Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/318/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty č. 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na Vŕšku č. 12, proti žalovanej O. Q., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v D., K. č. 9, o zaplatenie 764 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 12C/203/2016-41 zo dňa 21.4.2017 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania tak, že z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi okrem sumy 590 € s prísl. aj sumu 174 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.3.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť zaplatiť žalobcovi sumu 590 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.3.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

2. Rozhodol tým, že o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 764 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.5.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu pritom žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou uzavrel dňa 20.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej 600 eur, za úrok 20 % z istiny, (teda 120 eur) a servisný poplatok vo výške 9 % z istiny, t.j. 54 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú dlžnú sumu 774 eur v 13 mesačných splátkach, a v zmluve bola dohodnutá RPMN vo výške 50,22 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 44,06 %. Žalovaná z úveru uhradila dňa 20.10.2014 len sumu 10 eur, a preto žalobca jej písomne dňa 8.5.2015 oznámil stratu výhody splátok a upozornil ju na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.6.2015 žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 9.5.2015 a ku dňu podania žaloby dlžná čiastka predstavuje žalovanú sumu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní ostala nečinná. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov v súlade s § 297 písm. b/ CSP.

3. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (§ 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1), podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa § 517 ods. 1,2, § 563 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ods. 1 vl.nar. SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že predmetná zmluva bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská a túto zmluvu podrobil sudcovskej kontrole s poukazom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. účinného do 31.12.2014 a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, a preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

5. Dôvodil, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto zaviazal žalovanú zaplatiť len istinu poníženú o 10 €, ktorá žalovaná už uhradila, t.j. 590 €. Súd konštatoval, že žalobca dodržal zákonom stanovený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože najskôr výzvou upozornil žalovanú na zosplatnenie dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní a následne oznámil zosplatnenie úveru žalovanej ku dňu 9.5.2015. Avšak žalobca nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení úveru žalovanej skutočne doručil, t.j., že sa dostalo do jej dispozičnej sféry, keďže podací hárok nepovažoval za hodnoverný dôkaz o doručení oznámenia o zosplatnení úveru žalovanej. Preto súd za výzvu na plnenie považoval doručenie žaloby žalovanej 14.3.2017, pričom dňom nasledujúcim bola povinná plniť a do omeškania sa dostala 16.3.2017. Žalobcovi tak patria zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od tohto dátumu. V lehote na splnenie povinnosti rozhodol súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 225 ods. 2 s tým, že pomer žalobcovho úspechu vo vzťahu k úspechu žalovanej predstavuje 54 % a tak žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.

7. V zákonnej lehote proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a to z dôvodu nesprávneho výkladu zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na danú vec v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie okrem iného aj tým, že posudzovaná zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) O.s.p. a to, že neobsahovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že v článku III. bod 2 zmluvy je uvedené, že termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní. Podľa názoru odvolateľa takéto stanovenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je jasné, presné a dostatočné, pretože toto určenie nie je zavislé od žiadnych okolností a náhodilostí, ale len odo dňa uzavretia zmluvy. Vnútroštátna právna úprava jednoznačne neustanovuje akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný, teda neobstojí ani požiadavka špecifikovať termín konečnej splatnosti výhradne konkrétnym dátumom. Ďalej považoval za potrebné uviesť, že vnútroštátna úprava taktiež nevyhovuje požiadavke Článku 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23.04.2008, ktorý stanovuje požiadavky na náležitosti zmluvy o úvere, keďže túto náležitosť zmluvy nepozná a hlavne nezakotvuje. Aj keď vnútroštátna úprava o náležitosti konečnej splatnosti zmluvy nie je v súlade s komunitárnym právom, aj tak žalobca tejto požiadavke vyhovel, keďže termín konečnej splatnosti uviedol ako konkrétny deň od uzatvorenia zmluvy, čo je jasné a presne vypočítateľné a dá sa to považovať za splnenie podmienky, nakoľko aj Súdny dvor Európskej únie uviedol, že stačí uviesť podmienky, ktoré umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotu identifikovať dátumy (viď. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09.11.2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, sp. zn. C-42/15). V tomto smere poukázal aj na známu judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 24Co/795/2014 zo dňa 26.08.2015, rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp, zn. llCo/31/2014 zo dňa 21.02.2017). Povinnosti aplikácie kumunitárneho práva dal odvolateľ do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora z 09.03.1978, sp. zn. 106/77 (Simmenthal), kde táto súdna inštitúcia dospela k názoru, že Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom. Obdobný právny názor vyslovil aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze sp. zn. PL- US 3/09- 378 zo dňa 26.01.2011. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice II v jeho napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie žalobe aj v zamietavej časti a uloží súdu prvej inštancie povinnosť, aby rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania.

8. Zo strany žalovanej písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý výrok rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. mája 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

10. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h/ CSP. Ako vyplýva z obsahu odvolania, žalobca napadol zamietavý výrok rozsudku len v časti zamietnutia prevyšujúcej sumy s prísl., nenapadol však časť zamietavého výroku, týkajúcu sa začiatku omeškania a výšku úrokov z omeškania, ako ju posúdil súd privej inštancie pri svojom zaväzujúcom výroku rozsudku.

12. Súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bez poplatkov len z dôvodu absencie termínu konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v úverovej zmluve. Dôvodné sú námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia výsledkov dokazovania ohľadne tohto záveru súdu. Odvolací súd zdieľa názor odvolateľa, že v zmluve je dostatočným a nezameniteľným spôsobom vyjadrená konečná splatnosť úveru (380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní).

13. Podľa 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Keďže súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz, následne nesprávne vec právne posúdil a čiastočne zamietol žalobu, keď úver považoval za bezúročný a bezpoplatkový len pre neuvedenie konečnej splatnosti úveru, odvolací súd zmenil tento zamietavý výrok rozsudku a zaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy 174 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 16.3.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore zmenil odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania a priznal žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v plnom rozsahu ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .