Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/147/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce - senát v zložení predseda senátu JUDr. Slavomír Harmóci a prísediaci JUDr. Peter Bodo a JUDr. Mariana Drábová, na hlavnom pojednávaní dňa 10.5.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd obžalovaného K. spod skutku obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/ ods. 3 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že: od presne nezisteného času, od roku 1998 v K. a následne v bytoch v meste Michalovce, kde spoločne býval s manželkou C., jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tým spôsobom, že ju opakovane fyzicky napádal tak, že do nej sácal takou intenzitou, že spadla na zem, potom do nej kopal, fackoval ju, vulgárne jej nadával, ponižoval ju, že je tlstá, vyhadzoval ju z bytu, čo vyvrcholilo v roku 2012 tak, že po fyzickom ataku stratila vedomie a vtedy ju už fyzicky nenapadal, avšak od tejto doby jej spôsoboval psychické utrpenie tým, že sa správal agresívne, často jej vulgárne nadával, čo sa vystupňovalo koncom roku 2014 a začiatkom roku 2015, kedy ju začal podozrievať z nevery, rozbíjal veci v domácnosti, posielal jej rôzne SMS správy, denne jej aj 20-krát telefonoval, čo vyvrcholilo dňa 16.3.2017, kedy mu oznámila, že podala žiadosť o rozvod, čo jeho agresivity vystupňovalo, začal na ňu kričať, vyhrážal sa jej, vyhadzoval ju z bytu, a keď mu povedala, že zavolá políciu, jej povedal, že každý policajt pochopí, že takú osobu mať doma nemôže, načo odišiel domov, kde začal brúsiť kuchynské nože a celý čas jej vulgárne nadával, v dôsledku čoho také dlhotrvajúce a postupne sa stupňujúce fyzické a psychické útoky zanechali na fyzickom a psychickom zdraví poškodenej C. trvalé stopy, o s l o b o d z u j e, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Dňa 25.8.2017 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/ ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný K. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. o tom, že je nevinný. V rámci svojej výpovede uviedol, že počas vzájomného spolužitia s poškodenou tejto nikdy fyzicky neublížil a túto nikdy neponižoval, kde všetky ich problémy začali až po jej pobyte v T. Vtedy obžalovaný nadobudol podozrenie, že poškodená si našla nejakú známosť a podviedla ho. Z tohto dôvodu sa s poškodenou pohádal a kontaktoval právnika, ktorý mu odporučil podať návrh na rozvod, čo oznámil taktiež poškodenej. Neskúr zistil, že poškodená mala mať pomer s p. K.m a to ešte skôr ako odcestovala do T. Podanie trestného oznámenia v tejto veci preto obžalovaný vníma iba ako odplatou za to, čo som mienil urobiť, keďže táto zjavne nechcela prísť o spoločný majetok. Obžalovaný pripustil, že v minulosti iba v jednom prípade po hádke dal jednu facku poškodenej, kde vtedy ho poškodená opľula, ťahala za vlasy, taktiež fackovala a kričala na neho. Poškodená ho zvykla aj udrieť a to hocikedy, keď mala „na neho nervy“. Po jednej z hádok mu hodila na nohu vázu, kde z tohto dôvodu bol obžalovaný

