Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. C. XXXX/XX, XXX XX N., štátny občan Slovenskej republiky proti žalovanému: X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX Y. W. Q., štátny občan Slovenskej republiky, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e právo spoločného nájmu strán sporu žalobkyne F. L., narodenej XX.XX.XXXX a žalovaného X. L., narodeného XX.XX.XXXX k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXXX, vchod XX, na W. C. v N., pozostávajúceho z dvoch izieb, balkóna a príslušenstva.

II. U r č u j e, že byt bude ďalej užívať ako výlučná nájomníčka a členka Stavebného bytového družstva Lučenec žalobkyňa F. L..

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2017 domáhala zrušenia práva spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXXX, vchod XX, na W. C. v N., postaveného na parcelách č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, pozostávajúcemu z dvoch izieb, balkóna a príslušenstva s tým, že súd určí, že výlučnou nájomníčkou tohto bytu a členkou Stavebného bytového družstva Lučenec bude žalobkyňa. V žalobe uviedla, že byt v súčasnej dobe strany sporu spoločne neužívajú, nakoľko žalovaný ešte pred rozvodom manželstva dňa 26.04.2002 opustil spoločnú domácnosť. K tomuto dátumu bol zrušený aj jeho trvalý pobyt v byte. V byte býva žalobkyňa so synom Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom strednej školy. Všetky náklady súvisiace s bytom hradí výlučne žalobkyňa. Napriek tomu spoločný nájom bytu nezanikol a o ďalšom trvaní nájmu sa strany sporu nedohodli. Žalobkyňa žiadala žalovaného, aby podpísal dohodu o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu, žalovaný však na žiadosť nereagoval.

2. Žalovaný sa postupom podľa § 167 Civilného sporového poriadku k žalobe vyjadril a uviedol, že nesúhlasí s údajmi uvedenými v žalobe o celkovej výmere bytu v m2 a žiadal o výmer z bytového družstva. Zároveň uviedol, že žiada o majetkoprávne vysporiadanie.

3. Žalobkyňa na súdnom pojednávaní dňa 11.05.2018 uviedla, že žalovaný býval v spoločnom byte do roku 2002, kedy sa odsťahoval. Spoločnú domácnosť opustil ešte pred rozvodom manželstva. Manželstvo bolo uzatvorené v roku 1990, právoplatne rozvedené bolo v roku 2014. Odkedy žalovaný opustil spoločnú domácnosť, neprispieval na chod domácnosti, ani sa nepodieľal na úhrade nákladov

spojených s užívaním bytu. Žalobkyňa viackrát vyvinula snahu dohodnúť sa na zrušení práva spoločného nájmu bytu, ale žalovaný na tieto snahy nikdy nereagoval. Dňa 13.02.2017 mu preto žalobkyňa poslala návrh dohody o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu. Ani na tento však nereagoval ani slovne, ani písomne. V byte žalobkyňa žije naďalej so synom Y., ktorý je už toho času plnoletý, ale ešte stále navštevuje strednú školu. Po tom, čo žalovaný opustil spoločnú domácnosť, v byte žila aj dcéra L., ktorá je toho času už plnoletá, v byte má však naďalej evidovaný trvalý pobyt. Nájomnú zmluvu k bytu strany sporu pôvodne uzatvárali so stavebným bytovým družstvom ako manželia. Byt do ich nájmu prešiel po matke žalobkyne A. F.. Podľa vyjadrenia žalobkyne sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovaného, že mu vyhodila z bytu veci. Žalovaný si postupne odniesol veci, z domácnosti odniesol aj televízor s tým, že je pokazený a nechá ho opraviť v Y. W. Q.. Doteraz sú v pivnici poháre po jeho prababke, knižky a taniere, pre ktoré si neprišiel, hoci mu žalobkyňa povedala, že si ich môže hocikedy vyzdvihnúť. V roku 2015 žalovaný poslal žalobkyni sms správu, aby všetky veci po ňom nechala deťom a dala mu konečne pokoj.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou celkom nesúhlasí, pretože on mal predtým byt vo U. V., ktorý bol rovnaký ako tento byt v N.Č.. Ten sa predal a svokre sa vyplatilo 240.000,- Sk, za čo si kúpila jednoizbový byt. Nie je pravdou, že v roku 2002 opustil domácnosť. Išiel pracovať do Y. W. Q., kde robil kotolníka. Keď sa vrátil späť, veci mal pred domom pobalené a ešte mu zo súdu prišlo rozhodnutie, že sa nestará o deti a má platiť výživné. Spätne musel doplácať alimenty. Je pravdou, že od roku 2002 za byt neplatil, keďže v byte nebýval. V byte s manželkou zostali ich vtedy maloleté deti. V súčasnosti býva v Y. W. Q. pri svojej matke. Uviedol, že žiada o celkové majetkovoprávne vyporiadanie majetku, ktorý nadobudli počas manželstva. Nesúhlasí s tým, aby sa výlučnou nájomníčkou bytu stala žalobkyňa. Rovnako uviedol, že sa mu nepáči a také veci by sa nemali stávať, že v nájomnej zmluve zo stavebného bytového družstva bola nesprávne uvedená výmera bytu a rovnako v opravnom výmere, ktorý mu stavebné bytové družstvo zaslalo, bol nesprávne uvedený jeho dátum narodenia. Na záver uviedol, nech mu žalobkyňa dá jeho veci a nechce nič viac a jeho matke nech dá za záhradu 15 000,- korún.

