Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti súdu starostlivosti súdu o maloletú I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. H., pracovisko C., dieťa rodičov H. a C., zastúpeného N., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej I., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. novembra 2017, č.k. 3P/32/2017-129, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení výživného, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej I. výživným vo výške 70 eur mesačne, od 01.02.2017, ktoré výživné je povinný platiť vždy k poslednému dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej. Zameškané výživné na maloletú I. za obdobie od 01.02.2017 do 30.11.2017 vo výške 700 eur otcovi povolil splácať zaplatiť matke v pravidelných mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka zameškaného výživného je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Styk otca s maloletou I. neupravil. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletej I. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec dieťaťa je vo výkone väzby, kde je v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou, pričom osobná sloboda mu bola obmedzená dňa 29.01.2017. Nakoľko z vyjadrenia matky aj otca vyplynulo, že obaja súhlasia so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, ako aj to, že styk otca s maloletou rodičia nežiadajú upraviť, súd aj s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka rozhodol o zverení maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletou neupravil. V súvislosti so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti vzniklo matke oprávnenie a zároveň povinnosť dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery otca a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Otec naposledy pracoval podľa jeho výpovede cca 3

- 4 mesiace roku 2012 v spoločnosti W., H.. V konaní bolo ďalej preukázané, že otec sa pred vzatím do väzby živil drogovou trestnou činnosťou (čo sám otec priznal), pričom vo väzbe je práve z tohto dôvodu. Hoci otec matke pred vzatím do väzby prispieval podľa potrieb dieťaťa, resp. matky, na tento „príjem“ však súd nemohol prihliadnuť, nakoľko sa jednalo o finančné prostriedky získané

z nelegálnej činnosti. V konaní však vyšlo najavo, že otec má ukončené základné vzdelanie, pričom neukončil stredné vzdelanie - odbor ošetrovateľ koní. Súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potenciality príjmu otca, keď v odbore, ktorý otec študoval, možno dosiahnuť mesačne príjem 550 eur brutto, čo predstavuje čistý mesačný príjem cca 469 eur netto (uvedené súd zistil z listinného dôkazu získaného z www.profesia.sk). Vzhľadom k potrebám maloletej I. v súvislosti s návštevou súkromnej materskej školy a zdravotným stavom, s prihliadnutím k tomu, že jediným príjmom matky je rodičovský príspevok, pričom o dieťa sa stará matka s pomocou svojich rodičov, sa súd nestotožnil s návrhom otca v súvislosti s výškou výživného. Konštatoval, že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V danom prípade otec ako povinný rodič má maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, a najmä vzdelania a pracovných príležitostí organizovať si svoje aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu, že otec si zabezpečoval finančné prostriedky na živobytie trestnou činnosťou, riadnym