Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/161/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobkyne C. Z., X.. XX. XX. XXXX, L. R. XX, XXX XX L. L., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii (do 03. 04. 2018 Provident Financial, s.r.o.) so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zastúpenom De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 1 838,35 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 795,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09. 12. 2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 95,38 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1 838,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09. 12. 2016 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.

2. Vo veci bol dňa 31. 03. 2017 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor.

3. Žalobkyňa v žalobe a v písomnom vyjadrení uviedla, že ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to č. XXXXXXXXX dňa 09. 05. 2013 (ďalej zmluva 1), č. XXXXXXXXX dňa 25. 07. 2013 (ďalej zmluva 2), a č. XXXXXXXXX dňa 15. 09. 2013 (ďalej zmluva 3). Žalobkyňa má za to, že tieto zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je potrebné poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný teda nemal nárok na prijatie finančného plnenia nad rámec poskytnutého úveru. Zároveň v deň uzatvorenia každej zmluvy bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru s dohodnutou odmenou za službu spočívajúcu v prevzatí hotovosti určenej na úhradu splátok príslušného spotrebiteľského úveru. Túto odmenu žalovaný nezarátal do výpočtu RPMN, pričom výška odmeny predstavuje viac ako polovicu hodnoty poskytnutého úveru a odvíja sa od výšky samotného úveru. Zástupca žalovaného (finančný agent) neupozornil spotrebiteľa - žalobkyňu na dobrovoľný charakter pristúpenia k takejto zmluve, naopak uviedol, že podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru je nevyhnutné pre platnosť samotnej úverovej zmluvy, čo je preukázané aj v prípade prejudiciálneho konania C-372/14, ktoré inicioval Krajský súd v Prešove (B. R. c/a Provident Financial, s.r.o.), kde v konaní pred vnútroštátnym súdom bolo preukázané na základe výpovedí

obchodných zástupcov žalovaného, že ak by spotrebiteľ odmietol službu hotovostného preberania splátok, spotrebiteľský úver by mu nebol poskytnutý. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na písomné pripomienky Európskej komisie vo veci C-372/14, kde sa v bode 22 uvádza, že poplatky za výber splátok v zmysle článku 1a ods. 2 písm. iii) smernice 87/102/EHS sa majú zarátať do RPMN bez ohľadu na ich výšku a skutočnosť, či v tejto veci mal spotrebiteľ riadnu slobodu voľby. Takéto dojednanie neprimerane vysokého poplatku v zmluve o zabezpečené splátok úveru je nutné, okrem už uvedeného, považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej , ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Ďalej podľa názoru žalobkyne zmluvy 1/ až 3/ obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. V zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovania týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru (dosahuje mieru vyše 71 %), keďže podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (§ 53 ods. 6 v znení účinnom od 01. 06. 2010). V súvislosti s neprimeranou odplatou poukázala na rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 zo dňa 26. 04. 2012, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cdo/151/2013 zo dňa 25. 09. 2013, 16Co/71/2011 zo dňa 08. 02. 2011 a sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 28. 09. 2011. Tiež poukázala na rozhodnutie NS SR zo dňa 16. 01. 2013, sp. zn. 6M Cdo/9/2012, podľa ktorého princíp neznalosť zákona neospravedlňuje, musí ustúpiť dôležitejšiemu princípu - ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa tvrdí, že na základe zmluvy 1/ jej bol poskytnutý úver vo výške 700,- Eur, na základe zmluvy 2/ úver vo výške 600,- Eur a na základe zmluvy 3/ vo výške 1 050,- Eur, t.j. spolu 2 350,-Eur, pričom žalovanému uhradila sumu 1 302,- Eur na zmluvu 1/, sumu 1 190,40 Eur na zmluvu 2/ a sumu 1 695,95 Eur na zmluvu 3/, t.j. celkom 4 188,35 Eur. Vzhľadom na uvedené, keďže všetky úvery je nutné hodnotiť ako bezúročné a bez poplatkov, podľa tvrdení žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného spolu vo výške 1 838,35 Eur (4 188,35 - 2350,- Eur), ktorého vydania sa v konaní domáha spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne od 09. 12. 2016 (nasledujúci deň po uplynutí lehoty vo výzve na dobrovoľné plnenie) do zaplatenia.

4. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Potvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril vyššie uvedené zmluvy 1/ až 3/ vrátane zmlúv o zabezpečení splátok úveru, pričom sa jedná o zmluvy spotrebiteľské, ako aj výšku žalobkyni poskytnutých úverov (spolu 2 350,- Eur). Tiež nepoprel, že nezapočítal náklady na doplnkovú službu na základe doplnkových zmlúv do výpočtu RPMN, avšak nejedná sa o obchádzanie zákona, ako tvrdí žalobkyňa, nakoľko ich započítanie do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom neumožňuje § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z, keďže spotrebiteľ (žalobkyňa) nemusel navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo ho získal za ponúkaných podmienok. Teda odmena z príslušnej zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ, celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výpočtu úrokovej sadzby a výpočtu RPMN. Ostatné tvrdenia žalobkyne rozporoval.

5. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 838,35 Eur s príslušenstvom žalovaný uviedol, že žalobkyňa svoje tvrdenie o rozsahu splatenia jednotlivých úverov nijako nepreukázala, čiže neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaný tvrdí, že zmluvy 1/ až 3/ ako aj zmluvy o doplnkovej službe, boli uzatvorené v súlade s právnymi predpismi, sú platné, a obsahujú všetky právnymi predpismi stanoveného náležitosti. Tieto zmluvy sú právnym dôvodom, na základe ktorého je žalobkyňa povinná platiť žalovanému odplatu - celkové náklady spotrebiteľa podľa zmlúv 1/ až 3/ a celkovú odmenu podľa zmlúv o doplnkovej službe. Žalovaný tak tvrdí, že nikdy neprijal od žalobkyne plnenie bez právneho dôvodu.

6. Podľa názoru žalovaného zmluvy 1/ až 3/ obsahujú obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a teda úvery nie sú bezúročné a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na závery prijaté Súdnym dvorom EÚ v rozsudku C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti F. L..

7. K zmluve o doplnkovej službe žalovaný uviedol, že ju žalobkyňa uzatvorila dobrovoľne. Táto zmluva nie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, ani podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Odmena za doplnkovú službu je v zmluve o doplnkovej službe hlavným zmluvným dojednaním, nejde teda o vedľajšie zmluvné dojednanie. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená a keďže sa jedná o dobrovoľnú službu, ktorá nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN ani odplaty. Nie je pravdou, že ak by spotrebiteľ odmietol doplnkovú službu hotovostného preberania splátok, spotrebiteľský úver by mu nebol

poskytnutý. Žalobkyňa tvrdí opak (uvedenú službu si nikdy nevypýtala, nebola poučená o následkoch podpísania takejto vopred predformulovanej doplnkovej služby, pričom nemala možnosť ovplyvniť jej samotný obsah), čo však nepreukázala žiadnym dôkazom v tomto konaní, a nebolo to preukázané ani v prípade prejudiciálneho konania C-372/14 iniciovaného Krajským súdom v Prešove (B. R. c/a Provident Finacial, s.r.o.), na ktoré poukázala žalobkyňa, pretože bolo na základe späťvzatia vymazané z registra Súdneho dvora. Teda aj žalobkyňou citované písomné pripomienky Európskej komisie v tejto veci sú nepoužiteľné.

8. Žalovaný má za to, že odplata v zmluvách nie je neprimerane vysoká. Vo vzťahu k celkovej odplate za poskytnutie finančných prostriedkov žalovaný poukázal na § 53 ods. 6 s tým, že zmluvy 1/ až 3/ nepresiahli navyššiu prípustnú odplatu. Žalovaný zastáva názor, že dojednanie o poplatku za garantovanú službu a o výške úroku nepodlieha v zmlysle § 53 ods. 1 OZ, čl. 4 ods. 2 smernice 93/13 a relevantnej judikatúry samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku a/alebo výšky dojednaného úroku, pretože ide vždy len o jednu „časť“ cenu úveru. Poplatok za garantovanú službu bol v čase uzatvorenia zmlúv prípustným a zákonom dovoleným poplatkom (nespadá medzi zakázané poplatky podľa § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z.z.). K výške úrokovej sadzbe žalovaný uviedol, že ak súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25 % ročne, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi nižšia úroková sadzba.

9. Súd pojednával v neprítomnosti sporových strán, a ich právnych zástupcov, pričom títo ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX. XX. XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX. XX. XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX. XX. XXXX, prehľadom splátok a úhrad ku každej zmluve (č.l. 8, 11, 14 - 15 spisu), výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 06. 12. 2016, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli a zistil tento skutkový stav:

11. Sporové strany uzatvorili dňa XX. XX. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej zmluva 1), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 700,- Eur, splatný v 60 týždenných splátkach, s výškou 1. až predposlednej splátky 15,70 Eur, poslednej 15,20 Eur, pričom splatnosť prvej splátky je 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila prevzatie celkovej čiastky úveru v hotovosti. Celkom sa zaviazala žalovanému zaplatiť 941,50 Eur, z toho poskytnutý úver 700,- Eur, úrok vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. 100,80 Eur, poplatok za garantovanú službu 140,70 Eur, pri RPMN 70,38 %, priemernej RPMN 47,29 %.

