Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/37/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2018, v trestnej veci obžalovanej S. S. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 33T/98/16 zo dňa 04.07.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku Obžalovanú S. S., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom K., t.č. bez prihlásenia H., okr. Prešov,

u z n á v a v i n n o u, ž e

dňa 24.3.2016 v čase okolo 08.15 hod. v Hypermarkete Tesco, na ulici Košickej 6 v Prešove spolu so svojou dcérou mal. O. S., nar. XX.X.XXXX zobrala z oddelenia textilu 1 ks dámskych nohavíc a 2 ks legín, s ktorými odišla do skúšobnej kabínky, do ktorej si zobrala kabelku, ktorú dovtedy mala na pleci jej maloletá dcéra O. S. a v skúšobnej kabínke vložila do svojej kabelky uvedené dámske nohavice a dvoje legín, z ktorých odtrhla tzv. EAN kódy, kde kabínku opustila, kabelku dala svojej dcére, EAN kódy vložila do iného tovaru a následne s mal. dcérou prešli k pokladni, ktorú prešli bez zaplatenia za 3 ks textilného tovaru, čím takto krádežou a následne poškodením uvedených vecí spôsobila TESCO STORES SR a.s. Bratislava škodu vo výške 49,- €, pričom bolo zistené, že obžalovaná bola prejednaná v blokovom konaní policajtom OO PZ Prešov-juh za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch a následne prevzatím bloku na pokutu nezaplatenou na mieste č. 17003345 zo dňa 22.12.2015 na sumu 30,- €, kde toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2015,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, hoci bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,

č í m s p á ch a l a

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona.

Z a to j e j u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. i/ Tr. zákona, § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, trest odňatia slobody o výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v ý k o n trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná S. S. uznaná vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 24.3.2016 v čase okolo 08.15 hod. v Hypermarkete Tesco, na ulici Košickej 6 v Prešove spolu so svojou dcérou mal. O. S., nar. XX.X.XXXX zobrala z oddelenia textilu 1 ks dámskych nohavíc a 2 ks legín, s ktorými odišla do skúšobnej kabínky, do ktorej si zobrala kabelku, ktorú dovtedy mala na pleci jej maloletá dcéra O. S. a v skúšobnej kabínke vložila do svojej kabelky uvedené dámske nohavice a dvoje legín, z ktorých odtrhla tzv. EAN kódy, kde kabínku opustila, kabelku dala svojej dcére, EAN kódy vložila do iného tovaru a následne s mal. dcérou prešli k pokladni, ktorú prešli bez zaplatenia za 3 ks textilného tovaru, čím takto krádežou a následne poškodením uvedených vecí spôsobila TESCO STORES SR a.s. Bratislava škodu vo výške 49,- eur, pričom bolo zistené, že obžalovaná bola prejednaná v blokovom konaní policajtom OO PZ Prešov-juh za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch a následne prevzatím bloku na pokutu nezaplatenou na mieste č. 17003345 zo dňa 22.12.2015 na sumu 30,- eur, kde toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2015.