spôsobom nepracoval, aby tak zabezpečil riadnu výživu svojej dcéry, súd, vychádzajúc z potencionality príjmu, určil otcovi výživné vo výške 70 eur, nakoľko platenie takéhoto výživného by v prípade, ak by nebol vo výkone väzby, bolo v možnostiach a schopnostiach otca (aj s prihliadnutím na príjem, ktorý v roku 2012 dosahoval v spoločnosti W. H.). K povinnosti platiť výživné súd otca zaviazal od 01.02.2017, nakoľko od uvedeného dátumu je otec preukázateľne vo výkone väzby a na dieťa neprispieva. Vo zvyšku súd návrh matky čo do určenia výživného zamietol. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec neprispieva na maloletú I. od 01.02.2017 žiadnou sumou. Ak aj otec tvrdil, že za neho počas obdobia, keď je vo väzbe, zasiela výživné matke dieťaťa jeho matka (stará matka maloletej zo strany otca), uvedené sa v konaní nepreukázalo. V súvislosti s určením výživného od 01.02.2017 súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.02.2017 do 30.11.2017 vo výške 700 eur (10 mesiacov x 70 eur), ktoré zameškané výživné je otec povinný splácať matke v pravidelných mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka zameškaného výživného je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd nevykonal otcom navrhnutý dôkaz - vyžiadanie odborného vyjadrenia ohľadom posúdenia aktuálneho zdravotného stavu otca, resp. eventuálnych trvalých zdravotných následkov otca. Z výsluchu otca pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, že jeho zdravotný stav je dobrý a z lekárskej správy zo dňa 22.11.2017 tiež vyplýva, že otec naposledy navštívil lekára dňa 03.02.2016. Ani pred dožiadaným Okresným súdom Nitra sa otec žiadnym spôsobom nevyjadril v súvislosti s prípadným negatívnym aktuálnym zdravotným stavom. Z uvedeného má súd za to, že otcov zdravotný stav je natoľko dobrý, že je schopný (za situácie, ak by nebol vo väzbe) pracovať. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o určení výživného a výroku v časti určenia zročného výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej I.. Navrhol ho zmeniť tak, že výživné na maloletú bude určené vo výške 27,32 eur mesačne od 01.02.2017 a vo zvyšku bude návrh matky zamietnutý. Namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že súd prvej inštancie porušil prezumpciu neviny otca, keď uviedol, že otec sa živil drogovou trestnou činnosťou, pričom mu pomáhali aj jeho rodičia, a to napriek tomu, že títo neboli nikdy nielenže trestným činom uznaní za vinných, ale voči ním nie je ani len vedené trestné stíhanie. K dodržiavaniu prezumpcie neviny poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4To/2/2015. Ďalej poukázal na to, že pri rešpektovaní prezumpcie neviny nie je legálne hodnotenie súdu, kedy tento de facto konštatuje, že otec vykonával činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V uvedenej veci prebieha trestné konanie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Dôvodil, že od 29.01.2017 sa nachádza vo výkone väzby, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať súdom predpokladaný príjem 550 eur brutto. Navyše so samotnej skutočnosti, že sa súdu podarilo nájsť inzerát, kde sa ponúka vhodná pracovná pozícia pre neho, nie je možné bez ďalšieho predpokladať, že by bol príslušným zamestnávateľom aj vybraný na danú pracovnú pozíciu. Namietal, že nie je možné pri určení výšky