12. Sporové strany uzatvorili dňa XX. XX. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej zmluva 2), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 600,- Eur, splatný v 60 týždenných splátkach á 13,45 Eur, pričom splatnosť prvej splátky je 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila prevzatie celkovej čiastky úveru v hotovosti. Celkom sa zaviazala žalovanému zaplatiť 807,- Eur, z toho poskytnutý úver 600,- Eur, úrok vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. 86,40 Eur, poplatok za garantovanú službu 120,60 Eur, pri RPMN 70,38 %, priemernej RPMN 48,52 %.

13. Napokon dňa XX. XX. XXXX sporové strany uztvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej zmluva 3), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1 050,- Eur, splatný v 100 týždenných splátkach s výškou 1. až predposlednej splátky 15,79 Eur, poslednej 15,- Eur, pričom splatnosť prvej splátky je 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru 7. deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa podpisom zmluvy potvrdila prevzatie celkovej čiastky úveru v hotovosti. Celkom sa zaviazala žalovanému zaplatiť 1 578,21 Eur, z toho poskytnutý úver 1 050,- Eur, úrok vo výške 21,50 % ročne zo sumy úveru, t.j. 57,17 Eur, poplatok za garantovanú službu 249,59 Eur, pri RPMN 57,17 %, priemernej RPMN 46,06 %.

14. Zároveň v deň uzatvorenia každej zmluvy bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru s dohodnutou odmenou za službu spočívajúcu v prevzatí hotovosti určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Táto odmena v súvislosti s úverom na základe zmluvy 1/ predstavovala 360,50 Eur, v súvislosti s úverom na základe zmluvy 2/ 309,- Eur a v súvislosti s úverom na základe zmluvy 3/ sumu 624,75 Eur.

15. Zmluvami a zo zhodného tvrdenia strán mal súd preukázané, že žalovaný na základe zmlúv 1/ až 3/ poskytol žalobkyni 2 350,- Eur. Žalobkyňa tvrdí, že uhradila o 1 838,35 Eur viac (o 602,- Eur na prvú, o 590,40 Eur na druhú, o 645,95 Eur na tretiu zmluvu), čo však nepreukázala.

16. Z predložených dokladov (č. l. 8, 11, 14 - 15 spisu), sčítaním súm čiastkových plnení (na listinách je dátum splátky, uhradená suma, zostatok na úhradu a podpis toho, kto platbu prijal) nevyplývajú úhrady tak ako tvrdí žalobkyňa, ale nasledovne: na zmluvu 1/ úhrady od 16. 05. 2013 do 31. 05. 2014 spolu vo výške 1 262,49 Eur namiesto tvrdených 1 302,- Eur (č.l. 8 spisu), na zmluvu 2/ vo výške 1 187,40 Eur namiesto tvrdených 1 190,40 Eur (podľa č.l. 15 rub spisu uhradené sčítaním platieb 1113,- Eur namiesto 1116,- Eur, chyba zrejme v platbe č. 38 - oprava + podľa dokladov na č.l. 14 spisu uhradené 74,40 Eur), na zmluvu 3/ úhrady od 18. 09. 2013 do 11. 04. 2016 spolu vo výške 1 720,92 Eur namiesto tvrdených 1 695,95 Eur (č.l. 11 spisu), z toho od 01. 07. 2015 do 11. 04. 2016 vo výške 645,96 Eur.

17. Listom zo dňa 06. 12. 2016 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 838,35 Eur najneskôr do 08. 12. 2016.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, v znení účinnom od 01. 04. 2015, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 53 ods. 1, 2 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32.. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzatvorili v období od 09. 05. 2013 do 15. 09. 2013 tri zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a tri zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ide o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, keďže žalovaný ako dodávateľ konal pri ich plnení a uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a žalobkyňa ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonala pri ich uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 . Taktiež bolo nesporné (§ 151 ods. 1 , že na základe týchto zmlúv žalovaný vyplatil žalovanej peňažné prostriedky v celkovej výške 2 350,- Eur za zmluvne dohodnutých podmienok.

31. Sporným v konaní zostala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov pre absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z., primeranosť odplaty, a výška bezdôvodného obohatenia žalovaného.

32. Súd po preskúmaní zmlúv o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že neobsahujú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho je potrebné považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2014. Z predložených listín súd nemal preukázané ani splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. že by žalovaný skúmal bonitu dlžníka - žalobkyne pred uzatvorením zmlúv, a aj z tohto dôvodu podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona možno považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov.