Za to jej okresný súd podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/,l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote v neprospech obžalovanej písomné odvolanie, v ktorom vytkol súdu prvého stupňa, že žalovaný skutok právne nekvalifikoval v súlade s obžalobou podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g) Tr. zákona, a že sa nestotožnil s tým, že žalovaný skutok obžalovaná spáchala využitím neskúsenosti a odkázanosti mal. O. S.. Podľa názoru odvolateľa mal súd prihliadnuť na ustanovenie § 138 písm. g) Tr. zákona, pretože v prejednávanej veci sa jednalo o maloletú osobu, ktorá v čase skutku mala 12 rokov, ktorý vek dovŕšila 15. 03. 2016, teda tesne pred dňom, kedy došlo ku skutku, pričom z výkladu § 127 ods. 9 Tr. zákona vyplývalo, že odkázanou osobou je osoba, ktorá je odkázaná na páchateľa výživou alebo výchovou, alebo hmotným alebo iným zaopatrením, alebo starostlivosťou a tento pojem je súčasťou kvalifikačného pojmu závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm. g) Tr. zákona. Mal. O. S., podľa názoru odvolateľa, spĺňala všetky tieto znaky, nakoľko bola odkázaná na obžalovanú ako svoju matku, ako jedinú osobu, pretože otec od nich odišiel, z hľadiska bývania, ošatenia, hygieny, zdravia, cez výchovu po psychickej aj fyzickej stránke, morálnej, vedomostnej, návykov a pod., až po každodennú starostlivosť o zaopatrenie bežnými životnými potrebami dieťaťa, a že bol prítomný aj vzťah podriadenosti a nadriadenosti. Podľa okresného prokurátora morálne a právne vedomie 12-ročného dieťaťa bolo na nízkej úrovni a svoje konanie nevedelo patrične špecifikovať a rozlišovať, nemalo vyvinutý pocit zodpovednosti, pričom z okolnosti prípadu a vykonaných dôkazov bolo dostatočne zrejmé, že obžalovaná ako matka pôsobila na svoje dieťa, aby preniesla v kabelke uložené veci cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, t. j. aby veci odcudzila. Okresný prokurátor sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané, kto mal kabelku k dispozícii a poukázal na to, že obžalovaná potvrdila, že kabelku nosila jej dcéra O. a aj keď veci dala do kabelky, túto odovzdala dcére, ktorej povedala, aby zobrala kabelku s vecami, lebo ona sa bojí, pričom dcéra vedela, že nohavice sú v kabelke a obžalovaná dala kabelku dcére, ktorá mala kabelku v čase, keď prechádzali cez pokladničnú zónu, čo s istotou potvrdila nezávislá svedkyňa G. E., ktorá ako operátorka kamerového systému ich od začiatku sledovala, a dala si záležať na tom, kto, kde a akým spôsobom tovar preniesol cez pokladne, a podľa ktorej obžalovaná dala kabelku s vecami dcére, ktorá mala kabelku na pleci aj keď prechádzali cez pokladne,

až pokiaľ neprišli za pokladne na stanovisko, kde obžalovaná vyprázdnila kabelku a odcudzené veci boli pod roztrhnutým futrom. Samotná obžalovaná potvrdila aj to, že za využitia dcéry takým spôsobom už kradla viackrát. Odvolateľ vytkol súdu prvého stupňa aj to, že nepostupoval v zmysle výkladu ustanovenia § 20 Tr. zákona, podľa ktorého spáchanie trestného činu spoločným konaním s osobou, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovednou, nie je spolupáchateľstvom, ale spáchaním trestného činu jedným páchateľom. Podľa okresného prokurátora išlo v prejednávanej veci o vzorový a klasický príklad zneužitia svojho dieťaťa na nezákonný spôsob zištnosti, v ktorom väčšia závažnosť konania obžalovanej spočívala práve v zneužití dieťaťa s negatívnym dopadom na jeho ďalší všestranný rozvoj, keď vlastná matka svoje dieťa učila zabezpečovať si životné potreby trestnou činnosťou. Podľa odvolateľa tak obžalovaná využila neskúsenosť, odkázanosť a zrejme aj podriadenosť svojej dcéry tým, že jej prikázala, aby veci v kabelke niesla ona, čo aj urobila a tým naplnila všetky pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Tr. zákona. V podstate na základe týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a okresnému súdu prikázal vo veci konať a rozhodnúť, alebo aby vo veci rozhodol sám. Na podklade takto riadne a včas v neprospech obžalovanej podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to oprávnenou Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmaval v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zisti nasledovné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Obžalovaná S. S. sa už pri svojom výsluchu dňa 24.03.2016 priznala, že počas nakupovania u poškodeného v skúšobnej kabínke roztrhla futro na svojej kabelke a dva kusy legíny pre dcéru a nohavice pre seba dala dovnútra tak, že ich vôbec nebolo vidieť. Oproti hlavnému pojednávaniu, na ktorom tvrdila, že všetko urobila sama, že jej dcéra, s ktorou nakupovala, o tom nevedela, a ktorá sa divila, lebo vôbec nevedela, čo má obžalovaná v kabelke a dodala, že nikdy v živote by nezneužila dcéru, tak v prípravnom konaní podrobne popísala, že so svojou maloletou dcérou pozerali nohavice a potom dcére povedala, že keď sa jej páčia, že jej ich zoberie, v kabínke z vyššie uvedeného tovaru odtrhla, ako uviedla také lístky a biele plastové veci, a dala nohavice do kabelky, kabelku potom dala dcére, ktorej povedala, aby zobrala kabelku, lebo ona sa bojí a dcéra nepovedala nič, len zobrala kabelku, tak zmenu svojej výpovede na hlavnom pojednávaní hodnoverne nevysvetlila. Zo zápisnice o výsluchu obžalovanej z prípravného konania nijako nevyplynulo, že by obžalovaná vôbec nevedela čo sa deje, a že by nevedela, čo do zápisnice o svojej výpovedi rozprávala, že by vôbec zápisnicu o svojej výpovedi nečítala a lenže by ju takto podpísala. Naopak, z obsahu zápisnice vyplynulo, že vypovedala s plným vedomím a súhlasom so zaznamenaným obsahom. Okrem toho aj z výpovede obžalovanej zo dňa 11.04.2016 vyplynulo, že podľa obžalovanej dcéra vedela, že predmetný tovar dala do kabelky, a že kradne.

