Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/465/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej Q. V., S., O. XX, o zaplatenie 3 960,65 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 37C/180/2015-45 zo 17.7.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 3 960,65 € od 10.5.2013 do zaplatenia tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky vo výške 17,90 % ročne z istiny 3 960,65 € od 10.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Konanie o zaplatenie 8,73 € a úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 5,91 € od 10.5.2013 do zaplatenia zastavuje. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4 227,55 € s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 4 223,69 € od 10.5.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu o zaplatenie úroku 17,90 % ročne zo sumy 3 960,65 € od 10.5.2013 do zaplatenia zamieta. Žalobca má právo voči žalovanej na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou podanou uňho 17.3.2015 domáhal voči žalovanej, čo uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo žalobca tvrdil, čo prezentovala (čo navrhla) žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ako žalobca v písomnom podaní z 29.6.2017 špecifikoval žalobou uplatnený nárok a čo z podania vyplynulo, že vo veci vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. 25.10.2012 uzavreli strany konania Úverovú zmluvu č.XXXXX (č.l.6). Podľa jej obsahu (časť 1), vychádzajúc tiež z výpisu z úverového účtu žalovanej (č.l.5) poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky 4 000 € s tým, že sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky s dohodnutými úrokmi v percentuálnej výške 17,9 % ročne a pri ročnej percentuálnej miere nákladov 20,67 % vrátiť žalobcovi v 120 pravidelných mesačných splátkach po 72,14 € so splatnosťou 1. splátky 15.11.2012, so splatnosťou každej ďalšej splátky do 15. dňa v kalendárnom mesiaci a so splatnosťou poslednej splátky 17.10.2022. Z výpisu z informačného systému žalobcu (č.l.25) zistil, že žalovaná na splnenie svojho záväzku z úverovej zmluvy zaplatila 15.11.2012 72,14 €, 17.12.2012 72,14 € a 16.1.20113 20,04 €. Žalobca listom z 21.1.2013 (č.l.8) upozornil žalovanú na neuhradenie splátky 52,10 € a listom z 19.2.013 (č.l.9) na neuhradenie splátky 124,65 €. Listom zo 17.4.2013 (č.l.10) žalobca oznámil žalovanej uplatnenie predčasného zosplatnenia celého dovtedy nesplneného úveru, s výzvou na jeho splnenie vo výške 4 249,34 € v určenej lehote najneskôr do 9.5.2013. Žalovaná v konaní netvrdila a ani vykonaným dokazovaním nezistil aby po zosplatnení úveru žalobcovi hoc len čiastočne plnila (nesporná skutočnosť). Takto zistený skutkový stav posúdil najmä podľa týchto ust. zák.: Cituje znenie § 497,§ 499,§ 502 ods.1,§ 503,§ 506 Obch. zák.,§ 52,§ 53 ods.1-3,§ 517 ods.1 prvá veta, ods.2 O. z.,§ 9 ods. 1,2 zák.č.129/10 Z. z., účinného do 31.12.2012, a 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z., účinného do 31.1.2013. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z cit. právnej úpravy, posúdil uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v podstatnej časti. Vo svojom závere o dôvodnosti časti uplatneného nároku žalobcu vyšiel z preukázanej existencie obchodného záväzkového vzťahu účastníkov z úverovej zmluvy, s prvkami zmluvy spotrebiteľskej, založeného písomnou Úverovou zmluvou z 25.10.2012, ktorá vo svojom obsahu zaväzovala žalovanú splácať poskytnutý úver s dohodnutým úrokom a nákladmi spojenými s úverom (včítane poplatkov podľa sadzobníka navrhovateľa) v pravidelných mesačných splátkach v stanovenej výške a lehotách splatnosti a z preukázania tiež skutočnosti, že žalobca vzhľadom na omeškanie žalovanej dôvodne uplatnil predčasné zosplatnenie úveru, pričom v rozpore „z“ právnou povinnosťou vrátiť ostávajúcu časť z poskytnutých prostriedkov 3 960,65 €, zaplatiť splatné úroky 263,04 €, zaplatiť úroky z omeškania za omeškanie so zaplatením splátok do zosplatnenia celého dlhu 3,86 €, tento svoj záväzok na peňažné plnenie žalobcovi nesplnila ani v čase určenom ním vo výzve zo 17.4.2013 a ani neskôr do času vyhlásenia rozsudku. Zaplatenia tejto pohľadávky, spolu 4 223,39 €, sa tak domáhal žalobca dôvodne spolu s úrokmi z omeškania za omeškanie s jej zaplatením (mimo kapitalizovaných úrokov z omeškania 3,86 €) v zák. stanovenej percentuálnej výške odo dňa nasledujúceho po ním určenej splatnosti celého úverového záväzku až do zaplatenia. Zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku 17,90 % ročne zo sumy 3 960,65 € od 10.5.2013 do zaplatenia, vychádzajúc vo svojich úvahách z toho, že úrok je odplata za prenechanie peňažných prostriedkov nie sankciou za omeškanie a preto úroky patria veriteľovi od poskytnutia peňažných prostriedkov (§ 502 ods.1 Obch. zák.) do splatnosti záväzku vrátiť použité peňažné prostriedky (§ 503 ods.1 Obch. zák.) alebo ich časť (§ 503 ods.2 Obch. zák.), s tým, že v prípade skoršieho splatenia úroky patria len do skutočného vrátenia (§ 503 ods.3 Obch. zák.). Od zosplatnenia úverového záväzku sa dlžná suma úverovej istiny ďalej neúročí zmluvným úrokom a omeškanie s plnením záväzku vrátiť úver a zaplatiť úroky ma za následok vznik nároku veriteľa na úroky z omeškania, a to ako z úverovej istiny, tak aj zo sumy úrokov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 261 ods.1,2 (ich znenie cituje) tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech (uplatnené úroky predstavovali len prísl. pohľadávky). Podľa cit. § 262 ods.2 rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. II. Proti zamietavej časti predmetného rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e: Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nasledujúce argumenty: 1. Zamietol jej žalobu v časti o zaplatenie úroku 17,90 % ročne zo sumy 3 960,65 € od 10.5.2013 do zaplatenia, vychádzajúc vo svojich úvahách z toho, že úrok je odplata za prenechanie peňažných prostriedkov nie sankciou za omeškanie a preto úroky patria veriteľovi od poskytnutia peňažných prostriedkov (§ 502 ods.1 Obch. zák.) do splatnosti záväzku vrátiť použité peňažné prostriedky (§ 503 ods.1 Obch. zák.) alebo ich časť (§ 503 ods.2 Obch. zák.), s tým, že v prípade skoršieho splatenia úroky patria len do skutočného vrátenia (§ 503 ods.3 Obch. zák.). S uvedenými argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje rozhodnutie za nesprávne a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) C. s. p.]. K uplatneniu úroku po predčasnom zosplatnení uvádza: Má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Cituje znenie § 502 ods.1 a § 503 ods.3 Obch. zák. a z komentára IURA EDITION k Obch. zák. Z § 503 ods.3 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZSÚ; poznámka žalobkyne), v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obch. zák. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V uvedenom odkazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline 11Co/12/2017-90 z 31.1.2017, vydaný vo veci 5C/26/2016 vedenej na Okresnom súde Ružomberok. Podľa tohto rozhodnutia, keďže zmluva neobsahuje dohodu o úroku odlišnú od zák., platí § 497 Obch. zák. Cituje znenie § 497 Obch. zák. Vychádzajúc z tohto ust., obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Cituje znenie § 506 Obch. zák. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obch. zák., toto ust. upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok alebo 1 splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ust., naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ust. na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obch. zák. zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej republiky (voľný preklad z českého jazyka) v rozhodnutí 33Cdo 212/2014 z 21.8.2014, z odôvodnenia ktorého cituje. III. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že jej odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h) - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje v zmysle § 388 rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť jej žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň jej priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

4. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 474 tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

6. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 3 960,65 € od 10.5.2013 do zaplatenia, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 3 960,65 € od 10.5.2013 do zaplatenia, neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho v uvedenom výroku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky vo výške 17,90 % ročne z istiny 3 960,65 € od 10.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

9. Súd, pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 3 960,65 € od 10.5.2013 do zaplatenia, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.

10. Čo sa týka úrokov zo zmluvy o úvere (nie úrokov z omeškania) súdna prax zatiaľ nie je zjednotená, resp. ustálená (odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že na Najvyšší súd Slovenskej republiky bol podaný podnet na zaujatie zjednocovacieho stanoviska, či v prípade neplatenia úveru dlžníkom a následného odstúpenia od úverovej zmluvy zo strany veriteľa a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, má dlžník zaplatiť aj úroky ako cenu služby alebo iba úroky z omeškania).

11. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

12. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

13. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.