Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_38Cb-47-2015.pdf
PDF · 114.67 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/47/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: KOMAX SK s. r. o., so sídlom Špitálska 2190/55, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 765 878, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o určenie, že žalobca má nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu 03.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca si mohol na elektrinu vyrobenú v zariadení nachádzajúcom sa v obci X. s celkovým inštalovaným výkonom 0,998 MW v roku 2015 uplatniť právo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 309/2009 Z.z.“).
2. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že je výrobcom elektriny z obnoviteľného zdroja energie (slnečnej energie). Je vlastníkom energetického zariadenia nachádzajúceho sa v obci X. s celkovým inštalovaným výkonom 0,998 MW (ďalej aj len „Zdroj“), ktorý bol uvedený do prevádzky 21.12.2010. Žalobca vyrába v Zdroji elektrinu s právom na podporu podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. a v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ďalej aj len „Úrad“). Podpora spočíva v odbere elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je Zdroj, pripojený za cenu elektriny na straty a v doplatku. Podpora trvá do roku 2025. Podpora je žalobcovi poskytovaná prostredníctvom prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktorým je pre žalobcu žalovaný. Žalobca uzatvára na každý kalendárny rok zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát, v ktorých je upravená podpora. Prílohou zmlúv je rozhodnutie Úradu, ktorým je stanovená cena elektriny, za ktorú sa má od žalobcu vykupovať. V prípade žalobcu ide o rozhodnutie Úradu č. XXXX/XXXX/E- OZ z 08.10.2013 (ďalej aj len „Cenové rozhodnutie“), z ktorého vyplýva aj predpokladané množstvo elektriny vyrobené v Zdroji žalobcu v roku 2015. Cenovým rozhodnutím Úrad schválil pre žalobcu na roky 2014 až 2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 €/MWh bez DPH. Cenové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.11.2013. Cenové rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobcu 26.09.2013, ktorým žalobca požiadal Úrad o schválenie ním navrhovanej ceny elektriny určujúcej pre stanovenie výšky doplatku za elektrinu vyrobenú výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v rokoch 2014 až 2025. Súčasťou tejto žiadosti bolo predpokladané množstvo vyrobenej elektriny v období týchto rokov. Dňa 29.05.2014 žalobca poslal Úradu emailom tabuľku ORKA, čím si voči Úradu splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. Predmetné oznámenie bolo následne Úradu zaslané aj poštou. Dňa 01.08.2014 žalobca zaslal žalovanému poštou
oznámenie o predpoklade výroby elektriny na rok 2015, čím rovnako splnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. Napriek splneniu oznamovacej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. voči Úradu aj žalovanému a napriek tomu, že pred vydaním Cenového rozhodnutia žalobca poskytol Úradu všetky potrebné doklady, vrátane dokladov o predpokladanej výrobe v nasledujúcich rokoch a žalovanému poskytol doklady požadované pre uzavretie zmlúv, medzi ktorými boli aj doklady, ktorými si žalobca splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z., žalovaný žalobcovi listom z 08.01.2015 oznámil, že žalobca nemá nárok na podporu podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. z dôvodu, že porušil ust. § 4 ods. 2 uvedeného Zákona. Žalovaný nekonkretizoval, aká povinnosť alebo povinnosti mali byť žalobcom porušené a kedy a nepreukázal tvrdenú skutočnosť. Žalobca má za to, že žalovaný nie je osobou oprávnenou rozhodnúť o tom, či žalobcovi podpora podľa Zákona č. 309/2009 patrí alebo nie, nakoľko žiaden právny predpis mu takéto oprávnenie nepriznáva. Žalovaný nie je správnym ani súdnym orgánom, ktorému by toto