nútený vyhľadať lekárske ošetrenie. Podotkol, že poškodená pri hádkach bežne rozbíjala ich veci a „vyhadzovala“ ho z domu. Stalo sa to asi tridsať krát, kde obžalovaný poškodenú „nevyhodil“ z domu ani raz. Poškodená ho taktiž ponižovala, kde mu nadávala do hlupákov, „nedorobených“, že má krivú hlavu a neviem sa postarať o rodinu. Vzájomnému spolužitie s poškodenou však napriek tomu považuje za úplne normálne. Poškodená mala počas manželstva stále väčšie nároky na obžalovaného a vždy jej vadila jeho matka, ktorej nadávala a dokonca ju dvakrát fyzicky napadla. Problémy medzi matkou obžalovaného a poškodenou boli najmä v období od roku 2000 do roku 2012, kedy obžalovaný pracoval v W.. Poškodená vždy porovnávala ich manželstvo s manželstvom pani F. - jej svatky, ktorým sa malo dariť lepšie ako im a obžalovaný mal byť toho príčinou. Obžalovaný podotkol, že s poškodenou sa aj on spoznal v T. na liečení, kde táto bola vydatá a mala dve deti. Po bližšom spoznávaní a stretávaní sa poškodená rozviedla, kde asi po troch rokoch od jej rozvodu sa spolu zosobášili. Deti poškodenej súd pridelil ich otcovi, kde poškodená tieto ani nežiadala. V závere výpovede obžalovaný uviedol, že poškodená sa v minulosti pokúsila asi trikrát o samovraždu a vyhrážala sa mu, že zabije aj jeho. Poškodenú nikdy nezastrašoval. Pripustil, že počas pobytu poškodenej ju viackrát telefonicky kontaktoval a posielal správy, čo mohla táto vnímať ako obťažovanie. Nikdy predtým jej SMS správy nepísal. Za uvedené obdobie poškodenej zaslal asi 5 až 6 správ a telefonoval jej asi dvadsaťkrát. Bola vypočutá poškodená C. ktorá uviedla, že s obžalovaným sa spoznala v roku 1995 a v roku 1997 začali spoločne bývať v podnájme, kde v roku 1998 sa im narodil syn MO.. Nezhody medzi nimi, ale najmä medzi poškodenou a matkou obžalovaného začali v podstate ihneď, nakoľko už pri prvom stretnutí s matkou obžalovaného jej táto vulgárne nadávala a oslovovala je ako suku. Vadilo jej, že je rozvedená a má dve deti. Táto ju odmietala prijať a dávala jej to počas celého spolužitia najavo. Vždy ju oslovovala vulgárne a vyčítala jej, že žije z ich peňazí. V roku 1997 ju obžalovaný počas hádky kvôli jeho matke prvýkrát udrel a dal jej facku. Následne sa striedali obdobia udobrovania a ďalších hádok. V podstate sa stále hádali na matke obžalovaného. V dôsledku rozvodu s prvým manželom sa jej otočila chrbtom aj vlastná rodina, kde počas vzájomných nezhôd s obžalovaným a pokuse odísť k svojej matke ju táto vyhodila. Bola nútená vrátiť sa k obžalovanému, za čo bola zasa ponižovaná a takéto konanie obžalovaného sa voči nej stupňovalo. V čase keď obžalovaný odchádzal do Rakúska a domov chodil iba na víkendy skoro vždy dostala bitku. V tomto období mu preto navrhla, aby sme sa rozviedli, čo obžalovaný odmietal. Obžalovaný sa nepodieľal na starostlivosti o syna, keďže bol stále v Rakúsku, preto poškodená tohto požiadala, aby ukončil prácu v W. a vrátil sa domov. Tento je výzve vyhovel, prácu v W. ukončil v roku 2008 a zamestnal sa na Slovensku. Situácia sa však nezlepšila, keďže obžalovaný po návrate z práce iba relaxoval a nevenoval sa rodine iba svojim známym, ktorým ochotne pomáhal, ak ho o to požiadali. V roku 2002 a 2003 sa poškodená zamestnala a nadobudla tak viac sebavedomia. V podstate počas celého tohto obdobia, medzi nimi dochádzalo k hádkam, či už kvôli matke obžalovaného alebo kvôli tráveniu času s rodinou, kde po jednej z takýchto hádok, ju obžalovaný vyzval, aby som si zbalila veci a so synom „vypadla z domu“. Pri odchode z bytu jej suseda oznámila, že iná suseda ihneď po jej odchode vošla do ich bytu. Obžalovaný akoby u tejto susedy vycítil možnosť na nejaký vzťah, keďže táto ho v minulosti kontaktovala ako schopného mechanika a trávil s ňou naozaj veľa času v pivnici pri opravách. Počas celého obdobia jej obžalovaný vulgárne nadával a ponižoval ju. Po incidente so susedou sa obžalovaný akoby zmenil. Bol lepší a snažil sa pomáhať v domácnosti. Po určitom čase jej známa pred Vianocami v roku 2011 povedala, že v meste videla obžalovaného s neznámou ženou. Neskôr poškodená zistila, že uvedená žena pracuje v Hyundai, kde túto vyhľadala na čo jej táto oznámila, že ju jej manžel obťažuje a dolieza za ňou. V tomto období dochádzalo medzi nimi znova k hádkam, kedy dostala ďalšiu facku. Vtedy na obžalovaného zvýšila hlas a hrozila privolaním polície, kde obžalovaného požiadala, aby odišiel, čo uposlúchol a odišiel k svojej matke. Zdržal sa tam asi tri dni a po návrate sľuboval, že sa to opakovať nebude. V tomto období došlo medzi nimi k veľkému vzájomnému odcudzeniu. Po tomto fyzickom útoku ju obžalovaný fyzicky nenapádal. Od incidentu s pani z Hyundayu spolu intímne nežili. Obžalovanému navrhla, že môžu žiť naoko ďalej ako rodina, no bola odhodlaná odísť a postaviť na sa na vlastné nohy so synom. Zlom v ich vzťahu nastal v roku 2016, kedy ochorela a odišla na liečenie do T.. Spočiatku všetko vyzeralo v poriadku až do návštevy obžalovaného so synom, kde je obžalovaný začal podozrievať z nevery. Začal jej telefonovať a obviňoval je z toho, že mu nezdvíha telefón, nakoľko je u frajera. Telefonáty sa opakovali, kde po návrate domov ju obžalovaný obviňoval z toho, že som ho podviedla a má nejakú známosť. Jeho správanie bolo aj také, že ju čakal pred bytovkou a pred celým panelákom vykrikoval, že „kurva ide domov“. Asi o týždeň na to začula poškodená divný zvuk, kde zistila, že obžalovaný brúsi kuchynské nože, v dôsledku čoho som dostala strach a zamkla sa do izby. Dodala, že obžalovaný ju nožmi nijako neohrozoval. Na ďalší deň počas hádky vzal obžalovaný do ruky kuchynský nôž a nadával jej, kde hovoril niečo v tom zmysle „že príde búrka, že všetko mi bude spočítané a všetkému bude koniec“. Mal v ruke nôž a s týmto demonštratívne chodil po izbe, no neskôr

