Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/174/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu: Y. V., X.. XX.XX.XXXX, L. X. XXX, H. J. L., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Vrbovou, AK Bernolákova 1, Bratislava, proti žalovanej: C. - A.. C.. U. P., Žitavská 2, Bratislava, IČO 30 137 748, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou KORÁBOVÁ & LOVICH, Záborského 42, Bratislava, o zaplatenie 9.346,06 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.10.2013 sa domáhala žalobkyňa vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 9.346,06 € s príslušenstvom, ako zľavu z ceny diela z titulu uplatnenia podstatných vád diela. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou Zmluvu o dielo č. XX/XX/XX/A dňa 03.10.2011, ktorej predmetom bolo „Obstaranie územnoplánovacej dokumentácie Zmien a doplnkov ÚPN-0 Most pri Bratislave lokalita Homorovské I., situovanej na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X,XXX/X, XXX/X v k. ú. Most pri Bratislave“ v rozsahu a za podmienok stanovených v predmetnej zmluve. Žalovaná vystavila konečnú faktúru č. XXXXX, na základe ktorej žalobkyňa uhradila žalovanej za zhotovenie predmetu zmluvy cenu diela sumu vo výške 9.346,06 EUR. Na základe dokumentácie dodanej žalovanou - zadania urbanistickej štúdie Obytná zóna Most pri Bratislave, lokalita Homorovské I. - situácia súčasný stav, došlo zo strany žalovanej k zakresleniu ropovodu, ktoré nebolo a nie je v súlade s existujúcou dokumentáciou - geometrickým plánom na vyznačenie vecného bremena zriadeného v súlade so Zákonom č. 656/2004 Z.z v prospech Transpetrolu, ani so stanoviskom Transpetrolu - vyjadrením o ochrannom pásme ropovodu. Žalobkyňa u žalovanej opakovane ústne uplatnila podstatné vady za dodané dielo spočívajúce v nesprávnom zakreslení existujúceho ropovodu a ochranného pásma ropovodu. Žalovaná odmietla so žalobkyňou riešiť vzniknutú situáciu a prestala so žalobkyňou komunikovať s odvolaním sa na splnenie predmetu zmluvy. žalobkyňa je názoru, že zo strany žalovanej došlo pri spracovaní predmetnej dokumentácie k vážnemu pochybeniu a zanedbaniu povinností vyplývajúcich zo stavebného zákona, ktoré spôsobili, že dodané dielo má podstatné vady, ktoré nie je možné odstrániť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy žalovaná dodala dielo, ktoré má podstatné vady a ktoré nie je možné odstrániť, uplatňuje si žalobkyňa zľavu z ceny diela v plnej výške uhradenej ceny diela vrátane príslušenstva a trov konania, ktoré vyčísli do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia. Súčasne žiadala zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

2. Súd vo veci pod č. k. 31Ro/3193/2013-24, dňa 14.05.2014 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na plnenie v zmysle žaloby. Voči platobnému rozkaz v zákonom stanovenej lehote podala odpor žalovaná. V odpore uviedla, že skutočnosti uvádzané v žalobe sa nezakladajú na pravde a sú zavádzajúce, žalobkyňa nepreukázala právny podklad pre uplatnenie zľavy z ceny diela v plnej výške uhradenej ceny diela vrátane príslušenstva. Tiež uviedla, že na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo z 03.09.2008, predmetom ktorej bolo „Obstaranie územnoplánovacej dokumentácie Zmien a doplnkov ÚPN-O Most pri Bratislave, lokalita Homorovské I, situovanej na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X. XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X v k. ú. Most pri Bratislave“, pre žalobkyňu obstarala územnoplánovaciu dokumentáciu v rozsahu podľa Špecifikácie projektových prác a IČ - kalkulácie projektového honoráru zo dňa 03.09.2008. Tiež uviedla, že práce boli vykonané v zmysle § 31 Zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona a v súlade s Vyhláškou MŽP č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii ako aj požiadaviek na územný plán obce a záväznú časť ÚPD stanovených v §§ 11, 12 a 13 Stavebného zákona. Proces prerokovania zmien a doplnkov ÚPN obce prebehol v súlade s § 22 až § 25 Stavebného zákona so záverečným kladným stanoviskom Krajského stavebného úradu v Bratislave a Všeobecne záväzným nariadením č. 3/2011 Obce Most pri Bratislave, schváleným Obecným zastupiteľstvom v Moste pri Bratislave podľa § 4 a § 6 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení dňa 09.08.2011, ktorým podľa čl. I. tohto VZN bola vyhlásená záväzná časť ÚPN-O Most pri Bratislave v znení Zmien a doplnkov ÚPN-O č. 2010, čím bola objednávka žalobkyne splnená. Zmluva o dielo z roku 2008 dojednaná medzi žalobkyňou ako objednávateľom a žalovanou ako zhotoviteľom 2008 bola preto splnená vo všetkých jej ustanoveniach, na ktorých sa zmluvné strany ústne dohodli, dojednané práce boli riadne ukončené vecne v dohodnutom termíne, čím vznikol právny nárok na vystavenie konečnej faktúry a jej uhradenie zo strany žalobkyne. Tiež uviedla, že Zadanie urbanistickej štúdie bolo vypracované na základe záväzných podkladov Obce Most pri Bratislave zo dňa 02.09.2009, súčasťou ktorých bola situácia zakreslenia ropovodu do katastrálnej mapy ktorá bola dodaná len v papierovej podobe, keďže Obec nemala k dispozícii žiadne podklady ani platný územný plán v elektronickej podobe, čo nemalo vplyv na dosiahnutie predmetu diela

- dosiahnutie zmeny územného plánu v obci Most pri Bratislave, čo bolo predmetom zmluvy o dielo tak, ako požadovala žalobkyňa. Žalobkyňa si ústne uplatnila podstatné vady za dodané dielo spočívajúce v zakreslení existujúceho ropovodu a ochranného pásma ropovodu až potom, keď zadala vypracovanie dokumentácie pre územné konanie inému spracovateľovi, nešlo teda z jej strany v nijakom prípade o prerušenie komunikácie a to už aj vzhľadom na skutočnosť, že o vypracovanie dokumentácie pre územné konanie sa uchádzala aj ona. Pokiaľ ide o písomnú zmluvu o dielo č. XX/XX/XX/A zo dňa 03.10.2011, túto vystavila žalobkyni až potom, ako bolo dielo ukončené a žalobkyňa ju požadovala, lebo sa touto zmluvou preukázať ostatným spoluvlastníkom pozemkov, ktorí sa mali podieľať na úhrade. Žiadala žalobu ako celom zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov A.. E. P., A.. O. H., A.. C.. L. Z.V., E. K., A.. C.. G. X., listinnými dôkazmi zmluvou o dielo č. XX/XX/XX/A, špecifikáciou ceny projektových prác zo dňa 03.09.2008, faktúrou č. XXXXX zo dňa 13.09.2011, fotokópiou geometrického plánu - súčasný stav zo dňa 09/2009, stanoviskom Transpetrolu a.s. zo dňa 12.04.2012, geometrickými plánmi a náčrtmi lokality, stanoviskom Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 27.05.2011, všeobecne záväzným nariadením obce č. 3/2011, súhlasným stanoviskom obce Most pri Bratislave zo dňa 28.02.2010 k uvažovanej výstavbe rodinných domov, zaslaním podkladov pre ZaD zo dňa 02.09.2009 s fotokópiou zákresu ropovodu, ostatným obsahom spisu.