oprávnenie prináležalo. Zároveň žalovaný odignoroval skutočnosť, že strata podpory podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.201 sa na žalobcu nevzťahuje, nakoľko jeho Zdroj bol uvedený do prevádzky pred 01.01.2014. Podľa prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. sa podmienky pre prevádzkovateľov zdrojov uvedených do prevádzky pred 01.01.2014 nemenia a nie je možné ich postihnúť sankciou v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. S odkazom na citáciu relevantných zákonných ustanovení žalobca ďalej uviedol, že podstatou jeho žaloby je snaha o ochranu práv, ktoré boli porušené, resp. ohrozené konaním žalovaného, ktorý žalobcovi svojvoľne a bez akéhokoľvek oprávnenia oznámil, že žalobca nemá nárok na podporu podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. pre rok 2015, nakoľko si nesplnil povinnosti stanovené týmto Zákonom. Žalobca zotrval na tom, že povinnosti splnil riadne a včas, hlavne povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. a zároveň porušenie povinnosti, ktoré je žalobcovi kladené za vinu, nemôže byť vo vzťahu k žalobcovi sankcionované stratou podpory, nakoľko ním prevádzkovaný Zdroj bol uvedený do prevádzky pred 01.01.2014. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na splnenie všetkých povinností vyplývajúcich mu najmä z ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 309/2009 Z.z., vrátane oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. Zároveň v ďalšej časti žaloby rozviedol argumentáciu, prečo na žalobcu sa strata nároku na podporu v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 nevzťahuje. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) žalobca uviedol, že v súvislosti so vzniknutým stavom, kedy žalovaný spochybnil oprávnenie žalobcu na poskytovanie podpory podľa Zákona č. 309/2009 Z.z., bez ktorej je podnikanie žalobcu nemožné, sa postavenie žalobcu stalo neistým v tom, či nárok na podporu má. Minimálne túto skutočnosť spochybňuje žalovaný, prostredníctvom ktorého sa samotná podpora poskytuje. Bez rozhodnutia súdu o navrhovanej otázke nie je možné dať spoľahlivú odpoveď na uvedený problém. Nakoľko žalobca má za to, že nárok na podporu má aj v roku 2015, avšak žalovaný to spochybňuje, je potrebné, aby o tejto otázke rozhodol súd.
3. V prílohe podanej žaloby žalobca predložil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. č.l. 22 spisu, Zmluvu o doplatku č. 225/2014/D č.l. 23 a nasledujúce spisu, Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX č.l. 28 a nasledujúce spisu, Rozhodnutie Úradu č. XXXX/XXXX/E-OZ z 08.10.2013 č.l. 34 spisu, návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky až 2015 č.l. 36 a nasledujúce spisu, tabuľku ORKA č.l. 42 spisu spolu s dokladom o odoslaní poštou č.l. 43 spisu, list žalobcu adresovaný žalovanému 15.01.2015 označený ako odvolanie a doručenie žiadosti o podpis zmluvy na doplatok a zmluvy na krytie strát na rok 2015 č.l. 45 a nasledujúce spisu, úradné výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv č.l. 47 a nasledujúce spisu, list žalovaného adresovaný žalobcovi 08.01.2015 č.l. 53 spisu a elektronická správa zasielaná Úradu 29.mája 2014 spolu s tabuľkou ORKA č.l. 55 a 56 spisu.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 20.10.2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podrobne popísal mechanizmus financovania poskytovanej podpory podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. a vyjadril sa k otázke významu notifikačnej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. Uviedol, že výrobcovia v zmysle Zákona č. 309/2009 Z.z. majú garantovanú výkupnú cenu za vyrobenú elektrinu počas doby 15 rokov. Garantovaná výkupná cena je výrazne vyššia ako trhová cena elektriny. Zákonom č. 309/2009 Z.z. bola žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy uložená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a výkupom elektriny na straty. Zákon tak určil, že štátom garantovaná podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bude realizovaná prostredníctvom prevádzkovateľov distribučných sústav a nie formou platby výrobcom priamo zo štátneho rozpočtu. Na to, aby žalovaný mal dostatok finančných
