Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_13CoPs-7-2024.pdf
PDF · 93.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPs/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, A., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. a o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 28Ps/7/2024-25 zo dňa 03.05.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í a konanie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd poukázal na dôvody pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a to schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony, pričom pri zisťovaní, či existuje táto skutočnosť, sa vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania, preto súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (najmä výsluch postihovaného človeka) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho sociálnych a právnych interakcií, keďže dané konanie predstavuje závažný spôsob zásadu do prirodzených práv človeka. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v jej ustanovení za opatrovníka, podľa ktorého by bola oprávnená povinná osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, zastupovať pred zariadeniami poskytujúcimi sociálnu starostlivosť za účelom jeho umiestnenia a pred Sociálnou poisťovňou a jej pobočkami vo veci výplaty sociálnych dávok, najmä starobného dôchodku, nepovažoval za dôvodný v štádiu, keď vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok, neboli vypočutí účastníci konania a neboli vykonané žiadne dôkazy osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Poukázal na navrhovateľkou netvrdené žiadne relevantné skutočnosti osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže skutočnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pretrvávajú už dlhodobo, minimálne od augusta 2023. Keďže konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do sféry súkromného života ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby, ku ktorému možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na základe podrobne vykonaného dokazovania, relevantné skutočnosti v danom štádiu nepovažoval za osvedčené a známe, predmetný návrh len na základe argumentov navrhovateľky vyhodnotil za nedôvodný, keďže v rámci rozhodovania o predmetnom návrhu na nariadení neodkladného opatrenia nemá možnosť vykonať riadne dokazovanie a nemôže sa spoliehať len na tvrdenia navrhovateľky. Navrhovateľka predmetný návrh odôvodnila tým, že v lekárskej správe ošetrujúceho lekára jej otca sa
konštatuje dlhodobé odmietanie lekárskych prehliadok, od roku 2008 je otec navrhovateľky vyradený z evidencie, pričom ona s ním nemala kontakt z dôvodu rozvodu rodičov. Otec navrhovateľky utrpel úraz a od tej doby trpí duševnou poruchou, nielen prechodnou, dlhodobo odmieta lekárske ošetrenia nielen všeobecným lekárom, ale aj psychológom či psychiatrom, nemá aktuálne občiansky preukaz a nie je schopný si vybaviť prevzatie dôchodku, ktorý mu už bol sociálnou poisťovňou priznaný, pričom bez dokladov totožnosti mu nevie navrhovateľka vybaviť ani umiestnenie v zariadení pre seniorov a tiež má vedomosť od pracovníčky Sociálnej poisťovne v Šali, že od roku 2019 si otec dôchodok nevyberá, má jeho výplatu pozastavenú a aktuálne žije v byte, o ktorý prišiel v dražbe v roku 2021 a vydražiteľovi ho odmieta vydať. O predmetný byt prišiel jej otec v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 30C/11/2021, ktorým bol zaviazaný k povinnosti byt vypratať a aktuálne bol poverený na vypratanie bytu súdny exekútor. Otcovi navrhovateľky hrozí, že bude z bytu vyprataný, zostane na ulici a bez občianskeho preukazu, ktorý si sám nevybaví, a bez lekárskej starostlivosti, ktorú odmieta, je jeho život v ohrození, pričom s navrhovateľkou nemôže žiť v spoločnej domácnosti, keďže má sama maloleté deti, nie je schopný si obstarať veci dennej potreby a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba, všetky veci dennej potreby môže zabezpečovať navrhovateľka, resp. domov pre seniorov, ktorý mu môže vybaviť len ona, keďže druhá sestra s otcom nie je v kontakte a iný príbuzní o neho nejavia dlhodobo záujem.