Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/75/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu C. I., I. Z., S. XXXX/ XX, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. O.. Z. G., W., D., A. XX, proti žalovanému M. Z., W..S.., S. S. I., P. T. X/A, U.: XX XXXXXX, práv. zast. I. &. Z. W. D., S..X..F.., E.. S.. C. XX, Z., v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumu vo výške 12.047,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 27.5.2017 do zaplatenia, náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.410,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2014 domáhala, aby zaviazal žalovaného zaplatiť jej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14.490,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 7.2.2014 do zaplatenia a náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 7.245,- eur. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že ako účastníčka dopravnej nehody dňa 5.12.2005 utrpela ťažký úraz, keď pri prechode cez vyznačený priechod pre chodcov bola zrazená motorovým vozidlom značky Š. L.T. vedeným vodičkou W. X.. Voči vodičke bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo podmienečne zastavené a bola jej určená skúšobná doba v trvaní troch rokov. Za škodu na zdraví zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla. Prevádzkovateľ mal so žalovaným v čase škodovej udalosti uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu. Nároky žalobkyne na náhradu škody sú kryté týmto poistením. V dôsledku úrazu utrpela komplikovanú zlomeninu ramennej kosti vpravo, zlomeninu oboch kostí predkolenia, vpravo a vľavo s následkom ťažkého obmedzenia pohyblivosti lakťového kĺbu a ťažkého a stredne ťažkého obmedzenia pohyblivosti kolenných kĺbov. Vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví je na okresnom súde vedené konanie pod sp.zn. XXC XXX/XXXX. Následkom úrazu je narušená jej psychika. Z dôvodu vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov (položka 255), psychiatrička A.. B. T. posudkom zo dňa 28.3.2013 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 900 bodov. Rozhodným obdobím určenia hodnoty jedného bodu bol rok 2012, v ktorom priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR dosiahla 805,- eur mesačne a hodnota jedného bodu 16,10 eur. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia takto predstavuje

sumu 14.490,- eur. Dňa 19.12.2013 u žalovaného uplatnila z povinného zmluvného poistenia nárok na náhradu škody. Oznámením zo dňa 6.2.2014 žalovaný nárok odmietol plniť. Listom zo dňa 19.12.2013 navrhla v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. 437/2004 Z.z. uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia s návrhom na 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, čo pri počte 900 bodov predstavuje sumu 7.245,- eur. Návrh odôvodnila invaliditou, vekom 47 rokov v čase úrazu, rozsahom a závažnosťou následkov a nemožnosťou ich nápravy. V dôsledku úrazu je čiastočne nesebestačnou, odkázanou na pomoc druhých a je natrvalo vylúčená z doterajšieho aj budúceho plnohodnotného osobného rodinného a spoločenského života. Zranenia ju budú obmedzovať po celý zvyšok života. Je narušená jej psychika, ktorá je predovšetkým spojená s úzkosťou, bezmocnosťou a beznádejou. Pred úrazom bola pracovne a spoločensky aktívna, mala známosť. Po úraze je uzavretá, náladová s nezáujmom o sexuálny život. Má problémy so spánkom, často sa budí na zlé sny, trpí strachom z budúcnosti a depresiami. Z dôvodu hlbokej depresívnej poruchy je vedená v psychiatrickej ambulancii odborného lekára. Následkom úrazu sa stala invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať jej výsluch ako strany v konaní, výsluch svedkyne U.. G., predložila listinné dôkazy a to uznesenie Okresnej prokuratúry, lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, lekárske správy, uplatnenie nároku na náhradu škody a rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku. Na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a ako strana v konaní ďalej uviedla, že pred úrazom pracovala v sociálnej poisťovni. V dôsledku úrazu bola tri roky práceneschopnou. Asi v roku 2008 nastúpila na svoje pôvodné pracovisko, avšak iba na čiastočný úväzok. V roku 2010 pracovnú činnosť opätovne obnovila v plnom úväzku. V dôsledku úrazu bola 2 a pol roka intenzívne liečená, podrobila sa 8 operáciám nôh a ruky. Z dôvodu následkov úrazu bola nútená preorientovať sa na ľavú dominantnú ruku. Pred nehodou nemala psychické problémy, tie sa začali prejavovať nespavosťou a plačlivosťou. Žila a žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Nespavosť sa prejavila na zhoršení jej zdravotného stavu. Neustále myslela na dopravnú nehodu. Až na naliehanie známych sa rozhodla navštíviť odborného lekára A.. B.. Ambulanciu navštevuje pravidelne, pravidelne berie lieky. V roku 2013 sa dostavila ku A.. T. za účelom odborného vyšetrenia a vyhotovenia lekárskeho posudku. Doktorka nahliadla do jej zdravotnej dokumentácie, vyšetrenie trvalo cca 1 hodinu. Napriek snahe byť sebestačnou už nie je schopná šoférovať, je obmedzená v pohybe, stala sa uzavretou, precitlivelou. Došlo k utlmeniu sexuálneho života. Naposledy bola podrobená vyšetreniu posudkovou komisiou v roku 2016 s ponechaním invalidity v rozsahu 60 %. Predmetom posudzovania nie je psychický stav.

2.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok má súvisieť s následkami úrazu, ktorý utrpela dňa 5.12.2005. Nárok pokladá za účelový a zjavne vykonštruovaný, pretože v inom konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. 10C 132/2007 žalobkyňa neuvádzala žiadne psychické problémy, pričom sa jedná o nárok s tým istým základom. V súdnom konaní bolo vypracovaných viacero znaleckých posudkov bez toho, aby znalci konštatovali psychické problémy žalobkyne. Žalobkyňa sa okrem iného v uvedených konaniach domáhala úhrady liečebných nákladov, pričom predmetom pohľadávky neboli náklady za lieky na liečbu psychických problémov. Vzhľadom k tvrdeniu žalobkyne o jej zhoršení psychického stavu až v roku 2011 má pochybnosť, či toto zhoršenie nespôsobili iné skutočnosti než predmetná dopravná nehoda. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne s diagnózou vážnej duševnej poruchy tak, ako je definovaná v posudku o bolestnom, pre stanovenie takejto diagnózy je zdravotná dokumentácia nepostačujúcou. Musia byť preukázané veľmi závažné a trvalé zmeny v osobnosti pacienta, o čom musia svedčiť závery odborných lekárov. Spochybnil výšku uplatnenej hodnoty bodu stanovenej za rok 2013, pretože zdravotný stav žalobkyne bolo možné ustáliť oveľa skôr ako v roku 2013. Navrhol skúmať, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne a v nadväznosti toho posúdiť možné premlčanie uplatnenia nároku. Invalidita bola žalobkyni priznaná z dôvodu jej nepriaznivého fyzického zdravotného stavu, nie psychického. Preto vo vzťahu k tejto položke nie je možné akceptovať 50 % navýšenie. Žalobkyni bola priznaná 60 % invalidita, a preto navýšenie SSU o 50 % z tohto dôvodu neprichádza do úvahy. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s dopravnou nehodou je vedené už iné konanie o náhradu škody na zdraví, navrhol spojiť veci na spoločné prejednanie.

3.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán vypočutím žalobkyne, znalkyne Ing. Miriam Kubicovej, svedkov MQ.. B. T., U.. A. G., oboznámením listinných dôkazov a to posudkov o bolestnom, znaleckého posudku, uznesenia Okresnej prokuratúry v Poprade, lekárskych správ, listov

žalobkyne a žalovaného, rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, žaloby žalobkyne vo veci XXC XXX/XXXX zistil nasledovný skutkový stav:

4.Uznesením zo dňa 31.3.2006 Okresná prokuratúra v Poprade pod č. XPv X/XXXX podmienečne zastavila trestné stíhanie obvinenej W. X. za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Tr. zák., ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 5.12.2005 asi o 16.30 hod v Poprade viedla motorové vozidlo značky Felícia po ceste číslo I/18, kde v blízkosti cirkevnej školy nedala prednosť chodkyni C. I. prechádzajúcej vozovku cez vyznačený priechod pre chodcov. Túto zrazila ľavou prednou časťou vozidla. Poškodená pri nehode utrpela vnútrokĺbnú zlomeninu dolného konca ramennej kosti vpravo, zlomeninu oboch kostí pravého a ľavého predkolenia s posunom úlomkov a pomliaždenie ihlicového nervu ľavého predkolenia s krátkodobou obrnou, s liečením po dobu najmenej 6 mesiacov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 5.1.2007 žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok v sume 6.502,- Sk mesačne. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a i. Dňa 12.7.2007 žalobkyňa podala pod č. k. XXC XXX/XXXX žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalovanému Česká poisťovňa - Slovensko, a.s. s uplatnením si náhrady škody vo výške 304.023,- Sk s príslušenstvom z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súvisiace s poškodením zdravia dňa 5.12.2005. Doposiaľ neprávoplatným rozsudkom zo dňa 26.9.2014 súd priznal žalobkyni náhradu škody z ublíženia na zdraví v celkovej sume 13.151,46 eur. Dňa 28.3.2013 A.. B. T. vyhotovila lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktoré vzniklo dňa 5.12.2005 úrazom pri autonehode, kde konštatuje začiatok liečby mesiacom apríl 2012, stav ustálený k 16.4.2013, položka 255, diagnóza vážnej duševnej poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom), priradením počtu 900 bodov. Prílohou posudku je psychiatrické vyšetrenie pacientky dňa 28.3.2013 s popisom vyšetrenia k udalosti dňa 5.12.2005, objektívneho psychiatrického nálezu, záveru a bodového ohodnotenia priradením položky 255 s tým, že v bodovom ohodnotení sú zahrnuté aj poruchy sexuálnych funkcií. Listom zo dňa 19.12.2013 žalobkyňa predložila žalovanému lekársky posudok A.. B. T. s uplatnením náhrady škody v sume 14.490,- eur s tým, že zároveň v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. navrhuje uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšením náhrady o 50 %, čo pri bodovom hodnotení 900 bodov predstavuje sumu 7.245,- eur. Žalobkyňa podanie zdôvodnila poukazom na svoj zdravotný stav, vek, priznanie invalidného dôchodku. Listom zo dňa 6.2.2014 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne ukončenie likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou vozidla a škodou na zdraví resp. trvalými následkami. Podľa lekárskej správy A.. W. A., žalobkyňa sa dňa 12.3.2012 podrobila psychiatrickému vyšetreniu z dôvodu dekompenzácie psychického stavu. Lekárska správa obsahuje anamnézu od 5.12.2005. Lekárom bol prijatý záver hlbokej depresívnej poruchy, pacientka psychostenická, reaktívna, dekompenzovaná. Podľa ďalších lekárskych správ z rokov 2012 - 2018 žalobkyňa opakovane navštevuje psychiatrickú ambulanciu A.. W. B. A. z dôvodu psychiatrických kontrol. V lekárskej správe zo dňa 26.4.2016 je konštatovaná rekurentná depresívna porucha. Podľa lekárskej správy zo dňa 5.4.2018 záver je nezmenený.

