Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-91-2016.pdf
PDF · 87.58 KB
No categories available
5C/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., adresa pre doručovanie písomností: Š. XXXX/XX, X. proti žalovanej v 1. rade maloletej A. M., X. P. XXXX, X., zast. matkou T. Q., X. P. XXXX, X., ktorá je zast. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, X. P. XXXX/X, X., v 2. rade U. M., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, X., zast. Mgr. Františkom Chocholom, Kalničiakova 10, Vranov nad Topľou, v 3. rade W. M., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/X, X., o určenie, že vec nepatrí do dedičstva takto u Humen
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie voči žalovanej v 1. rade zastavuje.
Žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 07.03.2016 žiadal vo vzťahu k žalovanej mal. A. M., zast. matkou T. Q. určiť, že do dedičstva po poručiteľovi U. M., zomr. dňa XX.XX.XXXX nepatrí vec osobné motorové vozidlo Q. F., P. farby, rok výroby: XXXX, EVČ: X. XXX Y., VIN: K.. Zároveň žiadal zaviazať žalovanú aj k náhrade trov tohto konania.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že dedičské konanie po neb. U. M., t.j. otcovi žalovanej bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a maloletá A. M., t.j. žalovaná prichádzajúca do úvahy ako dedič prvej zákonnej dedičskej skupine dedičstvo odmietla. Odmietnutie dedičstva schválil Okresný súd M. rozsudkom sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto dôvodu k dedeniu zo zákona nastúpili dedičia v 2. zákonnej skupine, t.j. rodičia poručiteľa, preto žalovaná vo svojom vyjadrení namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a z tohto dôvodu žiadala aj žalobu voči sebe zamietnuť.
3. Uznesením Okresného súdu M. č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil v súlade s právoplatným dedičským rozhodnutím po poručiteľovi U. M., zomr. dňa XX.XX.XXXX do konania na strane žalovaných dedičov a to v 2. rade U. M., nar. XX.XX.XXXX a v 3. rade W. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O.A. XXXX/X, X., nakoľko z osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXD/ XXX/XXXX, T./XXXX vyplynulo, že k dedeniu zo zákona po poručiteľovi U. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX nastúpili dedičia v 2. zákonnej skupine a to rodičia poručiteľa. Súd tak rozhodol na návrh žalobcu, ktorý učinil na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo aj to, že po
oboznámení sa s vyjadrením žalovanej v 1. rade trval na tom, aby ostala zatiaľ v konaní a nevylučuje, že počas konania zmení svoje stanovisko a oznámi súdu, či trvá na žalobe aj voči nej, alebo ju berie späť.
4. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalobca zobral žalobu späť voči žalovanej v 1. rade v celom rozsahu a žiadal konanie voči nej zastaviť s tým, aby súd pokračoval v konaní len so žalovanými v 2. a 3. rade ako právnymi nástupcami po neb. U. M..
5. Zástupkyňa žalovanej v 1. rade, prítomná na pojednávaní so späťvzatím žaloby súhlasila, aj so zastavením konania voči nej a neuplatňovala si nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi. Ďalej súd konal v tejto veci už len so žalovanými v 2. a 3. rade v zmysle návrhu samotného žalobcu.
6. Žalobca nárok na určenie, že do dedičstva po poručiteľovi U. M. patrí aj predmetné osobné motorové vozidlo odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel s neb. poručiteľom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorového vozidla, predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla továrenskej značky Q. F., P. farby, číslo karosérie/VIN: K., rok výroby XXXX, EČV: X. XXX Y.. Na dôkaz toho predložil súdu aj zmluvu o prenájme motorového vozidla. Po ukončení doby nájmu mal žalobca s poručiteľom uzatvoriť ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal kúpiť predmetné motorové vozidlo do svojho vlastníctva, a to za kúpnu cenu XXXX eur. V žalobe uviedol, že časť kúpnej ceny vo výške XXXX eur vyplatil žalobca nebohému poručiteľovi, ktorý bol vlastníkom motorového vozidla v hotovosti k jeho rukám za prítomnosti svedka X. U. a doplatok vo výške XXX eur mu uhradil hotovostným vkladom na účet vedený v X. X., a.s. S poručiteľom sa dohodol, že v priebehu mesiaca december 2015 následne vykonajú aj zmenu vlastníctva uvedeného vozidla v evidencii motorových vozidiel na príslušnom Okresnom dopravnom inšpektoráte. K prepisu však nedošlo z dôvodu, že žalobca náhle ochorel na zápal pľúc a bol hospitalizovaný v nemocnici v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom počas tejto doby sa dozvedel, že poručiteľ dňa XX.XX.XXXX tragicky zahynul pri dopravnej nehode.
