Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k.s., (pôvodné obchodné meno PERSPECTA Recovery k.s.), so sídlom Mierová č. 650/56, Bratislava, správcu konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o., so sídlom Námestie gen. Štefánika č. 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova č. 23/C, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.marca 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 23.10.2012 začal Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej len „správca dane“) u daňového subjektu ST OMEGA s.r.o., Stará Ľubovňa (ďalej len „úpadca“) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012. Začatie daňovej kontroly správca dane oznámil úpadcovi oznámením č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 12.10.2012. K oznámeniu správcu dane podal splnomocnený zástupca úpadcu vyjadrenie zo dňa 30.10.2012, v ktorom uviedol, že oznámenie o začatí daňovej kontroly nemohlo vyvolať žiadne právne účinky z dôvodu, že mu bolo doručené až 29.10.2012 a z tohto dôvodu daňová kontrola nezačala.

2. Dňa 16.11.2012 uskutočnil správca dane ústne pojednávanie (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX) za prítomnosti ekonómky úpadcu za účelom predloženia a kontrole dokladov k výkonu daňovej kontroly. Zo zápisnice vyplynulo, že ekonómka nie je oprávnená konať za spoločnosť, doklady nevie predložiť, štatutárny zástupca je mimo územia Slovenskej republiky a zápisnicu odmietla podpísať.

3. Správca dane výzvou zo dňa 26.11.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX vyzval úpadcu, aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy predložil požadované doklady pre účely daňovej kontroly. Úpadca požadované doklady nepredložil. Správcovi dane splnomocnený zástupca oznámil vyjadrením zo dňa 10.12.2012, že výzva na predloženie dokladov zo dňa 26.11.2012 je vydaná neexistujúcim subjektom a že doklady zhabali policajti na základe krivého obvinenia podaného zamestnancami správcu dane.

4. Z obsahu úradného záznamu správcu dane zo dňa 08.01.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX zamestnanci správcu dane dňa 08.01.2013 a 17.01.2013 nahliadli do vyšetrovacieho spisu H.:W.- XXX/N..VY.XXXX Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky, Expozitúra Východ, Košice a zo získaných zadržaných dokladov vyhotovil ich kópie potrebné na výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2012. Následne výzvou zo dňa 14.02.2013 vyzval úpadcu na predloženie dokladov, ktoré pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu správca dane nezískal a to najmä faktúry vystavené pre zahraničných odberateľov, ktorými úpadca deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Na túto výzvu úpadca reagoval podaním zo dňa 25.02.2013, v ktorom uviedol, že právnemu zástupcovi bol dňa 20.02.2013 doručený list vydaný niekým neexistujúcim a z jeho obsahu je zrejmé, že sa niekto snaží vystupovať ako jeho správca.

5. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že úpadca si v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane vo výške 4.748,10 eur a to za dodávku repkového semena od spoločnosti V. na základe faktúry č. XX.X.XXXX zo dňa 15.08.2012, ktorú získal správca dane z vyšetrovacieho spisu. Správca dane vykonal dožiadanie u miestne príslušného správcu dane spoločnosti V. to u daňového úradu K..

6. Správca dane z vyšetrovacieho spisu získané faktúry vystavené spoločnosťou P. C. a.s., C. XXX, z ktorých si úpadca uplatnil odpočítanie dane vo výške 5.038,40 eur a 4.758,28 eur. Za účelom preverenia týchto faktúr správca dane požiadal o overenie skutočností potrebných na posúdenie opodstatnenosti uplatnenia odpočítania dane z týchto faktúr miestne príslušného správcu dane Daňový úrad C..

7. Správca dane na základe výzvy zo dňa 16.04.2013 požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť o odpoveď týkajúcu sa informácie o vozidlách zaregistrovaných v elektronickom mýtnom systéme.

8. Dňa 16.05.2013 podal úpadca námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane, o ktorej rozhodol správca dane rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Suke zo dňa 02.09.2013, č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Suke zo dňa 02.09.2013 a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Suke zo dňa 02.09.2013, ktorými nevyhovel tejto námietke zaujatosti a nevylúčil zamestnancov správcu dane z daňového konania.

9. Správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil úpadcovi dňa 03.10.2013. Na základe vyjadrenia sa úpadcu k protokolu doručené dňa 29.10.2013 správca dane dňa 22.01.2014 uskutočnil ústne pojednávanie, na ktorom prerokoval predložené pripomienky a vyjadril sa k nim. Dňa 29.01.2014 u správcu dane konateľka úpadcu Z. C. na ústnom pojednávaní predložila správcovi dane doklady: intrastat za obdobie august 2012, kúpno-predajné zmluvy, vystavené faktúry s priloženými výdajkami, CMR, potvrdené faktúry, obálka X. E., potvrdenie pošty ohľadom doručenia zásielky W. P., výdavkové pokladničné doklady, potravinové faktúry, cukrárenské faktúry a bankové výpisy z Y.. Dňa 11.02.2014 na mailovú adresu zamestnanca správcu dane zaslala výpisy z účtov, ktoré preukazujú úhrady od zahraničných odberateľov a úhrady pre tuzemských odberateľov.

10. Na základe návrhu úpadcu na ústnom pojednávaní dňa 22.01.2014 správca dane vykonal ďalšie dokazovanie a to dožiadaním u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu C. vo vzťahu k dodávateľovi P. C. a.s., u miestne príslušného správcu dane Daňový úrad K. vo vzťahu k dodávateľovi V. B. s.r.o..

11. Na ústnom pojednávaní 29.01.2014 predložil úpadca správcovi dane faktúry vystavené od odberateľov z iných členských štátov spolu s výdajkami, CMR, kúpno-predajnými zmluvami. Za účelom preverenia, či došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru pre odberateľov v iných členských štátoch správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií dňa 05.05.2014, 07.05.2014 z maďarskej daňovej správy týkajúcej sa daňového subjektu W. P. V. A. L. a X. E. K.., H.-J. K.., P. B. K. és B. K... Správca dane taktiež podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií českú daňovú správu týkajúcu sa odberateľa J. s.r.o..

12. Ďalej správca dane vykonal dožiadanie vo vzťahu k prepravnej spoločnosti X.-B., s.r.o., W. X, K. u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu N.. Dňa 27.05.2015 požiadal Národnú diaľničnú

spoločnosť o poskytnutie výpisov z mýtnych transakcií vozidiel uvedených na predložených dokladoch úpadcu za obdobie august 2012.

13. Dňa 04.06.2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie s úpadcom za účelom oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, na ktorom úpadca opätovne poukázal na námietku zaujatosti, ktorú vzniesol vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2015. O tejto námietke zaujatosti rozhodol správca dane rozhodnutiami č. XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 30.06.2015, ktorými námietke zaujatosti úpadcu nebolo vyhovené.

14. Správca dane na základe oznámenia zo dňa 06.10.2015 uskutočnil ústne pojednávanie dňa 29.10.2015 za účelom oboznámenia s priebehom a výsledkami vyrubovacieho konania. Na toto ústne pojednávanie sa úpadca nedostavil.

15. Na základe výsledku daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2015, ktorým úpadcovi určil rozdiel v sume 85.947,24 eur, t.j. znížil za zdaňovacie obdobie august 2012 nadmerný odpočet zo sumy 177.232,08 eur uplatnenej v podanom daňovom priznaní na sumu 91.284,84 eur priznanú správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu podal úpadca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2015.

II.

16. Rozhodnutie žalovaný odôvodnil uvedením odvolacích námietok úpadcu, popísaním priebehu administratívneho konania a rozhodnutia správcu dane, citoval ustanovenia §13 ods. 1 písm. c/, § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, § 43 ods. 5, § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, § 3 ods. 1, 3 a 6, § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a v hmotno-právnej rovine námietky úpadcu, na základe ktorých zistil, že správca dane v prípade dodávateľa V. B. s.r.o. v časti vyhodnotenie dokazovania a zistení správcu dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní uviedol, že výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu sídla dodávateľa a aj predvolanie zaslané na adresu trvalého pobytu konateľa spoločnosti C. E. sa vrátili späť s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“, že predvolanie na výsluch svedka boli zaslané aj bývalej konateľke K. V., ale zásielky sa vrátili späť s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Ďalej správca dane uviedol, že o predvedenie bývalej konateľky v ďalšom konaní nepožiadal, pretože konatelia spoločnosti ST OMEGA s.r.o. u správcu dane v Košiciach, kedy sa dostavili na ústne pojednávanie so svedkom, uviedli, že s K. V. nerobili žiadne obchody, len s C. E.. Správca dane vo vyrubovacom konaní vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava o informácie o vozidlách uvedených na dokumente „združená vzorka č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2012“ a zo zaslaných údajov vyplynulo, že jedno z uvedených vozidiel sa v dňoch 14. - 15.08.2012 pohybovalo po cestách na Slovensku, pričom dňa 14.08.2012 bol zaznamenaný pohyb z územia Maďarska na územie Slovenskej republiky, avšak druhé vozidlo nebolo zaznamenané cez mýtny systém. Ďalej správca dane uviedol, že pri výkone daňovej kontroly bol úpadca vyzvaný správcom dane na predloženie skladovej evidencie výzvou zo dňa 14.02.2013, ktorá mohla preukázať, či tovar uvedený na faktúre - repka bol prevzatý na sklad. Na výzvu úpadca reagoval podaním, v ktorom uviedol, že jeho právnemu zástupcovi bol doručený list vydaný niekým neexistujúcim. Skladovú evidenciu nepredložil správcovi dane ani počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov spoločnosti V. B. s.r.o. bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti sa spoločnosť nenachádza. Konateľ spoločnosti na adrese trvalého pobytu nie je zastihnuteľný a daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podala táto spoločnosť naposledy za zdaňovacie obdobie december 2011. Zo strany úpadcu nebola predložená skladová evidencie, na predloženie ktorej bol vyzvaný, a preto si nesplnil dôkaznú povinnosť preukázať právo na odpočítanie dane vecnou súvislosťou dodávok tovaru s jeho následným použitím, ale aj tú skutočnosť, že tovar skutočne nadobudol od dodávateľa, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a daň uplatnil, a že tovar bol reálne dodaný práve osobou uvedenou na faktúre.