z bytu odišiel. V tom čase jej oznámil, že sa bol radiť s advokátom amieni podať o rozvod. Vzhľadom na danú situáciu sa poškodená rozhodla, že odíde od obžalovaného. Pri pokuse odísť so synom po nasadnutí do auta, obžalovaný nasadnúť do svojho auta toto začal o túrovať a vyrazil ním smerom na ich auto. Stihol však tesne zabrzdiť. Toto konanie obžalovaného poškodenú utvrdilo v tom, že odišla na políciu a podala na neho trestné oznámenie s tým, že mám obavu o svoj život. V minulosti však nikdy trestné oznámenie na obžalovaného nepodala. V závere výpovede poškodená pripustila, že počas trvania manželstva mohla na adresu obžalovaného vyjadrovať aj vulgárne. Poškodená poprela aby v minulosti fyzicky napadla matku alebo starú matku obžalovaného, no pripustila, že matku obžalovaného oslovovala aj vulgárne. Rovnako pripustila, že obžalovaného jedenkrát fyzicky napadla a dala mu facku. Bol taktiež vypočutý svedok K. ktorý uviedol, že obžalovaný je jeho otec a poškodená je jeho matka. Ich manželstvo bolo chvíľami úplne normálne a dobré, kde niekedy prišli aj hádky, ktoré však považuje za úplne normálne, ako v každom manželstve. Nikdy nebol prítomný a nevidel fyzické napadnutie matky zo strany otca, ani jej ponižovanie. Bol však raz prítomný pri fyzickom napadnutí otca zo strany matky, kedy počas hádky mama prišla k otcovi a dvakrát ho udrela po hlave otvorenou dlaňou. Otec na to nereagoval a zostal ticho, tak ako vždy. Rovnako pri jednej z hádok začul ako sa vo vedľajšej miestnosti v ktorej sa hádali rodičia niečo rozbilo. Uvedený deň musel otec odísť na chirurgiu, kde mal rozrezaný palec na nohe. Svedok dodal, že nemá vedomosť o tom, aby jeho otec niekedy vyhodil matku z bytu. Stávalo sa však, že po hádkach mam zbalila otcovi veci a tento odišiel z domu k svojej mame, teda k babke. Poprel, aby otec matku kopal, vulgárne jej nadával, fackoval ju a vyhadzoval ju z bytu. V ich vzťahu bola dominantnejšia mama a táto aj zvyčajne začínala ich hádky. V závere výpovede svedok dodal, že pred týmto súdnym pojednávaním mu mama povedala, že ak budem vo veci vypovedať, už nikdy nebude medzi nimi ako doteraz. Rovnako na počítači doma našiel v mailovej komunikácii email, ktorý sa týkal výpovede v tomto konaní, kde išlo o komunikáciu medzi mamou, jej sestrou a jej svokrou. Súd vypočul svedkyňa K., ktorá uviedla, že je dcérou poškodenej z prvého manželstva, kde primárne žila u svojho otca a k matke, teda aj k obžalovanému chodievala spočiatku každý druhý týždeň a neskôr počas strednej a vysokej školy sporadicky. Osobne nebola svedkom toho, aby obžalovaný napadol matku fyzicky. Bola však svedkom rôznych hádok, kedy jej vulgárne nadával a to asi v dvoch prípadoch. Rovnako asi v jednom prípade bola svedkom ako jej matka sa na adresu obžalovaného a adresu jeho matky vyjadrovala vulgárne. Hlavnou príčinou ich hádok bola matka obžalovaného a jeho citová závislosť na svojej matke, kde táto sa snažila riadiť manželstvo obžalovaného, čo poškodenej vadilo. Svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, že je synom poškodenej. Už ako malý chlapec vnímal určité hádky medzi mamou a obžalovaným, kde išlo o menšie ako aj väčšie hádky. Jedenkrát bol osobne pri tom, keď obžalovaný mamu udrel a dal jej facku. Hádky sa týkali zväčša matky obžalovaného ku ktorej chodil pracovať. Pri väčších a akčnejších hádkach padali medzi nimi aj vulgárne výrazy. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom aby mama „vyhodila obžalovaného z bytu, ale pripustil, že vie o tom, že mu zbalila veci. Svedok matku v ich vzťahu hodnotí ako normálnu ženu, kde nemal pocit aby bol dominantnejšou. Bola vypočutá svedkyňa H. - matka obžalovaného, ktorá uviedla, že manželstvo jej syna a poškodenej nebolo dokonalé. Hádali sa od počiatku. Spočiatku na tom, že nemali kde bývať a následne na tom, že odišiel do W.. Stávalo sa často, v podstate každý mesiac, že poškodená zbalila obžalovanému veci, nahádzala ich do vreca a vyhodila ho z domu. V dôsledku toho chodil obžalovaný ku svedkyni a bol u nej až dokedy znova nešiel do W.. Keď sa udobrili po čase sa to celé zopakovalo. Svedkyňa bola osobne pri hádke v aute, keď poškodená počas jazdy bila obžalovaného po hlave. Tento počas toho pozeral iba dole a nepozeral ani na cestu. Poškodená sa na adresu jej syna vyjadrovala vulgárne. K ich vzájomný vzťahu s poškodenou uviedla, že táto jej pri jednej z návštev dala facku, nakoľko im svedkyňa odmietla prispieť na kúpu nového gauča. Rovnako bola poškodenou napadnutá v súvislosti s riešením problému súvisiacim so starou matkou obžalovaného, kedy jej znova poškodená dala facku. Poprela, aby v jej prítomnosti obžalovaný poškodenú niekedy napadol alebo sa na jej adresu vyjadroval vulgárne. V závere výpovede pripustila, že počas ich vzájomných hádok s poškodenou tejto aj nadávala. Svedkyňa K. k spolužitiu obžalovaného a poškodenej uviedla, že v ich manželstve bolo dosť hádok, nakoľko rodina obžalovaného poškodenú neprijala. Rovnako vznikali hádky kvôli nedostatku financií. Poškodenú vníma ako veľmi inteligentnú a vzdelanú s darom reči, ktorá vie manipulovať s ľuďmi a podsúvať im svoje názory. Je možné konštatovať, že je agresívna, v ich vzťahu dominantnejšia a svedkyňa ju nepovažuje za dobrého človeka, nakoľko osobne bola svedkom toho, ako sa táto pokúsila siahnuť si na svoj život a život svojho syna. Bolo to v čase keď svedkyňa bývala vo vedľajšom vchode a došla k nim na návštevu. Poškodená jej otvorila a bola už v takej zvláštnej nálade, zrejme pod vplyvom alkoholu, kde bola nahnevaná a nadávala na celý svet. Hovorila niečo v zmysle, „že takto žiť ďalej nechce, že to ukončí“, pričom v miestnosti si svedkyňa všimla ako poškodená drví nejaké lieky a chcela nasypať do fľaše s mliekom pre malé dieťa syna a rovnako do injekčnej striekačky naťahovala olej. Z