33. Pokiaľ ide o náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, t.j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je spresnením náležitosti zmluvy upravenej v čl. 10 ods. 2 písm. c/ tzv. harmonizačnej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá uvádza túto náležitosť ako dĺžku trvania zmluvy o úvere. Súd zastáva názor, že pokiaľ v slovenskom právnom poriadku je uvedený aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z., nepredstavuje to rozpor so spomínanou smernicou. Súd zdôrazňuje, že túto náležitosť nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016). To vedie k záveru, že počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy ani podľa spomínanej smernice, keďže počet splátok sa uvádza pri ďalšej náležitosti uvedenej v čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice. Z toho dôvodu súd zastáva názor, že dĺžka trvania zmluvy o úvere má byť určená aspoň mesiacom a rokom jej ukončenia za predpokladu, že splatnosť splátky je dostatočne identifikovaná. V danom prípade v zmluvách absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože tento si musí spotrebiteľ iniciatívne sám vypočítať, nakoľko je v zmluvách uvedený ako 7. deň 60./100. týždňa po uzavretí zmluvy.

34. Jednou z najdôležitejších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pohľadu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nepochybne údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej „RPMN“), pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré by mal spotrebiteľ uhradiť (§ 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa určil, že v zmluve musia byť zároveň uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Hoci v zmluvách údaj o RPMN je, predpoklady použité na jeho výpočet jednoznačne absentujú, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. musia byť v zmluve uvedené. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúca v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, v zmluvách chýba.

35. Priemerná RPMN (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y/) je v zmluvách uvedená. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

36. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnuté úvery za bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom 30. 04. 2014 pre chýbajúce náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, resp. v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona.

37. Pokiaľ ide o dojednanú odplatu zo zmlúv o zabezpečení splátok úveru (za doplnkovú službu - inkasovanie splátok úveru v bydlisku spotrebiteľa), táto odplata je podľa názoru súdu neplatná v zmysle § 39 pre rozpor s dobrými mravmi (viď rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08. 12.2016 a 17Co/122/2017 zo dňa 12. 12. 2017), keďže predstavuje pri každej zmluve viac ako 50 % poskytnutého úveru. Odvolacie súdy v uvedených rozhodnutiach skonštatovali, že je daná spätosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zmluvou o zabezpečení splátok úveru (uzavierané v 1 deň) tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť dlžníka plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach. Dohoda o poskytnutí služby preto podlieha prieskumu podľa § 53 OZ. Plnenie za doplnkovú službu predstavuje poplatok, ktorý ak by bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bolo omnoho vyššia ako bolo uvedené. Celková odplata (poplatok za garančnú službu + úroky + poplatok za doplnkovú

službu) predstavuje napr. pri zmluve 1/ celkom 602,- Eur (100,80 Eur úrok, 140,70 Eur poplatok za garantovanú službu + 360,50 Eur poplatok za doplnkovú službu), čo pri úvere 700,- Eur predstavuje 86 % !!!, ktorá je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, čo skonštatoval aj Krajský súd Prešov v rozsudku 19Co/142/2016 zo dňa 08. 12. 2016.

38. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa poskytnuté úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov, je plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne nad rámec čerpaných prostriedkov plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať (§ 451 ods. 2 . V konaní mal súd zmluvami a zhodným tvrdením strán preukázané, že žalobkyni boli reálne vyplateného peňažné prostriedky vo výške 2 350,- Eur (700,- Eur zo zmluvy 1/ + 600,- Eur zo zmluvy 2/ + 1 050,- Eur zo zmluvy 3).

38. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, z predložených listín mal súd preukázané úhrady žalovanej v celkovej výške 4 170,81 Eur takto: suma 1 262,49 Eur (namiesto tvrdených 1 302,- Eur) na zmluvu 1/, t.j. pri úvere 700,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie 562,49 Eur (uplatnené 602,- Eur), ďalej suma 1 720,92 Eur (namiesto tvrdených 1 695,95 Eur) na zmluvu 2/, t. j. pri úvere 1 050,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie 670,92 Eur pričom žalobkyňa si uplatnila 645,95 Eur, a napokon suma 1 187,40 Eur (namiesto tvrdených 1 190,40 Eur) na zmluvu 3/, čo pri úvere vo výške 600,- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 587,40 Eur (uplatnené 590,40 Eur).

39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd viazaný žalobným návrhom žalobe vyhovel v časti bezdôvodného obohatenia vo výške 1 795,84 Eur (562,49 Eur zo zmluvy 1 + 645,95 Eur zo zmluvy 2 + 587,40 Eur zo zmluvy 3) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne (§ 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) od 09. 12. 2016 (deň po uplynutí lehoty na plnenie vo výzve zo dňa 06. 12. 2016) do zaplatenia.

40. Vo zvyšnej časti istiny s príslušenstvom súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany (§ 185 . Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Žalobkyňa ďalšie dôkazy na preukázanie výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia nepredložila.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní bola úspešnejšia žalobkyňa (v rozsahu 97,69 % - o zaplatenie 1 795,84 Eur), menej úspešný žalovaný (v rozsahu 2,31 % o zaplatenie 42,51 Eur). Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu v spore, t.j. 95,38 % (97,69 % - 2,31 %).

42. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.