zdrojov na poskytnutie podpory, určil Úrad osobitnú tarifu - tarifu za prevádzkovanie systému. Túto účtuje žalovaný odberateľom pripojených k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch. Tarifu za prevádzkovanie systému určuje Úrad na kalendárny rok ako pevnú cenu v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu. Cenové konanie o určenie tarify za prevádzkovanie systému prebieha ex offo zo strany Úradu ku koncu kalendárneho roka a na správne určenie tarify za prevádzkovanie systému, sú potrebné oznámenia od výrobcov elektriny, či si uplatnia podporu a v akom rozsahu na nasledujúci rok. Pre správne určenie tarify za prevádzkovanie systému a vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory výrobcom elektriny, je nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 voči Úradu aj voči žalovanému. Informácia o predpokladanom množstve vyrobenej elektriny pre príslušný kalendárny rok je pre žalovaného podstatná aj z dôvodu, aby vedel, s akým objemom môže od výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov počítať pre pokrytie strát v distribučnej sústave. V prípade, že poplatok vyzbieraný formou tarify za prevádzkovanie systému od odberateľov nepostačuje na pokrytie podpory poskytovanej výrobcom elektriny podľa Zákona č. 309/2009 Z.z., nesie finančnú zodpovednosť za jej doplatenie žalovaný. Žalovaný je toho názoru, že žalobca si voči nemu v roku 2014 nesplnil riadne a včas notifikačnú povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z., v dôsledku čoho v súlade s ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. žalobca stratil právo na podporu pre rok 2015. V ďalších častiach písomného vyjadrenia sa žalovaný v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v podanej žalobe vyjadril k nesplneniu notifikačnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. žalobcom voči žalovanému, k aplikácii novely Zákona č. 309/2009 Z.z. vykonanej Zákonom č. 382/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014 aj na žalobcu a k oprávneniu žalovaného žalobcovi podporu v roku 2015 neposkytnúť. V závere písomného vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. včas, v dôsledku čoho žalovaný nemohol postupovať inak, než aplikovať ust. § 4 ods. 3 uvedeného Zákona. V prípade žalobcu tak nastala ex lege situácia, že nebolo možné jeho zariadenie na výrobu elektriny zaradiť v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle Zákona č. 309/2009 Z.z. Za účelové považuje žalovaný tvrdenie žalobcu, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny vyplýva aj z iných písomností doručovaných žalobcom žalovanému, nakoľko tým nemožno obísť zákonnú povinnosť žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. Výklad právnej normy, že oznamovacia povinnosť v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bola splnená inou písomnosťou predloženou podľa iného ustanovenia právneho predpisu, považuje žalovaný za neprípustný. Taktiež zdôraznil, že oznamovacia povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. nie je novou povinnosťou pre výrobcov elektriny a výrobcovia elektriny bez ohľadu na to, kedy bolo ich výrobné zariadenie uvedené do prevádzky, boli povinní si túto povinnosť splniť, čo však žalobca porušil.
5. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil list žalobcu adresovaný žalovanému 01.08.2014 označený ako Vec: doručenie faktúr, v prílohe ktorého žalobca zasielal žalovanému faktúry za dodávku elektrickej energie za mesiac júl 2014 (č.l. 246 spisu) spolu s faktúrami č. FV41400010 a FV41400009 s pečiatkou došlej pošty žalovaného 04.08.2014 (č.l. 247 a 249 spisu) a výpis z došlej pošty zo dňa 04.08.2014 (č.l. 251 spisu).