Priznanie obžalovanej bolo potvrdené aj výpoveďou svedkyne G. E., ktorá uviedla, že pri práci ako operátor kamerového systému v Hypermarkete Tesco ako zamestnankyňa strážnej služby BONUL s.r.o si všimla na oddelení textilu matku s dcérou, ktoré sa tam motali a všimla si, že dcéra má kabelku, ktorá vyzerala byť prázdna, pričom matka pred kabínkami zobrala kabelku a išla do kabínky, pri východe obžalovanej z kabínky bolo podľa svedkyne vidno, že kabelka je už plná a obžalovaná ju odovzdala dcére, po prejdení samoobslužnej pokladne boli zadržané, celý čas mala tašku dcéra na chrbte a mala tašku na pleci, až kým neprišli na strážne stanovisko, kde obžalovaná položila tašku a spod potrhaného futra vytiahla poskladané a zrolované nohavice, ktoré boli potrhané z dôvodu, že bol potrhaný bezpečnostný kód. V súlade s výpoveďou svedkyne bol aj protokol strážnej služby, kde z popisu udalosti vyplynulo, že obžalovaná bola videná na kamerovom systéme, ako berie tovar do skúšobnej kabínky, kde tovar dala do tašky a následne tašku podala dcére O. a prešli pokladničnou zónou bez zaplatenia.

Preto aj krajský súd uveril výpovedi obžalovanej z prípravného konania, ktorou obžalovaná vlastne potvrdila, že predmetný trestný čin spáchala za súčinnosti so svojou maloletou dcérou, ktorá o tom, že v kabelke obžalovanej sa nachádza tovar vedela a svojej matke, obžalovanej, bez nátlaku, dobrovoľne

pomáhala tovar prepraviť cez pokladňu bez zaplatenia. Z výpovede obžalovanej tiež vyplynulo, že jediným motívom, prečo využila svoju maloletú dcéru pri čine, bolo to, že sa bála, že ju chytia a dcéra je menšia, tak si myslela, že ju pustia. V tomto smere prokurátor nepredložil dôkaz, ktorý by spochybnil výpoveď obžalovanej o okolnostiach, za ktorých maloletá O. S. poskytla svoju súčinnosť obžalovanej pri odcudzení predmetného tovaru. Okrem toho, že sa obžalovaná priznala, svoj prečin aj verbálne oľutovala. Z vyčíslenia škody poškodeným vyplynulo, že hodnota odcudzených vecí bola 49,- eur, pričom z oboznámeného dokladu o úhrade celej tejto sumy vyplynulo, že ju obžalovaná zaplatila dňa 18.05.2016.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaná dňa 22.12.2015 bola postihnutá blokovou pokutou za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení na tom skutkovom základe, že na predajnej ploche OD Lidl na Rusínskej ulici si do vrecka vložila balenie žiletiek a prešla cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím OD Lidl vznikla škoda vo výške 5,- eur.