tohto dôvodu sa svedkyňa zľakla a malého syna poškodenej „ukradla“ a odniesla ho ich bytu k rodičom ktorých o tom informovala. Spoločne s matkou sa vrátila do bytu poškodenej, kde keď došli do bytu poškodená sa nachádzala v obývačke na zemi značne omámená a pri nej sa nachádzali lieky. Mama svedkyne ju nútila zvracať a snažila sa ju prebrať. Keď sa poškodená prebrala, prosila ich, aby nevolali záchranku, nakoľko po takomto incidente by si už nikdy prácu ako zdravotná sestra nenašla. Na druhý deň poškodená si došla pre syna, ktorý spal v noci u nich, pričom sa im vyhrážala, že na nich zavolá na políciu, nakoľko sme jej ukradli syna. Svedkyňa dodala, že podľa jej názoru obžalovaný nespáchal to čo mu je v tomto konaní kladené za vinu a v roli týranej osoby bol pán K. a nie jeho manželka. Tento bol v podstate finančne závislý na poškodenej hoci chodil do práce a zarábal, no celú výplatu dával k rukám manželky a táto mu peniaze prideľovala. Doplnila, že má vedomosť o tom, že poškodená vulgárne nadávala obžalovanému, tohto vyhadzovala z bytu a tento trávil víkendy a v podstate celé mesiace u mamy v obci W.. Podľa názoru svedkyne je poškodená natoľko inteligentná, že rolu týranej osoby vie „zahrať“ v čom je jej nápomocná jej svatka, ktorá je psychologička. V závere výpovede dodala, že poškodená požívala vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, kde vždy keď ju navštívila vytiahla fľašu na stôl. Toto konanie nepovažuje iba za pohostinnosť, keďže poškodená jej napríklad ráno o 10.00 h doobeda, napísala SMS správu, že je čas na alkoholické radovánky. Rovnako dodala , že pri vzájomnom stretnutí s poškodenou v čase MDŽ sa jej poškodená pýtala, či nemám vedomosť o tom, ako je to s deľbou spoločného majetku manželov po rozvode. Zamýšľala sa nad tým, ako by ju obžalovaný mal vyplatiť aby mala peniaze aspoň na jednoizbový byt. Tiež jej oznámila, že mieni podať návrh na rozvod. V rámci tohto stretnutia jej prvýkrát povedala, že je dlhodobo fyzicky a psychicky týranou, hoci nikdy predtým jej to nepovedala. Svedkyňa bola osobne a to jedenkrát prítomná pri tom ako poškodená fyzicky napadla obžalovaného, kde tohto udrela po hlave rukou. Svedkom napadnutia poškodenej obžalovaným nebola. Bola vypočutá svedkyňa K., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný je synom jej sestry. K spolužitiu obžalovaného a poškodenej uviedla, že v manželstve bol viac ponižovaný obžalovaný. Poškodená bola dominantná a v podstate chcela mať viac, ako jej pán K. mohol poskytnúť, kde pre ňu bol iba obyčajný mechanik. Dodala, že má vedomosť o tom, že poškodená chcela spáchať samovraždu, kde jej dcéra, ktorá k nim chodila na návštevy k ich malému synovi sa pri jednej z návštev vrátila spoločne s ich synom. Vtedy jej povedala, že poškodená si drvila lieky a dávala ich do mlieka malému a v injekcii mala pripravený natiahnutý olej, preto ich syna vzala. Z tohto dôvodu svedkyňa odišla spoločne s dcérou do bytu poškodenej, kde našli poškodenú sedieť na zemi, kde pri nej bola fľaša alkoholu a rozsypané lieky. Bola značne omámená, pomočená a v podstate nijako nereagovala. Svedkyňa sa snažila ju prebrať, kde keď sa prebrala prosila ich, aby sme nevolali záchranku, nakoľko je vyučenou zdravotnou sestrou a po takomto niečom by si už nikdy nemohla nájsť prácu. Na ďalší deň prišla pani I. a pýtala si naspäť svojho syna, kde sa začala vyhrážať, že zavolá políciu. Svedkyňa rovnako uviedla že má vedomosť o tom, že pani I. vyhadzovala pána Mikulu z bytu a to veľakrát. Keď chodievali k mame do Rakovca stretávali tam pána K., ktorý tam bol so svojimi vecami a ktorý im o tom hovoril. O tom, aby pán Mikula vyhadzoval z bytu poškodenú svedkyňa nevedela. Poškodená obžalovanému aj vulgárne nadávala, čo svedkyňa sama počula. O tom že poškodená mala napadnúť jej matku a sestru však vedela iba z ich rozprávania a nebola toho svedkom.