7. Žalobca v dobrej viere užíval predmetné motorové vozidlo ako vlastník, pričom v mesiaci január XXXX brat poručiteľa P. M. ho vyzval, aby mu odovzdal predmetné osobné motorové vozidlo s tým, že prepis na osobu žalobcu sa uskutoční po právoplatnom skončení dedičského konania. Žalobca tvrdil, že v dobrej viere mu auto odovzdal a následne sa informoval u notárky JUDr. G. W. v X., ktorá mu povedala, že predmetné vozidlo nemal odovzdať bratovi, keďže on nie je dedičom a že musí podať osobitnú žalobu na to, že osobné motorové vozidlo nepatrí do dedičstva po poručiteľovi.
8. Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení a ďalej predložili ako dôkaz potvrdenie o prevzatí osobného motorového vozidla bratom zosnulého P. M. od žalobcu, ku ktorému došlo dňa XX.XX.XXXX, kde je uvedené a potvrdené podpisom žalobcu, že predmetné motorové vozidlo bolo vlastníkom neb. U. M. žalobcovi zapožičané a tento ho dňa XX.XX.XXXX vracia bratovi zosnulého. Poukázali na to, že ak by bolo došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak by žalobca svojim podpisom nepotvrdil to, že bolo auto iba zapožičané. Mali za to, že žalobca chcel smrť vlastníka tohto motorového vozidla využiť pre získanie motorového vozidla do svojho výlučného vlastníctva.
9. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: zo zmluvy o prenájme motorového vozidla, uzavretej medzi žalobcom a neb. U. M. bolo zistené, že neb. U. M. zapožičal žalobcovi na používanie svoje osobné motorové vozidlo vyššie uvedenej značky, pričom stanovili výšku mesačného nájmu za predmetné vozidlo na XXXX eur a to na dobu určitú s tým, že nájom sa skončí dňom uplynutia dohodnutej doby ku dňu XX.XX.XXXX. Išlo teda o jeden mesiac nájomného vzťahu, keďže zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Medzi účastníkmi boli dohodnuté aj práva a povinnosti prenajímateľa a poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Žalobca v konaní tvrdil, že auto bolo následne po skončení nájmu predmetom kúpy. Kúpnu zmluvu uzavreli vlastník motorového vozidla neb. U. M. a žalobca ústne. Kúpna cena bola medzi nimi dohodnutá na sumu XXXX eur, z ktorej XXXX eur zaplatil žalobca neb. poručiteľovi v hotovosti za prítomnosti svedka X. U. bližšie nezisteného dňa. Malo to byť po dobe skončenia nájmu a rovnako doplatok z tejto kúpnej ceny vo výške XXX eur mu vložil na účet v X. X.A. dňa XX.XX.XXXX. Následne v mesiaci január U. M. zomrel pri tragickej nehode a žalobca bol vyzvaný dedičmi po nebohom o vydanie predmetného osobného motorového vozidla, čo aj učinil a následne podal žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že toto motorové vozidlo nepatrí do dedičstva po neb. U. M.. Po začatí konania bolo zistené, že dedičom po nebohom U. M. sú jeho rodičia, ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve na č.l. 40 a násl., preto ich súd na návrh žalobca pribral do konania,
pričom žalovaní so žalobou nesúhlasili a tvrdili, že sa tvrdenia žalobcu nezakladajú na pravde, pretože ich nebohý syn žalobcovi nikdy nepredal uvedené motorové vozidlo a nikdy nedošlo ani k výplate kúpnej ceny. Poukázali na to, že ak pre nájomný vzťah uzavrel ich syn nájomnú zmluvu a dal si ju vyhotoviť u právnika s overením podpisov na tejto zmluve, tak je vylúčené, aby ich nebohý syn uzavrel ústnu kúpnu zmluvu len obyčajnou formou, nakoľko poznal osobu žalobcu a nikdy by tak neučinil.