17. K tvrdeniu úpadcu, že K. V. bola konateľkou do 20.08.2012, pričom dodávka tovaru bola realizovaná 14.08.2012 a faktúra bola vystavená 15.08.2012, a preto sú závery správcu dane v rozpore so

skutkovým stavom, žalovaný uviedol, že K. V. bola konateľnou spoločnosti V. B. s.r.o. od 05.09.2008 do 10.08.2012. Nie je teda pravdou, že v čase, keď mal byť preverovaný obchod realizovaný, bola konateľkou spoločnosti. K námietke úpadcu, že správca dane tvrdí, že K. V. v čase uzavretia zmlúv nebola konateľkou spoločnosti a tak ňou podpísané zmluvy sú neplatné, žalovaný uviedol, že správca dane ani počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nemal k dispozícii zmluvy podpísané K. V. a nikde v konaní neuvádza, že ňou podpísané zmluvy sú neplatné. Medzi dokladmi, ktoré predložil úpadca, nebola žiadna zmluva so spoločnosť V. B. s.r.o. a správca dane ani pri vyhodnocovaní dôkazov pri tejto skutočnosti nevychádzal zo zmluvy a takú zmluvu ako dôkaz nevyhodnocoval. Preto túto námietku úpadcu považuje za neopodstatnenú.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že vo vzťahu k spoločnosti - dodávateľovi P. C. a.s. zistil, že správca dane v časti vyhodnotenie dokazovania a zistení počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní uviedol, že miestne príslušný správca dane vykonal na adrese sídla tejto spoločnosti viacero miestnych zisťovaní, z ktorých vyplynulo, že na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom a ani rodinný dom ani jeho okolie nebolo označené obchodným menom spoločnosti. Majiteľmi rodinného domu sú manželia H. a pani H. pri miestnom zisťovaní uviedla, že na tejto adrese nemá sídlo žiadna spoločnosť. Spoločnosť P. C. a.s. nepozná a nikdy o nej nepočula. Miestne príslušný správca dane sa informoval aj na Obecnom úrade C., kde zistil, že majitelia sú starší manželia, ktorí nikdy nedali súhlas, aby na ich trvalom pobyte bola zapísaná akákoľvek spoločnosť a na preverovanej adrese nemá trvalý ani prechodný pobyt prihlásený žiadna iná osoba. Správca dane ďalej uviedol, že v Kúpno-predajnej zmluve K zo dňa 10.08.2012 je viacero nezrovnalostí pri údajoch spoločnosti P. C. a.s. a to pri údaji predávajúci je spoločnosť P. C. a.s. uvedená ako s.r.o., pričom podľa výpisu z obchodného registra táto spoločnosť nikdy nebola zapísaná ako spoločnosť s ručením obmedzeným, teda nezmenila právnu formu. Ďalej pri údaji predávajúci je uvedená adresa spoločnosti P. C. a.s., A. XXXX/XXX, M. V., pričom na uvedenej adrese podľa výpisu z obchodného registra sídlila spoločnosť do 29.05.2012, teda v deň podpisovania zmluvy sídlo spoločnosti bolo na adrese C. XXX. Podľa tejto zmluvy bola spoločnosť P. C. a.s. zastúpená konateľom s.r.o. P. K., pričom podľa výpisu z obchodného registra tento bol predsedom predstavenstva v období od 22.02.2011 do 23.11.2011. Pri výkone daňovej kontroly bol úpadca správcom dane vyzvaný na predloženie skladovej evidencie, ktorá mohla preukázať, či tovar uvedený na faktúre - repka bol prevzatý na sklad, avšak na výzvu úpadca reagoval podaním, v ktorom uviedol, že mu bol doručený list vydaný niekým neexistujúcim a skladovú evidenciu správcovi dane nepredložil. Správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil a dospel k záveru, že úpadca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k dodaniu tovaru na základe predložených faktúr skutočne došlo.

19. K námietke úpadcu, že správca dane nemá pravdu, ak tvrdí, že P. C. s.r.o. je nekontaktná osoba, pretože disponuje v spisoch zápisnicami z miestnych zisťovaní so zodpovednými osobami (J.. A. Q.) konajúci v mene spoločnosti P. C. a.s. z iných kontról, a že správca dane neuniesol dôkazné bremeno a nepreveril dostatočne všetky dôkazy na základe ním predložených dokumentov, žalovaný uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutia a celý spisový materiál, na základe ktorého zistil, že táto námietka nemá opodstatnenie. Z výpisu z obchodného registra SR spoločnosti P. C. a.s. je zrejmé, že J.. Q. A. bol v období od 29.12.2010 do 10.11.2011 členom dozornej rady tejto spoločnosti. V mesiaci august 2012 J.. Q. A. nebol v predstavenstve ale ani v dozornej rade tejto spoločnosti a z informačného systému finančnej správy vyplýva, že síce v minulosti zastupoval spoločnosť P. C. a.s., ale splnomocnenie na konanie u správcu dane bolo platné iba do 31.12.2010. Z námietky úpadcu nie je zrejmé, aké zápisnice z miestnych zisťovaní, ani ktoré výpovede svedkov má na mysli, ak poukazuje na miestne zisťovania a výpovede z obdobia, keď J.. Q. A. mohol za spoločnosť P. C. a.s. vystupovať, tieto sú pre konanie za zdaňovacie období august 2012 irelevantné.

20. Žalovaný ďalej konštatoval, že v konaní zistil, že správca dane vyhodnotil dôkazy pri posudzovaní uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu pre odberateľa H.-J. K.. a uviedol, že z odpovede maďarského správcu dane vyplýva, že táto spoločnosť za obdobie august 2012 v podanom súhrnnom výkaze deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie od slovenského partnera vo výške 49.040,000 HUF, no so spoločnosťou H.-J. K.. sa nepodarilo skontaktovať. Daňové číslo spoločnosti bolo deregistrované dňa 26.11.2013 a táto spoločnosť bola právoplatne vyhlásená za zrušenú dňa 05.08.2014. Ďalej uviedol, že pri výkone daňovej kontroly vyzval úpadcu na predloženie skladovej evidencie, ktorá mohla preukázať existenciu deklarovaného tovaru - repky, ktorý mal byť predmetom dodania tovaru do iného členského štátu, avšak úpadca na výzvu reagoval podaním, v ktorom uviedol, že list bol vydaný niekým neexistujúcim a skladovú evidenciu nepredložil ani počas

daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania. Ďalej uviedol, že podľa výpisov z mýtneho systému v deň dodania tovaru autá uvedené na faktúre boli zosnímané na území Slovenskej republiky. V týchto dňoch bol pohyb áut zaznamenaný aj v D. V., kde podľa predložených dokladov malo dôjsť k nakladaniu tovaru, a že na prepravných dokladoch CMR č. XXXXX, XXXXXX, XXXXXX, ktoré boli predložené k faktúram vystaveným pre odberateľa H.-J. K.. nebola pečiatka odberateľa. Správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a dospel k záveru, že úpadca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že deklarovaný tovar - repku skutočne nadobudol a disponoval s ním v takom množstve, že ho následne mohol dodať odberateľovi do Maďarska.

21. K námietkam úpadcu týkajúcich sa skladovej evidencie za mesiac august 2012, ktorú nepredložil, že táto sa nachádza v NAKA K., kde zamestnanci správcu dane boli nahliadnuť do spisu, avšak existenciu skladovej evidencie úmyselne zamlčujú, a že úpadca je vlastníkom skladovacej kapacity cca 65 000 Mt a technologických zariadení na obchod s obilninami a olejninami, žalovaný uviedol, že posúdil tieto námietky ako neopodstatnené, pretože skutočnosť, že úpadca je vlastníkom skladovacej kapacity a technologických zariadení na obchod s obilninami a obchod s olejninami sama o sebe nepreukazuje nadobudnutie a dodanie tovaru. Táto skutočnosť nezbavuje úpadcu povinnosti predložiť dôkazy o tom, že bol vlastníkom predmetného tovaru a disponoval tovarom v potrebnom množstve ešte pred jeho dodaním pre odberateľa v inom členskom štáte. Ani tvrdenie úpadcu, že skladová evidencia sa nachádza medzi zadržanými dokladmi, ale jej existenciu správca dane zamlčuje, nemožno považovať za odôvodnené. Správca dane nezískal skladovú evidenciu pri nahliadnutí do zadržaných dokladov, o čom svedčia aj úradné záznamy, v ktorých správca dane zaznamenal zoznam dokladov zistených pri nazeraní do vyšetrovacieho spisu, z ktorých si vyhotovil kópie. Z uvedených dôvodov vyzval správca dane úpadcu podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku na predloženie skladovej evidencie zásob od 01.01.2012 do 31.08.2012 podľa jednotlivých druhov zásob, ktorá bude obsahovať dátum obstarania, vyskladnenia, ocenenie a údaj o množstve zásob podľa § 45 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2012, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Úpadca na výzvu reagoval tým, že označil výzvu za vydanú niekým neexistujúcim a požadovanú skladovú evidenciu nepredložil. Tak, ako úpadca vo vyrubovacom konaní predložil doklady, ktoré správcovi dane chýbali po nazretí do vyšetrovacieho spisu, mohol predložiť aj skladovú evidenciu. Mal možnosť sám nahliadnuť do zadržaných dokladov alebo mohol skladovú evidenciu vytlačiť zo svojho účtovného softvéru, ktorý nebol policajnými orgánmi zadržaný.

22. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane nepriznal úpadcovi oslobodenie od dane pri dodaní tovaru pre odberateľa P. B. K.. a pri odôvodnení svojich záverov uviedol, že z odpovede maďarského správcu dane vyplýva, že táto spoločnosť nie je na adrese sídla zastihnuteľná, konateľ sa na príslušný daňový úrad nedostavil a v januári 2015 zomrel. Spoločnosť P. B. K.. nepodala daňové priznanie a ani daň neodviedla a z bankových výpisov bolo zistené, že neboli uskutočnené žiadne platby pre slovenský daňový subjekt, že vozidlá uvedené na faktúrach sú vo vlastníctve spoločnosti M. C. K.., ktorá je nekontaktná, nezastihnuteľná a bola vymazaná. Úpadca bol správcom dane vyzvaný na predloženie skladovej evidencie, ktorú nepredložil počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania. Správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava o informácie o vozidlách uvedených na faktúrach vystavených úpadcom pre odberateľa P. B. K.. a podľa výpisov z mýtneho systému v deň dodania tovaru vozidlá, ktoré mali prepraviť tovar, neboli zosnímané mýtnym systémom. Všetky zistené skutočnosti vyhodnotil a dospel k záveru, že úpadca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodaný tovar - pšenicu kŕmnu skutočne nadobudol a disponoval s ním v takom množstve, že ho následne mohol dodať odberateľovi do Maďarska a nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že tovar uvedený na faktúrach vystavených pre odberateľa P. B. K.. bol skutočne dodaný práve uvedenému odberateľovi a ani dôkazy, ktoré správca dane získal dokazovaním vo vyrubovacom konaní, nepreukázali, že tovar bol naozaj dodaný pre odberateľa v inom členskom štáte, ktorý je uvedený na predložených faktúrach.

23. K námietkam úpadcu, že všetky doklady preukazujúce dodanie tovaru pre odberateľa P. B. K.. predložil, že platby boli zdokladované výpismi úpadcu a pri jednotlivých dokladoch je konkrétne meno osoby, ktorá platby vkladala, že skladovú evidenciu za mesiac august 2012 nepredložil z dôvodu, že sa nachádza v NAKA Košice, žalovaný uviedol, že s námietkou týkajúcou sa skladovej evidencie sa vysporiadal v predchádzajúcom prípade. K tvrdeniam úpadcu o platbách za tovar uviedol, že v odpovedi maďarskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií je uvedené, že z bankových

výpisov bolo zistené, že neboli uskutočnené žiadne platby pre slovenský daňový subjekt, t.j. že z účtov maďarského odberateľa P. B. K.. neboli vykonané žiadne platby pre úpadcu. Ak správca dane tvrdí, že neboli uskutočnené žiadne platby pre slovenský daňový subjekt, tak poukazuje na odchádzajúce peňažné prostriedky z účtu maďarského odberateľa na účet úpadcu. K tvrdeniu úpadcu, že platby za tovar boli realizované vkladom na účet spoločnosti a pri jednotlivých vkladoch je uvedené meno osoby, ktorá platbu vkladala, čo zdokladoval výpisom, žalovaný uviedol, že je pravdou, že úpadca medzi predloženými dokladmi predložil aj výpis z účtu vedeného v Y. banke, kde je dňa 13.08.2012, 14.08.2012 a 15.08.2012 zaznamenaný vklad v hotovosti, pri ktorom je uvedené meno M. B. W. a zároveň pri týchto údajoch je na výpise je rukou dopísané „P. B.“. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane správne uviedol, že cez bankové výpisy maďarského odberateľa neboli uskutočnené žiadne platby pre slovenský daňový subjekt, pretože úhrady za tovar mali byť realizované vkladom v hotovosti na jeho účet v Y. banke. K uvedeným skutočnostiam žalovaný uviedol, že úpadca nepreukázal, že osoba, ktorej meno je uvedené pri vklade v hotovosti, mohla konať za maďarského odberateľa, resp. že ide o úhradu od maďarského odberateľa.

24. K námietkam úpadcu, že správca dane existenciu dopravných prostriedkov nevyvrátil a tvrdí, že vodiči vykonávajúci dopravu boli v jeho záznamoch identifikovaní číslami osobných dokladov a podpismi, ktorým potvrdili prevzatie tovaru, žalovaný uviedol, že na predložených dokladoch (prehlásenia o preprave tovaru a váhových lístkoch pri údaji „vodič“) pri ŠPZ, resp. vodič sú uvedené mená a priezviská pravdepodobne vodičov, o ktorých hovorí úpadca, avšak žiadne iné identifikačné údaje o týchto osobách na predložených dokladov neboli uvedené. K tvrdeniu úpadcu, že mu nebolo umožnené navrhnúť vykonanie dôkazu, žalovaný uviedol, že je neodôvodnené. Úpadcu v každom štádiu konania mohol navrhovať dôkazy a nijakým spôsobom nebol správcom dane v tomto prejave obmedzený. Zo strany úpadcu však neboli správcovi dane predložené žiadne žiadosti o vykonanie akýchkoľvek dôkazov.

25. Žalovaný konštatoval, že závery správcu dane, že úpadca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru deklarovaného faktúrou pre odberateľa J. s.r.o., vyplývajú zo zistené správcu dane, že táto spoločnosť v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2012 uviedla nadobudnutie aj dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu a v roku 2012 vykazovala iba obchodovanie v rámci trojstranného obchodu. Od 27.06.2013 zmenila názov na R. s.r.o. a došlo aj k zmene konateľov. Konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti bol od 25.07.2011 do 17.04.2013 J.. W. F. zo Slovenskej republiky, od 17.04.2013 do 18.06.2013 D. X. z V. a od 18.06.2013 R. R. z V.. Sídlo tejto spoločnosti bolo na adrese Y. R. XXX a ku dňu 30.04.2013 bolo dohodnuté ukončenie nájmu vrátane zrušenia sídla spoločnosti. Šetreniami českej finančnej správy bolo zistené, že bol dodávaný tovar zo Slovenska spoločnostiam do Maďarska, v ktorých boli vykonané miestne zisťovania, a pri ktorých bolo zistené, že tovar bol nakupovaný na Slovensku a prepravovaný priamo do Maďarska. K týmto obchodom boli predložené nákupné a predajné faktúry, CMR, faktúry k preprave vrátame úhrad a bankové výpisy. Český správca dane zaslal spoločnosti J. s.r.o. výzvu na poskytnutie údajov. Konateľ a spoločník R. R. uviedol, že spoločnosť R. s.r.o. kúpil dňa 18.06.2013 a vyhlásil, že spoločnosť v roku 2012 ani v roku 2013 nevykonávala žiadnu činnosť, nemá žiadne pohľadávky ani záväzky. Pri predaji obchodnej spoločnosti neboli odovzdané žiadne účtovné doklady z uvedeného obdobia. Pri preverovaní prepravy tovaru, ktorú mala uskutočniť spoločnosť X.-B. s.r.o., bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosť nesídli, výzva zaslaná na adresu sídla spoločnosti, v ktorej správca dane žiadal o zapožičanie dokladov za zdaňovacie obdobie august 2012, sa vrátila späť s poznámkou doručovateľa „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a predvolanie na ústne pojednávanie zaslané konateľovi spoločnosti na adresu jeho trvalého pobytu sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Na všetkých CMR dokladoch, ktoré úpadca predložil k faktúre vystavenej pre odberateľa J. s.r.o., je v kolónke 3 (miesto vykladania tovaru) uvedené X. S. a v kolónke 24 (tovar prevzal) je pečiatka „K-R.-A. C. K.. A.“. Pri výkone daňovej kontroly bol úpadca vyzvaný správcom dane mimo iných dokladov na predloženie skladovej evidencie, ktorou mohol preukázať existenciu deklarovaného tovaru - repky, ktorá mala byť predmetom dodania do iného členského štátu, ktorú však úpadca ako v predchádzajúcich prípadoch nepredložil. Správca dane vo vyrubovacom konaní požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava o informácie o vozidlách uvedených na faktúre vystavenej úpadcom pre spoločnosť J. s.r.o. a z výpisov z mýtneho systému zistil, že v deň dodania tovaru vozidlá uvedené na faktúre bol zosnímané na území Slovenskej republiky a v týchto dňoch bol pohyb vozidiel zaznamenaný aj v D. V., kde podľa predložených dokladov malo dôjsť k nakladaniu tovaru. Správca dane na základe vyhodnotenia všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že úpadca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodaný tovar - repku skutočne nadobudol a disponoval s ním v takom množstve, že ho následne mohol dodať odberateľovi do Českej republiky.

26. K námietke úpadcu proti záverom správcu dane, kde poukázal na vyjadrenie správcu dane, že konateľ a spoločník J.. W. F. bol vymazaný v mesiaci apríl 2012, žalovaný uviedol, že uznáva, že správca dane pri údajoch spoločnosti J. s.r.o. túto skutočnosť nesprávne uviedol, pretože konateľ a spoločník J.. W. F. bol vymazaný z obchodného registra v mesiaci apríl 2013, avšak posúdil, že ide o zrejmú chybu pri písaní a nie za dôkaz manipulácie faktov zo strany správcu dane. Dôkazom toho, že ide o chybu v písaní, preukazuje aj skutočnosť, že správca dane uvádza údaje o spoločnosti J. s.r.o. aj v časti II. rozhodnutia na str. 26, kde je uvedené správne, že konateľ a spoločník J.. W. F. bol vymazaný v mesiaci apríl 2013.