Bol vypočutý svedok K. ktorý uviedol, že do roku 2015 bol susedom poškodenej a obžalovaného a býval pod nimi na ul. V. Počas ich manželstva nepočul z ich bytu hluk, búchanie alebo niečo, čo by nasvedčovalo tomu, že sa tam niečo odohráva. V danom čase ich aj navštevoval a bol ich rodinný priateľ. Pán K. bol dobrý človek, ktorý v podstate bol vždy ochotný pomôcť, ak ho o to niekto požiadal. Pani I. rovnako rešpektoval ako normálnu ženu, keďže bola manželkou jeho známeho. V ich vzťahu bola však dominantnejšia. Za jeho prítomnosti nikdy nebol svedkom fyzického násilia voči poškodenej I., kde pán K. na ňu nikdy nezvýšil ani hlas. Rovnako sa poškodená nikdy nesťažovala, aby ju pán K.ýral, kde u tejto si nevšimol ani žiadne modriny. Svedok nemal s poškodenej pocit, aby táto bola v manželstve týraná. Svedkyňa K. v rámci svojej výpovede uviedla, že pán K. je jej bratrancom, kde poškodenú pozná ako jeho manželku od roku 1996, resp. 1997. Manželstvo obžalovaného a poškodenej najmä spočiatku nehodnotí ako harmonické. Osobne bola svedkom toho a to tak na ul. C. ako aj na ul. V. domácnosti obžalovaného, ako poškodená slovne útočila na obžalovaného a jeho na jeho matku, ktorým vulgárne nadávala. Počas návštev domácnosti obžalovaného svedkyňou tieto slovné útoky zo strany poškodenej voči obžalovanému a jeho matke a babke boli dosť časté. Obžalovaný na uvedené nadávky nijako nereagoval, iba ticho sedel a počúval. Raz v prítomnosti svedkyne, keď poškodená nadávala na matku obžalovaného a tento ju po určitom čase vyzval, aby s tým prestala, dostal od poškodenej facku. Podľa svedkyne je pán K. jednoduchý a obetavý človek, pričom jeho jednoduchosť hraničí až s hlúposťou, čo

je často zneužívané v jeho neprospech. Určite ho nie je možné charakterizovať ako násilnícku osobu alebo tyrana. V danom čase mala svedkyňa s poškodenou asi najlepší vzťah. Nikdy však jej poškodená nehovorila o tom, aby bola obžalovaným týraná, či už fyzicky alebo psychicky, prípadne aby bola nám ponižovaná. Práve naopak, ak ponižovaním chápeme sústavné dehonestujúce vyjadrovanie sa jednej osoby voči druhej osobe, čo sa v domácnosti obžalovaného dialo, avšak práve zo strany poškodenej voči obžalovanému a nie naopak. Svedkyňa dodala, že má vedomosť o tom, že obžalovaný bol x-krát vyhodený z domu poškodenou. Dialo sa to aj po tom, čo sa svedkyňa odsťahovala do Bratislavy a vracala som sa naspäť do W., kedy stretávala obžalovaného so zbalenými osobnými vecami, čo všetci z rodiny naokolo brali ako samozrejmosť, ktorá sa deje pomerne často, zhruba dvakrát do mesiaca. V závere výpovede svedkyňa uviedla, že v marci dňa 15.3.2017 ju telefonicky kontaktovala poškodená s otázkou v súvislosti s delenia majetku v BSM po rozvode manželov, resp. sa pýtala na byt v ktorom bývajú s obžalovaným na Okružnej ulici, komu by tento v prípade rozvodu pripadol. Následne dňa 17.3.2017 podala na obžalovaného trestné oznámenie. Svedkyňa taktiež dodala, že bola som svedkom toho, keď na návšteve v byte obžalovaného na B. v prítomnosti matky obžalovaného, táto na adresu nezariadenej domácnosti poškodenej uviedla, že im chýba gauč, na čo poškodená reagovala veľmi impulzívne a dala matke obžalovaného facku. Táto sa bránila kabelkou, ktorou sa zahnala po poškodenej a zrejme ju aj udrela, na čo spoločne so svedkyňou chceli odísť preč, pričom na chodbe pri dverách ju poškodená ešte stihla udrieť metlou. K pokusu poškodenej o samovraždu svedkyňa uviedla, že bola svedkom takejto udalosti niekedy v roku 1999 alebo 2000 kedy ju osobne kontaktoval obžalovaný, ktorý za ňou došiel s tým, že potrebuje pomôcť nakoľko má za to, že jeho manželka sa pokúsila o samovraždu a zjedla nejaké lieky a zapila to väčším množstvom alkoholu. Po príchode do ich bytu na ulici C.j zbadala na kuchynskej linke prázdne fľaštičky od liekov a pri linke prázdne fľaše od alkoholu. Poškodená ležala na zemi a nekomunikovala. Z tohto dôvodu svedkyňa privolala lekársku pomoc. Vo vzťahu k obvineniam obžalovaného, ktoré sa mu kladú za vinu svedkyňa uviedla, že si ani technicky nevie predstaviť, aby sa obžalovaný dopúšťal konania, ktoré je mu kladené za vinu. Nepripúšťa ani to, aby sa to dialo za tzv. zatvorenými dverami s tým, že pred inými by bolo naoko všetko v poriadku. Vzhľadom na povahu p. I. by táto nikomu ani nedovolila, aby sa k nej takto správal. Táto bola v ich manželstve dominantnejšia. Svedok K.o svojej výpovedi uviedol, že pani I. som spoznal sa v T. v liečebni a pána K.oznám z telefonátov a troch stretnutí. Pri prvom telefonáte ho obžalovaný oslovil a na to mu oznámil, že má mať pomer s jeho ženou, voči čomu sa svedok ohradil. Obžalovaný mu volal aj na pevnú linku, kde telefón zdvihla jeho matka, kde zrejme telefonát nebol príjemný a musel jej nadávať, nakoľko v dôsledku tohto telefonátu jej prišlo zle. S pani I. chodí občas na kávu, ale nežije s ňou spolu. Bola vypočutá znalkyňa N. ktorá uviedla, že v danej veci vypracovala znalecký posudok na základe výpovedí, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu a najmä na základe samotného vyšetrenia poškodenej, ktorá bola podrobená psychodiagnostickým testom. Pri hodnotení všeobecnej vierohodnosti výpovede poškodenej zistila, že jej rozumové schopnosti sú v pásme nadpriemeru, jej myslenie je flexibilné, pragmatické, vecné a pani K. má mentálne predpoklady pre objektívne vnímanie a zhodnotenie reality a diania okolo seba. V pamäťových schopnostiach nebol zistený výskyt patologických klamných produkcií pamäte, čiže konfabulácie, resp. výskyt pamäťových halucinácií, čiže výskyt vnemov, ktoré sa reálne nevyskytli. Poškodená dokáže odčleniť realitu od svojich fantázií a nereálnych vnemov a dokáže správne reprodukovať prežité udalosti. Pri hodnotení špecifickej vierohodnosti bolo zistené, že prvotná výpoveď poškodenej je v podstatných detailoch zhodná s tým, akú výpoveď učinila počas výsluchu. Zároveň nebolo zistené tzv. zvýšené „lži skóre“ to znamená, že poškodená nemá tendenciu dávať sociálne žiadúce odpovede, resp. skresľovať informácie alebo snahu prezentovať sa v lepšom slova zmysle. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodená za obdobie spolužitia s obžalovaným pociťovala správanie jej manžela voči nej ako nadmerne neprimerané, prejavujúce sa stupňujúcimi sa fyzickými a psychickými útokmi, čo zanechalo na jej fyzickom a psychickom zdraví trvalé stopy. U tejto bolo zistený narušený pocit bezpečia a istoty. V popredí je strach z možného ublíženia, ktorý sa označuje ako stav nadmernej ostražitosti. Došlo tiež k narušeniu jej sebahodnotenia a sebavnímania. V emocionalite bolo zistené prežívanie pocitov psychickej rozladenosti, psychickej nepohody, nadmernej vyčerpanosti, pocity ohrozenia, strachu, úzkosti, skľúčenosti pocity smútku a celkového osobnostného zneistenia. V rámci výpovede znalkyňa upresnila, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z výpovede poškodenej zo dňa 17.3.2017, teda pred vznesením obvinenia a z výsluchu p. K. ako podozrivého. Nezohľadňovala však výpoveď poškodenej po vznesení obvinenia. Vo vzťahu ku konštatovanému fyzickému týraniu znalkyňa uviedla, že pre dané konštatovanie fyzického týrania vychádzala výlučne z výpovede poškodenej, kde jej výpoveď pre políciou a pri vyšetrení bola v podstate zhodná.

