Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/230/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803 v zastúpení Tomáš Kušnír, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovanej: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. XX, o zaplatenie 476,23 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 476,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 54,56 EUR od 28.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 62,30 EUR od 26.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 42,58 EUR od 26.09.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,99 EUR od 27.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo 38,34 EUR od 26.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 237,46 EUR od 26.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 476,23 Eur s príslušenstvom, pričom takúto žalobu odôvodnil tým, že mu bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 uzavretá medzi postupcom Slovak Telekom, a. s. a ním postúpená pohľadávka voči žalovanej. Táto pohľadávka vznikla právnemu predchodcovi žalobcu z titulu zmluvy zo dňa 15.04.2015, č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb s tým, že napriek tomu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby, tak tá nezaplatila cenu stanovenú v zmluve, ako aj v cenníku. Z uvedených dôvodov tak právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby, ktoré však tá neuhradila. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorá bola uplatnená z titulu porušenia záväzku viazanosti, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na skutočnosť, že má degresívny charakter a bola vypočítaná podľa vzorca v závislosti od toho, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností, pričom vyjadruje denné klesanie zo základu pre jej výpočet počas plynutia doby trvania viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb. Z uvedených dôvodov má za to, že takáto zmluvná pokuta je v súlade s právnymi predpismi.

2. Súd následne doručil žalobu žalovanej spolu s výzvou v zmysle § 167 ods. 2 do vlastných rúk a to dňa 16.02.2018, pričom žalovaná sa v lehote určenej súdom nevyjadrila, a preto súd nariadil vo veci pojednávanie. Pojednávanie bolo nariadené na deň 10.05.2018, pričom pojednávania sa nezúčastnil PZ žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, a to elektronickým podaním zo dňa 02.05.2018. Zároveň právny zástupca žalobca súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň sa pojednávania

nezúčastnila ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti vykonal pojednávanie v neprítomnosti PZ žalobcu ako aj žalovanej, a to v zmysle § 180 CSP.

3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dokladov: žaloby, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, dodatok k zmluve o poskytnutí verejných služieb zo dňa 15.04.2015, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.04.2015, všeobecné podmienky, cenník, faktúry z čl. 62-68, výzva k úhrade, elektronické podanie žalobcu z čl. 90-95, odstúpenie od zmluvy čl. 96, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci: právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 15.04.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytovať telekomunikačné služby, a to program služieb Happy XL NAJ za dohodnutú cenu. V ten istý deň uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaná dodatok k takejto zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej mobilný telefón Sony Xperia M2 za akciovú kúpnu cenu 19,- Eur, pričom neakciová maloobchodná cena za takýto telefón bola 229,- Eur. Právny predchodca žalobcu a žalovaná si tiež dohodli zmluvnú pokutu vo výške 330,- Eur v prípade ak žalovaná poruší záväzok viazanosti, pričom tento záväzok viazanosti v zmysle čl. 3 takéhoto dodatku pozostával z povinnosti po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, využívať jeho služby a nevykonať taký úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy. Zároveň sa žalovaná tiež zaviazala riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Porušením záväzku viazanosti preto v zmysle tohto článku bola aj výpoveď zmluvy účastníkom, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla, ako aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie zmluvy. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 330,- Eur, pričom žalovaná sa dohodla zaplatiť takúto zmluvnú pokutu ak dôjde k porušeniu záväzku viazanosti s tým, že zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavovala aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku, pričom benefitmi sa rozumel súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníku, ako aj zľavy z ceny mobilného telefónu, ktorý predstavoval rozdiel medzi akciovou a neakciovou kúpnou cenou, ak bol na základe tohto dodatku poskytnutý mobilný telefón. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti bola suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku, s tým, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca (vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet). Takýto vzorec vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas doby plynutia viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Následne súčasťou takejto zmluvy a jej dodatku boli aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom ako aj prílohy k všeobecným podmienkam, ktoré podrobnejším spôsobom upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Okrem toho súčasťou takejto zmluvy bol aj cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, ktorý upravoval jednotlivé poplatky, ktoré bol oprávnený si vyúčtovať právny predchodca žalobcu. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou zo dňa 08.09.2015 žalovanej sumu 67,37 Eur, faktúrou zo dňa 08.10.2015 sumu 45,98 Eur, faktúrou zo dňa 08.08.2015 sumu 67,29 Eur, faktúrou zo dňa 08.07.2015 sumu 54,56 Eur, faktúrou zo dňa 08.11.2015 sumu 58,14 Eur, faktúrou zo dňa 08.05.2016 zmluvnú pokutu. Výzvou k úhrade zo dňa 16.10.2017 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 súd zistil, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky z titulu poskytovaných telekomunikačných služieb a to spolu s príslušenstvom. Z dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá bola predložená zo strany žalobcu vyplýva, že predmetom postúpenia pohľadávok, bola aj pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej. Z elektronického podania žalobcu zo dňa 26.04.2018 súd zistil, že žalobca trvá na dohodnutej zmluvnej pokute a to z dôvodu, že žalovaná porušila riadne a včas svoju povinnosť platiť cenu za poskytnuté služby, s tým, že ide o degresívnu zmluvnú pokutu vo výške 237,46 Eur, pričom právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy dňa 26.05.2016. Podľa názoru žalobcu, zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s dodatkom a zohľadňovala benefity poskytnuté účastníkovi a zároveň vyjadruje tiež denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy, resp. prerušenia poskytovania služieb. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty vychádzala zo vzorca, ktorého základ pre výpočet zmluvnej pokuty bol 330,- Eur, pričom