5.Dňa 13.3.2017 vyhotovila znalkyňa A.. A. D., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia , odvetvie psychiatria pod č. 10 znalecký posudok o duševnom stave žalobkyne so záverom, že psychické problémy žalobkyne sú jednoznačne spôsobené dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 5.12.2005. Presný vznik psychických obtiaží sa z dostupnej dokumentácie zistiť nedá, avšak žalobkyňa od prvého psychiatrického vyšetrenia dáva do súvisu psychické problémy s dopravnou nehodou. U vyšetrovanej od roku 2012 ide o chronické, stále prítomné duševné ochorenie s nutnosťou kontinuálnej psychiatrickej liečby s názvom rekurentná depresívna porucha. Ochorenie vyžaduje liečbu pod vedením psychiatra. Znalkyňa sa nevyjadruje k otázke možného zhoršenia zdravotného stavu neskorým vyhľadaním odbornej pomoci, avšak z ďalšieho priebehu liečby od roku 2012 do podania posudku sa prikláňa skôr k názoru, že žalobkyňa si nespôsobila zhoršenie stavu neskorým vyhľadaním odbornej pomoci. Od roku 2012 doposiaľ v klinickom obraze žalobkyne dominuje úzkostná osobnosť so zníženou toleranciou záťaže. Znalkyňa k lekárskemu posudku A.. B. T. uviedla, že tento obsahuje celostný počet bodov bez detailnejšieho rozpisu. Nepresne sú uvedené dátumy o započatí a ukončení liečby a diskrepancia je tiež medzi stanovenou diagnózou MUDr. Caisovou a diagnózou stanovenou obvodnou psychiatričkou. Znalkyňa vykonala finančný prepočet bodového ohodnotenia na sumu 12.047,- eur. Znalkyňa onemocnenie žalobkyne klasifikovala pod položkou 254 s tým, že ohodnotenie sťaženia

spoločenského uplatnenia je ku dňu 27.1.2015, kedy žalobkyňa v ambulantnom psychiatrickom náleze uviedla zmiernenie depresie pri liečbe a rovnako ambulantný psychiater konštatuje zlepšenie stavu, teda subkompenzáciu, nie dekompenzáciu psychického stavu. Znalkyňa priradila v rámci bodového rozpätia sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne 45 % z maxima 780 bodov, čo predstavuje 351 bodov. Ďalej konštatuje navýšenie počtu bodov na 702 s odkazom na ust. § 10 ods. 4 zák. 347/2004 Z. z.

6.Dožiadaným súdom bola vypočutá psychiatrička A.. B. T., ktorá ako svedkyňa uviedla, že na presné okolnosti vyhotovenia lekárskeho posudku si nespomína. Vyšetrenie pacientky zdokumentovala písomne. Pacientka sa podrobila psychiatrickému vyšetreniu ambulantnou formou. Podkladom posudku bolo komplexné vyšetrenie, zdravotná dokumentácia. Žalobkyňa nebola jej pacientkou. Vyšetrenie bolo zamerané na vyhodnotenie symptómov a syndrómov eventuálnej psychickej poruchy v súvislosti s úrazom z roku 2005. Vyhodnotila aj poruchy sexuálnych funkcií. Aj keď podľa literatúry posttraumatické poruchy majú vzniknúť do pol roka, je to individuálne. Zdravotný stav žalobkyne diagnostikovala ako post traumatickú stresovú poruchu. Sťaženie spoločenského uplatnenia je posudzované vtedy, ak stav pacienta je ustálený. Je možné polemizovať o tom, či počas dlhodobej liečby, ak nedôjde k zlepšeniu alebo podstatnému zlepšeniu, je možné stav definovať ako ustálený. Tu posudzuje stav vždy ku dňu, keď je pacient vyšetrený, a preto pri vyšetrení v roku 2013 vyhodnotila, akože ten stav je ustálený. Jednoznačne sa nevyjadrila, kedy u žalobkyne mohol byť vyhodnotený zdravotný stav ako ustálený. Psychické problémy pacientky súvisia s dopravnou nehodou. Pacientka absolvovala rehabilitačný pobyt. Mala psychické problémy, ktoré však považovala za súčasť fyzických a ich pominutie predpokladala po vyriešení fyzických problémov. Psychiatra navštívila až v roku 2012. V roku 2013 sa zdravotný stav pacientky javil ako ustálený, no s potrebou ďalšej dlhodobej psychiatrickej starostlivosti. Poškodenie intímneho sexuálneho života vyplýva z merita veci. Žalobkyňa je postihnutá v každodennom živote. Fyzické limity môžu viesť k zhoršovaniu psychických symptómov, k pocitu zúfalstva, zbytočnosti a depresiám. Nemala vedomosť o inej závažnej udalosti porovnateľnej s dopravnou nehodou, ktorá by mala súvis s posttraumatickou stresovou poruchou. Ako hypotetickú hodnotila otázku, či by jej zdravotný stav bol priaznivejší, ak by vyhľadala psychiatrickú starostlivosť skôr. Posttraumatická stresová porucha môže viesť k zmenám osobnosti. K písomnej správe svedkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa sa podrobila komplexnému psychiatrickému a sexuologickému vyšetreniu. Do položky 255 zahrnula aj bodové ohodnotenie sexuálnej disfunkcie. Táto je závažným problémom ovplyvňujúcim kvalitu sexuálneho spolunažívania v partnerskom vzťahu, ale aj súčasťou komplexu príznakov zistenej post traumatickej stresovej poruchy. Samostatné bodové ohodnotenie sexuálnej disfunkcie nie je možné.