Bol vypočutý znalec N., ktorý uviedol, že vypracoval znalecký posudok na ktorom trvá. Pri vyšetrení zistil, že u pani I., ako aj u pána K. sú ich kognitívne poznávacie schopnosti v pásme lepšieho priemeru. Profil jednotlivých kognitívnych schopností je u poškodenej nevyrovnaný a v klinickej psychológii je tento interpretovaný ako pravdepodobnosť výskytu takých akcií, pri ktorých zohľadnenie dôsledkov vlastného rozhodnutia nemusí byť dostatočné. U mnestických schopností bola u oboch zistená približne rovnaká úroveň, kde ani u jednej z vyšetrovaných osôb nebolo zistené nahrádzanie nezapamätaného vymysleným, takže sklon ku fabuláciám, vymýšľaniam alebo konfabuláciám. K osobnosti poškodenej I. znalec uviedol, že u tejto zistil profil emočne instabilnej osobnosti, ale bez symptómov psychopatologickej poruchy alebo choroby to znamená, že emočný profil je labilný a charakterizuje ho cholerický temperament, neurotické dispozície celková labilita, dysthýmne rozlady, konverzné črty a intrapsychická tenzia. U obžalovaného K. bola potvrdená melancholická, temperamentová báza, sklon k neurotickým reakciám, sociálna úzkosť introvertovaná až schizoidná orientácia, čo klinicky spadá do obrazu tzv. posttraumatickej stresovej poruchy (syndrómu týranej osoby), ktorý je však v štádiu remisie - vyhasínania. U obžalovaného nebol zistený sklon k úmyselne podávaným skresľujúcim výpovediam o sebe alebo tendencii javiť sa v tzv. lepšom svetle a tzv. lží skóre a osobnosť je diferencovaná bez psychopatických a bez psychopatologických čŕt a markerov. Vo vzťahu k interpersonálnym vzťahom medzi vyšetrovanými osobami v čase vyšetrenia sú tieto vzťahy bez emočných zložiek. Znalec u poškodenej nezistil klinicky signifikantné symptómy, ktoré by spadali pod posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá tvorí súčasť tzv. syndrómu týranej osoby. U obžalovaného boli zistené tieto ťažkosti, avšak klinicky nesignifikantné, nevýznamné. Z odborného hľadiska nie je možné vylúčiť, že v horizonte viacerých rokov tieto ťažkosti boli na úrovni klinickej významnosti. Je dôležité z odborného hľadiska konštatovať, že v prípade pána K. je jeho afektívna zložka osobnosti a emočné prežívanie citlivejšie, takže rôzne situácie vníma ohrozujúcejšie, čo neeliminuje pocity, ktoré by mal, len zdôrazňuje sklon k zvýšenej citlivej forme reakcie na takéto situácie. Znalec dodal, že symptómy tvoriace posttraumatickú stresovú poruchu pri odstránení príčin ich výskytu doznievajú, vytrácajú sa po 6. až 10. mesiaci, kedy dochádza k ich vyhasínaniu. Proces vyhasínania nastupuje keď u danej osoby ťažkosti už nie sú opakovane spúšťané, neprežíva pocity, ktoré k tomu vedú, teda je v prostredí, ktoré už tento obraz narušenej emotivity nevyvoláva. Znalec pripustil, že v zistenom emočnom profile poškodenej v ktorom dominuje celková labilita, dysthýmne rozlady, konverzné črty a zvýšená intrapsychická tenzia, môže ísť o aspekty, ktoré pri určitej bohatšej verzii môžu predstavovať posttraumatické ťažkosti, ale nepokrývajú tzv. syndróm týranej ženy. V závere znalec konštatoval, že známky psychického utrpenie u poškodenej vzhľadom na spolužitie s obžalovaným, sú obsiahnutá iba v jej negatívnom hodnotení obžalovaného. Skutočnosti uvedené v samotnom obžalobnom návrhu nie sú podľa znalca ničím objektivizované. Na hlavnom pojednávaní súd prečítal výpoveď svedka S., ktorý uviedol, že bol susedom Mikulovcov a býval v byte na tom istom poschodí oproti cez chodbu. Osobne z ich bytu nepočul nikdy žiaden krik, a nevidel, aby sa hádali. Spočiatku, keď žila manželka svedka sa s K. aj navštevovali a to častejšie zhruba raz za mesiac a vychádzali dobre. V rámci návštev sa manželia K. k sebe správali normálne, bez akýchkoľvek výkyvov. Nikdy sa poškodená nesťažovala na svojho manžela. V ich vzťahu bola dominantnejšou poškodená. Svedok nemal pocit, že by išlo u nej o ustráchanú alebo týranú ženu. U tejto nikdy nevidel žiadne zranenia alebo modriny. Bola tiež prečítaná výpoveď svedkyne K. ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v byte nad bytom K. býva už štyridsaťpäť rokov a u týchto nebola na návšteve ani raz. Z bytu K. za tento čas nepočula žiaden krik ani buchot. Podľa jej názoru je pán K. dobrý človek, ktorý je ochotný pomôcť, kde ho nikdy nevidela, aby mal napríklad vypité. Bola prečítaná výpoveď svedka K. ktorý uviedol, že na ulici Okružnej v Michalovciach býva od roku 2017, kde bol susedom K.. K ich spolužitiu uviedol, že nikdy nepočul žiadnu hádku medzi nimi, kde jedenkrát počul z bytu hluk akoby tam bola nejaká oslava. Rovnako tiež počul akoby sa v byte niečo rozbíjalo alebo padalo resp. hlasnejšiu výmenu názorov, čo považuje za normálnu hádku, ktorej nepripisuje vážnosť. Taktiež bola prečítaná výpoveď svedkyne U. ktorá uviedla, že je susedov K. a býva v byte tri poschodia nad bytom K.. V minulosti sa s týmito navštevovali, avšak za posledných desať rokov sa už nenavštevujú. V čase, keď sa spoločne navštevovali zvykla poškodená sa posťažovať, že sa pohádala a má nejaké problémy, avšak boli to bežné hádky s manželom. Nespomínala, aby ju manžel fyzicky napadol alebo udrel. Osobne svedkom takéhoto konania nikdy nebola. Poškodenú môže charakterizovať ako dobrú, veselú, spoločenskú a priateľskú osobu. Obžalovaný je rovnako zábavný, spoločenská a veselý typ. V minulosti po jednej z hádok poškodená aj so synom prespali na ich chatke na C., avšak k uvedenej hádke svedkyňa vzhľadom na odstup času nevedela nič bližšie uviesť. V rámci ich manželstva sa poškodená javila ako dominantnejšia osoba. Nejavila sa ako ustráchaná, ani týraná, niekedy bola trocha roztržitá.

