Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/340/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Bratislava, Na Vršku 12, p r o t i žalovaným: 1. Q. A., S.. XX.X.XXXX, M. H. XXX a 2. E. P., S.. XX.X.XXXX, M. H. XXX, o zaplatenie 332 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 128 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.10.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.12.2017 žiadal, aby žalovaní boli spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť mu 332 Eur s úrokmi z omeškania 5,05% ročne od 24.5.2015 a to z dôvodu, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z X.XX.XXXX im poskytol bezhotovostný úver 400 Eur. Žalovaní dohodnutý splátkový kalendár neplnili riadne a včas a preto predžalobnou upomienkou z 22.4.2015 ich žalobca upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne listom z 27.5.2015 im aj oznámil predčasné zosplatnenie ku 23.5.2015. Žalovaní celkovo zaplatili žalobcovi 68 Eur, žalobca si preto touto žalobou uplatňuje len rozdiel medzi poskytnutým úverom 400 Eur bez úrokov a poplatkov a úhradami žalovaných vo výške 68 Eur.

2. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili. Na pojednávaní uznali základ nároku, nesúhlasili však s jeho výškou, pretože podľa ich tvrdenia žalobcovi zaplatili viac než je suma 68 Eur. Zhodne poukázali na to, že všetky splátky osobne inkasovala zástupkyňa žalobcu L. A., všetky ich úhrady boli realizované za účelom splatenia úveru a po predložení, na výzvu súdu, karty splátok dodali, že celkovo zaplatili za poskytnutý úver nielen 68 Eur, ale aj 204 Eur.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere Z., predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa XX.X.XXXX z poštovými podacími hárkami, amortizačnou tabuľkou, kartou splátok, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Strany uzavreli dňa X.XX.XXXX pod č. K520142909 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol obom žalovaným ako dlžníkom bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 400 Eur za celkový úrok 20% z istiny a servisný poplatok 9% z istiny. Úrok bol vyčíslený na 80 Eur a servisný poplatok na 36 Eur. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť žalobcovi celkovo 516 Eur a

to v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky mu poukážu po 2 Eura mesačne a v ďalších 10 mesačných splátkach po 51 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10.deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve nie je uvedené RPMN, len jeho priemerná hodnota 44,06% a odplata vo výške 26,77 % z istiny za rok.

5. V časti III. bode 1 zmluvy bola dohodnutá možnosť veriteľa predčasne úver zosplatniť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.

6. V tejto časti zmluvy je tiež uvedený vzorec pre výpočet RPMN a vysvetlené sú aj jeho symboly, teda predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.

7. V bode 2 III. časti zmluvy je uvedený konečný termín splatnosti úveru 380-ty deň po uzavretí zmluvy.

8. Záver zmluvy je označený ako žiadosť o prevod finančných prostriedkov a obsahuje žiadosť žalovaných o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov poskytnutých na základe predmetnej úverovej zmluvy vo výške 400 Eur na účet číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX.

9. Zo spisu tohto súdu 15C/120/2016, ktorý sa týka obdobného sporu žalobcu s iným žalovaným súd zistil, že vyššie uvedený účet uvedený v úverovej zmluve o prevode sumy 400 Eur patrí spoločnosti Finway SK s.r.o.

10. Žalovaní na pojednávaní zhodne uviedli, že úver im bol vyplatený v hotovosti finančnou agentkou žalobcu L. A.. Súd v tejto súvislosti uvádza, že k totožnému poznatku o vyplatení úveru v hotovosti napriek deklarovanému bezhotovostnému úveru v zmluve dospel aj v iných obdobných sporoch napr. 11Csp/184/2016, kde túto skutočnosť navyše potvrdila ako svedkyňa aj finančná agentka žalobcu W. V.Z., ktorá v mene žalobcu uzatvárala úverové zmluvy.