7.Svedkyňa U.. C. G. uviedla, že žalobkyňu pozná od r. 1988 a je s ňou v priateľskom vzťahu. Žalobkyňu po dopravnej nehode sprevádzala do zdravotníckych zariadení, robila jej doprovod pri hospitalizácii. Pred úrazom žalobkyňa bola spoločenská, rada chodila do spoločnosti, bola veselou, priateľskou. Po nehode je ustráchaná, opatrná, čo sa prejavuje najmä pri prechode po chodníku, cez cestu. Zmenila štýl obliekania prispôsobením sa zdravotnému stavu. Nevenuje sa už športovým aktivitám ako v minulosti.

8.Znalkyňa MUDr. Miriam Kubicová vo svojom výsluchu pred súdom zotrvala na záveroch obsiahnutých v znaleckom posudku. Rozdiel medzi položkou 254 a 255 zdôvodnila tým, že aj keď u oboch ide o závažné duševné poruchy, pri položke 255 je nutné overenie diagnózy príslušným psychiatrickým pracoviskom buď psychiatrickou hospitalizáciou eventuálne overenie Ústavom súdneho inžinierstva. Žalobkyňa bola vždy liečená iba ambulantne.

9.Svedkyňa A.. W. B. uviedla, že prevádzkuje súkromnú psychiatrickú ambulanciu. Žalobkyňa je jej pacientkou. Prvýkrát sa do ambulancie dostavila v mesiaci marec 2012 s anamnézou - depresívna porucha. Neskôr po oboznámení sa s okolnosťami prípadu zistila, že žalobkyňa trpí psychickými problémami asi od roku 2005. V tomto roku žalobkyňa utrpela polytraumu. Neskôr diagnózu depresívna porucha preklasifikovala na post traumatickú depresívnu poruchu. Po nasadení liečby antidepresívami sa jej stav nezlepšoval, čo bolo zjavné hlavne sezónne. Zdravotný stav pacientky uzavrela ako rekurentná post traumatická depresívna porucha. V priebehu liečby myslenie pacientky bolo upriamené hlavne na okolnosti úrazu s plytkými remisiami zlepšenia psychického obrazu. Žalobkyňa vyhľadala psychiatrickú pomoc až na nátlak okolia. Depresiu cítila od úrazového deja. Trpela nespavosťou, strachom a tieto príznaky sa postupne zhoršovali. Psychický stav súvisí so somatickými problémami. Jej psychické problémy sú fixované, centrované a fokalizované práve na okolnosti úrazu. Stále má strach chodiť cez prechody, má strach z áut, to všetko ju limituje v pracovnom, osobnom aj intímnom živote. Pacientka sa počas 6 rokov borila s komplikáciami o zlomeninách, bolesťami, poruchami hybnosti.