10. Dňa XX.XX.XXXX podal žalobca návrh na zabezpečenie dôkazných prostriedkov, najmä žiadal zabezpečiť v súčinnosti s Okresným riaditeľstvom PZ v M., ODI X. a postupom podľa § 189 a 190 CSP a to najmä zabezpečenie predmetného motorového vozidla vrátane kľúčov od neho a dokladov, osvedčenia o evidencii časť I. a časť II., pretože je dôvodná obava, že by tieto dôkazy v budúcnosti nebolo možné vykonať pre správanie sa žalovaných. Súd návrh uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v F., ktorý uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uznesenie potvrdil. Súd v súlade s odôvodnením Krajského súdu v F. požiadal aj OO PZ SR M., ODI X. o zaslanie osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla, ktorého sa spor týka a zo správy na č.l. 79 zaslanej súdu bolo zistené, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo evidované od XX.XX.XXXX na meno U. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom doklady od uvedeného vozidla časť I. a časť II. sa na ODI v X. nenachádzajú.
11. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. V danom prípade žalobca podal žalobu o určenie, že predmetné osobné motorové vozidlo nepatrí do dedičstva po neb. U. M. odôvodňujúc to v žalobe tým, že na základe ústnej kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu on sám a za vozidlo zaplatil aj kúpnu cenu. Táto skutočnosť sa nepremietla do zápisu o evidencii osobného motorového vozidla, a tak ako vlastník tohto motorového vozidla bol vedený neb. U. M.. Žalovaní poukázali aj na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení takejto žaloby a z tohto dôvodu žiadali žalobu zamietnuť. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Je súčasťou žalobného nároku. Nejde teda o procesnú podmienku a absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu, alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty, alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenie o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.
13. V danom prípade žalobca žiadal určiť, že do dedičstva nepatrí osobné motorové vozidlo, pričom ale obsahovo žalobu odôvodnil tým, že sa cíti byť vlastníkom tohto motorového vozidla tvrdiac, že uzavrel s nebohým ústnu kúpnu zmluvu a za predaj motorového vozidla zaplatil kúpnu cenu. Súd je toho názoru, že takto formulovaný žalobný petit nespĺňa podmienku, že na takomto určení má žalobca naliehavý právny záujem, pretože takýto výrok neodstraňuje spornosť práva, kto je vlastníkom tohto osobného motorového vozidla. Žalobca sa mohol domáhať priamo určenia vlastníckeho práva k tomuto osobnému motorovému vozidlu, kedy by táto spornosť práva bola jednoznačne odstránená, a keďže žalobca má možnosť podať pozitívnu žalobu o určenie vlastníckeho práva je zjavné, že naliehavý právny záujem absentuje. Rozsudok, ktorý žiadal žalobca vo veci vydať, by nebol pre žalobcu užitočný. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú. Konanie proti žalovanej v 1. rade zastavil v súlade s ustanovením §144, 145 a 146 CSP, keďže žalobca po začatí konania zobral žalobu voči žalovanej v 1. rade späť a žiadal konanie voči nej zastaviť.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanej v 2. a 3. rade a žalobca, keďže žalovaní v 2. a 3. rade boli v konaní úspešní, majú právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. O trovách konania vo vzťahu žalovaná v 1. rade a žalobca rozhodol súd podľa §256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, i keď by jej v súlade s citovaným ustanovením patrila, keďže žalobca zavinil procesne zastavenie konania voči nej, avšak v konaní si ich nežiadala priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.