Na základe vykonaného dokazovania aj krajský súd považoval za plne skutkovo opodstatnený záver, že obžalovaná spáchala prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona, pretože prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, hoci bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá.

Maloletú dcéru obžalovanej O. S. bolo nepochybne potrebné, vzhľadom na jej vek 12 rokov v čase, keď bol trestný čin spáchaný, považovať za osobu, ktorá v zmysle § 22 ods. 1 Tr. zákona nebola trestne zodpovedná, pretože v čase spáchania /z jej hľadiska/ činu inak trestného, nedovŕšila štrnásty rok svojho veku. Základným predpokladom spolupáchateľstva je spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, ktorých úmysel spáchať trestný čin sa musí vzťahovať nielen na znaky trestného činu, ale aj na spáchanie trestného činu spoločným konaním týchto páchateľov. Spolupáchateľstvo môže teda nastať len u páchateľov, teda u osôb, ktoré sú trestnoprávne zodpovedné. Preto nepôjde o spolupáchateľstvo pri spoločnom konaní páchateľa s osobou trestne nezodpovednou pre nedostatok veku či príčetnosti, aj keby medzi týmito osobami bola výslovná dohoda skutok spáchať alebo by išlo o konkludentný prejav o tom, že spoločné konanie smeruje k spáchaniu trestného činu a boli by s tým pre tento prípad uzrozumený. Na základe uvedeného krajský súd nemohol súhlasiť s názorom okresného súdu, že obžalovaná spáchala uvedený prečin formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. V tomto smere teda bolo namieste prisvedčiť odvolateľovi. Na druhej strane, sa však krajský súd nemohol stotožniť s názorom odvolateľa, že by obžalovaná ako páchateľka konala závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. g/ Tr. zákona, teda využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti. Táto okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby by ako súčasť skutkovej podstaty trestného činu musela byť ako súčasť konania páchateľa namierená proti poškodenému, a teda by muselo ísť o okolnosť vlastnú práve poškodenému. Podstata okolností uvedených v § 138 písm. g/ Tr. zákona totiž spočíva v tom, že umožňujú páchateľovi ľahšie spáchanie trestného činu a uľahčujú nedovolený zásah zo strany páchateľa do Trestným zákonom chráneného objektu trestného činu, ktorý sa prejavuje na predmete trestného činu, v danom prípade na majetku poškodeného, pričom v tomto konkrétnom prípade nebol zistený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že predmetný trestný čin, ktorým bol porušený záujem na ochrane cudzieho vlastníctva, a to konkrétne vlastníctva poškodeného TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, Bratislava, IČO: 31321828 bol spáchaný využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti tohto poškodeného. V danom prípade teda obžalovaná ako páchateľka nekonala závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. g/ Tr. zákona.

Pokiaľ ide o to, či obžalovaná ako páchateľka využila tieseň, neskúsenosť, odkázanosť alebo podriadenosť inej osoby než poškodeného, išlo by len o spôsob spáchania trestného činu, ktorý je u prečinov nepochybne dôležitý pre posúdenie závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona a je významný pre rozhodnutie o treste. V tomto smere považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že nebol zistený skutkový podklad pre záver, že by maloletá dcéra obžalovanej O. S. poskytla svojej matke, obžalovanej, súčinnosť v tiesni, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, a také okolnosti, že by obžalovaná využila. Krajský súd sa teda stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý uviedol, že nebolo naplnené, aby maloletá vzhľadom na svoje životné skúsenosti nevedela posúdiť, že sa dopúšťa trestného činu a