6. Žalobca v písomnom vyjadrení z 13.07.2017 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby. Tvrdenia žalovaného o jeho finančnej zodpovednosti za poskytnutie podpory označil za účelové. Žalovaný v systéme podpory plní výlučne funkciu sprostredkovateľa, ktorému sú poskytované prostriedky na vyplácanie podpory z vyzbieraných distribučných poplatkov, najmä tarify za prevádzkovanie systému od konečných odberateľov, ktorých výšku svojim rozhodnutím určuje Úrad. Štát tak prostredníctvom Úradu zabezpečuje, aby mal žalovaný dostatok financií na úhradu podpory výrobcom. Úrad nespochybnil, že žalobca si voči nemu splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z., čo vyplýva aj zo zoznamu výrobcov, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu. Žalobca je uvedený pod položkou č. 85. Pri stanovení sadzieb distribučných poplatkov a tarify za prevádzkovanie systému teda Úrad počítal aj so žalobcom a žalovaný potrebné finančné prostriedky má. Zotrval na tom, že voči žalovanému si splnil oznamovaciu povinnosť listom zaslaným žalovanému 01.08.2014, ktorým oznámil uplatnenie podpory na rok 2015 a predpokladané množstvo dodanej elektriny na tento rok spolu s faktúrami č. FV41400010 a FV4140009. Na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhol výsluch svedkov N. a vykonanie znaleckého dokazovania k posúdeniu skutočností, koľko listín sa nachádzalo v predmetnej obálke na podklade údajov podacieho hárka o váhe zásielky. Zároveň uplatnenie podpory aj na rok 2015 a predpokladané množstvo vyrobenej elektriny obsahovali aj ďalšie
dokumenty, ktoré boli preukázateľne v dispozícii žalovaného a boli mu známe. K 15.08. 2014 tak bola žalovanému známa skutočnosť uplatnenia nároku na podporu žalobcom za rok 2015 ako aj predpokladané množstvo dodanej elektriny v tomto roku. Zákon č. 309/2009 Z.z. nestanovuje konkrétnu záväznú formu splnenia oznamovacej povinnosti. Rovnako nestanovuje najskoršiu dobu, v ktorej je možné oznamovaciu povinnosť splniť. Zákon určuje len hornú hranicu, a to 15.08. kalendárneho roka. Za nepravdivý tak označil názor žalovaného, ktorý za splnenie oznamovacej povinnosti pokladá výlučne listinu takýmto spôsobom označenú a popiera, že oznamovacia povinnosť môže byť splnená aj inými listinami a dokumentmi obsahujúcimi požadované náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. doručenými do dispozície žalovaného. Rovnako sa žalobca nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne výkladu pojmu podmienky poskytovania podpory podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. vo väzbe na prechodné ust. § 18e ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. v súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa možnosti aplikácie sankcie podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. aj na zariadenia výrobcov elektriny, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014. V nadväznosti na vlastnú argumentáciu uviedol, že medzi podmienky podpory výroby elektriny v zmysle ust. § 18e ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. patrí aj splnenie oznamovacej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c). Pokiaľ by teda aj žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť, čo však urobil, nemohol by byť s ohľadom na predmetné ustanovenie postihnutý stratou podpory na jeden rok v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z.
7. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil listinu Sieťové poplatky a TPS stručné vysvetlenie č.l. 286 spisu, zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 Zákona č. 309/2009 Z.z. zverejnený na internetovej stránke Úradu č.l. 289 a nasledujúce spisu, listinu označenú ako Vec: vrátenie zásielky z 25.03.2015 č.l. 302 spisu, základné informácie o spoločnosti OKTE, a.s. č.l. 303 spisu a plnomocenstvo udelené žalobcom spoločnosti EMU elektrosystems, s.r.o. č.l. 306 spisu.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 20.09.2017 zotrval na tom, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva a s argumentmi žalovaného uvedenými v žalobe a následnom písomnom vyjadrení nesúhlasí. Zotrval na tom, že žalobca si k 15.08.2014 nesplnil voči žalovanému oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z., v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného postupovať podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. Žalovaný ďalej poukázal na konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL.ÚS 50/2015 o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo veci namietaného nesúladu § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, o ktorom Ústavný súd vo veci samej rozhodol tak, že návrhu skupiny poslancov nevyhovuje. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalovaný poukázal na podľa jeho názoru zásadné závery vyslovené v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky pre posúdenie prejednávanej veci. Zotrval na tom, že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a žalobu žiadal zamietnuť.
9. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 309/2009 Z.z. č.l. 317 a nasledujúce spisu a list Úradu k žiadosti žalovaného o poskytnutie informácií z 13.11.2014 č.l. 323 spisu.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.05.2018 o 09,00 hod. Žalobca bol na termín pojednávania riadne a včas predvolaný. Predvolanie na termín pojednávania bolo doručené do aktivovanej elektronickej schránky žalobcu v súlade s ust. § 29 ods. 1, § 32 ods. 5 písm. b) Zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov dňa 16.04.2018 (elektronická doručenka na č.l. 345 spisu). Na nariadený termín pojednávania sa žalobca nedostavil. Vzhľadom na uvedené súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.
11. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.05.2018 uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení vo veci. Mal za to, že petit na určenie, že existuje právo žalobcu, považuje v tejto fáze konania za neadekvátny. Zotrval na tom, že zo strany žalobcu nebola splnená zákonná oznamovacia povinnosť a žalobca vo vzťahu k tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno. S otázkou nepravej retroaktivity novely Zákona č. 309/2009 Z.z. účinnej od 01.01.2014 sa vysporiadal Ústavný súd Slovenskej republiky v súvisiacom Náleze.
12. Na pojednávaní konanom dňa 11.05.2018 súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
13. Podľa ustanovenia § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
15. Podľa ustanovenia § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
16. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 309/2009 Z.z.), (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
17. Podľa ustanovenia § 18e (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014) ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z., podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
18. Žalobca sa v prejednávanej veci domáha určenia, že v roku 2015 si mohol na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nachádzajúcom sa v obci X. s celkovým inštalovaným výkonom 0,998 MW uplatniť právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. Medzi stranami je sporné, či žalobca si splnil oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. oznámiť žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny k 15.08.2014 na kalendárny rok 2015. Rovnako medzi stranami je sporné, či s ohľadom na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona č. 309/2009 Z.z. sa v dôsledku prípadného nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 309/2009 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi, ktorého zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov bolo uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, vzťahuje sankcia v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z., t.j. nemožnosť na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu na výrobu elektriny uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na kalendárny rok 2015, kedy z obsahu vyjadrení strán jednoznačne vyplýva, že k poskytnutiu podpory odberom elektriny žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie žalobcu pripojené, za cenu elektriny na straty a doplatkom žalobcovi zo strany žalovaného v kalendárnom roku 2015 nedošlo.
19. Žalobca sa v prejednávanej veci podanou žalobou domáha určenia, že v roku 2015 mal právo uplatniť si na elektrinu vyrobenú v zdroji žalobcu právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona č. 309/2009 Z.z.. Tak Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania žaloby v ust. § 80 písm. c) ako aj Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 v ust. § 137 písm. c) pripúšťa žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovaciu žalobu o určenie existencie práva tak OSP v ust. § 80 písm. c) ako aj CSP v ust. § 137 písm. c) predpokladá v prípade určenia (ne)existencie práva k momentu meritórneho rozhodnutia súdu o podanej žalobe. Základným predpokladom žaloby o určenie existencie práva je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý je povinný tak tvrdiť ako aj preukazovať žalobca. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak bez požadovaného určenia je ohrozené právo žalobcu, resp. ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre strany sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. V prípade, že je možné využiť žalobu na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou žaloby na určenie existencie práva. Akonáhle došlo k dokonaniu porušenia subjektívneho práva, možno žalovať priamo na plnenie, resp. reparáciu škodlivých právnych následkov iným prostriedkom obrany. Súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 16/2009 z 26.novembra 2009, v zmysle ktorých „... podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať o splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. význam“. Citované právne závery možno bez ďalšieho aplikovať aj na aktuálnu procesnú úpravu v ustanovení § 137 písm. c) CSP.
20. V prejednávanej veci je zrejmé, že k porušeniu tvrdeného práva žalobcu na poskytnutie podpory podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona č. 309/2009 Z.z. malo dôjsť zo strany žalovaného v kalendárnom roku 2015, t.j. k tvrdenému porušeniu práva žalobcu už došlo. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že ku dňu meritórneho rozhodovania súdu o žalobe žalobcu doručenej súdu dňa 03.02.2015 nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení jeho práva na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona č. 309/2009 Z.z. v kalendárnom roku 2015, nakoľko žalobca môže dosiahnuť reparáciu škodlivých právnych následkov tvrdeného neoprávneného neposkytnutia podpory zo strany žalovaného v kalendárnom roku 2015 inými prostriedkami obrany. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom na nepreukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
21. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).