4. Z výsluchu žalobkyne Y. V. súd zistil, že uzavrela s odporkyňou Zmluvu o dielo č. XX/XX/XX/A dňa 03.10.2011, ktorej predmetom bolo obstaranie územno-plánovacej dokumentácie zmien a doplnkov ÚPN

- obce Most pri Bratislave, lokalita Homorovské I. Uzavretiu zmluvy predchádzalo to, že zdedila pozemky v katastrálnom území Most pri Bratislave a rozhodla sa, že by ich zmenila na stavebné pozemky. Išlo o pozemky parcely č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom území Most pri Bratislave. Ona nie je vlastníčkou všetkých týchto pozemkov, spolu s ňou sú spoluvlastníci týchto pozemkov jej sesternice, spolu je ich 7, časť pozemkov zdedili a časť následne skúpili. Cez známeho dostala kontakt na žalovanú, ktorej pri stretnutí vysvetlila čo od nej chce a aké majú zámery s tým, že ju upozornila aj na to, že cez tieto pozemky vedie ropovod, ale nevie kadiaľ presne, že to bude treba zistiť a tiež nad pozemkami vedú vzdušné káble vysokého napätia. Pôvodne ani nemali so žalovanou písomnú zmluvu, ale keďže trvala na tom, aby mali uzavretú zmluvu, spísali ju písomne dňa 03.10.2011. Zmluvou sa preukazovala aj ostatným spoluvlastníkom, keď potrebovali zaplatiť zálohu za zmluvu o dielo. Termín plnenia bol dohodnutý do 08.09.2011. Rokovať začala s odporkyňou už v r. 2008, zmluvu

však podpísali až keď už mala všetko hotové 03.10.2011 a vtedy jej aj dodala písomnú zmluvu o dielo, rovnako jej odovzdala aj vypracovanú urbanistickú štúdiu. Potom nasledovala ďalšia fáza, potrebovali vypracovať urbanistickú štúdiu, našli si na to architekta, resp. jedna zo spoluvlastníčok Martina E. mala známych architektov tak im dala územnú plánovaciu dokumentáciu, ktorú vypracovala žalovaná, aby sa na to pozreli a povedali, či by vedeli vypracovať podklad pre územné rozhodnutie a tiež mali urobiť cenovú kalkuláciu. Ona s architektom nekomunikovala, lebo to riešila p. E., bolo to niekedy koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012. E. známy architekt jej to o pár dní vrátil, aby preverila Transpetrol, ako vedie cez pozemok ropovod, že zatiaľ s tým nič robiť nebude. Pani E. požiadala Transpetrol o stanovisko k ochrannému pásmu ropovodu a poslala im aj geometrický plán so zakreslením ropovodu ako ho zakreslila žalovaná, podľa nej ropovod mal ísť cez iné pozemky, ako oni plánovali výstavbu. Transpetrol listom z 12.04.2012 oznámil, že na území, ktoré plánujú zastavať sú zabudované ich podzemné zariadenia a to potrubie ropovodu DN 500 a optický kábel. Ropovod súčasne zakreslili do mapy, následne zistili, že ochranné pásmo zasahuje do pozemkov, na ktorých plánovali výstavbu. Vzhľadom k tomu, že vynaložili finančné prostriedky na to, že na základe štúdie vypracovanej žalovanou vykúpili pozemky, ktoré sú v ochrannom pásme a nebude sa môcť na nich stavať, tým im spôsobila škodu. Svoju aktívnu legitimáciu v spore oprela o to, že zmluvu uzatvárala so žalovanou len ona, aj keď predmet plnenia sa týkal aj pozemkov, ktoré neboli v jej vlastníctve, ale boli súčasťou zmluvy o dielo, plné moci ostatných vlastníkov pre uzavretie tejto zmluvy a prevzatie predmetu plnenia nemala. Písomnú zmluvu v roku 2011 pripravila žalovaná, ona ju na pripomienkovanie ostatným, videli ju aj ostatní spoluvlastníci pozemkov aj ju cez mailovú komunikáciu pripomienkovali. Na zaplatenie ceny diela sa skladali každý podľa veľkostí ich pozemkov, ona zaplatila 50% ceny, lebo vlastní 50% pozemkov.

5. Z výsluchu žalovanej A.. C.. U. P. súd zistil, že na základe ústnej dohody so žalobkyňou v septembri 2008, ktorá od nej požadovala „Obstaranie zmien a doplnkov územného plánu Obce Most pri Bratislave“, uzavreli ústne zmluvu o dielo. Podklady získala od žalobkyne, listy vlastníctva pozemkov, ktorých sa zmeny a doplnky mali týkať. Spravila cenovú kalkuláciu na predmet diela, ktorú žalobkyňa akceptovala. Podklady získala aj z katastra nehnuteľností, lebo tie, čo jej dala žalobkyňa, neboli určené na právne účely. Ďalším podkladom na základe ktorého boli vykonané objednané práce bola kópia z katastrálnej mapy, avšak táto neobsahuje zákres inžinierskych sietí len pozemkové špecifikácie. Na základe žiadosti žalobkyne, dostala odpoveď dňa 20.07.2009 a to list od starostu obce Most pri Bratislave, v ktorom predbežne súhlasí s výstavbou rodinných domov v predmetnom území. V rámci podkladov pre zadanie urbanistickej štúdie, ktoré slúžia na odsúhlasenie obecným zastupiteľstvom, či je možno v tomto území a v akom rozsahu stavať rodinné domy. Pri začatí prác na urbanistickej štúdií v rámci podkladov požiadala obec Most pri Bratislave o poskytnutie platného územného plánu v elektronickej podobe za účelom zistenia predbežného priebehu inžinierskych sietí a technických pomerov v území. Obec Most pri Bratislave nielenže nedisponovala územným plánom v elektronickej podobe, ale nemala ani kompletný územný plán v papierovej podobe a preto na základe upozornenia od žalobkyne o prípadnej existencii ropovodu a vysokého napätia v území, sa obrátila na obec Most pri Bratislave s požiadavkou a poskytnutie podkladov o zákres ropovodu, produktovodu a vysokého napätia. Obec jej dňa 02.09.2009 zaslala podklady, ktoré sa týkali územného plánu obce s tým, že jej v prílohe poslali fotokópiu zákresu produktovodu, ropovodu a vysokého napätia. Na základe listu od obce zo dňa 02.09.2009 a s podkladmi o priebehu ropovodu a vysokého napätia zakreslila do zadania urbanistickej štúdie tieto siete, následne dňa 02.09.2009 bolo zadanie urbanistickej štúdie ňou vyexpedované obci Most pri Bratislave so žiadosťou o jej prerokovanie. Dňa 01.10.2009 obecné zastupiteľstvo v Moste pri Bratislave uznesením č. 12 schválilo predmetné zadanie urbanistickej štúdie. Dňa 28.02.2010 obec vydala stanovisko k zmenám a doplnkom územného plánu s tým, že súhlasila s výstavbou rodinných domov v danom území a žiadala predložiť zmeny a doplnky územného plánu. Tvorba návrhu zmien a doplnkov územného plánu (predmet zmluvy) je asi ročný proces, obci ho predložila po tom, ako Krajský stavebný úrad dňa 27.05.2011 vydal záverečné stanovisko podľa § 25 Stavebného zákona, ktoré stanovisko je podkladom pre odsúhlasenie územného plánu a zmien a doplnkov územného plánu obecným zastupiteľstvom. Obecné zastupiteľstvo vydalo súhlasné stanovisko dňa 08.09.2011 všeobecným záväzným nariadením č. 3/2011. Týmto bol proces spracovania a ukončenia predmetu zmluvy o dielo ukončený. Čo sa týka samotnej zmluvy o dielo, uzavreli len ústnu dohodu v auguste 2008 na predmet diela, k písomnému vypracovaniu zmluvy o dielo došlo až 03.10.2011 z toho dôvodu, že žalobkyňa odmietla zaplatiť končenú faktúru, pokiaľ nebude mať písomnú ZoD. Bolo to v čase, keď už bol predmet diela vykonaný a už nebolo potrebné takúto ZoD v čase vykonania diela uzatvárať. Dňa 13.10.2011 bol medzi žalobkyňou a ňou podpísaný preberací protokol, kde ako objednávateľka vyhlasuje, že predmet zmluvy bol riadne vypracovaný a odovzdaný v dohodnutom rozsahu a bez zjavných vád a nedorobkov. Konečná faktúra z 27.09.2011 bola uhradená

dňa 03.10.2011 po podpise tejto zmluvy, pričom bola niekoľko násobne mailovou korešpondenciou od 11.08.2011 prerokovávaná so žalobkyňou a pripomienkovaná a kde navrhovateľka spolu s ostatnými vlastníkmi pozemkov neakceptovala finančné nároky, ktoré jej ako zhotoviteľovi zo zmluvy vyplývali, čiže bola donútená podpísať zmluvu v takej sume, v akej bola prvotná kalkulácia z 03.09.2008, napriek tomu, že v rámci prerokovávania vznikli ďalšie určité nároky, ktoré žalovaná a ostatní vlastníci pozemkov neakceptovali.