že nebolo preukázané, aby obžalovaná využila odkázanosť svojej dcéry napr. spôsobom, aby sa dcére vyhrážala nejakou ujmou, ak by matku nepočúvla. Snaha obžalovanej využiť pri krádeži svoju maloletú dcéru vychádzala výlučne z motívu, že sa bála, že ju chytia a keďže dcéra bola menšia, tak si obžalovaná myslela, že ju pustia. Obžalovaná teda nevyužívala tieseň, neskúsenosť, odkázanosť alebo podriadenosť svojej maloletej dcéry. Nebol zistený skutkový podklad pre záver, že by v čase skutku bola maloletá v tiesni, teda že by ju obmedzovali nepriaznivé osobné, rodinné, majetkové alebo iné okolnosti, a že by takýto stav využila obžalovaná. Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaná využila neskúsenosť maloletej, pretože ako sama obžalovaná uviedla, išli s maloletou na nákup, ktorý aj urobili a maloletá musela vidieť, že za vybratý tovar bolo potrebné zaplatiť peniaze, pričom maloletá vedela, že jej matka, obžalovaná prenáša aj ukrytý tovar, za ktorý nemieni zaplatiť. Navyše, podľa výpovede obžalovanej, pritom nešlo o prvý prípad, ktorým takým spôsobom tovar odcudzila. Nešlo teda ani o zneužitie nezrelosti či nevyspelosti maloletej. Treba dodať, že aj keď medzi obžalovanou a maloletou existoval blízky vzťah matky a dcéry, ktorý nepochybne vzhľadom na vek a pomery maloletej je sprevádzaný odkázanosťou a podriadenosťou maloletej voči svojej matke, nebolo dokazovaním zistené, že by obžalovaná využila na spáchanie predmetného skutku tieto okolnosti. Obžalovaná totiž nijako nepresviedčala svoju maloletú dcéru k súčinnosti, spočívajúcej v nosení kabelky s odcudzeným tovarom, nijako nepodmieňovala touto súčinnosťou svoju ochotu poskytovať maloletej dcére výživu či výchovu a nijako neprikazovala svojej maloletej dcére O. S., aby jej pomohla tovar odcudziť. Podľa názoru krajského súdu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, hoci bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá, a spáchala prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že pri ukladaní trestu okresný súd prihliadal najmä na účel trestu, ktorým je vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona, ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Z obsahu predloženého spisu plynie, že podľa aktuálneho výpisu ústrednej evidencie priestupkov obžalovaná má evidovaných 6 priestupkov. Pred spáchaním predmetného prečinu, spáchala ešte priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keď dňa 19.02.2016 poškodila tovar v obchodnom dome Tesco Prešov, za čo bola postihnutá pokutou 30,- eur. K uvedenému potom tak treba dodať, že do spáchania predmetného prečinu bola v priestupkovom konaní za priestupky proti majetku postihnutá spolu štyrikrát.

Podľa odpisu registra trestov obžalovaná S. S. v minulosti už trikrát prejavila náchylnosť na páchanie majetkovej trestnej činnosti, pretože aj keď sa na ňu v dôsledku zahladenia odsúdenia hľadí akoby nebola odsúdená, táto skutočnosť nebráni v hodnotení osoby obžalovanej. Práve skutočnosť, že opakovane takú náchylnosť preukázala, a to v spojení so svojou priestupkovou minulosťou viedlo krajský súd k záveru, že je potrebné osobu obžalovanej hodnotiť pre potreby druhu a výmery trestu v neprospech obžalovanej.

Pri voľbe druhu trestu a výmery trestu krajský súd v prospech obžalovanej zohľadnil nepriaznivé osobné a rodinné pomery obžalovanej, no zároveň v jej neprospech pasivitu pri starostlivosti o maloletú dcéru, keď podľa správy Cirkevnej Základnej školy sa o dcérin prospech nezaujímala a nezúčastňovala sa školských aktívov.

