Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-337-2017.pdf
PDF · 91.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/337/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej X. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. č. XXX, ako dedičke po poručiteľovi R. P., naposledy bývajúcemu v A. XXX, zomrelému XX.XX.XXXX, o zaplatenie 2.518,13 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice -okolie zo dňa 27.4.2017 č.k. 10C/237/2013-129 zo dňa 8.6.2017 takto
rozhodol:
M e n í napadnutý zamietavý výrok rozsudku tak, že z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi okrem priznanej sumy aj sumu 781,32 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 05.08.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice-okolie ako súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.736,81 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 05.08.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vzhľadom k tomu, že pôvodná žaloba smerovala proti viacerým žalovaným - X. H., C. P., C. K., Z. P., proti týmto žalovaným konanie zastavil a rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovanú, ktorá v konaní napokon ostala ako jediná žalovaná, zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
2. Žaloba bola podaná na súd dňa 13.8.2013 a smerovala ešte proti žalovaným R. P. a X. P., žalovaný R. P. však po podaní žaloby dňa 19.12.2013 zomrel, a preto žalobca vo svojom písomnom oznámení súdu zo dňa 20.8.2015 požadoval, aby súd pojednával a pokračoval v konaní s dedičmi žalovaného.
3. Svojím podaním zo dňa 18.7.2016 žalobca čiastočne vzal svoju žalobu proti žalovaným X. E., C. P., C. K., Z. P. späť a žiadal proti nim konanie zastaviť. Súd prvej inštancie podľa § 144 CSP a § 145 CSP konanie zastavil proti uvedeným žalovaným a v konaní pokračoval už len s X. P. ako žalovanou.
4. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca a to Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným R. P. a jeho manželke X. P. na základe zmluvy zo dňa 27.7.2005 úver 150.000,-Sk, t.j. 4.979,09 €, pričom žalovaní sa ho zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 2.447,- Sk. Konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.3.2013, bola dohodnutá výška úrokovej sadzby, RPMN, ako aj poplatok za správu úveru vo výške 1,66 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že žalovaní riadne úver nesplácali, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. upozorňovala na túto skutočnosť a vyzývala na úhradu
dlžných splátok, napokon postúpila pohľadávku žalobcovi. V tomto konaní si žalobca uplatnil splátky splatné od 20.9.2010 do 20.3.2013 v počte 31 a v celkovej sume 2.518,13 €.
5. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, preskúmal uzavretú spotrebiteľskú zmluvu a zistil, že v nej dohodnutá výška RPMN bola určená nesprávne 5,32%. Z rozhodovacej činnosti súdu, ako aj z legislatívnych procesov bolo súdu známe, že v období, keď bola podpísaná zmluva, bola nesprávne prebratá Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12.1986 v znení Smernice 90/88/EHS a Smernice 98/7/ ES, najmä z dôvodu, že tento zákon bol prijatý ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Problémom sa ukázala skutočnosť, že vzorec pre výpočet RPMN nesprávne predpokladal, že spotrebiteľský úver bude splatený len jednou splátkou bez akýchkoľvek ďalších poplatkov, hoc aj na konci úverového obdobia, čo je pre bankový sektor značne nevýhodné a dochádzalo tak k podhodnoteniu úverov. Dôvodová správa zákona č. 264/2006 Z.z., ktorým sa novelizoval okrem iného aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v bode 16 uvádza: V súčasnosti účinný zákon upravuje v prílohe výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, avšak vzorec pre tento výpočet neodráža časovú hodnotu peňazí. Tento vzorec na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov je správny iba pre prípad, že poskytnutý spotrebiteľský úver bude splatený jednou splátkou, bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. V odlišnom prípade takto vypočítaná miera nákladov podhodnocuje skutočnú mieru nákladov a spotrebiteľ dostane skreslené informácie o nákladoch spojených s úverom. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 98/7/ES zo 16. 2. 1998, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, vzťahujúcich sa na spotrebiteľský úver bola v prílohe I smernice ustanovená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutých úverov na jednej strane a splátok a nákladov na druhej strane, pričom po dosadení všetkých prvkov rovnice, ktoré sú známe zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, možno algebrou alebo pomocou série aproximácií vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov poskytnutého spotrebiteľského úveru. Návrhom zákona sa zabezpečuje transpozícia vzorca pre výpočet RPMN tak, aby výsledok odrážal skutočnú mieru nákladov. Na základe uvedeného, preto súd považoval podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní z predmetného úveru vyčerpali sumu 4.979,09 €, úhrady na tento úver boli vykonané v sume 3242,38 €. Keďže súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, úhrady žalovaných mali byť v celom rozsahu pripísané na istinu úveru, a preto zaviazal žalovanú len na zaplatenie sumy 1736,81 €, ako sumy rozdielovej medzi skutočnou vyčerpanou výškou úveru a tým, čo žalovaní splatili. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vl. č. 87/1995 Z.z., § 3 zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne od 05.08.2012, kedy boli žalovaní s plnením dlhu v omeškaní.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu. Uvedeným rozsudkom súd rozhodol aj o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a ostatnými žalovanými voči ktorým bolo konanie zastavené.