6. Z výsluchu svedka A.. E. P. súd zistil, že z účastníkov konania pozná žalobkyňu Y. V. ako klientku firmy jeho syna, ktorý vykonáva geodetické práce a vo firme syna on robí overovanie, lebo syn nemá vysokú školu. V roku 2008 robili žalobkyni geometrický plán na vysporiadanie so spoluvlastníkmi. Vtedy mu povedala, aby zistil vecné bremeno Transpetrolu, urobil to a zistil presné vedenie ropovodu s tým, že z katastra prevzali presné určenie, lebo vecné bremeno sa musí presne zamerať. Zistil, že v jej budúcom stavebnom pozemku je 70% plochy nevyužiteľnej na výstavbu z dôvodu ropovodu a elektrorozvodu, čo sú vonkajšie siete na stĺpoch. Na ortofotomape to je viditeľné, dá sa to zistiť na internete. Tieto informácie o tom, že pozemky nie sú zastaviteľné resp. hodné na výstavbu dal žalobkyni v lete 2009. V roku 2012 žalobkyni dodatočne vypracoval presné zakreslenie ropovodu, bolo to 23.11.2012, potrebovala to pre ďalší postup pri zmene územného plánu. Štúdiu, ktorú vypracovala žalovaná videl, bol v stavebnej komisii v obci Most pri Bratislave. V roku 2010, na konci roka prvý raz rokovali o návrhu zmeny územného plánu obce. Nespomína si, či odporučili obci urobiť zmenu územno-plánovacej dokumentácie. Ropovod bol zakreslený v urbanistickej štúdii nesprávne, pretože bol zakreslený s odchýlkou asi 100 metrov. Ropovod bol nesprávne zakreslený na geometrickom pláne obcou, ktorá ho pre účely štúdie predložila, náčrt obci poskytol Transpetrol, ktorý tam ropovod nesprávne zakreslil. Bol to informatívny zákres, iba určoval, že v tej oblasti je ropovod. Pri poslednom návrhu na zmeny územnoplánovacej dokumentácie bol už ropovod zakreslený správne. Predošlý starosta skončil svoje pôsobenie niekedy v roku 2010 a nový starosta mu potvrdil, že nemá dostatočné podklady ani všetku korešpondenciu, ktorá bola odosielaná, ktorá sa týkala štúdie a zmien a doplnkov územného plánu. Mal informáciu od nového starostu, že všetko posielali pani Hajtmanovej. Čo všetko bolo posielané to nenašiel, lebo to nebolo evidované ani v poštovej knihe. V stavebnej komisii na obci robí aspoň 15 rokov. Má vedomosť o tom, že obec má spracovaný územný plán 3/2003. Ak chce niekto v obci zmeniť určitú časť pozemku na obytnú zónu, treba postupovať tak, že najprv treba urobiť urbanistickú štúdiu, tú si dáva robiť ten, kto chce stavať, osloví architekta. Keď už má urbanistickú štúdiu potom požiada obec o zmeny a doplnky územného plánu, svoj spracovaný doplnok podá na obec a potom to prejedná zastupiteľstvo. Ak starosta dospeje k záveru, že nemá dostatok informácii k podanému návrhu môže požiadať stavebnú komisiu, aby to prerokovala. Na katastri on osobne si presné zameranie ropovodu vyzdvihol v roku 2011. Vyzdvihol to preto, lebo pani Trsťanová chcela vedieť presný priebeh ropovodu. So žalobkyňou začal spolupracovať už v roku 2008, potom mali pauzu a v novembri 2012 jej urobil náčrt správneho zobrazenia ropovodu. Správne vedenie ropovodu žalobkyni zakresľoval preto, lebo chcela vedieť koľko v skutočnosti môže využiť na svoje pozemky na bytovú výstavbu. Bolo to 30% z celkovej plochy. Žalobkyňa je vlastníčkou všetkých pozemkov, ktoré mali byť určené na výstavbu.

7. Z výsluchu svedka A.. O. H., súd zistil, že z účastníkov konania pozná aj pani P. aj pani V.. S pani P. sa stretol po jeho prvom nástupe do funkcie starostu bolo to niekedy v roku 2010 - 2011, lebo sa dokončovali návrhy zmien a doplnkov územného plánu na rok 2010. So žalobkyňou sa stretol prvý raz minulý rok, keď riešili problém s pozemkami, ktoré boli riešené územným plánom na rok 2010. Problémom bolo to, že riešili to, kde je zakreslený ropovod. Pozrel si prvý územný plán, ktorý bol vypracovaný okolo roku 2002, porovnal som ho s tým, ktorý bol vypracovaný v roku 2010 a 2013 a z toho si urobil úsudok kadiaľ vedie ropovod. Zákresy ropovodu sa v týchto materiáloch líšili, nevedel prečo. Starostom sa stal v decembri 2010. V súčasnosti je už ropovod zakreslený správne, lebo keď sa robil návrh zmien a doplnkov územného plánu v roku 2013 požiadali A.. G., ktorá to robila za spoločnosť, ktorej názov už nevie, aby to zabezpečila a ona na základe podkladov získaných z Transpetrolu zabezpečila presný nákres ropovodu do geometrického plánu. Čo sa týka urbanistickej štúdie Homorovské I, bolo to prerokovávané niekedy v roku 2010 v čase, keď on ešte nebol starostom. Po nahliadnutí do urbanistickej štúdie Homorovské I svedok udáva, že ropovod na geometrickom pláne je zakreslený mimo pozemkov žalobkyne. Nevedel povedať prečo jeho predchodca vydal A.. P. geometrický plán zo zakreslením ropovodu na geometrickej mape nesprávne. Na jeho predchodcu pre rôzne veci dávali 2 trestné oznámenia a knihe odoslanej pošty nenašiel záznam, že takýto geometrický plán A.. P. poslali. On by si nechal podpísať odovzdanie takéhoto geometrického plánu aj keby jej ho dával do ruky. Jeho predchodca vydal mnoho písomnosti, ktoré neboli evidované cez knihu odoslanej pošty. Uviedol, že pri zmene územného plánu sa potupuje