27. K námietkam úpadcu, ktorými presadzuje, že právo na oslobodené plnenie mu patrí, pretože prepravnými dokladmi, CMR a ostatnými dokladmi preukázal jednoznačne, že dispozičné právo k tovarom prevzal prepravca a miesto určenie bolo vždy mimo územia Slovenskej republiky, pričom dopravu si v každom prípade zabezpečoval jeho odberateľ, žalovaný poukázal na ustanovenie § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva, že oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný ako prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu, tzv. intrakomunitárne dodanie tovaru predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodenie od dane môže platiteľ dane uplatniť vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, tovar bol fyzicky prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. Platiteľ teda je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o dani z pridanej hodnoty a preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a keď prepravu tovaru zabezpečoval odberateľ, vyhlásením od konateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu. Ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odovzdaní, v ktorom je uvedené miesto určenia. V súlade s uvedeným preveroval správca dane, či úpadca uplatnil oslobodenie od dane oprávnene a na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že tieto podmienky neboli splnené. Úpadca síce predložil faktúry, ako aj prepravné doklady vyžadované zákonom, avšak bolo by nedostatočné, ak by sa správca dane opieral len o predložené doklady a hodnotil ich len z pohľadu formálneho obsahu a nezisťoval skutkový stav, čiže nepreveroval ich skutočný obsah. Preto formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií preveroval deklarovaných odberateľov úpadcu z iných členských štátov a dôkazy, ktoré správca dane získal, preukazujú, že odberatelia ako aj deklarovaní prepravcovia tovaru sú nekontaktné osoby, ktoré nekomunikujú so správcom dane a nemajú k dispozícii účtovníctvo firmy. Správca dane vyzval úpadcu na predloženie skladovej evidencie zásob od 01.01.2012 do 31.08.2012, ktorou by bolo preukázané, že tovar uvedený na faktúrach bol prevzatý na sklad úpadcu, resp. bol dodaný daňovým subjektom do iného členského štátu a tento tovar mal úpadca vo vlastníctve. Úpadca na výzvu správcu dane nereagoval a skladovú evidenciu nepredložil. Všetky uvedené skutočnosti správca dane vyhodnotil a dospel k záveru, že úpadca neuniesol dôkazné bremeno v prípadoch, pri ktorých berúc do úvahy všetky vykonané dôkazy, nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu na základe predložených faktúr skutočne došlo. Námietky úpadcu hmotno-právnej povahy vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnené.

28. Konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutia, spisový materiál aj v rovine procesno-právnej. K námietke úpadcu, že v tejto veci daňová kontrola vôbec nezačala, pretože oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 12.10.2012, výzva a protokol zo dňa 30.09.2013, ako aj napadnuté rozhodnutie sú nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože boli vydané niekým neexistujúcim, žalovaný uviedol, že táto námietka a s ňou súvisiace argumenty úpadcu sú právne bezvýznamné. K tvrdeniam, že pobočka Daňového úradu Prešov vo Vranove nad Topľou nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu ani kompetenciu vystupovať navonok ako verejný orgán a nemá zákonom delegovanú kompetenciu ako daňový úrad, žalovaný uviedol, že inštitút nulity a to výhradne rozhodnutia je podľa § 64 ods. 2 písm. a/ Daňového poriadku založený iba na vecnej nepríslušnosti daňového orgánu, ktorý ho vydal. Ak teda v rozhodnutí je jednoznačne a doslovne uvedené, že rozhodnutie vydáva Daňový úrad Prešov, niet najmenších pochýb o vecnej príslušnosti tohto orgánu. Úpadca námietku nulity rozhodnutia zakladá na texte záhlavia rozhodnutia a právne odôvodňuje ustanoveniami Daňového poriadku o miestnej príslušnosti správcu dane. Vo vzťahu k podstate nulity rozhodnutia, teda vecnej nepríslušnosti orgánu, ktorý ho vydal, neargumentuje žiadnou skutočnosťou ani nijako právne. Uvedenie pobočky daňového úradu v záhlaví rozhodnutia nevyvoláva nulitu rozhodnutia a ani ostatných úkonov správcu dane. Poukázal na skutočnosť, že na opakované námietky úpadcu, že Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou je niekto neexistujúci, správca dane zaslal úpadcovi dňa 14.03.2013 svoje stanovisko, v ktorom uviedol, že uvedenú písomnosť vydal miestne príslušný správca dane. Organizačný poriadok

daňových úradov schválený prezidentom finančnej správy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ustanovuje vnútorné organizačné členenie daňových úradov a daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov, náplň činnosti jednotlivých organizačných útvarov a ich vzájomné vzťahy. Podľa čl. 2 Organizačného poriadku daňových úradov organizačnými zložkami daňového úradu sú pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňových úradov. Pobočka daňového úradu zabezpečuje činnosť podateľní, má zriadené oddelenie správy daní, ktoré zabezpečuje činnosť registra, správy daní a ostatné činnosti správy daní a môže mať zriadené aj oddelenie daňovej kontroly. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 3S/83/2012, v ktorom súd na rovnakú námietku úpadcu uviedol s poukázaním na ustanovenie zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov ku dňu vydania oznámenia, podľa ktorých Daňový úrad Prešov mohol mať zriadenú pobočku Poprad ako svoju organizačnú zložku.

29. K námietke úpadcu, že vo svojom rozsudku vydanom dňa 22.12.2015 akceptoval Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: 4S/26/2015-32 namietanú skutočnosť, žalovaný zistil, že ide o uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo zastavené konanie vo veci úpadcu o preskúmanie zákonnosti oznámenia Daňového úradu Prešov, pobočka W. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 13.04.2015. Toto uznesenie nie je právoplatné, pretože proti tomuto uzneseniu žalovaný podal odvolanie, o ktorom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.

30. K námietke žalobcu, že daňová kontrola mala začať dňa 23.10.2012, pričom oznámenie o začatí kontroly bolo úpadcovi riadne doručené až 29.10.2012, teda po termíne začatia daňovej kontroly uvedenej v oznámení, v dôsledku čoho reálne daňová kontrola 23.10.2012 začať nemohla a iný termín začatia daňovej kontroly správca dane neurčil, žalovaný uviedol, že oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 12.10.2012 bolo úpadcovi doručené dňa 29.10.2012 a správca dane v tomto oznámení uviedol, že daňová kontrola začne dňa 23.10.2012. Tento postup bol v súlade s §46 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová kontrola je začatá v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole a to bez ohľadu na to, keby bolo oznámenie doručené. Toto ustanovenie zákona nedáva možnosť dohodnúť nový termín začatia daňovej kontroly, ako je to pri začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, ani nelimituje správcu dane žiadnou lehotou v určení dňa začatia daňovej kontroly. Správca dane konal v súlade so zákonom, keď v oznámení za deň začatia daňovej kontroly určil deň 23.10.2012, aj keď sa o tom úpadca dozvedel až dňa 29.10.2012.

31. K námietke úpadcu, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný a nulitný, vydaný niekým neexistujúcim a neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 47 Daňového poriadku, žalovaný túto námietku posúdil ako neopodstatnenú. Uviedol, že podľa § 47 Daňového poriadku protokol musí obsahovať sídlo a názov správcu dane, číslo konania, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, predmet daňovej kontroly a kontrolné zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonal daňovú kontrolu, miesto vykonania daňovej kontroly, dátum začatia daňovej kontroly, súpis kontrolovaných dokladov, preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, dátum vypracovania protokolu a vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol. Žalovaný konštatoval, že preskúmal správcom dane predložený spisový materiál a zistil, že protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 20.09.2013 obsahuje všetky uvedené povinné náležitosti. K tvrdeniu úpadcu, že v protokole nie sú uvedené odpovede spoločnosti SkyToll a.s. zo dňa 24.05.2013 na vozidlá, považuje za neopodstatnené. V časti 2.2. protokolu správca dane uvádza, že dňa 16.04.2013 zaslal výzvu Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava a dňa 24.05.2013 dostal na túto výzvu odpoveď. Poukázal na to, že tento dôkaz správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov v rámci daňovej kontroly nepoužil, resp. uvedenú odpoveď spoločnosti Skytoll a.s. a jej obsah neovplyvnili výsledok daňovej kontroly. V rámci vyrubovacieho konania správca dane vyzval výzvou zo dňa 27.05.2015 Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava o poskytnutie výpisov z mýtnych transakcií vozidiel uvedených na predložených dokladoch úpadcu za obdobie august 2012 a tieto údaje poskytnuté v odpovedi doručenej dňa 08.06.2015 použil pri vyhodnocovaní dôkazov. Teda okrem odpovede zo dňa 24.05.2013 sú v protokole uvedené všetky ostatné náležitosti protokolu vrátane všetkých úkonov

vykonaných v rámci daňovej kontroly, aj takých, ktoré preukazujú správnosť a pravdivosť tvrdenia úpadcu.

32. K námietke úpadcu, že daňová kontrola bola nezákonná aj z dôvodu, že do nej zasahovali osoby, ktoré nesmeli byť účastné na výkone daňovej kontroly, konkrétne koordinátorky J.. E., čo preukazuje úradným záznamom zo dňa 27.11.2012, žalovaný zistil, že správca dane vyhotovil dňa 27.11.2012 úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, v ktorom uviedol, že J.. P. E. dňa 26.11.2012 oznámila správcovi dane, že vzhľadom na to, že u úpadcu došlo zo strany ÚBOK k zadržaniu dokladov, majú zamestnanci poverení výkonom daňovej kontroly čakať na ďalšie pokyny od koordinátorov. Žalovaný nepovažuje túto informáciu za zásah do výkonu daňovej kontroly a už vôbec nie za zásah, ktorý by mohol spôsobiť, že daňová kontrola je neobjektívna a organizovaná nadriadenými orgánmi v jeho neprospech.