Podľa § 11 ods . 6 - 9 zákona č. 381/2001 Z.z. Práva a povinnosti poisťovateľa (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa. (13) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (14) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu.15ca)

Podľa § 15 uvedeného zákona

(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať. /21/

(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. /22/

Podľa § 444 O.z., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 106 O.z. (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. (3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Podľa § 2 zákona č. 437/2004 Z.z. (1) Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. (2) Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). (3) Na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1) d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. Podľa § 3 vyššie citovaného zákona, (1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

(4) Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Podľa § 4 vyššie citovaného zákona (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. (3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať. (4) Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7. Podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. (3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis.2) (4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. (5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Podľa § 6 uvedeného zákona (1) Poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, 5) dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. (2) Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu. (3) Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa § 10 uvedeného zákona Zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (1) Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. (2) Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania sa vzťahuje na chronickú formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v IV. časti nie je ustanovené inak. (3) Ak následky možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému takýto výkon. (4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

(5) Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. (6) Ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. (7) Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. (8) Ustanovenia § 9 ods. 7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 71 ods. 1, 8 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 73 ods. 1,2 uvedeného zákona (1) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb K sťaženiu spoločenského uplatnenia dochádza, ak následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov, nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony.Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. 10. 2011, sp. zn. 6 Cdo 146/2011) 11.Od vzniku škodovej udalosti dňa 5.12.2005 do započatia liečby psychických problémov v roku 2012 uplynula určitá doba, no nie je možné konštatovať, aby v tomto období došlo k ustáleniu zdravotného stavu pacienta natoľko, aby bolo objektívne možné vykonať ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. To vyplýva tak zo znaleckého posudku Mudr. Kubicovej , ako aj z jej výpovede a výpovede MUDr. Caisovej. Žalobkyňa od prvej návštevy psychiatra v roku 2012 sa pravidelne a disciplinovane podrobovala liečbe, no napriek tomu pretrvávala dekompenzácia onemocnenia. 12.Pretože v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne podľa skutkového zistenia súdu prvého stupňa (vyplývajúceho zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Miriam Kubicovej až v roku 2015, riadi sa výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. / rozhodujúci kalendárny rok 2014/, čo znamená, že výška tejto náhrady je 17.16 ,-- Eur za jeden bod. 13.V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Žalobcom uplatnený nárok, keďže ide o škodu na zdraví, sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote (použitie objektívnej premlčacej doby tu neprichádza do úvahy). Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá / právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku). Súd v súlade s ustálenou súdnou praxou vychádzal z názoru, že poškodený sa o škode vo forme sťaženie spoločenského uplatnenia dozvedel v čase, keď sa v rámci liečby jeho zdravotný stav ustálil natoľko, že bolo možné objektívne vykonať jeho ohodnotenie a teda, že získava vedomosť o škode spravidla z lekárskeho, resp. znaleckého