Svedkyňa N. vo svojej výpovedi, ktorú súd taktiež prečítal uviedla, že je svokrou K. teda svatkou poškodenej s ktorou sa zoznámila na stužkovej slávnosti v roku 2005. Keďže si vzájomne „ padli do oka“ spýtala sa jej na jej manželský život, kde táto jej oznámila, že sa neuberá správnym smerom ako si predstavovala s tým, že sa nemá veľmi komu zdôveriť. Zhruba o tri roky jej poškodená zavolala, s tým, že jej manžel má milenku a neváži si ju ako manželku. Vtedy mala dokonca odísť z bytu preč, nakoľko jej manžel potreboval súkromie. Rovnako jej oznámila, že matka obžalovaného ju neprijala za nevestu a vulgárne jej nadáva. V rámci ich rozhovorov jej oznámila taktiež, že po tom čo obžalovaný začal pracovať v W. musela sa starať o celú domácnosť sama, pričom obžalovaný jej nijako nepomáhal. Počas tohto obdobia mal poškodenú stále ponižovať, citovo ju vydierať. Svedkyňa taktiež v rámci výpovede opísala skutočnosti za ktorých bola ponúknutá poškodenej kúpeľná liečba vzhľadom na astmu ktorou trpela, kde sa vystupňovali vzájomné problémy s obžalovaným, ktorý ju upodozrieval z nevery, pričom na to nemal žiadne dôkazy. Tejto neustále telefonoval a nadával jej, pričom po príchode domov jej rovnako vulgárne nadával, vysmieval sa jej a žiadal, aby mu oznámila s kým mu je neverná. V noci sa nemohla ani vyspať, strhával z nej prikrývku, búchal dverami a nadával jej. Z tohto dôvodu táto zavolala matke obžalovaného, aby tohto ukľudnila. Toto správanie obžalovaného vyvrcholilo tým, že v uvedenom čase začal brúsiť nože s tým, že poškodenej oznámil, že v sobotu bude veľké peklo a všetko ukončí, čo u poškodenej vzbudilo obavu o svoj život a život svojho syna, preto chcela so synom odísť. Pri pokuse odísť, ich obžalovaný ohrozoval autom, preto poškodená podala trestné oznámenie. O týchto skutočnostiach sa svedkyňa dozvedela zo vzájomných telefonátov s poškodenou a z ich vzájomných spoločných stretnutí. V závere svedkyňa dodala, že nikdy nebola prítomná hádky medzi obžalovaným a poškodenou. Súd prečítal výpoveď svedka K., ktorý uviedol, že je zaťom C. ). Túto ako aj obžalovaného poznal z roku 2005, pričom obžalovaný sa mu javí ako podivín, „ tichý týpek“. V podstate si ho obľúbil, nebol konfliktný, skôr tichý. Je menej inteligentný a trpí prudkými zmenami nálady. Ani raz nebol svedkom vzájomnej hádky obžalovaného s poškodenou. Poškodenú svedok vnímal ako pozitívneho človeka a emancipovanú ženu, spoľahlivú, úprimnú a ústretovú. Ich manželstvo hodnotí ako štandardné manželstvo. Napokon bola prečítaná aj výpoveď svedkyne S. ktorá uviedla, že asi v roku 2004 alebo 2005 sa prisťahovali do susedstva K. s ktorými sa aj navštevovali. Obžalovaný a poškodená vychádzali normálne, pričom sa aj niekedy pohádali, avšak boli to normálne hádky. Poškodená svedkyni párkrát spomenula, že majú nejaké problémy, avšak bližšie to so svedkyňou neriešila. Osobne svedkyňa nevidela, aby obžalovaný poškodenú napadol alebo, aby jej o tom poškodená hovorila. Asi jedenkrát u nich poškodená prespala aj so synom. Na dôvod si však svedkyňa nevedela spomenúť. Z bytu K. bolo niekedy počuť hádky avšak žiaden buchot. Ani u jedného nebadala požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere. Svedkyňa rovnako nemala vedomosť o tom, aby poškodená vyhodila niekedy manžela z bytu. V ich vzťahu bola dominantnejšia poškodená. Súd taktiež prečítal znalecké posudky N. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých ako aj znalecký posudok N.a z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorých závery sú v podstatných bodoch zhodné s výpoveďami znalcov na hlavnom pojednávaní. V rámci vykonávaných dôkazov súd oboznámil ďalšie listinné dôkazy ich prečítaním a to lekársku správu K., potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, kópie SMS správ, odpis registra trestov obžalovaného a správy o povesti.