tak, v prvom rade zastupiteľstvo schváli vypísanie oznámenia o zmenách a doplnkoch územného plánu, následne mala verejnosť možnosť navrhnúť zmeny a doplnky a pripomienkovať to, obecné zastupiteľstvo sa zaoberalo jednotlivými lokalitami, buď ich schválilo alebo ich zamietlo a nestali sa súčasťou zmien a doplnkov územného plánu. Následne sa urobilo verejné obstarávanie na spracovateľa zmien a doplnkov a taktiež verejné obstarávanie na osobu odborne spôsobilú, ktorá zastupovala obec pri verejnom obstarávaní. Následne boli podpísané zmluvy so spoločnosťou a odborne spôsobilou osobou, ktorá riešila a usmerňovala celý proces, aj konzultovala s nimi niektoré veci. Tým pádom bol spracovaný návrh zmien a doplnkov ten bol doručený povinným subjektom, aby sa vyjadrili k nejakému dátumu. Po obdržaní stavísk bolo vyhodnotenie týchto pripomienok a v prípade, kde boli negatívne stanoviska tak sa uskutočnili osobné rokovania s orgánmi, ktoré negatívne stanovisko dali. Takto postupovali v roku 2013, nevie sa vyjadriť ako postupoval predchádzajúci starosta v roku 2010. Keby za jeho pôsobenia vo funkcii starostu žalobkyňa požiadala o zmenu územného plánu za účelom výstavby obytnej zóny na jej pozemkoch, musela by napísať žiadosť, priložiť k tomu listy vlastníctva, nič viac by k tomu nepotrebovali, odovzdali by to ako obec spoločnosti, ktorá by to spracovala. Posledným orgánom, ktorý sa k návrhu zmien a doplnkov územného plánu vyjadruje je Okresný stavebný úrad a keby niečo nebolo v poriadku tak by súhlas na zmenu nedal. V dnešnej dobe ak by nejaký podnikateľ mal zámer na výstavbu, vyžiadali by sme od neho, aby si dal vypracovať urbanistickú štúdiu, kde sú zakreslené, cesty, stavby. Pri rodinných domoch chceme vedieť či ide o jednobytový, lebo sa snažia zahusťovať a do jedného objektu dávajú aj viac bytov. Obec mala s pani A.. P. alebo s firmou Linkon s.r.o. uzavreté dve zmluvy. Jedna sa týkala spracovania zmien a doplnkov medzi rokmi 2003 až 2009, pretože jednotlivé zmeny a doplnky, ktoré boli v tomto roku robené sa na obci nenachádzali, alebo sa nachádzali len z časti. Druhá zmluva bola na zabezpečenie obstarávania zmien a doplnkov na rok 2010. Zmluvný vzťah bol ukončený s A.. P. dodatkom po tom, čo jej boli vyplatené dohodnuté odmeny a druhý bol tiež ukončený dodatkom, pretože boli zmeny a doplnky dokončené, schválené obecným zastupiteľstvom. Svedok bol starostom v obci od 08.09.2011. Zlý nákres ropovodu si v čase schvaľovania nevšimol nikto a nevšimli si ho ani na Okresnom stavebnom úrade. V čase schvaľovacieho procesu obec komunikovala aj s Krajským stavebným úradom, lebo obec musela žiadať súhlas podľa § 25 Stavebného zákona. Súhlas bol udelený. On osobne tiež konzultoval koeficient zastavanosti a nezastavanosti a o možnosti vyradenia zo schvaľovania niektorých lokalít, ktoré boli navrhnuté. V procese prerokovania zmien a doplnkov ak oslovené organizácie nevyužijú svoje právo vyjadriť sa v určenej lehote, tak neodpovedajú. Ak by za jeho pôsobnosti ako starostu neprišlo stanovisko od SPP, Transpetrolu alebo Západoslovenskej distribučnej, určite by od nich stanovisko žiadal opätovne. Transpetrol sa k urbanistickej štúdii Homorovské I nevyjadril resp. nevyjadril sa k návrhu zmien a doplnkov, lebo po urbanistickej štúdii sa robil čistopis a nevyjadril sa v stanovenej lehote. Na túto skutočnosť neboli upozornení odborne spôsobilou osobou. V tom čase to bol A.. arch. Nemec za rok 2010. Ak stavebná komisia má k dispozícii informácie o presnom umiestnení ropovodu v lokalite, ktorej sa týkajú zmeny a doplnky je povinná o tejto skutočnosti upovedomiť obec a spracovateľa. V roku 2010 bol kontrolór v obci R. K.. Svedok predkladá súdu k nahliadnutiu zmluvu o dielo č. XXXXXX-LI o zabezpečení obstarania a vyhotovení ZaD č. 2010 ÚPN - O Most pri Bratislave podľa ktorej bol objednávateľ obec Most pri Bratislave zastúpená starostom Jozefom Pustajom a zhotoviteľom bola spoločnosť Linkon s.r.o. zastúpená A.. P. ako konateľkou. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie obstarania zmien a doplnkov č. 2010 územného plánu obce Most pri Bratislave v rozsahu vypracovanie územno-plánovacej dokumentácie pre lokality: Drieňový Hon, Zadné polia I., Homorovské I., Homorovské II., Homorovské III., Pasienky I., Pod Pšeno III., Zadné polia - pri ihrisku, pri Mototechne, Zelená voda, ktoré boli v k.ú. Most pri Bratislave. A.. Dušan X. bol poverený starostom obce obstaraním zmien a doplnkov funkčného využitia územia územného plánu Most pri Bratislave - zmeny a doplnky č. 2010 ako odborne spôsobilá osoba. A.. Hajtmanová bola poverená k vypracovaniu podkladov k územnoplánovacej dokumentácii na administratívne úkony, inžiniersku činnosť spojenú s prerokovaní návrhu zmien a doplnkov č. 2010 s príslušnými orgánmi a organizáciami. Poverenia boli vydané 21.04.2010, zmluva o dielo bola podpísaná 21.04.2010, dodatok č. 1 bol z 26.07.2010, dodatok č. 2 z 23.08.2011. Vyhodnotenie stanovísk bolo doručené Krajskému stavebnému úradu, bez toho by sa to nemohlo schvaľovať.

8. Z výsluchu svedka A.. C.. L. Z. súd zistil, že pozná žalobkyňu aj jej právnu zástupkyňu. Pani V. ho oslovila, aby sa pozrel na urbanistickú štúdiu, ktorá nebola urobená dobre. Zistil, že trasa ropovodu je v dokumentácii zakreslená zle. Zistili to tak, že pani V. si objednala geodeta, ktorý získal podklady z katastra nehnuteľnosti a osobne bol v Transpetrole. On dostal už od geodeta, ktorého oslovila žalobkyňa geometrický plán, kde už bol správne zakreslený ropovod. Od geodeta dostal už správne podklady, išiel s ním na pozemok, kde mu ukázal, kde to je. Čo sa týka geometrického plánu, ktorý vydala obec zo

zakreslením ropovodu môže to byť len informatívne, lebo presný zákres trasy ropovodu môže urobiť len správca ropovodu. Neskúmal či mal Transpetrol správne zakreslený ropovod na katastri. Ak niekto požiada o zmenu a doplnky územného plánu za účelom výstavby ako to bolo v prípade žalobkyne, musí si dať spracovať urbanistickú štúdiu, ktorá obsahuje vyhodnotenie územia, technické podklady, ktoré v tom území sú, zastavanosť a aká je danosť pozemku, či sa tam dá stavať. Urbanistickú štúdiu si môže dať vypracovať aj investor, ktorý nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých by chcel stavať. Developeri to bežne robia. Potom ako získal geometrický stav zo správnym zakreslením ropovodu zistil, že na výstavbu rodinných domov je zhruba polovica plánovaného pozemku nepoužiteľná. Pozemky na ktorých vedie ropovod vrátane ochranného pásma sa zastavať nesmie, zvyšok sa môže použiť na výstavbu. Z jeho pohľadu ak by to robil on, by si zo strany objednávateľa nežiadal nič. Sám by si zabezpečil LV, geometrické plány, zakreslenie inžinierskych sieti a urobil by návrh ako by sa toto územie dalo využiť. Oficiálnym objednávateľom územnoplánovacej dokumentácie je obec, ktorá môže o jej vypracovanie požiadať toho, kto má záujem o vyžitie tohto územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa schvaľuje na obci a je záväzná a urbanistická štúdia je tiež záväzná.

