verejného pojednávania, správny súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke www.justice.gov.sk v zákonom stanovenej lehote podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).
V.
19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
23. Podľa ustanovenia § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
25. Podľa dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku takýmto opatrením môže byť aj záznam a poznámka v katastri nehnuteľností.
26. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania opatrenia žalovaného - vykonanie záznamu Z- XXXX/XXXX, ktorým došlo k zápisu vecného bremena pod číslom zmeny XXXX/XX na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie W., v znení: „Zákonné vecné bremeno v rozsahu § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. k stavbe súpisné číslo XXXX na parcele C-KN XXXXX/XX - právo na prevádzkovanie Základňovej stanice a RR bodu W. - B. v prospech oprávneného Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava.“ Z uvedeného je zrejmé, že toto opatrenie, teda vykonanie záznamu je predmetom preskúmania správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku.
27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
28. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
29. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
30. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
31. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
32. Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
33. Podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
34. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa, b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, d) označenie príloh.
35. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
36. Podľa § 37 katastrálneho zákona okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra nehnuteľností.
37. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného - vykonanie záznamu Z-XXXX/XXXX, ktorým zapísal zákonné vecné bremeno na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie W. podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. k stavbe súpisné číslo XXXX v prospech oprávneného Slovak Telekom, a.s. a postup správneho orgánu podľa vyššie citovaných ustanovení katastrálneho zákona.
38. Z podaného návrhu na vykonanie záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností podaného spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., žalovanému dňa 17.03.2017 je nesporné, že tento zápis zákonného vecného bremena mal byť vykonaný podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).
39. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
40. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
41. Účastník konania Slovak Telekom, a.s., ako verejnú listinu k podanému návrhu predložil rozhodnutie Mesta W. č. W.XXXX/XXXX-V. zo dňa 28.06.2004, ktorým bola podľa § 85 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku povolená zmena v užívaní stavby spojená so zmenou stavby pod označením ZSaRR W.-B. na parcele č. XXXXX/XX v katastrálnom území W. a kolaudačné rozhodnutie na základe výzvy žalovaného a to č. W./XXXX/XXXX, ktorým podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona bolo povolenie užívanie zmeny dokončenej stavby za účelom zlepšenia pokrytia okolitého územia rádiotelefónnym signálom v systéme GSM.
42. Z vyššie citovaného ustanovenia § 36 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad posudzuje, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
43. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahuje označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
44. Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
45. Správny orgán teda skúma po podaní návrhu na záznam verejnú listinu alebo inú listinu z formálneho hľadiska, teda či je spôsobilá zápisu z hľadiska podmienok uvedených v § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, a teda či je spôsobilá na vykonanie záznamu a či sú splnené zákonné podmienky na zápis tejto listiny do katastra nehnuteľností. Ak správny orgán posúdi, či je listina spôsobilá na vykonanie záznamu, tento záznam vykoná.
46. Správny orgán v žiadnom prípade nie je spôsobilý a oprávnený podľa katastrálneho zákona posudzovať, či zákonné vecné bremeno, ktoré je predmetom návrhu, je vykonávané v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a nie je povinný ani túto skutočnosť v administratívnom konaní žiadnym spôsobom preukazovať. V tomto smere je námietka žalobcu nedôvodná a právne irelevantná.
47. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Ustanovenia § 134 platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
48. Tak, ako to uviedol aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.10.2017, správny súd zdôrazňuje, že vecné bremená zo zákona vznikajú v prípadoch, v ktorých to výslovne ustanovuje osobitný predpis. Obsah týchto vecných bremien je určený príslušnou právnou normou, ktorá pôsobí vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave vecných bremien v Občianskom zákonníku ako lex specialis, kde má osobitný zákon prednosť pred všeobecnou úpravou. Obsahom zákonných vecných bremien je súhrn špecifických obmedzení vlastníka nehnuteľností vo verejnom záujme na základe zákona v prospech druhovo určeného oprávneného subjektu. Vznik vecného bremena zo zákona zostáva zachovaný po celú dobu existencie tohto právneho inštitútu v našom právnom poriadku, čo značí, že tieto zákonné vecné bremená nemožno vydržať a nepremlčujú sa, t.j. vznikajú a zanikajú iba zo zákona. Zákonné vecné bremeno existuje bez ohľadu na to, či správny orgán vykoná alebo nevykoná takýto zápis. Zápis zákonného vecného bremena je tzv. technickým úkonom deklarujúcim existujúci právny stav.