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Namietala nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, pretože pri podaní návrhu predložila súdu lekársku správu zo dňa 22.03.2024 z ambulancie psychiatra NsP v Galante, preto okresný súd na základe dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v súvislosti s konštatovaním, že sa nemôže spoliehať len na jej tvrdenie, pretože priložila listinný dôkaz o vyšetrení otca psychiatrom, podľa ktorého trpí chronickými paranoidnými obsahmi v myslení, má postproceduálny defekt osobnosti, chýba mu schopnosť začlenia do spoločnosti a jeho osobnosť je chronicky narušená s poruchami správania. Pre jej otca bolo nariadené užívanie liekov a kontrola na psychiatrickej ambulancii a má nutné sociálne doriešenie. Za nesprávne skutkové zistenia považovala aj konštatovanie, že jej otec nebol vypočutý, keďže ho osobne vypočul a jeho stav zhodnotil psychiater, preto nejde o prípad, kedy by sa súd mal rozhodnúť len na základe jej tvrdenia bez toho, aby nikto nevidel a nevypočul posudzovanú osobu. Za nesprávne právne posúdenie veci považovala záver prvoinštančného súdu o nesvedčení dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, keďže osvedčila duševnú poruchu otca, ktorá ho vylučuje zo schopnosti uskutočňovať konkrétne právne úkony a iným spôsobom ako nariadením neodkladného opatrenia, nie je možné posudzovaného umiestniť do zariadenia poskytujúceho sociálnu starostlivosť, pričom bez občianskeho preukazu nikto ho do takého zariadenia neprijme, a tiež psychiater konštatoval nutnosť jeho inštitucionalizácie. Lekárskou správou psychiatra preukázala chronicky narušenú osobnosť a nespolupracovanie jej otca, ktorý sa sám do zariadenia neumiestni, preto pre také prípady je určený inštitút neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd sa zaoberal len sociálnou poisťovňou a preberaním dôchodku, avšak nevzal do úvahy najmä potrebu umiestnenia jej otca do zariadenia poskytujúceho sociálnu starostlivosť, a teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v napadnutom uznesení konštatuje, že stav jej otca dlhodobo trvá minimálne od augusta 2023 a nesprávne zistil skutkový stav, keď neposúdil a nevzal do úvahy udalosť z 22.03.2024, kedy jej otec nekontrolovane púšťal množstvo vody v byte, čím mohol spôsobiť reálnu škodu na majetku susedov v bytovom dome, a len rýchlym zásahom vlastníka bytu a pracovníkov SBD nedošlo k väčším škodám, pričom je dôvodná obava, že nabudúce to bude požiar v byte alebo pustenie plynu, reálne hrozí škoda na majetku a zdraví obyvateľov bytového domu. Na uvedenú skutočnosť poukazovala a súd ju nezohľadnil, zameral sa len na správu exekútorky z augusta 2023, čo vytvára domnienku, že nejde o neodkladnú vec.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a contrario, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie.
6. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony otca navrhovateľky A. B.. Spolu s návrhom navrhovateľka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala ustanovenia za opatrovníka posudzovaného, v zmysle čoho by bola oprávnená povinnú osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, zastupovať a spravovať jej majetok v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, teda zastupovať posudzovaného pred zariadeniami poskytujúcimi sociálnu starostlivosť za účelom jeho umiestnenia a pred Sociálnou poisťovňou vo veci výplaty sociálnych dávok, najmä starobného dôchodku a to do rozhodnutia vo veci samej. Prvoinštančný súd predmetný návrh zamietol, a to jednak z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov s poukazom na skutočnosti uvádzané v návrhu, ktoré už pretrvávajú dlhodobo minimálne od augusta 2023 a tiež vzhľadom na konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré je vážnym zásahom do sféry súkromného života ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby a možno k nemu pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na základe podrobne vykonaného dokazovania, ktoré nemal v danom štádiu konania prvoinštančný súd osvedčené a vychádzal len na základe argumentov navrhovateľky, ktoré považoval za neopodstatnené.
8. Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že ide v poradí o tretí návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia s totožným petitom, medzi tými istými účastníkmi konania a z tých istých dôvodov, o ktorom bolo už rozhodnuté Okresným súdom Galanta, a to uznesením č. k. 5Ps/9/2023-13 zo dňa 23.11.2023, v ktorom konaní sa navrhovateľka opätovne domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola ustanovená za opatrovníka svojho otca A. B., a to v zastupovaní menovaného pred všetkými zdravotníckymi zariadeniami alebo zariadeniami poskytujúcimi sociálnu starostlivosť a pred Sociálnou poisťovňou a jej pobočkami vo veci výplaty sociálnych dávok, najmä starobného dôchodku, pričom predmetný návrh odôvodnila lekárskou správou ošetrujúceho lekára, podľa ktorej sa jej otec dlhodobo odmieta podrobiť lekárskym prehliadkam, bol vyradený z evidencie, trpí duševnou poruchou, nemá občiansky preukaz, nepreberá si dôchodok od roku 2019, prišiel o byt, pričom uvádzala totožné dôvody pre vyhovenie návrhu, špecifikované v bode 2 predmetného uznesenia, ktorým bol jej návrh zamietnutý. Následne bolo konanie uznesením č. k. 5Ps/9/2023-34 zo dňa 13.03.2024 zastavené. Ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala navrhovateľka dňa 25.03.2024 s totožným petitom a založený na tých istých dôvodoch, o ktorom rozhodol Okresný súd Galanta uznesením č. k. 5Ps/9/2023-40 zo dňa 02.04.2024, ktoré uznesenie bolo odôvodnené v zásade rovnakými dôvodmi uvedenými v bode 15 a 16 predmetného uznesenia a zároveň dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala navrhovateľka totožné v bode 2 predmetného uznesenia.
9. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka "procesné podmienky", nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl.CSP , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP...), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Ustanovenie § 329 ods. 3 je v CSP z hľadiska systematického zaradené do prvého dielu o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach, tretej hlavy tretej časti upravujúcej
osobitné procesné postupy (§ 265 až 354 CSP), sa teda týka opatrenia súdu ako osobitného, výsostne procesnoprávneho inštitútu a prostriedku bezodkladnej ochrany a nápravy porušených práv oprávnených subjektov. Z tohto systematického zaradenia, definičného vymedzenia a procesnoprávneho charakteru neodkladného opatrenia (obdobne i zabezpečovacieho opatrenia) vyplýva, že § 329 ods. 3 CSP má prednosť pred úpravou v § 230 CSP, zaradenou do druhej časti o konaní v prvej inštancii (§ 156 až 264 CSP).
14. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal procesnými podmienkami pri rozhodovaní o predmetnom návrhu, ktorý podala navrhovateľka totožný ako v konaní vedenom pod sp. zn. 5Ps/9/2023, v ktorom konaní bol totožný návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý na č. l. 40 dňa 02.04.2024. Predmetnému uzneseniu predchádzalo uznesenie o zamietnutí návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 23.11.2023, avšak už pri druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa prvoinštančný súd nevenoval danej skutočnosti a opätovne bol druhýkrát zamietnutý návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Teda ide v poradí o tretí návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia s tým istým predmetnom konania, založený na tých istých skutkových a právnych skutočnostiach, argumentoch a medzi tými istými účastníkmi.
15. Z hľadiska odvolacím súdom preferovanej materiálnej ochrany aj procesných práv strán, a z tohto dôvodu za použitia extenzívneho výkladu hypotézy procesného § 329 ods. 3 CSP, bolo potrebné v tomto prípade vychádzať z nezmenených skutkových okolností významných pre rozhodnutie, a preto právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý druhý návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí prekážku rozhodnutej veci, v dôsledku čoho prekážka veci rozhodnutej stále prítomná nedovoľuje súdu, aby vec nanovo prejednal a rozhodol.
16. Vzhľadom na vyššie vedené odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 265 CMP a § 262 ods. 1 CSP).
18. Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).