33. K tvrdeniu úpadcu, že zo strany správcu dane ide o prejav arogancie a klamstva, keď tvrdí, že počas výkonu daňovej kontroly úpadca nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré od neho žiadal, pretože na výzvu na predloženie dokladov zo dňa 26.11.2012 odpovedal vyjadrením zo dňa 10.12.2012, pričom všetky požadované doklady zhabala polícia na základe krivého obvinenia správcu dane, žalovaný uviedol, že správca dane v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 12.10.2012 požiadal úpadcu podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku o predloženie všetkých dokladov potrebných na výkon daňovej kontroly. Na túto výzvu úpadca reagoval vyjadrením zo dňa 30.10.2012, v ktorom uviedol, že toto oznámenie o začatí daňovej kontroly dňa 23.10.2012 nemohlo vyvolať žiadne právne účinky, že daňová kontrola nezačala a žiadne doklady k výkonu daňovej kontroly nepredložil, správca dane sa niekoľkokrát snažil telefonicky skontaktovať so splnomocneným zástupcom úpadcu za účelom predloženia dokladov k daňovej kontrole a zamestnanci správcu dane sa dostavili dňa 16.11.2012 do priestorov sídla úpadcu, avšak z dôvodu nemožnosti skontaktovať sa s konateľmi doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly opäť neboli predložené. Preto správca dane vyzval úpadcu na predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly listom zo dňa 26.11.2012. Úpadca v požadovanej lehote 8 dní od doručenia výzvy doklady nepredložil, a preto zamestnanci správcu dane sa dňa 10.12.2012 dostavili do sídla úpadcu, kde im ekonómka spoločnosti oznámila, že konatelia nie sú prítomní a nenechali žiadne doklady na predloženie správcovi dane, o čom bol spísaný úradný záznam. Dňa 14.12.2012 doručil úpadca svoje vyjadrenie k výzve na predloženie dokladov zo dňa 26.11.2012, v ktorom uviedol, že táto výzva bola vydaná neexistujúcim subjektom, preto je nulitná a taktiež uviedol, že doklady zhabali policajti na základe krivého obvinenia podaného zamestnancami daňovej správy. K uvedeným skutočnostiam žalovaný konštatoval, že správca dane v čase začatia daňovej kontroly nemal vedomosť o tom, že doklady úpadcu boli zadržané policajnými orgánmi, až pri následnom nazretí do vyšetrovacieho spisu zistil, že pri zadržaní dokladov neboli policajnými orgánmi zadržané všetky doklady úpadcu, preto doklady, ktoré z vyšetrovacieho spisu nezískal, požadoval od tohto úpadcu výzvou dňa 14.02.2013. Aj na túto výzvu reagoval úpadca podaním zo dňa 25.02.2013, kde uviedol, že tento list je vydaný niekým neexistujúcim a požadované doklady nepredložil. Konštatoval, že nemôže považovať za odôvodnené teda tvrdenie úpadcu v odvolaní, že závery uvedené v rozhodnutí sú prejavom arogancie a nevedomosti alebo úmyselného konania správcu dane.

34. K námietke úpadcu, že z úradných záznamov vyhotovených z týchto úkonov nie je možné zistiť, aké doklady sa v spisoch nachádzali, aké doklady zamestnanci správcu dane prezreli, a z akých vyhotovili fotokópie, čím nie je možné zistiť, aké podklady skutkového stavu pre rozhodnutie mali, žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože z obsahu úradných záznamov o nazretí do vyšetrovacieho spisu je zrejmé, aké doklady správca dane získal. Úpadca tvrdí, že zamestnankyňa NAKA K. J. H. každý jeden doklad vyhľadala a vyhotovila z neho fotokópie a tieto boli 29.01.2014 správcovi dane odovzdané. Ak je toto tvrdenie úpadcu pravdivé (žalovaný poukázal na skutočnosť, že v rámci vyrubovacieho konania dňa 29.01.2014 konateľka úpadcu pri ústnom pojednávaní predložila správcovi dane určité doklady, ktoré doplnila výpismi z účtov dňa 11.02.2014 zaslaním na e-mailovú adresu zamestnancom správcu dane), potom je zrejmé, že požadované doklady mohol úpadca predložiť aj v rámci daňovej kontroly, avšak rozhodol sa, že bude ochotný so správcom dane spolupracovať pri získaní dokladov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia až vo vyrubovacom konaní.

35. K námietke úpadcu, že správca dane porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže správca dane zvoliť v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. Správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu oznámi a vyzve ho, aby sa k

nim vyjadril, najmä aby neúplne údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Keď správca dane nevyzýval úpadcu počas daňovej kontroly podľa tohto ustanovenia Daňového poriadku, je zrejmé, že takéto pochybnosti, ktoré by bolo možné odstrániť vyjadrením sa úpadcu alebo opravou či doplnením údajov, nemal. Vyplýva to aj z postoja úpadcu počas celej daňovej kontroly, keď opakovane odmietal všetky písomnosti správcu dane s vyjadrením, že boli vydané niekým neexistujúcim. Podotkol, že správca dane v daňovej kontrole nemusí mať žiadne pochybností o predložených dokladoch a až pri ďalšom zisťovaní a preverovaní, ako aj vykonávaní ďalších dôkazov sa preukáže, že údaje uvedené v nich neodrážajú ich skutočný obsah. Považuje preto túto námietku úpadcu za nedôvodnú.

36. K námietke úpadcu, že správca dane nezistil ani základný skutkový stav a v tej súvislosti nemohol navrhnúť vypočuť ako svedkov všetkých svojich zamestnancov a vodičov, a že v dôvodoch rozhodnutia niet ani zmienky, prečo nebolo vykonané takéto základné dokazovanie, ktorým by bolo preukázané reálne prevzatie či reálne dodanie tovaru, žalovaný uviedol, že základný skutkový stav vo veci je zhromaždenými dôkazmi preukázaný a plne zodpovedá záverom správcu dane o nesplnení zákonných podmienok na oslobodenie od dane a odpočítanie dane zo strany úpadcu a s tým sa žalovaný stotožnil a to aj napriek tomu, že neboli vypočutí ako svedkovia vodiči, ktorí mali tovar prepravovať, ako aj zamestnanci úpadcu, ktorí boli podľa neho pri prevzatí či odovzdaní tovaru, pretože zistením správcu dane postačil na prijatie záverov, na základe ktorých neuznal odpočítanie dane vo výške 14.544,78 eur a určil daň, ktorú je povinný úpadca zaplatiť vo výške 71.402,46 eur. Úpadca neuniesol v týchto prípadoch dôkazné bremeno a v zmysle zásady ovládajúcej charakter daňového konania, t.j. zásady prejednávacej a nie vyšetrovacej, povinnosťou správcu dane v priebehu dokazovania nie je viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu preverované správcom dane.

37. Žalovaný dôvodil, že úpadca neopodstatnene tvrdí, že nemohol navrhnúť vypočutie svedkov, pretože správca dane mu v tom nijako nebránil. Naopak, úpadca počas daňovej kontroly odmietol so správcom dane spolupracovať, o čom svedčia aj jeho reakcie na správcu dane ako na niekoho neexistujúceho, ak aj následne podané námietky voči všetkým zamestnancom Daňového úradu Prešov. Vo vyrubovacom konaní síce predložil časť požadovaných dokladov, avšak následne opäť na zásielky správcu dane reagoval tým, že sú nulitné, pretože sú vydané niekým neexistujúcim alebo nereagoval vôbec. Na oznámenie správcu dane zo dňa 06.10.2015, v ktorom mu bolo oznámené, že dňa 29.10.2015 uskutoční správca dane ústne pojednávanie, na ktorom bude oboznámený s priebehom a výsledkami vyrubovacieho konania, nijako nereagoval a na ústne pojednávanie sa nedostavil.

38. K námietke úpadcu smerovanej proti nezákonnosti žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií žalovaný uviedol, že ich nemôže akceptovať. V zmysle § 24 Daňového poriadku sú žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na nich jednoznačne dôkazmi (listinnými), ktorými sa zisťujú a objasňujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V danom prípade v nadväznosti na uplatnenie oslobodenia od dane rozhodujúcou skutočnosťou je zistenie, či deklarovaný intrakomunitárny obchod sa reálne aj uskutočnil. Nie je možné akceptovať tvrdenie úpadcu, že správca dane úmyselne zatajil podstatný dôkaz preukazujúci vývoz tovaru a to odberateľom potvrdené prevzatie tovaru na CMR, ktoré ako tvrdí mu bolo doručené poštou, pretože správca dane uvádza všetky doklady, ktoré v rámci tohto konania hodnotil, vrátane CMR a ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

39. K námietke úpadcu, ktorý namietal nepriznanie oslobodenia od dane maďarských odberateľov a predkladá dôkaz, ktorým Hlavná prokuratúra župy X.-V.-B. potvrdila dovoz tovaru do V. a správca dane vykonanie takéhoto záväzného dôkazu ignoroval, žalovaný uviedol, že z jeho činnosti je mu známe, že konkrétne za zdaňovacie obdobie marec 2011 vykonal úpadca podanie označené ako návrh, doručené správcovi dane dňa 31.03.2012, v ktorom uviedol, že v dožiadaní maďarskej prokuratúry o výsluch svedkov okrem iného bolo uvedené, že tovar, s ktorým obchodoval s maďarskou spoločnosťou C.- G. K.. X. (s touto spoločnosťou daňový subjekt v zdaňovacom období august 2012 neobchodoval), bol touto spoločnosťou dovezený do Maďarska a predaný bez toho, aby bol daňovo priznaný. V nadväznosti na to úpadca navrhol požiadať maďarskú prokuratúru o dôkazy potvrdzujúce vývoz tovaru pre uvedenú spoločnosť, požiadať Policajný zbor v B. C. o predloženie dožiadania maďarskej prokuratúry, vypočuť ako svedka vtedajšieho vedúceho Sila v D. V. V. S. a ostatných zamestnancov. Keďže z uvedených skutočností vyplýva, že úpadca navrhoval dňa 30.03.2012 vykonať dôkaz vo vzťahu k inému odberateľovi, a nie spoločnostiam preverovaným v tomto prípade, takto namietať v danom prípade nie je opodstatnené, pretože tejto veci sa to netýka. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa

11.11.2013 Hlavnej prokuratúry župy X.-V.-B., označená úpadcom ako dôkaz, nijako nesúvisí s kontrolou za august 2012, pretože tento dokument sa týka zdaňovacích období IV. štvrťrok 2010 a I. štvrťrok 2011.