výživného vychádzať z len potenciálneho príjmu, ktorý ale povinná osoba nielenže nedosahuje, ale reálne ani dosiahnuť nemôže. Ďalej mal za to, že z dôvodu jeho väzobného trestného stíhania nemá možnosť určené výživné súdom prvej inštancie platiť, a to ani len v jeho podstatnej časti, čím nedôjde ku konečnému usporiadaniu pomerov medzi účastníkmi a uvedené pravdepodobne vyvolá len ďalšie súdne spory z dôvodu neuhrádzania výživného z jeho strany v plnom rozsahu. Nesúhlasil s určením zročného výživného určeného súdom prvej inštancie z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že jeho matka za neho v období od 29.01.2017 do súčasnosti poslala matke maloletej spolu 700 eur na výživu maloletej. Skutočnosť, na aké účely matka finančné prostriedky použila, pritom pre účely plnenia jeho vyživovacej povinnosti, nie je podstatná. V prípade, ak by súd prvej inštancie zohľadnil doposiaľ uhradené výživné, nebol by mu vznikol žiaden dlh na výživnom. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - vyžiadanie odborného vyjadrenia ohľadne posúdenia jeho aktuálneho zdravotného stavu, resp. eventuálnych trvalých zdravotných následkov otca. Uviedol, že napriek skutočnosti, že sa subjektívne cíti dobre, nemá odborné vedomosti na objektívne zhodnotenie svojho zdravotného stavu, a to najmä v spojení s tak závažným zranením ako strelné zranenie krku nepochybne je. Okrem toho trpí aj problémami so zrakom a problémami s ramenným kĺbom, čo sa prejavuje jeho „vyskočením“ pri námahe. Nie je preto zrejmé, či by bol schopný s uvedeným zranením pracovať na pozícii chovateľa - ošetrovateľ koní, keď daná pracovná pozícia je spojená s vyššími nárokmi na fyzickú kondíciu a so zvýšeným rizikom zranenia, resp. prípadnej infekcie z dôvodu práce s koňmi a práce v maštaliach. Zdôraznil, že jeho tvrdenia o jeho dobrom zdravotnom stave pred OČTK sa týkalo jeho možnosti a schopnosti vypovedať, netýkalo sa ale jeho spôsobilosti na výkon práce, a to ešte tak náročnej ako je chovateľ -ošetrovateľ koní. Uviedol, že jeho spôsobilosť vykonávať uvedenú prácu môže objektívne posúdiť len odborník z oblasti medicíny a nie je možné túto bez uvedeného vyjadrenia odborníka prezumovať.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že osoba, ktorá sa nachádza vo výkone väzby môže na základe vlastnej iniciatívy počas výkonu väzby pracovať. ZVJS je povinný vytvárať podmienky na zamestnávanie obvinených osôb, aby získané finančné prostriedky mohli použiť aj na úhradu svojich pohľadávok v zmysle zákona o výkone väzby. Pokiaľ ide o sumy 500 eur a 200 eur, ktoré matka otca poslala na jej účet, uviedla, že z prvej sumy bolo 335,85 eur použitých na úhradu nedoplatku spoločnosti G., na byt v H., ktorý bol v tom čase v katastri nehnuteľností zapísaný na jej meno. Z uvedeného dôvodu táto suma nemohla byť použitá na akékoľvek potreby maloletej. Tento byt bolo otcom na jej meno v katastri nehnuteľností len zapísaný, lebo ako študentka si ho zo svojich finančných prostriedkov nebola schopná kúpiť. Po upozornení, že financie na predmetný byt boli pravdepodobne získané trestnou činnosťou, sa bytu na odporučenie vyšetrovateľov OČTK vzdala v prospech otcovho otca. Použitie zvyšku sumy, teda 164,15 eur a ďalšej sumy 200 eur bolo doložené počas konania pred súdom prvej inštancie. Tieto sumy neboli dané matkou otca ako výživné, ale ako cielený dar pre vnučku. K posúdeniu zdravotného stavu otca, a tým aj jeho schopnosti platiť výživné na maloletú uviedla, že otec je stále majiteľom firmy T., teda aj počas jeho pobytu vo výkone väzby táto firma vykonáva taxislužbu a prepravu osôb v Meste C.. Mala za to, že aj prípadné zdravotné obmedzenie otca v tomto prípade nemá na jeho podnikanie žiadny vplyv, a tým aj na jeho platenie výživného.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení. Uviedol, že v domácnosti matky bolo vykonané šetrenie pomerov, kde bolo zistené, že o dieťa je riadne postarané a toto má vytvorené všetky podmienky. Výživné doporučil upraviť v primeranej výške.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 . Otec v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

7. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

8. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujme oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potencionality je zásadne aj skutočnosť, že povinný rodič je vo väzbe pre úmyselný trestný čin, ako je tomu v danej veci. Situáciu otca možno hodnotiť tak, že sa sám vzdal možnosti dosiahnuť určitý príjem, ktorý by zodpovedal jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd je toho názoru, že pre toto protizákonné konanie otca nemôže trpieť dieťa tým, že by bolo po dobu väzby (ktorú si zavinil sám) odkázané na výživu iba druhého rodiča. Nedôvodná bola námietka otca, uvádzaná v odvolaní, že súd prvej inštancie porušil prezumpciu neviny vo vzťahu k rodičovom otca maloletej, keď uviedol, že otec sa živil drogovou trestnou činnosťou, pričom mu pomáhali aj jeho rodičia, a to napriek tomu, že títo neboli nikdy nielen trestným súdom uznaní za vinných, ale voči nim nie je vedené ani len trestné stíhanie. Je potrebné v tomto smere poukázať na to, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v § 220 ods. 2. Z tohto ustanovenia, ktoré sa v zmysle § 2 ods. 1 vzťahuje aj na mimosporové konanie, je možné vyvodiť aj nasledovnú záväznú logickú štruktúru odôvodnenia - čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku - bod 11 jednoznačne vyplýva, že obsahom tohto bodu odôvodnenia je tvrdenie skutočností vyplývajúcich z výsluchu otca pred dožiadaným súdom Nitra. Nejde teda v žiadnom prípade o porušenie prezumpcie neviny vo vzťahu k rodičom otca, ani vo vzťahu k otcovi, nakoľko skutočnosť, že otec vykonával činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, tvrdil sám. Neobstojí ani námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie vychádzal z jeho potenciálneho príjmu 550 eur brutto. V konaní bolo preukázané z výsluchu otca, že naposledy pracoval 3 - 4 mesiace v roku 2012 v spoločnosti W., H., že pred vzatím do väzby sa živil drogovou trestnou činnosťou, že pred nástupom do väzby býval u otca v H., že jeho výdavky pred nástupom do väzby platila matka maloletej, tieto zahŕňali iba výdavky s mobilným telefónom, že vyštudoval strednú školu - odbor ošetrovateľstvo, pričom nemá maturitu. Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletej bol dlhodobo nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, nepožiadal o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Pri rozhodovaní o určení výživného správne súd prvej inštancie vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý v odbore, ktorý otec študoval, možno dosiahnuť vo výške 550 eur brutto mesačne, čo predstavuje čistý mesačný príjem cca 469 eur, z ktorého je možné určené výživné súdom prvej inštancie otcom na maloletú I. platiť. Pri určení tohto potenciálneho príjmu je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, resp. nedosahuje žiaden príjem, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmov, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Napriek tomu, že otec namieta, že nie je schopný vykonávať výkon práce - ošetrovateľ, kvôli zdravotnému stavu, súd prvej inštancie sa s touto otázkou vyporiadal správne, keď konštatoval, že z výsluchu otca pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, že jeho zdravotný stav je dobrý a z lekárskej správy zo dňa 22.11.2017 tiež vyplýva, že otec naposledy navštívil lekára dňa 03.02.2016. Z tohto dôvodu ani nevykonal navrhnutý dôkaz - vyžiadanie odborného vyjadrenia ohľadom aktuálneho zdravotného stavu otca, resp. eventuálnych trvalých zdravotných následkov otca. Tvrdenie otca, že o jeho dobrom zdravotnom stave pred OČTK sa týkalo jeho možnosti a schopnosti vypovedať, ale netýkalo sa otcovej spôsobilosti na výkon práce - chovateľ - ošetrovateľ, sa javí odvolaciemu súdu účelové, keďže otec nedisponuje aktuálnym lekárskym potvrdením, ktoré by vylučovalo vykonávať uvedenú prácu. Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 24.10.2017 uviedol, že otec si v krátkej dobe podá návrh na priznanie invalidného dôchodku, takýto návrh však zo strany otca nebol podaný. Otec tak v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o aktuálnom zdravotnom stave, keď v konaní bolo preukázané, že naposledy navštívil lekára dňa 03.02.2016. Nedôvodná bola aj argumentácia odvolateľa, že jeho matka v období od 29.01.2017 do súčasnosti poslala matke maloletej spolu sumu 700 eur na výživu maloletej, keď správne súd prvej inštancie uzavrel, že toto tvrdenie sa v konaní nepreukázalo. Naopak bolo preukázané, že matka maloletej zo sumy 500 eur uhradila dlh na byte, ktorý bol v tom čase v jej vlastníctve

a zvyšok sumy z 500 eur, ako aj ďalšiu sumu 200 eur matka otca poslala maloletej ako stará mama. Z výpisu účtu matky maloletej vyplýva, že stará matka maloletej, U. H., poslala matke maloletej dňa 01.02.2017 sumu 500 eur a dňa 19.04.2017 sumu 200 eur, bez určenia, že uvedené sumy platila na výživné na maloletú I. za otca. Nemožno preto tieto sumy zohľadniť pri určení zročného výživného, tak ako to žiadal otec maloletej I..

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o určení výživného, o zročnom výživnom a o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).