11. Súd vyzýval právneho zástupcu žalobcu na predloženie dokladu o všetkých úhradách žalovaných z predmetnej úverovej zmluvy. Predložená bola tzv. amortizačná tabuľka, ktorá obsahovala aj prehľad o jednotlivých platbách žalovaných celkovo vo výške 68 Eur (posledná platba je z 27.8.2015).

12. Na výzvu súdu žalovaní predložili tzv. kartu splátok, ktorú im odovzdala finančná agentka L. A., ktorá s nimi uzatvárala úverovú zmluvu a do ktorej aj značila jednotlivé uhradené splátky. Na úvodnej strane knihy splátok okrem identifikačných údajov žalovaného v 1.rade a L. A. je uvedené aj číslo predmetnej úverovej zmluvy. Vo vnútornej časti knihy splátok na ľavej strane je označená spoločnosť Finway SK s.r.o., výber a doručenie finančných prostriedkov - 6 Eur, počet splátok - 3, splátka - 66 Eur a suma celkovo - 204 Eur. Nasleduje 6 splátok, posledná 10.2.2015 úhrnne vo výške 204 Eur.

13. Na pravej strane knihy splátok je označený veriteľ - žalobca, počet splátok - 13, prvé tri splátky po 2 Eur, 4. až 13. splátka po 51 Eur, požičaná čiastka - 400 Eur, úrok - 80 Eur, servisný poplatok - 36 Eur a celkom splatná suma - 516 Eur. V tejto časti je 7 splátok, posledná 31.8.2015 a úhrnne vo výške 68 Eur.

14. Žalovaní na pojednávaní ohľadom spoločnosti Finway SK s.r.o. zhodne vypovedali, že o tejto spoločnosti počuli prvýkrát až na pojednávaní a prehlásili, že žiadnu inú zmluvu okrem úverovej zmluvy so žalobcom neuzatvárali. Finančná agentka im nič nehovorila o nejakej inej zmluve so spoločnosťou Finway a na dotazy ohľadom vyznačených úhrad na ľavej strane karty splátok uviedla len toľko, že ide o akúsi rentu, ktorú musia žalovaní najprv uhradiť, ale vôbec, čo pod pojmom renta si majú predstavovať, nevysvetlila. Žalovaní boli presvedčení, že všetky úhrady, ktoré realizovali, sú úhradami z úverovej zmluvy a teda za poskytnutý úver. Na otázku súdu, či by v prípade, ak by boli informovaní o tom, že majú možnosť uzatvoriť aj ďalšiu súvisiacu zmluvu, ktorá by sa týkala výplaty úveru v hotovosti a osobného inkasovania splátok za odmenu vo výške 204 Eur obaja zhodne prehlásili, že rozhodne takúto zmluvu by neuzavreli, pretože ju považujú za nevýhodnú, keď za spomínané služby by mali zaplatiť tak vysokú odmenu.

15. V súvislosti so spoločnosťou Finway SK s.r.o. súd poukazuje opäť na zistenia zo spisu 11Csp/184/2016. Aj keď v uvedenom spore sa súd snažil zabezpečiť zmluvu uzavretú medzi dlžníkom a spoločnosťou Finway SK s.r.o. súdu sa to nepodarilo, nakoľko žalobca a ani žalovaný ju k dispozícii nemali a napriek výzve súdu aj vo vzťahu k spoločnosti Finway SK s.r.o. táto zmluva súdu predložená

nebola. Spoločnosť Finway SK s.r.o. predložila súdu len zmluvu uzavretú so žalobcom 28.5.2014 o poskytovaní cloud computing služieb, ktorej predmetom bol prenájom serveru. Výsluchom svedkyne W. V. v spore 11Csp/184/2016, ktorá v mene žalobcu uzatvárala úverové zmluvy súd zistil, že uzatvárala s klientom okrem úverovej zmluvy aj zmluvu uzavretú so spoločnosťou Finway SK s.r.o., ale tá sa podľa jej tvrdenia týkala len toho, že úver bol vyplatený klientovi v hotovosti. Prehlásila, že ak klient chcel hotovosť, musel uzatvoriť aj spomínanú zmluvu za určitý poplatok. Svedkyňa pritom uviedla, že zmluva so spoločnosťou Finway SK s.r.o. sa netýkala osobného výberu splátok, pretože svedkyňa splátky osobne inkasovala z každej úverovej zmluvy, teda aj v prípade, ak by nebola uzavretá zmluva medzi dlžníkom a spoločnosťou Finway SK s.r.o.