posudku, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené (porovnaj rozsudok NS SR z 27. januára 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2010 <http://merit.slv.cz/3Cdo146/2010>, rozsudok NS SR z 28. februára 2011 sp. zn. 4 Cdo 152/2010 <http://merit.slv.cz/4Cdo152/2010>)./ NSSr. 6Cdo/226/13 /. 14.Nárok žalobkyne nie je premlčaný, pretože nie pred začatím konania , ale až v priebehu súdneho konania jej pohľadávka dospela a stala sa splatnou. Súd nevychádzal z doby ustálenia zdravotného stavu A.. B. T., pretože menovaná jednak sama zdravotný stav pokladala za ustálený dokonca neskôr, ako vyhotovila lekársky posudok a tento údaj neupresnila ani vo svojej výpovedi. Procesná obrana žalovaného spočívajúca vo vznesenej námietke premlčania nie je dôvodná. 15.Pri stanovení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia súd rovnako vychádzal zo znaleckého posudku A.. D.. Táto vychádzala z položky 254, čo oproti položke 255 priradenej A.. T. riadnym spôsobom odôvodnila a vysvetlila, že pre položku 255 nie sú splnené zákonné predpoklady. Tu súd neuznal ani právnu argumentáciu žalobcu odvolávajúcu sa na rozhodovaciu činnosť súdov. Citované rozhodnutia nie je možné definovať ako ustálenú rozhodovaciu prax. 16.Nie je dôvodná obrana žalovaného spočívajúca v bezdôvodnom navýšení základného počtu bodov v posudku znalkyne MUDr. Kubicovej bez príslušného zdôvodnenia. Znalkyňa na strane 13 a 14 posudku konštatuje skutočnosti, ktoré žalobkyňu diskvalifikujú v plnohodnotnom uplatnení sa v živote a spoločnosti a na tieto skutočnosti aj poukázala vo svojej výpovedi. Úraz žalobkyňa utrpela vo veku 47 rokov. 17.Predmetom konania bola ďalej suma 7245,- eur , vyčíslená ako mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % z vyčísleného plnenia a úrok z omeškania zo sumy 14 490,- eur. Zvýšená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. sa poskytuje v prípadoch hodných osobitného zreteľa akým je uznanie invalidity. Žalobkyňa bola posúdená na účely invalidity a bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Nie je právne významné, že priznanie invalidity nesúviselo s jej psychickým onemocnením. Z uvedeného je zrejmé, že je splnený zákonný predpoklad pre priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU. Otázkou zostalo posúdenie súdu, v akom rozsahu je uvedená mimoriadna náhrada odôvodnená. Pracovná schopnosť žalobkyne z dôvodu úrazu nie je úplne znemožnená. Rovnako sebaobslužnosť je aj po úraze zachovaná. Na druhej strane žalobkyňa čo sa týka spoločenského a športového vyžitia, je zásadným spôsobom obmedzovaná, čo je nepochybne zrejmé zo záveru znaleckého posudku znalca A.. A. D. a výpovede svedkyne U.. C. G.. Zranenie ju obmedzuje v spoločenskom, rodinnom a sexuálnom živote. Prognóza vývoja jej zdravotného stavu nie je priaznivá. Invalidnou sa stala v relatívne mladom veku. K fyzickým obtiažam sa pridružujú psychické problémy - depresívna porucha. Je možné preto konštatovať, že u žalobkyne sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje mimoriadne navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré súd navýšil o 20 %, čo predstavuje 140,4 bodov x 17,16,- eur 2409,26 eur, po zaokrúhlení 2.410,- eur. V tomto smere súd uznal obranu žalovaného za čiastočne dôvodnú.

18.V prevyšujúcej časti súd žalobu čo do istiny prevyšujúcej priznanú sumu, zamietol ako nedôvodnú.

19.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 OZ, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 11 zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobca si uplatnil peňažné plnenie pôvodne od 7.2.2014. Žalobca si nárok na náhradu škody, opäť s poukazom na predložený znalecký posudok MUDr. Kubicovej , uplatnil predčasne. Až v roku 2015 došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne a podaným znaleckým posudkom v roku 2017 k vyčísleniu škody. Preto pri zohľadnení ust. § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení a plynutí lehôt na prešetrenie poistnej udalosti a lehoty na plnenie je úrok z omeškania odôvodnený odo dňa 27.5.2017.Povinnosťou žalovaného bolo v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov po doručení posudku prešetriť nárok a v lehote ďalších 15 dní pristúpiť k plneniu. Žalovaný po doručení znaleckého posudku MUDr. Kubicovej, z ktorého súd pri posúdení nároku vychádzal, listom zo dňa 11.5.2017 súdu oznámil výsledok svojho „ šetrenia poistnej udalosti „ s negatívnym záverom. V lehote 15 dní nepristúpil k plneniu a preto dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky. K prvému dňu omeškania predstavuje zákonná výška úroku 5 % ročne.

20.V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

21.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a 262 CSP. Žalobca mal v pomere k uplatnenej a priznanej pohľadávke úspech v konaní v rozsahu 66,5 %, neúspech v rozsahu 33,5 %. Prislúcha mu preto nárok na náhradu 33 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.