počet dní uplynutých z doby viazanosti bol 205, celkový počet dní doby viazanosti bol 731 a základ pre výpočet bol 330. Z odstúpenia od zmluvy poskytovania verejných služieb zo dňa 26.05.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou o poskytovaní verejných služieb a to listom zo dňa 25.05.2016, s účinnosťou od 05.06.2016 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti, a to v zmysle § 44 ods. 1 písm. b) a § 42 ods. 12 Zákona č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách.

4. Podľa § 52 ods.1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

6. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

8. Podľa § 44 ods. 1, 2 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252315'&ucin-k-dni='31.%208.2014'>,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252346'&ucin- k-dni='31.%208.2014'>, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z.%252359'&ucin-k-dni='31.%208.2014'>,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <aspi://module='ASPI'&link='351/2011%20Z.z. %252375'&ucin-k-dni='31.%208.2014'>,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

9. Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

10. Súd na základe vyššie uvedených dôkazov považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, vrátane dodatku, pričom takúto zmluvu uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba, nepodnikateľ a právny predchodca žalobcu ako právnická osoba podnikajúca v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. Súd tiež za nesporné považoval skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodával žalovanej telekomunikačné služby, pričom tá nezaplatila dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Právny predchodca žalobcu pri poskytovaní služieb a uzatváraní zmluvy a jej dodatku postupoval ako právnická osoba - podnikateľ, ktorý poskytuje takéto služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ nemohla ovplyvniť obsah uzavretej zmluvy, resp. jej dodatku, pretože ten bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu a žalovaná ho musela prijať ako celok, alebo odmietnuť. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaná mala postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tak vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah. Súd za nesporné tiež považoval skutočnosť, že právnym predchodca žalobcu platným spôsobom odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb v dôsledku čoho došlo k zrušeniu takejto zmluvy, pričom právny predchodca žalobcu následne postúpil pohľadávku voči žalovanej žalobcovi. Žalobca je tak aktívne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení pohľadávok bola dojednaná platným spôsobom a v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd považoval, vzhľadom aj na nečinnosť žalovanej, ktorá nárok žalobcu nerozporovala čo do dôvodu a výšky za dôvodný v celom rozsahu, pretože ten listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť takéhoto nároku. Pokiaľ ide o nárok

vyplývajúci zo dohodnutej zmluvnej pokuty tak tá bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnutá písomnou formou v uzavretom dodatku v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku vyplýva okrem iného vyššie uvedený záväzok viazanosti, pričom pre prípad jeho porušenia sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu. Za nesporné súd považoval tiež skutočnosť, že žalovaná následne porušila svoj záväzok viazanosti tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu odstúpil od uvedenej zmluvy, pričom v prípade porušenia takejto zmluvnej povinnosti sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorej základ - počiatočná suma, ktorá mala klesať bola dohodnutá vo výške 330 EUR. Zmluvná pokuta bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb. Súd preskúmal uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 237,46 EUR, pričom pri posudzovaní jej primeranosti musel prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti ako aj na charakter pohľadávky, ktorú takáto pokuta zabezpečuje, pretože ide o pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedených dôvodov tak zmluvná pokuta musí byť v súlade so zásadou primeranosti vzájomných práv a povinností dodávateľa ako aj spotrebiteľa, pričom nesmie zakladať značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Súd po posúdení uvedených skutočností dospel k záveru, že dohodnuté ustanovenie o zmluvnej pokute nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zohľadňujú dĺžku doby, ktorá uplynula z doby viazanosti až do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, jej výška nie je neprimeraná vo vzťahu k plneniu, ktoré poskytol žalobca žalovanej / poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľavnený mobilný telefón/, pričom žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti už po uplynutí dvoch mesiacov od vzniku záväzkového vzťahu, keď nezaplatila cenu za poskytnuté služby . Z uvedených dôvodov tak dohodnutá zmluvná pokuta nespôsobuje takú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, že by bolo možné charakterizovať takúto zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho konanie žalovanej možno charakterizovať ako konanie, ktorého účelom bolo aj získanie vyššie uvedených benefitov za zvýhodnenú cenu, a preto ide o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalovanú podľa § 544 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie zmluvnej pokuty.

11. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, pričom výška úrokovej sadzby bola určená v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to § 3. Z vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s peňažným plnením, nakoľko nezaplatila v lehote splatnosti jednotlivé faktúry, a preto dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr sa dostala do omeškania s dlžnými sumami, ktoré jej boli vyúčtované.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).