16. Žalobca listom z 22.4.2015, ktorý zasielal obom žalovaným 23.4.2015 (preukázal poštový podací hárok) vyzval žalovaných k úhrade nezaplatených splátok z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 448 Eur v lehote 5 dní od obdŕžania tejto výzvy, v opačnom prípade ich upozornil na uplatnenie práva podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka s tým, že bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky.

17. Listom zo dňa 27.5.2015 žalobca oznámil žalovaným zosplatnenie úveru ku 23.5.2015 a svoju pohľadávku vyčíslil na 448 Eur. Aj tejto list zasielal poštou, čo vyplýva z poštového podacieho hárku zo dňa 28.5.2015.

18. Právny vzťah medzi stranami súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014).

19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

24. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov všetky predpoklady použité na jej výpočet.

25. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 2 písm. j/ citovaného zákona, podľa ktorého úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až l/, s/, z/ a a/ e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za 13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.

28. Zmluva uzavretá stranami neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Tá je uvedená v zmluve ako 380-ty deň po uzavretí zmluvy, čo je nepostačujúce. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom 380-teho dňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/101/13 alebo Krajského súdu Prešov 19Co/211/13).

29. V zmluve uzavretej medzi stranami nie je obsiahnutý ani údaj o RPMN, len o jeho priemernej hodnote.

30. Žalobca si je nepochybne vedomý rozhodovacej činnosti súdov, ktorou dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/, e/ zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva totiž neobsahuje vyššie uvedené zákonné náležitosti a navyše úver bol vyplatený v hotovosti, hoci v čase uzavretia zmluvy už to nebolo možné. Žalobca preto žaloval len rozdiel medzi poskytnutým úverom 400 Eur a ním evidovaných úhrad žalovaných vo výške 68 Eur.

31. Práve ohľadom skutočných úhrad žalovaných z predmetnej úverovej zmluvy a ustálením ich výšky je problém. Do karty splátok zástupkyňa žalobcu zaznamenávala všetky úhrady žalovaných a spomínaná karta splátok nepochybne sa týkala predmetnej úverovej zmluvy, čo vyplýva z jej úvodnej strany, v ktorej je uvedené č. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda zmluvy uzavretej so žalobcom. Vo vnútornej strane karty splátok je opäť ako veriteľ uvedený len žalobca. Je síce pravdou, že na jednej strane karty splátok pod označením Finway SK s.r.o. sú evidované platby v úhrnnej výške 204 Eur, avšak žalovaní o žiadnej zmluve s touto spoločnosťou nevedeli a ani žalobca sa k tomu nevyjadril, hoci jeho finančná agentka podpisovala všetky tieto úhrady. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaní boli aj v inom zmluvnom vzťahu, a že úhrady vo výške 204 Eur neboli úhradami z úverovej zmluvy, keďže karta splátok sa týkala príslušnej úverovej zmluvy ako to jasne bolo uvedené na jej úvodnej strane. Žalovaní vo svojej výpovedi navyše uviedli, že o žiadnej zmluve so spoločnosťou Finway nevedia, neuzatvárali ju a že všetky ich platby zaznamenané finančnou agentkou žalobcu boli splátkami úveru. Za takejto dôkaznej situácie súd nemal dôvod nezapočítať aj úhrady vo výške 204 Eur ako splátky úveru.

32. Pre úplnosť súd dodáva, že aj keby žalovaní podpísali zmluvu so spoločnosťou Finway SK s.r.o., ktorá by sa týkala výplaty úveru v hotovosti alebo osobného inkasovania splátok, súd by musel takúto zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, ale tiež § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

33. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

36. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak a/ je v rozpore so požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

37. Podľa § 2 písm. r/ citovaného zákona podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značne obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácii inak neurobil.

38. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.).

39. Súd v prípade danej zmluvy postup žalobcu vníma ako obchádzanie zákona a nekalú obchodnú praktiku. Nasvedčuje tomu vyvolanie zdania o bezhotovostnom poskytnutí úveru na konkrétne číslo účtu, ktoré je uvedené v úverovej zmluve, ktoré však patrí spoločnosti Finway SK s.r.o., pričom finančná agentka žalobcu vypláca klientom, v danom prípade žalovaným, úver v hotovosti.

40. Žalovaní zjavne o existencii inej zmluvy (so spoločnosťou Finway SK s.r.o.) nevedeli a ako uviedli na pojednávaní ani nevideli dôvod na jej uzavretie, že by za inkasovanie splátok mali zaplatiť za úver 400 Eur sumu 204 Eur, čo by predstavovalo viac ako 50% úveru.

41. V tejto súvislosti si možno osvojiť závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012, ktorý poukázal na to, že pri predkladaní návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Osoba ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre určitý právny úkon má byť uzrozumená s podstatou tohto právneho úkonu a jeho dôsledkami.

42. V danom prípade žalobca nepreukázal riadne splnenie jeho informačnej povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi. Je nepochybne v rozpore s čestnou obchodnou praxou enormne predražiť úver službou, ktorá spočíva či už len vo vyplatení úveru v hotovosti alebo aj v osobnom inkasovaní splátok.

43. Pri závere o absolútnej neplatnosti spornej dohody so spoločnosťou Finway SK s.r.o. a po zohľadnení skutočností svedčiacich o nekalej obchodnej praktike žalobcu súvisiacej s touto dohodou, súd považoval za správne započítať do pohľadávky žalobcu (400 Eur) všetky úhrady žalovaných, teda aj tie, ktoré mali byť poukázané spoločnosti Finway SK s.r.o. teda celkovo vo výške 272 Eur (204 + 68).

44. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval za správne vyhovieť žalobe len čiastočne a to o zaplatenie sumy 128 Eur (400-272) a vo zvyšku žalobu o zaplatenie istiny ako nedôvodnú zamietol.

45. Súd sa následne zaoberal posúdením predčasného zosplatnenia úveru. V tejto súvislosti vyzval právneho zástupcu žalobcu na preukázanie splnenia povinnosti veriteľa ohľadom zisťovania bonity žalovaných, na čo právny zástupca reagoval tým, že k tomu nevidí dôvod, nakoľko žaluje len rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradami žalovaných. Žalovaní však v tejto súvislosti uviedli, že veriteľ žiadnym spôsobom ich bonitu nezisťoval, vôbec sa nedotazoval na ich príjmy alebo výdavky. Keďže žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, že by pri poskytovaní úveru žalovaným postupoval s odbornou starostlivosťou, súd aplikoval § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorej ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

46. Žalobca teda úver predčasne zosplatnil v rozpore so zákonom, ide preto o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sa teda do omeškania dostali až po prirodzenej splatnosti úveru. Tá nastala splatnosťou poslednej splátky, ktorá podľa pripojenej amortizačnej tabuľky bola dňa 19.10.2015, preto súd úroky z omeškania priznal od nasledujúceho dňa. Nakoľko žalobca si ich uplatňoval už od 24.5.2015, súd zamietol žalobu aj v časti priznania úrokov z omeškania za obdobie od 24.5.2015 do 19.10.2015.

47. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

49. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore a skutočnosť, že žalobca bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný (jeho úspech predstavoval len 38,5%) nárok na náhradu trov konania mu nevznikol a obaja žalovaní uviedli, že nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi si neuplatňujú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem výroku o nároku na náhradu trov konania a okrem odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. V takomto prípade odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.