5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21P/48/2014-21 zo dňa 22.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 o rozvode manželstva strán sporu, nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a Stavebným bytovým družstvom Lučenec, výmeru k bytu č. XX na W. C. č. XX v N., čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie N., potvrdenia Mesta Lučenec, výzvy žalobkyne na uzavretie dohody o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu, podacieho lístka, potvrdenia o návšteve školy, opravného výmeru, dodatku č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 02.05.1997 a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z nájomnej zmluvy zo dňa 02.05.1997 vyplýva, že Stavebné bytové družstvo Lučenec odovzdalo dňom 01.05.1997 byt č. XX na X. poschodí bytového domu v N. na W. republiky č. XX do nájmu svojmu členovi F. L. pri spoločnom členstve s manželom. Právo spoločného nájmu má manžel X.. Spolu s užívateľom bytu bude v byte bývať dcéra L.. Byt pozostáva z dvoch izieb o celkovej výmere 36 m2.

7. Z výmeru Stavebného bytového družstva Lučenec č. 612/Si/97 zo dňa 06.05.1997 vyplýva, že predstavenstvo Stavebného bytového družstva na svojom zasadnutí dňa 30.04.1997 v zmysle čl. 17 a 18 Stanov Stavebného bytového družstva vzalo na vedomie dohodu o prevode členských práv a povinností spísanú medzi F. L. a A. F. a pridelilo žalobkyni dvojizbový družstevný byt v N., W. C. XX, č. bytu XX o celovej výmere 36 m2, X. poschodie. Zostatková hodnota členského podielu bytu k uvedenému dňu činila 20 915,- Sk a anuita k 30.04.1997 bola 10 345,- Sk. Finančné vysporiadanie na základe dohody sa uskutočnilo bezfinančne.

8. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 21P/48/2014-21 zo dňa 22.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014, bolo manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli dňa 10.03.1990 v Lučenci, rozvedené.

9. Dňa 14.02.2017 zaslala žalobkyňa žalovanému doporučene návrh dohody o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu s tým, že žalobkyňa bude ďalej užívať byt ako jediný nájomca, ktorému zostane aj výlučné členstvo v bytovom družstve. Žalovaný na návrh dohody nijakým spôsobom nereagoval, preto žalobkyňa dňa 27.12.2017 podala na súde žalobu o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi.

10. Dňa 20.12.2017 bol vyhotovený dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 02.05.1997, ktorým bol nahradený čl. 2 nájomnej zmluvy novým znením: „Byt pozostáva z 2 izieb, kuchyne, kúpeľne, WC a príslušenstva bytu (pivnica) v súlade s vypracovanou projektovou dokumentáciou domu a bytu, o celkovej výmere 82,88 m2.“. Ostatné články nájomnej zmluvy zostali v platnosti bez zmeny.

11. V opravnom výmere Stavebného bytového družstva Lučenec č. 216/Ko/2017 zo dňa 20.12.2017, ktorý bol adresovaný žalobkyni aj žalovanému, je uvedená celková výmera bytu 82,88 m2.

12. Podľa § 700 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

13. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

14. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

15. Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

16. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobkyňa a žalovaný ako manželia uzatvorili zmluvu o nájme bytu s prenajímateľom Stavebné bytové družstvo Lučenec dňa 02.05.1997. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo právoplatne rozvedené dňa 31.12.2014. Žalovaný sa ešte pred rozvodom manželstva so žalobkyňou odsťahoval zo spoločného dvojizbového bytu č. XX na X. poschodí v dome súp. č. XX na W. C. v N. a podľa vyjadrenia žalobkyne, ktoré žalovaný potvrdil, sa tam fyzicky nezdržiava od roku 2002, pričom si odsťahoval väčšinu svojich vecí. V byte zostala bývať žalobkyňa s ich spoločnými, v tom čase maloletými, deťmi. Doposiaľ býva žalobkyňa v byte so synom Y., ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole. Veci, ktoré žalovanému v byte zostali (poháre po prababke, knihy, taniere) a ktoré sa nachádzajú zbalené v pivnici, si doposiaľ žalovaný nevyzdvihol, hoci ho o to žalobkyňa žiadala. Od roku 2002 byt užíva výlučne žalobkyňa a taktiež uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním. Z uvedeného dôvodu súd zrušil právo spoločného nájmu predmetného bytu a rozhodol, že byt bude ďalej ako výlučná nájomníčka a členka Stavebného bytového družstva Lučenec užívať žalobkyňa.

17. Záverom súd poznamenáva, že nesprávne uvedená výmera bytu v nájomnej zmluve a v pôvodnom výmere vystavenom Stavebným bytovým družstvom Lučenec je vo vzťahu k predmetu a výsledku tohto konania bez právnej relevancie. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že nájomcom bytu od roku 1997 bol aj žalovaný a preto mohol túto skutočnosť namietal už skôr.

18. Pokiaľ žalovaný žiadal o vyporiadanie majetku nadobudnutého so žalobkyňou za trvania manželstva, v tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/26/2010 zo dňa 01.01.2011 (Zo súdnej praxe č. 3/2011), podľa ktorého s konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne; na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd otázku majetkového vyporiadania strán sporu po rozvode manželstva v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu nemohol riešiť.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 aj bez návrhu tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže v spore mala plný úspech. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).