9. Z výsluchu svedka E. K., súd zistil, že z účastníkov konania pozná pani P. obchodne, je to už asi 4 alebo 5 rokov. Zoznámil sa s ňou cez nejakého jej klienta sprostredkovane, lebo potrebovala urobiť nejakú prácu. V tom čase to bolo výškopisné zameranie. Pri vypracovaní geometrického plánu poskytuje kataster geodetovi podklady o ktoré geodet požiada. Teraz už keď je všetko na internete získava geodet podklady odtiaľ. Z katastra sa dajú získať výpisy z parciel, prípadne označenie nových parcelných čísiel, priradenie parcelného čísla ku konkrétnemu pozemku prípadne predošlé geometrické plány ak boli vypracované. V prípade, že geodet vypracováva geometrický plán a geodet má vedomosť, že na pozemku je vedený ropovod, keď je ten ropovod už zapísaný v LV tak je súčasťou zobrazenia v katastrálnej mape. Pokiaľ si Transpetrol dal geodetom zakresliť do geometrického plánu trasu ropovodu aj ochranného pásma bol povinný požiadať kataster nehnuteľnosti, aby trasu ropovodu kataster zapísal aj na jednotlivé listy vlastníctva parciel, cez ktoré ropovod prechádza. Výstavba ropovodu prebiehala niekedy 80 rokoch minulého storočia, podliehala určitému stupňa utajenia, preto v tom čase Geodézii určite Transpetrol oznámil trasu, kadiaľ ropovod prechádzal, otázka je či geodézia zakreslila ropovod resp. urobila poznámku k jednotlivým parcelám. O tom, že cez určité územie ropovod vedie sa vedelo, avšak nebolo to zapísané v listoch vlastníctva. Ak geodet A.. Hlavatý, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že vedel presne trasu ropovodu už v roku 2008, bol povinný to žalobkyni povedať, ak on má takúto vedomosť, on to robí. Považuje to za bonus pre klienta, keď im takúto informáciu dá. Podklady ktoré poskytne kataster geodetovi a ktoré poskytne kataster laikovi sú rozdielne, pretože obyčajný človek nie je osobou, ktorá mi mohla zasiahnuť do technickej dokumentácie, preto geodetovi vydá kataster list vlastníctva, katastrálnu mapu alebo geodetický plán. Mohlo sa stať ak by si pani V. vyžiadala na katastri geometrický plán ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka pozemkov vydali by jej ju, avšak nemusel byť v geometrickom pláne zakreslený ropovod, lebo ešte neprebehlo konanie, neboli uzavreté zmluvy, na základe ktorých by kataster do geometrického plánu ropovod vyznačil. Geometrické plány, ktoré majú zakreslené ropovody, diaľnice alebo iné stavby vedie kataster samostatne ako menovité úlohy a mohlo by sa stať, že pracovník katastra ani nemusí vedieť, že na geometrickom pláne je ropovod zakreslený a nechal by geodeta, aby si to sám našiel.

10. Z výpovede svedka A.. C.. G. X., súd zistil, že vie čo je predmetom súdneho konania, ide o územný plán obce Most pri Bratislave, konkrétne zmeny a doplnky, ktoré sa týkajú lokality Homorovské I, bolo to v r. 2008 keď ako obstarávateľ so štátnou skúškou obstarával územný plán a schvaľovanie. Oslovila ho obec Most pri Bratislave, ktorú v tejto súvislosti oslovili spoluvlastníci a majitelia pozemkov v danej lokalite. Vypracovalo sa zadanie pre územný plán a obcou sa to schvaľovalo. Schvaľovalo to obecné zastupiteľstvo, predtým sa však museli zabezpečiť vyjadrenia príslušných dotknutých orgánov a organizácií bolo ich asi 25 v zmysle stavebného zákona. Tento proces trval asi rok, dva a ukončenie bolo až v roku 2010. Obec schválila zmenu územného plánu na individuálnu bytovú výstavbu v lokalite Homorovské I. Pokiaľ vie, neboli žiadne problémy s týmito prácami, išlo len o bežné veci, ktoré s týmto súviseli. Nepozná žalobkyňu pani V. a nevie čo v tejto súvislosti s ňou mohlo byť. Čo sa týka žalovanej túto pozná, bola spracovateľkou územného plánu. So žalovanou v podstate nemal dôvod spolupracovať, lebo ona spracovala územný plán a on spracoval zadanie pre schválenie zmeny a doplnkov územného plánu a keď to obec schválila tak jej to odovzdala. V súvislosti so spracovaním návrhu na zmenu územného plánu neboli problémy, ani vážne pochybenia, ktoré by bolo treba riešiť. Čo sa týkalo informácie o tom, že cez pozemky má ísť ropovod resp. jeho ochranné pásmo, svedok uviedol, že obec mala podklady o ropovode od Transpetrolu, tie sa do dokumentov zapracovali a dali sa na

schválenie obecnému zastupiteľstvu. Postup obstarania prebehol v súlade so zákonom. Návrh zmien a doplnkov 2010 bol zaslaný na prerokovanie všetkým príslušným orgánom a organizáciám, aby tieto mohli k návrhu zaujať stanovisko. V rámci tohto procesu boli vyhodnotené všetky stanoviská dotknutých organizácii a boli zapracované do zmien a doplnkov 2010. Materiál poslal na Krajský stavebný úrad spolu so žiadosťou o preskúmanie súladu návrhu zmien, je to povinnosťou spracovateľa, teda obce a majú kladné vyjadrenie stavebného úradu, ktoré potvrdzuje podľa § 25 stavebného zákona tento súlad. Podklady, ktoré mala k dispozícii obec zo zákresom trasy ropovodu v dotknutom území boli postačujúce pre vypracovanie zadania urbanistickej štúdie, urbanistickej štúdie a návrhu zmien a doplnkov, lebo tieto poskytla obec pre tento stupeň dokumentácie. Ak investor disponuje podkladmi smerujúcimi k presnému určeniu polohy ropovodu je povinný tieto doručiť spracovávateľovi územno-plánovacej dokumentácie, keď má takéto podklady je to dobré a keď nemá dodá doklady, ktoré dostane od obce. Návrh zmien a doplnkov v rámci prerokovávania bol zaslaný aj organizácii Transpetrol s tým, aby sa táto vyjadrila v stanovenej lehote, z ich strany nebolo odpovedané v čase mesiac, tak sa bralo za bernú vec, že to vyjadrenie platí aj ďalej. Neurgovali ich.

11. Z písomnej zmluvy o dielo č. XX/XXX/XX/A zo dňa 03.10.2011 súd zistil, že bola uzavretá medzi zmluvnými stranami objednávateľom Y. V.C. a zhotoviteľom C. - A.. C.. U. P., predmetom zmluvy malo byť podľa bodu 3/ zmluvy obstaranie územnoplánovacej dokumentácie Zmien a doplnkov ÚPN-O Most pri Bratislave, lokalita Homorovské I., situovanej na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/ X,XXXX/X, XXX/X, XXX/X v k. ú. Most pri Bratislave v rozsahu a podmienkach dojednaných v zmluve. Podľa bodu 6/ zmluvy o dielo termín plnenia bol určený do 08.09.2011.

12. Zo špecifikácie ceny projektových prác - kalkulácie projektového honoráru zo dňa 03.09.2018 súd zistil, že cena projektových prác a inžinierskych výkonov bola stanovená podľa zásad Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a vykonávacej vyhlášky č. 87/1996 Z. z.. Obsahom kalkulácie boli ohodnotené činnosti a to podklady, vstupná konzultácie a obhliadka spracovateľskými profesiami, vypracovanie zadania urbanistickej štúdie /investičný zámer/, vypracovanie štúdiu ako podkladu pre zmenu a doplnok územného plánu, inžinierska činnosť - zabezpečenie a vyhodnotenie stanovísk ku zadaniu štúdie, vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie Zmeny a doplnky ÚPN, zabezpečenie a vyhodnotenie stanovísk k ZaD ÚPN-O, cena bola vyčíslená v celkovej sume 9.346,06 €.

13. Z faktúry č. XXXXX, vystavenej dňa 13.09.2011 súd zistil, že žalovaná vystavila faktúru za obstaranie územnoplánovacej dokumentácie Zmeny a doplnky č. 2010 ÚPN-O Most pri Bratislave - Homorovské I.. Z faktúry súd zistil, že faktúra bola vystavená na celkovú sumu 9.346,- €, pričom bola odpočítaná záloha uhradená na základe faktúry č. XXXXX v sume 4.980,- €, k úhrade zostala suma 4.366,- €, splatná do 26.09.2011.

14. Zo stanoviska Transpetrolu a.s. Bratislava, oddelenie diaľkovodov, zo dňa 12.04.2012 súd zistil, žiadateľke H. E. oznamuje, že v záujmovom území sú zabudované ich podzemné zariadenia - potrubie ropovodu DN500 a optický kábel, čo informatívne zakreslili do obdržanej situácie. Ochranné pásmo je 300 m na jednu i druhú stranu od osi potrubia. Podľa § 64 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike je zakázané do vzdialenosti 100 m od osi potrubia stavať akékoľvek stavby. Pred začatím prác je potrebné vykonať presné vytýčenie ich podzemných zariadení a uhradiť vynaložené náklady tak, že investor stavby pre vykonanie vytyčovacích prác zašle objednávku, na základe čoho mu budú vytyčovacie práce i doprava faktúrované.

15. Zo stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/668-4/7/BLM, zo dňa 27.05.2011 súd zistil, že obec Most pri Bratislave požiadala stavebný úrad o preskúmanie súladu návrhu ZaD č. 2010 ÚPN obce Most pri Bratislave o stanovisko. V stanovisku uvádza, že KSÚ preskúmal predložený materiál a konštatuje, že obsah návrhu ZaD č. 2011 obce Most pri Bratislave je v súlade so záväznou časťou územného plánu VUC Bratislavský kraj ako schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, obsah návrhu ZaD č. 2011 obce Most pri Bratislave, postup obstarania a prerokovania je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, návrh ZaD č. 2011 obce Most pri Bratislave je v súlade s § 17 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Návrh ZaD č. 2011 obce Most pri Bratislave v záväznej časti ÚPN obce navrhovanej na vyhlásenie všeobecne záväzným predpisom je v súlade s § 13 stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené KSÚ v Bratislave, ako príslušný orgán územného plánovania súhlasí s

predloženým návrhom „Zmeny a doplnky č. 2011 ÚPN obce Most pri Bratislave na schválenie obecným zastupiteľstvom.

16. Zo Všeobecne záväzného nariadenia č. 3/2011 obce Most pri Bratislave súd zistil, že obecné zastupiteľstvo v Moste pri Bratislave podľa § 4 ods. 1 a ods. 3, písm. h), písm. i) a písm. n) a § 6 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vydalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecné záväzné nariadenie Obce Most pri Bratislave č. 1/2002 zo dňa 27.06.2002 a Uznesenie Obecného zastupiteľstva v Moste pri Bratislave č. 3/2002 zo dňa 27.06.2002, ktorým bola schválená záväzná časť UPD obce Most pri Bratislave „Územný plán Obce Most pri Bratislave“ a ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Obce Most pri Bratislave. Podľa čl. II, bod 2 - funkčné využitie bloku bola okrem ďalších, lokalita mimo zastavaného územia obce, lokalita č. 128 Homorovské I., vo výmere 13.701 m2, zo súčasného využitia - orná pôda záhrady, navrhnutá na zmenu C20 - obytné územie rodinných domov. Obecné zastupiteľstvo schválilo VZN dňa 08.09.2011.

17. Z podkladov zaslaných Obcou Most pri Bratislave žalovanej dňa 02.09.2019 súd zistil, že obec k jej žiadosti o podklady týkajúce sa platného územného plánu obce jej oznamuje, že obec nedisponuje územnoplánovacou dokumentáciou platného ÚPN-O Most pri Bratislave, vypracovanou A-Ž Projekt v elektronickej podobe. Súčasne žalovanej oznámili, že platný územný plán bol schválený Uznesením č. 3/2002 Obecného zastupiteľstva dňa 27.06.2002. K jej žiadosti o informáciu o priebehu inžinierskych sietí - VN napätia, Produktovodu (Slovnaft) a ropovodu (Transpetrol) v lokalite Homorovské I., Homorovské II. a Homorovské III., ku ktorej predložila kópiu z katastrálnej mapy jej zasielajú podklady pre Spracovanie ÚPD ZaD UPN-O Most pri Bratislave vo forme fotokópie so zákresom produktovodu, ropovodu a VN.

18. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

19. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

20. Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach, alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané náklady.

21. Zmluva o dielo je dvojstranná odplatná zmluva na základe ktorej sa zhotoviteľ zaväzuje, že zhotoví pre objednávateľa na svoje nebezpečie dielo a objednávateľ sa zaväzuje za dielo zaplatiť dojednanú cenu. Vychádzajúc z uvedeného definovania zmluvy, jej podstatou je dohoda o diele (predmete zmluvy). Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy, zhotoviteľ objednávateľovi vydá písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

22. Súd vo veci rozsudkom č. k. 19C/174/2014-392, dňa 08.09.2016 žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sa dňa 03.09.2008 ústne dohodli na všetkých podstatných náležitostiach Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo „Obstaranie územnoplánovacej dokumentácie Zmien a doplnkov ÚPN-O Most pri Bratislave, lokalita Homorovské I, situovanej na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X v k. ú. Most pri Bratislave“, v rozsahu uvedenej ústnej dohody účastníkov o obsahu predmetného zmluvného vzťahu. Obsah ústne uzavretej Zmluvy o dielo vychádzal z dokumentu označeného „Špecifikácia ceny projektových prác a IČ - kalkulácia projektového honoráru“ zo dňa 03.08.2008. Uvedená skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná, preto súd ustálil, že k platnému uzatvoreniu konsenzuálneho záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou došlo už momentom ústnej dohody a akceptáciou návrhu zo strany žalobkyne dňa 03.09.2008. Na základe takto ústne uzavretej zmluvy o dielo uhradila žalobkyňa žalovanej zálohu na základe faktúry č. XXXXX sumu 4.980,- €. Čo sa týka predmetu diela, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe takto uzavretej ústnej zmluvy o dielo žalovaná spracovala v mesiaci september 2009 v zmysle požiadavky žalobkyne Zadanie urbanistickej štúdie, slúžiace ako podklad