40. K námietke úpadcu v súvislosti s vyjadrením správcu dane pri každom dodávateľovi a odberateľovi, že pred začatím uskutočnenia každého jedného obchodu si každého obchodného partnera riadne preveril v rámci jeho práv a možností a uviedol, že je vrcholom arogancie, keď v dôvodoch napadnutého rozhodnutia je uvedené, že správca dane usúdil, že si svojho dodávateľa neoveril, a že stanovisko správcu dane je v rozpore so záväzným výkladom Smernice 2006/112 pre daň z pridanej hodnoty v rámci EÚ a čl. 61 rozsudku Súdneho dvora zo dňa 21.júna 2012 v spojenej veci Mahagében Kft. a Péter Dávid, žalovaný uviedol, že správca dane v konaní nevyžadoval od úpadcu preukázanie, že si preveroval svojich obchodných partnerov. Nie je však nezmyslom ani v rozpore so zákonom vyjadrenie správcu dane v rámci jeho úvah, že keď si dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov nepreveril, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane uvedené v § 49 a v § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Uvedené sa prejavuje ako opodstatnené práve v prípade dodávateľa P. C. a.s., pri ktorom správca dane v Kúpno-predajnej zmluve K zo dňa 10.08.2012 zistil množstvo nezrovnalostí pri údajoch tejto spoločnosti a zároveň zistil, že v mieste svojho sídla spoločnosť nikdy nevykonávala ekonomickú činnosť.

41. Žalovaný na námietky úpadcu týkajúce sa judikatúry Európskeho súdneho dvora uviedol, že nemôže akceptovať jeho názor, že vec je posúdená v rozpore so záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na ktorú poukazuje (C-273/11 vo veci Mecsek-Gabona Kft.). Žalovaný zdôraznil, že ak úpadca predloží hoci aj všetky zákonom určené dôkazy, sami o sebe nemôžu byť rozhodujúce pre uznanie uplatneného odpočítania dane a oslobodenia od dane, ak nie je súčasne preukázané, že k reálnemu uskutočneniu hmotno-právnych podmienok na odpočítanie dane a oslobodenie od dane aj došlo. Preukázanie reálnej existencie týchto hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane a oslobodenia od dane je nevyhnutnou súčasťou dôkazného bremena daňového subjektu. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že daňová kontrola sa podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, t.j. zistenie alebo preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie a na jeho úvahy, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu z nich vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré už k dispozícii má. V zmysle § 45 ods.2 písm. d/ Daňového poriadku má úpadca vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenie. Úpadca na opakované výzvy správcu dane nereagoval predložením požadovaných dokladov, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť v zmysle citovaného zákona. Z popísaného skutkového stavu a odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane z dôvodu nesplnenia povinnosti úpadcu, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, berúc do úvahy všetky vykonané dôkazy, zamietol priznanie odpočítania dane a priznanie práva na oslobodenie od dane v uvedených prípadoch.

42. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. (intrakomunitárne dodanie tovaru) čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme daní z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej Smernicou Rady 2010/88/EÚ zo dňa 07.12.2010, podľa ktorých sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa za okolností ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, predávajúcemu zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto podvode. Ďalej žalovaný konštatoval, že správca dane pritom v konaní nemusel preukazovať, či úpadca vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal dodávateľ alebo nadobúdateľ, pretože v dôvodoch neuznania odpočítania dane a nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu neargumentoval skutočnosťou, že predmetné plnenia boli súčasťou podvodu, a že úpadca o tom vedel alebo mal vedieť.

43. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami úpadcu a je z neho zrejmé, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo.

III.

44. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe dôvodil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v celom rozsahu nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach.

45. Podľa názoru žalobcu daňová kontrola za zdaňovacie obdobie august 2012 vôbec nezačala, pretože oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXX zo dňa 12.10.2012, výzva a protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2013, ako aj napadnuté rozhodnutie sú nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože boli vydané niekým neexistujúcim. Príslušným správcom dane je Daňový úrad Prešov a nie niekto označený ako Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, pretože organizačná zložka nemá právnu subjektivitu ani rozhodovaciu kompetenciu, a taktiež nemá kompetenciu vystupovať navonok ako verejný orgán.

46. Podľa názoru žalobcu daňová kontrola nemohla začať ani z dôvodu, že procesný úkon, ktorý vyvoláva začatie daňovej kontroly, je písomné oznámenie o jej začatí. Oznámenie určuje, že daňová kontrola mala začať dňa 23.10.2012, pričom oznámenie o začatí kontroly mu bolo doručené až dňa 29.10.2012, teda po termíne začatia daňovej kontroly uvedeného v oznámení.

47. Namietal, že protokol z daňovej kontroly vydaný niekým neexistujúcim, neobsahuje zákonné náležitostí podľa § 47 písm. a) Daňového poriadku - neobsahuje označenie správcu dane a sídlo správcu dane a tak protokol je nezákonný a nulitný. Týmto absentuje podstatná zákonom určená náležitosť protokolu, čo spôsobuje, že uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neexistenciu dôvodov. Protokol o daňovej kontrole neobsahuje náležitosti podľa § 47 písm. f) Daňového poriadku - neobsahuje obsah dôkazov nachádzajúcich sa v spise a ich vyhodnotenie, v protokole nie sú uvedené odpovede spoločnosti SkyToll a.s. zo dňa 24.05.2013, neobsahuje dôkazy, ktoré boli v priebehu daňovej kontroly zhromažďované, a ktoré preukazujú správnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Je preto toho názoru, že správca dane zamlčuje dôkazy v jeho prospech a dôkazy vykonával bez jeho vedomosti, čím porušil základné právo zaručené mu Ústavou Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2, ako aj základné právo priznané v § 3 ods. 8 Daňového poriadku.

48. Žalobca považuje daňovú kontrolu za nezákonnú aj z dôvodu, že do nej zasahovali osoby, ktoré nesmeli byť účastné na výkone daňovej kontroly, keďže neboli osobami poverenými a to J.. P. E., koordinátorka, čo preukazuje úradný záznam zo dňa 17.11.2012. Podľa názoru žalobcu ide o principiálny nezákonný zásah do výkonu daňovej kontroly, čo spôsobuje jej neobjektívnosť z dôvodu jej organizovania nadriadenými orgánmi v jeho neprospech. V tomto zázname sa uvádza, že J.. E. oznámila zamestnanom správcu dane, že doklady za mesiac august 2012 boli zabavené ÚBOK a zamestnanci vykonávajúci kontrolu majú čakať od koordinátorov na ďalšie pokyny.

49. Žalobca namietal tvrdenie správcu dane, že nepredložil počas výkonu daňovej kontroly žiadne doklady a dôkazy, ktoré od neho žiadal a dôvodil, že správca dane vedel, že požadované doklady nemôže predložiť z dôvodu, že boli zhabané políciou na základe krivého obvinenia od správcu dane, a že sa dodnes nachádzajú na oddelení NAKA K.. Teda požiadavka správcu dane bola v tomto smere nesplniteľná.

50. Žalobca uviedol, že daňoví kontrolóri napriek tomu, že vykonali miestne zisťovanie v NAKA K. za účelom nazretia do spisu a vyhotovení dokladov, žiadali ho o predloženie dokladov tvrdiac, že doklady tohto zdaňovacieho obdobia sa v NAKA K. nenachádzajú. Z úradných záznamov z týchto úkonov v NAKA nie je možné zistiť, aké doklady sa v spisoch nachádzali, aké podklady skutkového stavu pre rozhodnutie mali. Zamestnankyňa NAKA K. J. H. každý jeden doklad vyhľadala a vyhotovila z neho fotokópie a tieto boli 29.10.2014 správcovi dane odovzdané. Z uvedeného vyplýva, že správca dane

uvedené doklady mal a napriek tomu žiadal od žalobcu dokumenty, ktoré objektívne predložiť nemohol, čo preukazuje nezákonnosť daňovej kontroly ako aj daňového vyrubovacieho konania.

51. Namietal, že správca dane porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pretože keď mal pochybnosť o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, mal tieto pochybností oznámiť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, resp. preukázal pravdivosť a pravosť dokladov, hlavne v prípade neuznania odpočtu z dodávky od spoločnosti P. C. s.r.o. a V. B. s.r.o. a tiež v prípade neuznania vývozu.

52. Namietal, že správca dane zisťoval pohyb vozidiel a dodanie tovaru do zahraničia, pričom žalobca vôbec dopravu nezabezpečoval, ale zabezpečoval ju odberateľ. Správca dane vo svojom rozhodnutí vychádzal z odpovedí na medzinárodnú výmenu informácii, pričom Smernica o vzájomnej pomoci a nariadenie o administratívnej spolupráci nebola prijatá na účely vytvorenia systému výmeny informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov, ktorí by im umožnili preukázať povahu dodávok v rámci Spoločenstva poskytnutých zdaniteľnými orgánmi, ktoré sami nemôžu zabezpečiť potrebné dôkazy na tento účel. Táto Smernica sa v žiadnom prípade netýka právomoci orgánov určiť, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane (rozhodnutie ESD Twoh International BV). Z týchto dôvodov považuje tieto informácie ako nezákonné dôkazy, ktoré nesmú byť použité, pričom v rozhodnutí správca dane a žalovaný z týchto dôkazov vychádzal.

53. Namietal, že správca dane zatajil podstatné dôkazy preukazujúce vývoz tovaru, a to odberateľom potvrdené prevzatie tovaru na CMR, ktoré boli doručené žalobcovi poštou.

54. Žalobca ďalej namietal, že nesúhlasil s nepriznaním oslobodenia od dane pre maďarských odberateľov, napriek predloženému dôkazu, ktorým Hlavná prokuratúra župy X.-V.-B. potvrdila dovoz tovaru do V.. Správca dane vykonanie takéhoto dôkazu svedčiaceho v jeho prospech nevykonal a neuviedol dôvod, prečo tak neurobil napriek tomu, že o ňom vedel z iných daňových kontrol. Argumentoval, že bol vypočutý Policajnými orgánmi v B. C. na základe dožiadania J., kde bol predložený aj spisový materiál, ktorý obsahoval aj doklady jednoznačne preukazujúce, že tovar, ktorý predal do Maďarska, bol do Maďarska aj dovezený. Je toho názoru, že ide o priamy dôkaz, ktorý vyvracia tvrdenie správcu dane.

