Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/123/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. mája 2018 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

U. Š., nar. XX.X.XXXX vo P. B. O., trvale bytom P. B. O.L.Ľ., B. V. Č.. XXXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorý spáchal tak,

ž e

- dňa 7.5.2017 v čase približne o 14:45 hod. na ceste X/XX v obci I., ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia § 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), kde počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. S. S., ev. č. P. XXXBN, v smere jazdy L. - P. B. O., uvedené vozidlo viedol vyššou rýchlosťou ako 50 km/hod. (najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v danom úseku cesty) a nedodržal takú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, keď vozidlo idúce pred ním znížilo rýchlosť jazdy, ale prešiel s motorovým vozidlom do protismeru a na chodník vľavo, z ktorého následne zišiel naspäť do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom zn. Š. K., ev. č. X. XXXBP, ktoré v tom čase viedol Y. I. a ktoré bolo odrazené do za ním idúceho motorového vozidla zn. U. I., ev. č. U. XXXAY, ktoré v tom čase viedol O. X., pričom následkom zrážky týchto motorových vozidiel utrpela Q. Š. - spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. Š. K., ev. č. X. XXXBP, šok po úraze a krvácaní pri polytraume, ktorým dňa 7.5.2017 v čase približne o 15:00 hod. podľahla a pri dopravnej nehode súčasne došlo k zraneniu vodiča tohto vozidla - Y. I., ktorý utrpel pomliaždenie nosa, zlomeninu II. až VIII. rebra vpravo, zlomeninu V. a VI. rebra vľavo, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu ľavej lopatky, pomliaždenie dolnej časti oboch pľúc so zatečením krvi do hrudníka, pomliaždenie lopát oboch bedrových kostí, tržnozmliaždenú ranu ľavého podbrušia, zlomeninu priečneho výbežku druhého driekového stavca, natrhnutie pravej obličky, mnohopočetné rezné ranky a pomliaždenia chrbtov oboch rúk a špirálovitú zlomeninu dolnej časti pravého predkolenia s posunom úlomkov, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktoré si vyžiadali liečenie spojené s dočasnou práceneschopnosťou v trvaní od 4 do 5 mesiacov

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona za prevahy poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a za nezistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného: P. Z. L.Ň., H..U.., so sídlom X., L. S. Č.. X, IČO: XXXXXXXX zastúpenú splnomocnencom poškodeného T.. P. T. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U. Š., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný U. Š. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Podľa správy o povesti Mesta P. B. O. obžalovaný U. Š. je slobodný a bezdetný. Na Mestskom úrade P. B. O. v evidencii priestupkov nie je vedený záznam o tom, že by obžalovaný bol stíhaný za priestupok spáchaný na území mesta P. B. O..

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že od 09.02.1989 je držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, AM, a T. V súčasnosti má v platnosti vodičské oprávnenia skupín AM, B1, B, C1, C, BE, C1E, CE, T. V časti záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke má obžalovaný evidovaných osem záznamov. V troch prípadoch ide o prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (resp. v prípade skutku zo dňa 19.11.2008 podľa § 15 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z.), pričom za skutok zo dňa 22.03.2010 bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 30,- Eur, za skutok zo dňa 19.11.2008 pokuta vo výške 2000,- Sk (t. j. 66,39 Eur) a v prípade skutku spáchaného dňa 19.03.2012 pokuta vo výške 50,- Eur. Za užívanie vymedzených úsekov ciest bez úhrady mýta podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, bola obžalovanému dňa 03.05.2011 uložená pokuta vo výške 1655,- Eur. Ďalší záznam vyplývajúci z evidenčnej karty vodiča sa týka skutku zo dňa 29.09.2007, kedy bola obžalovanému pre porušenie povinností účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. uložená

pokuta vo výške 1000,- Sk (t. j. 33,19 Eur). Dňa 04.12.2007 bol obžalovaný postihnutý blokovou pokutou vo výške 2000,- Sk (t. j. 66,39 Eur) pre § 8 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. pojednávajúci o jazde v jazdných pruhoch. Dňa 22.04.2011 mu bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur za priestupok podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda za porušenie povinnosti vodiča venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Napokon, pre porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke bola obžalovanému dňa 03.08.2011 uložená pokuta vo výške 50,- Eur.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného U. Š..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný U. Š. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Zároveň inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane života a ochrane zdravia, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Túto vedomú nedbanlivosť súd vyvodil najmä zo skutočnosti, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1989, jazdí pravidelne dlhé trasy a musel si tak byť vedomý nebezpečenstva, aké pre iných účastníkov cestnej premávky predstavuje vodič nevenujúci sa riadeniu vozidla, resp. vodič jazdiaci neprimeranou, či nepovolenou rýchlosťou.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného U. Š. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Tr. zákona súd nezistil žiadne.

Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní dva roky až päť rokov.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní jeden rok až päť rokov.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona súd upravil trestnú sadzbu trestného činu z nich najprísnejšie trestného, teda trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od dvoch rokov do štyroch rokov odňatia slobody.

Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dôsledne skúmal spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobitne spôsobený následok.

Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v prejednávanej trestnej veci obžalovaný U. Š. svojím konaním, kedy hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla, spôsobil nenapraviteľný a neodstrániteľný následok, a to smrť iného človeka. Ďalším následkom konania obžalovaného bola ťažká ujma na zdraví ďalšej osoby. Obžalovaný pritom porušil hneď dve dôležité povinnosti uložené mu zákonom o cestnej premávke. V prvom rade, spôsobom svojej jazdy prekročil zákonom stanovenú najvyššiu povolenú rýchlosť, a to navyše v mieste (v obci), kde vodič ešte väčšmi musí očakávať zvýšený výskyt účastníkov cestnej premávky. Ďalšou, obžalovaným porušenou povinnosťou bola jeho povinnosť ako vodiča dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Obžalovaný porušujúc tieto povinnosti vodiča tak prešiel s motorovým vozidlom do protismerného jazdného pruhu, a následne dokonca na chodník, z ktorého zišiel späť do protismerného jazdného pruhu, kde napokon došlo ku kolíznej situácii s vyššie uvedeným nenávratným následkom. Iba ako priaznivú zhodu okolností možno označiť skutočnosť, že na chodníku, na ktorý sa obžalovaný pri svojom manévri s motorovým vozidlom dostal, sa v tom čase nenachádzala žiadna osoba. Takéto vedenie motorového vozidla nemožno považovať za zodpovedné, práve naopak, súd ho vníma ako hazardné, mimoriadne nebezpečné pre všetkých účastníkov cestnej premávky.

Skúmajúc okolnosti spáchania činu súd tiež nemohol prehliadnuť skutočnosť, že ani poškodená, nebohá Q. Š., ako ani poškodený ťažko zranený Y. I., ako účastníci cestnej premávky, nemali najmenšiu vinu na vzniknutej kolíznej situácii. Na tento fakt súd upriamuje pozornosť z dôvodu, že existujú prípady dopravných nehôd, kedy aj samotný poškodený svojím konaním prispeje k vzniku dopravnej nehody. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo. Zahynul úplne nevinný človek a ďalší utrpel ťažkú ujmu na zdraví len preto, že iný účastník cestnej premávky - obžalovaný, hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, ktoré malo za následok smrť iného človeka, ale aj ťažkú ujmu na zdraví ďalšej osoby musí byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň však súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný je doposiaľ netrestaným človekom. Ide o osobu, ktorá bola, tak ako na to obhajoba správne poukázala, kladne hodnotená. Rovnako nemožno ignorovať, že tak trestný čin usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona, ako aj trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zákona patria medzi nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel úmyselne spôsobiť

smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k týmto následkom došlo. Preto súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery vyhodnotil aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej sadzby. Súd bol toho názoru, že aj nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní dvoch rokov bude naplnený nielen individuálny, ale aj generálny preventívny účel trestu, teda odradenie iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti.

Pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a takýmto svojím konaním spôsobil neodstrániteľný následok, a to smrť človeka a ťažkú ujmu na zdraví ďalšej osoby, súd mal za to, že obžalovanému je nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Pri určovaní výmery tohto druhu trestu sa však súd nestotožnil s návrhom prokuratúry uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti v trvaní sedem rokov. Súd je totiž toho názoru, že trest v takejto výmere by bol, s prihliadnutím na osobu obžalovaného, neprimerane prísny. Ako už bolo vyššie zmienené, obžalovaný je kladne hodnotenou osobou. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného síce vyplýva osem záznamov, na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie v roku 1989, je profesionálnym vodičom, má najazdených niekoľko stotisíc kilometrov. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že nejde o príležitostného vodiča, ktorý by sa spomenutých ôsmich priestupkov dopustil pri uskutočnení niekoľkých, sporadických jázd. Uvedené priestupky bolo navyše potrebné hodnotiť aj z hľadiska ich závažnosti. Za najzávažnejší, s prihliadnutím na uloženú sankciu, možno označiť priestupok zo dňa 03.05.2011, za ktorý bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 1.655,- Eur. V danom prípade navyše išlo o priestupok spočívajúci v užívaní spoplatnenej cesty bez úhrady mýta. Súd tu preto poukazuje na samotnú povahu predmetného priestupku. Nemožno povedať, že by obžalovaný závažným, hrubým spôsobom úmyselne rušil pravidlá cestnej premávky, ale išlo o vjazd na vymedzený úsek cesty bez uhradeného mýta. Okrem tohto priestupku vyplýva z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného ďalších sedem záznamov, z toho ostatný zo dňa 19.03.2012. V troch prípadoch išlo o prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti. Zaoberajúc sa závažnosťou spáchaných priestupkov súd prihliadol na výšku uložených pokút, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 30,- Eur do 66,39 Eur (resp. 2.000,- Sk). Osem priestupkov na úseku dopravy za obdobie takmer tridsaťročnej vodičskej praxe aj s poukazom na ich závažnosť, spoločne s doterajšou beztrestnosťou obžalovaného vedú k rozumnému záveru, že u obžalovaného nejde notorického porušovateľa dopravných predpisov, resp. o osobu, ktorá by na pravidelnej báze hrubým spôsobom porušovala pravidlá cestnej premávky. Vyhodnocujúc všetky vyššie uvedené okolnosti má súd za to, že aj trest zákazu činnosti v trvaní šesť rokov, teda mierne nad polovicou zákonnej sadzby, splní individuálny aj generálny preventívny účel trestu.

Podľa 288 ods. 1 Tr. poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Vzhľadom na to, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by už presahovalo účely tohto trestného konania, odkázal súd poškodenú P. Z. L., H..U.. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj poškodení Y. I. a R. Š.Q. na hlavnom pojednávaní prehlásili, že si uplatňujú nárok na náhradu škody v civilnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.