pre prerokovanie funkčného využitia časti nezastavaného územia k. ú. Most pri Bratislave. Zadanie urbanistickej štúdie bolo vyhotovené na základe záväzných podkladov Obce Most pri Bratislave zo dňa 02.09.2009, súčasťou ktorých bola okrem iného aj situácia zakreslenia ropovodu do katastrálnej mapy, opatrená pečiatkou Obce Most pri Bratislave a pečiatkou spoločnosti Transpetrol, a. s.. Na základe zadania urbanistickej štúdie vydala Obec Most pri Bratislave dňa 28.02.2010 žalobkyni súhlasné stanovisko, z ktorého vyplýva, že „Obec súhlasí s uvažovanou výstavbou rodinných domov /IBV/ podľa predloženého zadania urbanistickej štúdie, vypracovaného A.. arch. Elenou P., reg. Č.: SKA 0955 1004 v septembri 2009“. Obec zároveň požiadala v ďalšom stupni projektovej dokumentácie o predloženie Návrhu Zmien a doplnkov ÚPN-O Most pri Bratislave a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Tvorba Návrhu Zmien a doplnkov ÚPN- O je asi ročný proces, ktorý podlieha v zmysle ust. § 22 a nasl. Stavebného zákona prerokovaniu zo strany orgánu územného plánovania a následne bola zavŕšená v zmysle § 27 ods. 3, ods. 4, ods. 6 Stavebného zákona schválením „Územnoplánovacej dokumentácie Obcou“ a vyhlásením jej záväzných častí prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia Obce, čo bolo predmetom zmluvy o dielo. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaná súlade s ústne uzavretou Zmluvou o dielo dosiahla schválenie Návrhu Zmien a doplnkov ÚPN-O Most pri Bratislave, ktorý predložila obci potom, ako Krajský stavebný úrad v Bratislave preskúmal podľa § 25 ods. 1 staveného zákona celý žalovanou spracovaný materiál a listom zo dňa 27.05.2011 vyjadril súhlas s predložením predmetného Návrhu na schválenie Obecnému zastupiteľstvu Obce Most pri Bratislave. Z vykonaného dokazovania mal súd rovnako preukázané, že obecné zastupiteľstvo Obce Most pri Bratislave predmetné Zmeny a doplnky UPN-O a následne Všeobecne záväzným nariadením č. 3/2011, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 07.10.2011, vyhlásila Obec Záväznú časť Územného plánu Most pri Bratislave v znení Zmien a doplnkov UPN-O č. 2010, na využitie parciel, na ktorých plánovala žalobkyňa výstavbu. Týmto momentom si žalovaná splnila všetky kontraktuálne povinnosti, vyplývajúce jej z ústne uzatvorenej Zmluvy o dielo, pričom štúdia, ktorú vypracovala žalovaná, sa stala súčasťou Územného plánu Obce Most pri Bratislave. Súd mal z vykonaného dokazovania tiež preukázané, že žalovaná dňa 14.10.2011 protokolárne odovzdala všetky projektové práce žalobkyni, ktorá dielo prevzala a uhradila žalovanej zvyšok dojednanej odmenu za vykonanie diela. Zároveň v rámci preberacieho protokolu potvrdila, že územnoplánovacia dokumentácia je vyhotovená riadne a bez akýchkoľvek vád a nedorobkov. Pokiaľ šlo o písomnú Zmluvu o dielo č. XX/XX/XX/A zo dňa 03.10.2011, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou na predmet diela „Obstaranie územnoplánovacej dokumentácie Zmien a doplnkov ÚPN-O Most pri Bratislave lokalita Homorovské I. situovanej na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X,876/4,XXX/X,XXXX/X, XXX/X, XXX/X v k.ú. Most pri Bratislave“ v rozsahu a za podmienok dojednaných v tejto zmluve, súd má za to, že táto zmluva bola len formálnym aktom, na základe ktorého žiadnej zo zmluvných strán neplynuli povinnosti, ani práva, lebo cieľ, ktorý chcela žalobkyňa dosiahnuť, už bol zavŕšený na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo z augusta 2008, žalovaná obstarala Územnoplánovaciu dokumentáciu pre Zmeny a doplnky ÚPN-O Most pri Bratislave, lokalita Homorovské I, toto dielo vypracované žalovanou sa stalo súčasťou Územného plánu Obce Most pri Bratislave, ktorý dňa 08.09.2011 schválilo Obecné zastupiteľstvo Obce Most pri Bratislave a predmetné Zmeny a doplnky ÚPN-O a následne bolo zverejnené vo Všeobecne záväznom nariadení č. 3/2011, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 07.10.2011, ktorým vyhlásila Obec záväznú časť územného plánu Most pri Bratislave v znení Zmien a doplnkov ÚPN-O č. 2010, na využitie parciel, na ktorých plánovala žalobkyňa bytovú výstavbu. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu žiadnej vady diela, ktorá by zakladala jej právo domáhať sa zľavy z odmeny za zhotovenie diela v plnej výške dohodnutej ceny diela, pripadne dokonca vrátenia odmeny za zhotovenie diela v jej plnej výške, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd zamietol žalobu aj z dôvodu, že dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná uplatňovať si zľavu z diela sama, pričom súd prihliadol k námietke žalovanej, ktorá spochybnila aktívnu legitimáciu žalobkyne, ktorá nie je výlučnou vlastníčkou pozemkov, ktoré boli zahrnuté do obstaranie Územnoplánovacej dokumentácie Zmien a doplnkov UPN- O Most pri Bratislave, lokalita Homorovské L, situovanej na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X, XXX/ X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X v k. ú. Most pri Bratislave. Samotná žalobkyňa pri svojej výpovedi vo veci uviedla, že cenu diela platila iba v jednej polovici, zvyšok platili ostatní vlastníci pozemkov. S poukazom na uvedené s prihliadnutím na listinné dôkazy - listy vlastníctva dotknutých pozemkov súd dospel k záveru, že žalobkyňa by nebola aktívne legitimovaná na prijatie plnenia za osoby, ktoré jej na úhradu prispeli v druhej polovici, čo by samo o sebe zakladalo bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne zmysle dikcie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/42/2017-437, zo dňa 15.12.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozsudku vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o zľavu z ceny diela, lebo ako objednávateľka uzatvorila so žalovanou ako zhotoviteľkou zmluvu o dielo, keďže je objednávateľkou diela, je jediná aktívne legitimovaná na to, aby si súdnou cestou uplatňovala zľavu z ceny diela a skutočnosť, že nezaplatila cenu diela ako jediná (polovicu platili ostatní vlastníci pozemkov) nie je to pre prebiehajúce konanie dôležité. Ďalší dôvod, pre ktorý prvoinštančný rozsudok krajský súd zrušil bolo tok, že súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo povinnosť presného vedenia potrubia je povinný si zabezpečiť stavebník.

24. Súd doplnil dokazovanie o dôkazy a to stanovisko Slovenskej komory architektov zo dňa 09.05.2018, stanoviskom A.. arch. Dušana Nemca zo dňa 15.03.2018, stanovisko Transpetrolu a.s. Bratislava zo dňa 14.03.2018.

25. Zo stanoviska Slovenskej komory architektov zo dňa 09.05.2018, č. KA-361/2018 súd zistil, že vo fáze územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov (ZaD ÚPN-O), jej spracovateľ nie je povinný doložiť presné vytýčenie ani geometrický plán vedenia inžinierskych sietí. V tomto stupni dokumentácie sú definované len orientačné polohy stavieb a inžinierskych sietí na základe podkladov dodaných obstarávateľom územnoplánovacej presné polohy stavieb a inžinierskych sietí sú potrebné definovať v ďalších stupňoch projektovej prípravy až vo fáze územného konania (dokumentácia pre územné rozhodnutie). Presné vytýčenie inžinierskych sietí si zabezpečuje stavebník (investor) pokiaľ to nie je zmluvne dohodnuté inak, a to na základe osobitnej žiadosti adresovanej ich správcom (Transpetrol, BVS, SPP a pod.) za poplatok s tým, že pre presnú lokalizáciu vedení je povinný požiadať správcu siete o tvaromiestne vytýčenie.