55. Podľa názoru žalobcu správca dane svojou činnosťou nesprávne posúdil dodanie tovaru od spoločnosti V. B. s.r.o. a P. C. a.s. a nepriznaním odpočítania dane spoločnosť poškodil spoločnosť o zaplatenú daň DPH jeho dodávateľom na účet, ktorí boli povinní túto daň odviesť a priznať vo svojom daňovom priznaní. Spoločnosť V. B. s.r.o. tovar fyzicky dodala do skladu D. V. prebratím tovaru. Následne vystavil dodávateľ faktúru na 28.488,60 eur s vyznačením DPH v čiastke 4.748,10 eur. Túto čiastku žalobca zaplatil bezhotovostným prevodom na účet do UniCredit banka na účet dodávateľa. Dopravu sám neorganizoval, tovar kupoval dovezený na sklad, preto nemohol vedieť, kadiaľ sa nákladné autá pohybovali a či automobily SkyToll a.s. zachytí na spoplatnených cestách. Správca dane tvrdí, že K. V. v čase uzavretia zmluvy nebola konateľkou spoločnosti, čo nie je pravda a preukazuje to aj výpis z obchodného registra. Poukázal pritom na skutočnosť, že obchodnú zmluvu je možné uzatvoriť aj konkludentne, pričom jediným subjektom rozhodnúť o platnosti, alebo neplatnosti zmluvy je súd a nie správca dane. Zmluva bola uzatvorená dňa 14.08.2012, faktúra vystavená dňa 15.08.2012 a pani V. bola konateľka do 20.08.2012.

56. Uviedol, že správca dane mu vytýkal pri dodaní tovaru dodávateľom P. C. a.s., že faktúry a dodacie listy boli vystavené s adresou A. XXXX/XXX, M. V. a zámerne neuviedol, že za správnosť údajov na faktúre vystavenej dodávateľom nesie zodpovednosť jej vystavovateľ, že faktúra obsahuje všetky údaje o dodávateľovi a za daný tovar bol vykonaný bezhotovostný prevod finančných prostriedkov. Žalobca poprel tvrdenia správcu o nekontaktnej osobe J.. Q. A., konajúceho v mene spoločností P. C. a.s., pretože správca dane disponuje v spisoch zápisnicami z miestnych zisťovaní so zodpovednými osobami. Namietal, že nebol prizvaný k týmto výpovediam svedkov, aby im mohol klásť otázky a považuje tieto výpovede za nedôveryhodné.

57. Vo vzťahu k spoločnosti H.-J. K.. žalobca uvádza, že bola podpísaná kúpna zmluva na predaj repky a všetky relevantné doklady v zmysle § 43 ods. l (neuvádza právny predpis) jednoznačne preukazujú fyzické realizovanie tovaru. Správca neuznal plnenie z dôvodov nepredloženia skladovej evidencie,

ktorú však predložiť nemohol, lebo sa nachádzala na oddelení NAKA K., kde zamestnanci správcu dane boli nahliadnuť, avšak existenciu skladovej evidencie zamlčujú. Správca dane pritom sám uvádza skutočnosti, ktoré zistil, že spoločnosť H.-J. K.. zdaniteľné plnenie priznal v MR. Za tovar nadobudnutý podľa faktúry zaplatil a pohyb vozidiel, ako uvádza správca dane, bol zaznamenaný cez Národnú diaľničnú spoločnosť v D. V.. Tento argument platí aj pre prípad predaja pšenice kŕmnej, spoločnosti P. B. K.. na základe kúpnej zmluvy v sklade W.. V tomto prípade okrem iné správca dane zavádza, ak tvrdí, že platby neboli realizované bezhotovostne, pretože platby realizoval vkladom na bankový účet, kde pri týchto platbách je aj uvedené meno osoby, ktorá vklady finančných prostriedkov na účet realizovala. Skladovú evidenciu v tomto prípade taktiež predložiť nemohol, preotže sa nachádzala na oddelení NAKA K..

58. Vo vzťahu k spoločnosti J. s.r.o., H. republika, Y. R. XXX, žalobca uviedol, že v mesiaci august 2012 bola podpísaná kúpna zmluva na dodávku semena repky, správca dane pri svojich zisteniach uviedol, že konateľom spoločnosti bol R. R. z V., aj keď z predložených výpisov z obchodného registra spoločnosti jasne vyplýva, že konateľom bol pán J.. W. F.. Spoločnosť J. s.r.o. priznala v zdaňovacom období august 2012 nadobudnutie tovaru v rámci trojstranného obchodu a šetrením českej finančnej správy bolo zistené, že tovar bol dodaný na Slovensku spoločnostiam do Maďarska.

59. Žalobca namietal tvrdenia správcu dane, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá daňovému subjektu povinnosť preverovať svojho obchodného partnera, ak ho však nepreverí, vystavuje sa v prípade dane z pridanej hodnoty riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane. Toto tvrdenie správcu dane je podľa názoru žalobcu v úplnom rozpore s platnou právnou úpravou DPH v rámci jej fungovania v Európskom spoločenstve a sú záväzným výkladom Smernice 2006/112 pre DPH v rámci EÚ, a to čl. 61 rozsudku Súdneho dvora zo dňa 21.06.2012 v spojenej veci Mahagében Kft. a Petér Dávid, podľa ktorého daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predtým tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. Podľa článku 167 a nasledujúcich Smernice 2006/112 je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok ESD Gabalfrisa bod 43).

60. Žalobca poukázal na znenie čl. 168 písm. a) Smernice 2006/112, z ktorého vyplýva, že na využívanie práva na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto Smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté (rozsudok ESD Centralan property bod 52).

61. Žalobca dôvodil, že právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar, alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok ESD Kittel body 56 až 61).

62. Z predložených dôkazov a opisu skutočnosti a faktov je podľa jeho názoru jednoznačne preukázané, že v tejto veci konal dobromyseľne a vykonal všetky opatrenia, ktoré možno od neho dôvodne požadovať, aby vedel alebo mohol vedieť, že jeho dodávateľ koná nezákonne alebo podvodne, pričom správca dane tieto skutočnosti nikde ani nespochybňuje. Nespochybňuje, že je žalobca zdaniteľnou osobou, a že tovar mu dodávala taktiež zdaniteľná osoba a uznáva, že nadobudnutý tovar na vstupe využil pre uskutočnenie potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení.

63. Namietal, že skutočnosť, aby sa zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezákonnosti alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania a toto dodanie sa z týchto dôvodov nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH, spáchaného na vstupe, alebo výstupe v rámci dodávateľského reťazca, musí preukázať správca dane.

64. Podľa názoru žalobcu dokazovanie správcu dane bolo zamerané nesprávnym smerom, nebolo vykonané základné dokazovanie a nebolo mu umožnené preukázať zákonom predpokladané skutočnosti pre správne určenie dane. Skutkové a právne závery sú v úplnom rozpore s platnou právnou úpravou, ako aj záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Poukázal pritom na rozsudok vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. Žalobca tvrdí, že na základe uvedených skutočností splnil všetky zákonom európskou právnou úpravou, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora stanovené podmienky pre vyplatenie vrátky DPH a pre oslobodenie intrakomunitárnych obchodov. IV.

65. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 03.11.2017, v ktorom konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom žaloby zistil, že žalobca v námietkach zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s týmito námietkami sa vysporiadal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na svojich záveroch trvá a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

66. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 27.02.2018, ktorý zotrval na podaných žalobných námietkach a svoju argumentáciu doplnil vo vzťahu k dôkaznému bremenu judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sž 124/01, 7Sž 131-137/01 a 3Sžf 1/2011, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora vo veci C-492/13 Traum a C-277/14 PPUH Stehcemp, ako rozsudkom C-131/13, C-16313 a C-164/13 Italmoda.

V.

67. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

68. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

69. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

70. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

71. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

72. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 85.947,24 eur, t.j. znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 zo sumy 177.232,08 eur na sumu 91.284,84 eur.

73. Podľa § 13 ods. 1 písm. e/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

74. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty (prvá a druha veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

75. Podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

76. Podľa § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty (v znení platnom do 30.09.2012) je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až. 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

77. Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

78. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

79. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

80. Podľa § 69 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

81. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

82. Podľa § 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe dani vyšlo najavo.

83. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obohatenie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

84. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

85. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutne na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

86. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpisy, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

87. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že u žalobcu začala daňová kontrola dňa 23.10.2012 a to na základe oznámenia Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 12.10.2012. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 29.10.2012 a o priebehu začatia daňovej kontroly vyhotovil správca dane úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 23.10.2012. O výsledku daňovej kontroly spísal správca dane protokol č. XXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 30.09.2013, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole z toho istého dňa zaslal žalobcovi na vyjadrenie.

88. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že daňová kontrola vôbec nezačala z dôvodu, že oznámenie o daňovej kontrole, protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ako aj napadnuté rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2015 sú nulitné, t.j. nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pretože boli vydané niekým neexistujúcim a to Daňovým úradom Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, t.j. organizačnou zložkou, ktorá nemá právnu subjektivitu.

89. Podľa § 5 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, účinného od 01.01.2012, daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenia daňový úrad vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu.

90. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

91. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku miesta príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.

92. Nulitné akty sú správne akty, ktorých chybovosť dosahuje takú mieru, že nemožno o nich ako o správnych aktoch hovoriť. Všeobecne prevažuje názor, že nulita aktu nastáva z dôvodu:

- neexistencie kompetencie správneho orgánu správny akt vydať,

- absolútneho nedostatku predpísanej formy aktu,

- absolútneho omylu v osobe adresáta aktu,

- založenia požiadavky fakticky nemožného plnenia,

- neurčitosti či nezmyselnosti aktu.

93. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Takéto rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

94. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré

a) vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

95. Podľa § 2 ods. 1, ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočka daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministerstva financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

96. Pokiaľ teda žalobca považoval oznámenie o začatí daňovej kontroly, protokol z daňovej kontroly a výzvu na vyjadrenie sa k tomuto protokolu, ako aj rozhodnutie správcu dane ako nulitné rozhodnutie nekompetentného správneho orgánu takýto správny akt vydať, je námietka žalobcu neopodstatnená. Namietané správne akty boli vydané vecne príslušným správnym orgánom a uvedenie pobočky daňového úradu v hlavičke rozhodnutia nevyvoláva nulitu rozhodnutia ani ostatných úkonov správcu dane. Zo záhlavia rozhodnutia jasne vyplýva, že rozhodnutie vydal Daňový úrad Prešov.