7. V zákonnej lehote proti zamietavému výroku rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. súd pochybil, keď uplatnený nárok považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd v odôvodnení rozsudku totiž poukazuje na chybný údaj o RPMN, aj na chybu v zákonných ustanoveniach, ktoré upravovali chybný vzorec pre výpočet RPMN. Je zrejmé, že od 01.07.2006 je potrebné pri výpočte RPMN vychádzať z prílohy k zákonu č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pre výpočet RPMN pri spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.07.2006, kde je uvedený aj predmetný vzorec. V danom prípade je však nutné zobrať na zreteľ, že Zmluva o splátkovom úvere, uzavretá ešte so Slovenskou sporiteľňou a.s., bola uzavretá dňom 27.07.2005, kedy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006 sa ročná percentuálna miera nákladov vypočítavala inak, podľa iného vzorca. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 150.000,-Sk (nominálna hodnota poskytnutého úveru - P), ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť v 925 mesačných splátkach splatných od 20.08.2005 do 20.03.2013 (časové obdobie splácania úveru - T) a to po 2.447,- Sk, t.j. mali uhradiť pôvodnému veriteľovi sumu v celkovej výške 225.124,- Sk (budúca hodnota - F). Vzhľadom na vyššie uvedené je výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta vo výške 5,32%. Žalobca zastáva názor, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože v danom prípade nemožno spochybniť, že výška RPMN je vypočítaná v súlade so zákonom platným v čase uzavretia zmluvy a v zmluve o splátkovom
úvere je teda uvedená v súlade s daným zákonným výpočtom. Z uvedeného vyplýva, že súd na výpočet RPMN aplikoval neskoršiu právnu úpravu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy nebola platná ani účinná. Vzhľadom na uvedené preto žalobca zastáva názor, že výška RPMN je v zmluve uvedená a vypočítaná správne v súlade s prílohou zákona platného v čase uzavretia zmluvy. Rovnaký názor zastáva aj Krajský súd v Prešove, ktorý ho vyjadril vo svojom rozhodnutí 6Co/250/2014 zo dňa 13.10.2015. Tento súd konštatuje v odôvodnení rozsudku, že žalobca, ani jeho predchodca nezodpovedajú za nesprávny vzorec pre výpočet RPMN, ktorý bol upravený v zákone č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu vzniku zmluvy. Obdobný názor je napr. uvedený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/464/2015 zo dňa 13.01.2016. Nakoniec žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní zamietavého výroku len konštatoval, že v danom čase bol v zákonných ustanoveniach upravený vzorec pre výpočet RPMN chybne, následne však neprepojil svoje rozhodnutie o posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov s danou skutočnosťou. Žalobca teda len predpokladá, že súd pričítal chybu vo vzorci spôsobenú zákonodarcom na ťarchu žalobcu a nezohľadnil to, že žalobca postupoval v zmysle zákonných ustanovení. Z toho dôvodu sa rozhodnutie súdu môže javiť ako nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie veci a prepojenie jednotlivých úvah súdu s odôvodnením rozsudku. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal, zmenil ho tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, príp., aby toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý výrok rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10. mája 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
10. Žalobca použil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu bol naplnený odvolací dôvod, ktorý odvolateľ použil. Žalobca napadol len zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považoval pre nesprávny výpočet RPMN úver za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodné sú námietky žalobcu, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a je potrebné mu dať za pravdu aj v tom, že súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia skutočne len konštatoval chybnú úpravu vzorca pre výpočet RPMN v zákonných ustanoveniach. Úvaha súdu, o ktorú by svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bol oprel však chýba.
12. Odvolací súd v súlade so známymi rozhodnutiami všeobecných súdov zastáva názor, že žalobca ani jeho právny predchodca nemôžu zodpovedať za nesprávny vzorec pre výpočet RPMN v období uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Zákon č. 251/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 (do jeho novelizácie vykonanej zák. č. 264/2006 Z.z. účinnej od 1.7.2006) v prílohe obsahoval vzorec pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch, a to taký , ako ho použil pri výpočte RPMN aj žalobca v odvolaní a veriteľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. RPMN preto v predmetnej zmluve o úvere bola vypočítaná v súlade so zákonom. Nový vzorec pre výpočet RPMN, uvedený v prílohe novely Zákona o spotrebiteľských úveroch (z.č. 264/2006 Z.z.) nepôsobil retroaktívne, keďže v prechodných ustanoveniach uvedeného zákona bolo stanovené, že právne vzťahy, vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. pred 1.7.2006) sa spravujú podľa doterajších predpisov. Ak by si aj bol veriteľ vedomý nesprávnosti výpočtu RPMN, bol by povinný podľa platného zákona v zmluve uviesť RPMN vypočítanú podľa vzorca uvedené v prílohe.
13. Podľa 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Keďže súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a čiastočne zamietol žalobu, keď úver považoval za bezúročný a bezpoplatkový len pre nesprávne uvedenú RPMN, odvolací súd zmenil tento zamietavý výrok rozsudku a zaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy 781,32 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 05.08.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore odvolací súd priznal žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).