26. Zo stanoviska A.. arch. Dušana X., povereného obstaraním ZaD ÚPN-O č. 2010 zo dňa 15.03.2018 súd zistil, že Obec Most pri Bratislave ako orgán územného plánovania obstarával v roku 2010 a 2011 Zmeny a doplnky územného plánu Most pri Bratislave (ZaD UPN-O č.2010). V zmysle § 2a Zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona boli Zmeny a doplnky (ďalej len ZaD) ÚPN-O 2010 obstarávané prostredníctvom jeho osoby s odbornou spôsobilosťou na obstarávanie ÚPP a ÚPD obcí (reg. č. 179). Obstarávanie prebehlo v súlade s § 22, § 25 a § 31 Zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona. Na základe kladného stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave boli ZaD ÚPN-O č. 2010 schválené Obecným zastupiteľstvom v Moste pri Bratislave Všeobecne záväzným nariadením č. 3/2011 zo dňa 8-9,2011, čím bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Most pri Bratislave v znení zmien a doplnkov UPN-O č. 2010. Vo fáze územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov správcovia inžinierskych sietí vo svojich stanoviskách dávajú len informatívny zákres, ktorý je podkladom pre vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie - ZaD ÚPN-O. Presné vytýčenie inžinierskych sietí (t.j. ropovodu - viď stanovisko Transpetrolu a.s. Šahy zn. l706/12-Bu/Ku zo dňa 12.04.2012, zn. 3831/15-Bu/ Ku zo dňa 02.10.2015, zn. Bu-1/5/2016 zo dňa 23.5.2016 si v zmysle stanovísk k prerokovaniu Zmien a doplnkov ÚPN- O zabezpečuje stavebník (investor) a to na základe osobitnej žiadosti adresovanej ich správcom (Transpetrol, BVS, SPP a pod.) za poplatok s tým, že pre presnú lokalizáciu vedení je povinný požiadať správcu siete o tvaromiestne vytýčenie. Spracovateľovi územnoplánovacej dokumentácie (ZaD ÚPN-O) nevyplýva povinnosť doložiť v tomto stupni presné vytýčenie ani geometrický plán vedenia inžinierskych sietí. Presnú lokalizáciu inžinierskych sietí je potrebné doložiť v ďalšom štádiu projektovej prípravy a to v dokumentácii pre územné rozhodnutie.

27. Zo stanoviska Transpetrolu a.s. Bratislava, č. BU-1/3/2018, zo dňa 14.03.2018 súd zistil, že k povinnosti presného vytýčenia ich zariadení k Zmenám a doplnkom územného plánu v rámci ich prerokovávania a ani v rámci spracovávania tejto územnoplánovacej dokumentácie nie je povinný spracovateľ doložiť presné vytýčenie vedenia ich sietí ani geometrický plán. Pre tento stupeň dokumentácie poskytujú ako správca vo svojom stanovisku iba informatívny zákres ich zariadení a to na podklade katastrálnej mapy alebo situačného výkresu, z ktorého je zrejmé o ktoré územie resp. pozemky sa jedná. Presné vytýčenie si zabezpečuje stavebník (investor) na základe osobitnej žiadosti za poplatok s tým, že pre presnú lokalizáciu ich vedení je povinný ich požiadať o tvaromiestne vytýčenie a len na základe tohto vytýčenia je možné realizovať ďalšie práce. Presné vytýčenie ich zariadení považujú za potrebné pri spracovávaní ďalších stupňov projektovej prípravy (územné rozhodnutie, stavebné povolenie) avšak z bezpečnostného hľadiska najneskôr pred začatím realizačných a najmä zemných prác. Ku zadaniam urbanistických štúdií, štúdiám a ku zmenám a doplnkom územného plánu dávajú iba

informatívny zákres ich zariadení, čo je postačujúce pre prerokovanie územnoplánovacej dokumentácie Zmien a doplnkov územného plánu.

28. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe a počas konania namietala skutočnosť, že žalovaná „zakreslila sieť ropovodu nekorešpondujúcu so skutkovým reálnym stavom“ a táto skutočnosť je podľa žalobkyne podstatnou a neodstrániteľnou vadou diela, ktorá má zakladať zákonný nárok žalobkyne na zľavu z ceny diela v jej plnej výške, t. j. v sume 9.346,06 € s príslušenstvom, z vykonaného dokazovania mal zo Špecifikácie projektových prác súd preukázané, že nikdy neboli práce súvisiace s geodetickým zameraním pozemkov (polohopis, výškopis, geometricky plán), prieskumy a rozbory (radónový prieskum, hydromeliorácie, overenie inžinierskych sietí) a ani činnosť o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom Zmluvy o dielo. V zmysle Zmluvy o dielo nebola žalovaná v štádiu vyhotovenia Zmien a doplnkov ÚPN-O povinná požiadať o vypracovanie geometrického plánu s presným vyznačením trasy ropovodu, čo je potrebné až v ďalšom stupni projektovej prípravy, najneskôr pred začatím realizačných a zemných prác, čo vyplýva aj z dôkazov predložených v konaní žalovanou a to stanoviska Slovenskej komory architektov zo dňa 09.05.2018, stanoviska A.. arch. Dušana Nemca zo dňa 15.03.2018, stanoviska Transpetrolu a.s. Bratislava zo dňa 14.03.2018. Žalovaná pri zakresľovaní inžinierskych sietí do zadania Urbanistickej štúdie vychádzala zo záväzných podkladov, ktoré jej pre tento účel poskytla Obec Most pri Bratislave a z podkladov, ktoré mala k dispozícii od žalobkyne ako objednávateľa diela. Tvrdenie žalovanej napokon potvrdzuje aj samotný vlastník ropovodu - spoločnosť Transpetrol, a. s., ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2016 uvádza, že: „zákres situácie našich zariadení je iba informatívny s tým, že investor pre presnú lokalizáciu našich vedení je povinný nás požiadať o tvaromiestne vytýčenie a len na základe tohto vytýčenia je možné realizovať ďalšie práce. Vo všeobecnosti ku všetkým žiadostiam, čiže aj ku zadaniam urbanistických štúdií, štúdiám k zmenám a doplnkom územného plánu, dávajú iba informatívny zákres ich zariadení. Presné vytýčenie ich zariadení považujú za potrebné pre ďalšie stupne projektovej prípravy a však z bezpečnostného hľadiska najneskôr pred začatím realizačných a hlavne zemných prác. V kontexte vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že presné vytýčenie inžinierskych sietí je povinný zabezpečiť práve samotný stavebník - resp. investor, v danom prípade žalobkyňa, nakoľko ku všetkým zadaniam urbanistických štúdií a k zmenám doplnkom ÚPN-O sa prikladá výlučne informatívny zákres, na čo poukazovala žalovaná počas celého súdneho konania. Rovnako mal súd z listinných dôkazov preukázané, že spoločnosť Transpetrol, a. s., ako vlastník predmetného ropovodu, bola v rámci procesu prerokovania územnoplánovacej dokumentácie upovedomená zo strany Obce o návrhu územnoplánovacej dokumentácie, pričom nevyužila svoje právo vyjadriť sa k predmetnému návrhu v lehote tridsiatich (30) dní, v dôsledku čoho bolo v zmysle dikcie § 22 ods. 5 staveného zákona možno ex lege predpokladať, že táto nemala k návrhu žiadne pripomienky.

29. Súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že žalovaná zadanie na základe ústne uzavretej Zmluvy o dielo zo septembra 2008 ktorej predmetom bolo obstaranie územno-plánovacej dokumentácie zmien a doplnkov ÚPN - obce Most pri Bratislave, lokalita Homorovské I., ktoré bolo v celom rozsahu schválené dňa 01.10.2009 obecným zastupiteľstvom obce Most pri Bratislave na komunálnej úrovni riadne vyhotovila. V ďalšom stupni projektovej dokumentácie žalovaná vyhotovila návrh zmien a doplnkov, pričom aj tieto zmeny a doplnky obec schválila a formou VZN č. 3/11 vyhlásila obec záväznú časť „Územného plánu obce“ práve v znení týchto zmien a doplnkov na využitie parciel, kde žalobkyňa plánovala výstavbu. Je teda potrebné konštatovať, že žalovaná žiadnu svoju zmluvnú povinnosť neporušila, dielo vykonala riadne a tak, ako bolo medzi stranami sporu dojednané. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala existenciu žiadnej vady diela, ani porušenie povinnosti žalovanej zabezpečiť presné zakreslenia vedenia potrubia ropovodu, ktoré je povinný si zabezpečiť na vlastné náklady stavebník - investor, súd žalobu s poukazom na vyššie uvedené zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech právo náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna

exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).