97. Neopodstatnená je aj námietka žalobcu, že daňová kontrola nemohla začať z dôvodu, že oznámenie o začatí daňovej kontroly, ktorá mala začať dňa 23.10.2012, mu bolo doručené až 29.10.2012. Z ustanovenia § 46 ods. 2 prvá veta jednoznačne vyplýva, že ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, teda doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly nemá vplyv na jej začiatok. Správca dane v tomto prípade konal v súlade so zákonom.

98. Podľa § 47 Daňového poriadku protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonal daňovú kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

99. Správny súd posudzoval námietku žalobcu, že protokol o daňovej kontrole neobsahuje všetky náležitosti, podľa vyššie citovaného ustanovenia § 47 Daňového poriadku. S námietkou, že v protokole nie sú uvedené odpovede spoločnosti SkyToll a.s. zo dňa 24.05.2013 na vozidlá, sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu sa s touto námietkou stotožnil. V časti II. označenej ako výsledok kontroly v bode 2.2. správca dane uviedol, že výzvou zo dňa XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.04.2013 vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť a.s., Mlynské Nivy, Bratislava, aby im poskytol informácie týkajúce sa vozidiel, ktorých evidenčné čísla boli uvedené v zadržaných dokladoch. Ďalej uviedol, že dňa 24.05.2013 obdŕžal správca dane odpoveď od Národnej diaľničnej spoločnosti - informácie týkajúce sa preverovaných vozidiel. Pri vyhodnocovaní dôkazov v rámci daňovej kontroly však nepoužil uvedenú odpoveď spoločnosti SkyToll a.s. a jej obsah neovplyvnil výsledok kontroly. Až v rámci vyrubovacieho konania správca dane vyzval výzvou č. XXXXXX/XXXX zo dňa 27.05.2015 opätovne Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. Bratislava o poskytnutie výpisov z mýtnych transakcií vozidiel uvedených na dokladoch predložených žalobcom za obdobie august 2012 a tieto údaje poskytnuté v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 08.06.2015

použil pri vyhodnocovaní dôkazov. Táto námietka žalobcu je preto irelevantná. Žalobca namietal aj, že v protokole nie sú uvedené údaje, ktoré preukazujú správnosť a pravdivosť jeho tvrdení, avšak tieto údaje žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Protokol o daňovej kontrole obsahuje všetky predpísané náležitosti uvedené v § 47 Daňového poriadku.

100. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku žalobcu, že daňová kontrola bola nezákonná z dôvodu, že do nej zasahovali osoby, ktoré nesmeli byť účastné na výkone daňovej kontroly a to konkrétne J.. P. E., K. Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 27.11.2012 bol správcom dane spísaný úradný záznam č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX, v ktorom správca dane zaznamenal, že J.. P. E. dňa 26.11.2012 oznámila správcovi dane, že vzhľadom na to, že u žalobcu došlo zo strany ÚBOK k zadržaniu dokladov, majú zamestnanci poverení výkonom daňovej kontroly čakať na ďalšie pokyny od koordinátorov. V administratívnom spise žalovaného sa žiadne ďalšie pokyny koordinátorov nenachádzajú. V tomto prípade nemožno túto informáciu poskytnutú J.. P. E. považovať za zásah do výkonu daňovej kontroly a subjektívnych práv žalobcu.

101. Žalobca namietal tvrdenie správcu dane, že počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré od neho správca dane žiadal, pričom oznámil správcovi dane, že požadované doklady zhabala polícia. Táto námietka žalobcu nezodpovedá skutkovému stavu zistenému z obsahu administratívneho spisu.

102. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol požiadaný správcom dane o predloženie všetkých dokladov potrebných na výkon daňovej kontroly, prvýkrát oznámením o daňovej kontrole zo dňa 12.10.2012, na čo reagoval žalobca písomným vyjadrením zo dňa 30.10.2012, v ktorom uviedol, že toto oznámenie nemohlo vyvolať žiadne právne účinky, že daňová kontrola nemohla začať. Následne podľa úradných záznamov zo dňa 24.10.2012, 26.10.2012 a 29.10.2012 vyplýva, že správca dane telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu žalobcu za účelom predloženia dokladov k daňovej kontrole. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16.11.2012 správca dane sa dostavil do sídla žalobcu za účelom skontaktovania sa s konateľmi žalobcu a predloženiu dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly, čo bolo neúspešné. Opätovne bol správcom dane žalobca vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2012 s určením lehoty 8 dní od doručenia výzvy, čo však žalobca nesplnil. Podľa úradného záznamu zo dňa 10.12.2012 sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla žalobcu za účelom skontaktovania sa s konateľom žalobcu a zabezpečením dokladov, čo bolo taktiež neúspešné. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 26.11.2012 reagoval vyjadrením zo dňa 14.12.2012, v ktorom opätovne namietal, že výzva na predloženie dokladov bola vydaná neexistujúcim subjektom a uviedol, že doklady zhabali policajti na základe krivého obvinenia, ktoré podali zamestnanci daňovej správy. Až v tomto období teda správca dane zistil, že doklady žalobcu boli zadržané policajnými orgánmi a následne nazrel do vyšetrovacieho spisu, kedy si zabezpečil doklady a vyhotovenie ich fotokópií. Pretože zistil, že vo vyšetrovacom spise sa nenachádzali všetky doklady, opätovne vyzýval žalobcu na predloženie ďalších dokladov a to výzvou zo dňa 14.02.2013. Zo strany žalobcu boli správcovi dane predložené doklady až dňa 29.01.2014 konateľkou žalobcu Z. C. na ústnom pojednávaní v rámci vyrubovacieho konania a následne dňa 11.02.2014, kedy na e-mailovú adresu zamestnanca správcu dane doručila výpisy z účtov.

103. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Žalobca v priebehu daňovej kontroly neposkytoval potrebnú súčinnosť správcovi dane a požadované doklady nepredkladal. So správcom dane začal spolupracovať až vo vyrubovacom konaní, čo preukazuje vyššie uvedené predloženie dokladov dňa 29.01.2014 a 11.02.2014.

104. Správny súd nepovažuje za dôvodnú a relevantnú námietku žalobcu, že správca dane v rozhodnutí vychádzal z odpovede na medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom Smernica o vzájomnej pomoci a nariadení o administratívnej spolupráce (žalobca ho presne neoznačil) nebola prijatá na účely vytvorenia systému výmeny informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov, ktorý by im umožnil preukázať povahu dodávok v rámci Spoločenstva poskytnutých zdaniteľnými orgánmi, ktoré

sami nemôžu zabezpečiť potrebné dôkazy na tento účel. Teda, že Smernica sa netýka právomoci orgánov určiť, či sú splnené podmienky, ktoré požaduje legislatíva na oslobodenie operácie od dane, a preto považuje tieto dôkazy, teda informácie daňovej správy iného členského štátu za nezákonné, ktoré nesmú byť použité.

105. Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov sa vykonáva v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07.októbra 2010 prepracované znenie). Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Svojim obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s DPH, čo vyplýva z čl. 1 tohto nariadenia. Využitím medzinárodnej výmeny informácií správca dane overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide teda o legitímnu činnosť správcu dane prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v inom členskom štáte Európskej únie.

106. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Vychádzajúc z tohto ustanovenia použitie informácie poskytnutej na základe Nariadenia č. 904/2010 je legitímnym dôkazom slúžiacim k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.

107. Námietky žalobcu vo vzťahu k správcovi dane, že svojou činnosťou nesprávne posúdil dodanie tovaru od spoločnosti V. B. s.r.o. a P. C. a.s. nepriznaním odpočítania dane, ako aj nesprávnym posúdením podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v prípade spoločnosti H.J. K.., P. B. K.. a J. s.r.o. správny súd považuje za nedôvodné. S týmito námietkami sa podrobne vysporiadal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobné námietky sú totožné s odvolacími námietkami, ktorý sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal.

108. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu zo strany žalobcu správny súd len uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže správca dane prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly preveruje základ dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Preto je aj na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť vrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.

109. V prípade žalobcom uplatneného nároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty za dôvody deklarovaných uskutočnených intrakomunitárneho dodania tovaru v Maďarskej republike a Českej republike bolo rozhodujúcou skutočnosťou v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorými je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu, čo je povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Z vyššie uvedených dôvodov správca dane aj preveroval u žalobcu, či si uplatnil oslobodenie od dane oprávnene, pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalobca síce predložil faktúry a prepravné doklady, avšak povinnosťou správcu dane nebolo len vyhodnotiť tieto doklady iba z formálneho hľadiska, ale aj preverovať, či k uskutočneniu deklarovaného obchodu došlo tak, ako

je to uvádzané na týchto predložených dokladoch. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu skutočne došlo, a preto mu správca dane nepriznal nárok na oslobodenie od dane.

110. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudky Európskeho súdneho dvora vo veci Mahageben Kft. zo dňa 21.06.2012 a argumentuje, že skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH, musí preukázať daňový orgán, správny súd tak, ako aj žalovaný konštatuje, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva, že by žalobcovi správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a oslobodenie od dane z titulu intrakomunitárneho dodania preto, že mal objektívne preukázané, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že plnenia zakladajúce právo na odpočítanie dane sú súčasťou podvodu, preto aj aplikácia tohto rozsudku je právne irelevantná.

111. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane správny súd dospel k záveru, že výsledky dokazovania zamerané na preverenie nároku žalobcu na deklarované oslobodenie od dane a nároku na odpočet dane spochybnili vierohodnosť ním predložených dôkazov. Záver správcu dane a žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zodpovedá zistenému skutkovému stavu, zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty.

112. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. II.ÚS 44/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 117/05 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.

113. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

114. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešní, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému nezistil dôvody, pre ktoré by bolo dôvodné spravodlivo požadovať od žalobcu nahradiť trovy konania.

115. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.