Okresný súd správne zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zákona, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu priznala a trestný čin úprimne oľutovala. Poškodeným vyčíslenú škodu v sume 49,- eur podľa pokladničného dokladu obžalovaná zaplatila poškodenému dňa 18.05.2016, a tak podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona bolo zohľadniť túto okolnosť ako poľahčujúcu, spočívajúcu v tom, že nahradila spôsobenú škodu.

Na rozdiel od okresného súdu, krajský súd nezistil v prejednávanej veci prítomnosť poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona, pretože spáchala priestupok proti majetku dňa 19.02.2016, spočívajúci v poškodení cudzej veci v nákupnom stredisku, čo vykazovalo podobnosť s prejednávaným spáchaným trestným činom. Nemožno teda z jej správania pred spáchaním predmetného prečinu vyvodiť, že by pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedla riadny život.

Aj podľa názoru krajského súdu, išlo nepochybne o prípad, kedy obžalovaná matka zneužila svoju trestne nie zodpovednú maloletú dcéru, presnejšie jej nízky vzrast na to, aby si uľahčila spáchanie trestného činu, tým, že odvráti pozornosť od seba, a teda bolo namieste v neprospech obžalovanej zohľadniť pri ukladaní trestu aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. i/ Tr. zákona. Význam tejto priťažujúcej okolnosti bol pritom vysoký nielen pre vekový rozdiel uvedených osôb, ale najmä preto, že obžalovanou bola matka, ktorá na trestný čin zneužila svoju trestne nie zodpovednú maloletú dcéru.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda zníženie hornej hranice ustanovenej trestnej sadzby dva roky o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou, t.j. o 8 mesiacov, a ukladať trest odňatia slobody do 16 mesiacov.

Závažnosť spáchaného prečinu krajský súd považoval za zvýšenú práve v dôsledku toho, že obžalovaná ako matka zneužila svoje maloleté dieťa na nezákonný spôsob získania tovaru z obchodnej prevádzky, čo nepochybne nemalo pozitívny dopad na formovanie spoločensky žiadúcej úcty jednotlivca k cudziemu majetku, a poskytlo maloletej morálne vyslovene nesprávny príklad pre budúci život. Takéto správanie obžalovanej vyžaduje jednoznačné spoločenské a mravné odsúdenie v podobe trestu tak, aby pod dlhšie trvajúcou hrozbou obmedzenia osobnej slobody vo výkone trestu odňatia slobody musela preukázať, že sa už nedopustí trestnej činnosti, pričom vedenie riadneho života nezahŕňa len nepáchanie trestných činov či priestupkov alebo iných protiprávnych činov, ale aj riadne plnenie si ďalších občianskych či rodinných povinností, vrátane povinnosti zabezpečiť zdravý vývoj svojho dieťaťa. To, treba výslovne dodať, zahŕňa aj to, že bude svoje deti chrániť od toho, aby sa zúčastňovali na páchaní trestnej činnosti inými osobami.

Aplikujúc jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy ako aj vyššie spomínaný účel trestu, zohľadňujúc v prospech obžalovanej spomínanú prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, skutočnosť, že pred spáchaním stíhaného trestného činu obžalovaná nebola vo výkone trestu odňatia slobody, majetkovú škodu nahradila napriek svojim nepriaznivým sociálnym pomerom v relatívne krátkom čase po jej spôsobení, ale v jej neprospech skutočnosť, že na spáchanie trestného činu zneužila svoju maloletú dcéru a sama v minulosti opakovane prejavila náchylnosť na páchanie majetkových protiprávnych činov, čo vedie k záveru, že možnosti nápravy obžalovanej sú ohrozené, a tak krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v druhej polovici upravenej zákonom stanovenej trestnej sadzby t.j. vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu dvoch rokov, je trestom primeraným tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Obžalovaná si však musí uvedomiť, že akékoľvek vybočenie z riadneho spôsobu života, či už spáchaním iného trestného činu alebo priestupku odôvodňuje rozhodnutie súdu o tom, že podmienečne odložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka vykoná.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.