49. V danom prípade mal správny orgán nesporne za preukázané verejnými listinami predloženými účastníkom konania Slovak Telekom, a.s., že zákonné vecné bremeno na stavbe vo vlastníctve žalobcu vzniklo na základe ustanovenia § 66 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z.z. a to zriadením Základňovej stanice a RR bodu W. - B. na základe stavebného povolenia vydaného Mestom W..
50. Z ustanovenia § 34 ods. 3 katastrálneho zákona vyplýva, že na vykonávanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a preto nie je dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný v priebehu konania s ním nekonal a neinformoval ho o začatom konaní, pričom mu neumožnil ani sa k veci vyjadriť. Takáto povinnosť z § 34 a nasledujúcich ustanovení katastrálneho zákona pre správny orgán nevyplýva. Povinnosťou správneho orgánu podľa § 37 katastrálneho zákona je oznámiť osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Z obsahu žaloby a jej príloh, ako aj z administratívneho spisu je nesporné, že túto povinnosť si správny orgán splnil a to písomným podaním zo dňa 21.06.2017,
keď oznámil žalobcovi, že na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie W., bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny č. Z-XXXX/XXXX.
51. Podľa názoru správneho súdu žalovaný postupoval pri vykonaní záznamu zákonného vecného bremena v súlade so zákonom.
52. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, ktorými poukazoval na uzavretú nájomnú zmluvu medzi ním a účastníkom konania Slovak Telekom, a.s., zo dňa 12.05.2004, t.j. zmluvu o nájme nebytových priestorov a ostatných priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. v znení jej dodatkov č. X zo dňa 18.06.2009 a č. X zo dňa 12.05.2010 a č. X zo dňa 01.06.2017 správny súd považuje túto námietku rovnako za nedôvodnú.
53. Žalobca spolu so žalobou predložil správnemu súdu aj zmluvu o nájme nebytových priestorov a ostatných priestorov uzavretú podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov uzavretú s právnym predchodcom žalobcu V. B. v zastúpení M. s.r.o., C. a Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľmi a EuroTel Bratislava, a.s., ako nájomcom (právny predchodca Slovak Telekom, a.s.). Podľa čl. 1 tejto zmluvy predmetom a účelom nájmu je prenechanie nebytového priestoru o ploche XX,0 m2 nachádzajúce sa na 3. poschodí a priestoru na streche nehnuteľnosti na umiestnenie antény telekomunikačnej techniky za účelom umiestnenia a užívania technologického zariadenia a príslušnej infraštruktúry rádioréleového bodu a základňovej stanice verejnej mobilnej telefónnej siete. Predmetná nájomná zmluva neobsahovala ustanovenia o zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie W., stavba súp. č. XXXX, ktoré by bolo predmetom zápisu do katastra nehnuteľností, teda nešlo o verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá by upravovala vznik vecného bremena podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré by malo vzniknúť na zmluvnom základe. Pretože v čase vykonania záznamu neexistovala iná verejná listina alebo iná listina o zriadení vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti upravujúca takýto vzťah, ktorá by bola predmetom zápisu v katastri nehnuteľností, žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak záznam do katastra nehnuteľností podľa návrhu účastníka konania Slovak Telekom, a.s., vykonal.
54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 ods. 1 S.s.p.. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
56. Senát správneho súdu v predmetnej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.