Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci manželky: Y. Q., rod. B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, Q.-Q., právne zastúpená: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910 a manžel: B.. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, Q.-Q., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Q. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

II. Mal. K., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. K. po rozvode manželstva sumou 100 € mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

IV. Styk otca s mal. K. sa n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Návrhom doručeným súdu 9.1.2018 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že v manželstve nastali problémy po roku 2005 z dôvodu, že hmotné zabezpečenie životnej úrovne rodiny bolo najmä na manželke. Medzi manželmi tak nastalo odcudzenie, na ktoré malo vplyv aj užívanie psychiatrických liekov zo strany manžela, ktorý sa správal arogantne voči manželke i deťom a to často aj bezdôvodne. Maloletú K. žiadala zveriť do osobnej starostlivosti a otca zaviazať na výživné vo výške 150 € mesačne. Čo sa týka trov konania, navrhla žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznať.

2) Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril podaním doručeným súdu 16. 3. 2018 v tom smere, že do roku 2008 išlo jeho podnikanie dobre, avšak následne sa ich finančná situácia zhoršila. Manželka pracovala v rokoch 2012 až 2015 v Moskve, isté obdobie tam s ňou žili aj deti, avšak posledné roky sa nestarala veľmi o domácnosť, ani o ne, varila len cez víkendy, inak len upratovala, nakupovala deťom oblečenie. Všetku ostatnú starostlivosť o deti zabezpečoval manžel. Čo sa týka psychiatrických liekov, tieto užíva kvôli ochoreniu - nervovým zášklbom (tikom) ešte od strednej školy, o čom jeho manželka vedela ešte pred svadbou; nemyslí si, že by z tohto dôvodu agresívnejší, hádky vznikali skôr kvôli rozličným názorom na život a politiku. Manžel súhlasil so zverením maloletej K. do manželkinej starostlivosti s tým, že maximálnu sumu výživného navrhoval vo výške 100 €.

3) Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o deti.

4) Manželka sa z dôvodu neodkladných pracovných povinností pojednávania vo veci samej nezúčastnila, avšak súhlasila, aby súd konal a rozhodol bez jej prítomnosti.

5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom manžela a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmom, výdavkov a pomerov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

6) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

7) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine

- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

8) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:

- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.

- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

9) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:

- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

10) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:

- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

14) Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

15) Manželstvo účastníkov konania uvedené atribúty nespĺňa, manželia sa hlboko citovo odcudzili, i keď naďalej zdieľajú spoločnú domácnosť a spoločne hospodária. Takýto zväzok nie je v záujme spoločnosti ani v záujme mal. dieťaťa, preto manželstvo súd rozviedol.

Úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode

16) Nakoľko obaja rodičia uvedené navrhli, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Nakoľko maloletá K. je vo veku takmer pätnásť rokov, nebolo potrebné stretávanie s otcom upravovať; bývajú zatiaľ v spoločnej domácnosti a na uvedenom sa vedia dohodnúť.

17) Pri určovaní výživného súd prihliadol k veku dieťaťa, ktoré má bežné potreby, ukončuje 9. ročník základnej školy, je zdravá. Matka je od 1. 5. 2018 zamestnaná za hrubú mesačnú mzdu vo výške 1.000 € plus osobné ohodnotenie 100 €. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi G.. Tento je vlastníkom 4-izbového bytu, v ktorom celá rodina býva a je študentom vysokej školy v Bratislave.

18) Za podstatnú okolnosť, podľa ktorej súd určoval výživné maloletej, považoval súd príjmové a majetkové pomery manžela - otca. Tento nevlastní žiaden majetok. Uvádzal, že byt previedli do vlastníctva plnoletého syna, pričom však mal v ňom mať zachované právo doživotného bývania, bola mu podstrčená iná zmluva, ktorú podpísal a toto právo teda nemá. Súd v tejto súvislosti uvádza, že platnosť uvedenej zmluvy nie je predmetom konania, a teda túto otázku nemôže posudzovať.

19) Manžel pracuje ako obchodný zástupca na predaj cukroviniek, ktoré sám nakupuje i predáva. Z podnikania otec dosiahol príjem v roku 2017 vo výške 26.078 € pri výdavkoch 23.441 €, ktoré si uplatňuje preukázateľne v daňovej evidencii. Ďalej si privyrába ako nočný strážnik, zatiaľ dočasne na tri mesiace, pričom má dohodnutú odmenu 3,3 € brutto na hodinu. Súd konštatuje, že preukazovaný príjem otca je podpriemerný a nezodpovedá jeho pomerom, keďže nemá vážne zdravotné ťažkosti (s výnimkou už

uvedeného nervového tiku a bolestí chrbtice) a je vysokoškolsky vzdelaný v odbore pozemné stavby. Pokiaľ sa mu v podnikaní nedarí (ako sám tvrdí od roku 2008), je možné spravodlivo od neho požadovať, aby toto ukončil a zamestnal sa v pracovnom pomere. Je zrejmé, že vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a prax má dostatočný inteligenčný potenciál ako aj pracovné skúsenosti, aby mohol dosahovať aspoň priemerný príjem, ktorý v roku 2017 predstavovať 954 € brutto a v roku 2018 sa odhaduje na 998 € brutto. Uvedenému zodpovedá čistý príjem cca 750 € a z tejto sumy súd pri určovaní výživného aj vychádzal.

20) Celkový rozsah vyživovacej povinnosti otca pri dvoch vyživovacích povinnostiach by mal byť maximálne 30 % z uvedeného príjmu, teda 225 € mesačne. Nakoľko plnoletý G. je starší, sú predpokladané u neho vyššie výdavky ako u mal. K., ktorá od septembra 2018 nastupuje na strednú školu (bilingválne gymnázium). Vzhľadom k uvedenému súd výživné otca po rozvode manželstva určil vo výške 100 € mesačne ako primerané. Z tejto sumy bude matka schopná zabezpečiť bežné potreby maloletej, ktoré podľa praxe súdu dosahuje sumu 250 € mesačne (bez bytových potrieb), nakoľko matka bude mať nárok na daňový bonus a rodinné prídavky na dieťa a sama sa tiež na výžive dieťaťa musí podieľať. V tomto veku už nie je rozsah osobnej starostlivosti taký vysoký, že by sa podstatným spôsobom k nemu muselo prihliadať. Súd poukazuje na to, že uvedené výživné zodpovedá životnej úrovni rodičov, ktorá po rozvode rodičov v prípade rozdelenia spoločnej domácnosti bude samozrejme nižšia ako dosiaľ, keďže náklady na bývanie tvoria podstatnú časť výdavkov.

21) Otec je povinný výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

O trovách konania

22) Nakoľko súd nezistil žiadne osobitné okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

23) Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 .

V odvolaní je potrebné uviesť:

- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.