Zo správy K.psychiatra súd zistil, že obžalovaný bol v roku 2006 vyšetrený pre ľahkú duševnú poruchu

- reaktívny depresívny stav.

Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia je zrejmé, že obžalovaný bol dňa 17.3.2017 vykázaný políciou zo spoločného obydlia ohrozenej osoby C. na dobu desiatich dní.

Z oboznámených kópií SMS správ je zrejmý obsah správ zasielaných obžalovaným poškodenej.

Zo správy o povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, pričom zo správy zamestnávateľa je hodnotený kladne. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, avšak jeho odsúdenie bolo zahladené, teda hľadí sa na neho ako na súdne netrestaného.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, aby

obžalovaný K. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

K tomuto záveru súd dospel najmä s prihliadnutím k výpovedi samotného obžalovaného K., ktorý sa vo svojej výpovedi vyjadril k vzájomnému spolužitiu s poškodenou a poprel, aby sa dopustil žalovanej trestnej činnosti. V rámci výpovede označil ich manželstvo za úplne normálne v ktorom sa vyskytli aj hádky. Vážnejšie problémy vznikli v manželstve až pri odchode poškodenej na liečenie do T. kde obžalovaný začal mať podozrenie z možnej nevery, čo začal poškodenej vyčítať. Pripustil, že túto kontaktoval vo zvýšenej miere telefonicky, ako aj SMS správami, čo táto mohla vnímať obťažujúco, avšak celkovo jej za uvedené obdobie zaslal iba päť či šesť správ a 20-krát jej telefonoval. Poprel, aby poškodenú fyzicky napádal a ponižoval ju. Pripustil, že iba jedenkrát počas ich manželstva túto udrel a dal jej facku, keďže táto ho opľula, ťahala za vlasy, kričala na neho a taktiež ho fackovala. Zdôraznil, že práve poškodená ho počas manželstva ponižovala, nadávala mu a vyhadzovala ho z bytu.

V súlade s výpoveďou obžalovaného vyznieva aj výpoveď svedka K. - syna obžalovaného a poškodenej, ktorý k manželskému spolužitiu svojich rodičov uviedol, že toto považuje za normálne a dobré, kde niekedy prišli aj hádky, ktoré sa vyskytujú v každom manželstve. Poprel, aby bol svedkom fyzického napadnutia matky zo strany otca alebo jej ponižovania. Naopak potvrdil, že bol svedkom, kedy poškodená fyzicky napadla obžalovaného a udrela ho otvorenou dlaňou po hlave v rámci jednej z hádok. Rovnako dodal, že matka pri jednej z hádok zrejme niečo rozbila v dôsledku čoho bol otec nútený odísť na ošetrenie a mal porezaný palec na nohe. Svedok tiež potvrdil, že po hádkach sa stávalo, že poškodená zbalila veci obžalovanému a tento odišiel k svojej matke. Taktiež poprel, aby otec matku kopal, vulgárne jej nadával, fackoval ju alebo ju vyhadzoval z bytu.

Uvedený záver súd opiera taktiež o výpovede svedkýň H., ktoré sa v rámci svojich výpovedí vyjadrili k manželskému spolužitiu obžalovaného s poškodenou kde uviedli, že v ich manželstve sa vyskytovalo dosť hádok a to zväčša kvôli financiám ako aj kvôli tomu, že rodina obžalovaného poškodenú neprijala. V podstate všetky svedkyne popreli, aby obžalovaný v ich prítomnosti niekedy poškodenú fyzicky napadol alebo ju ponižoval. Tiež zhodne potvrdili, že práve poškodená „vyhadzovala“ obžalovaného z bytu a to pomerne často. Naviac svedkyňa H. - matka obžalovaného dodala, že práve poškodená sa vyjadrovala na adresu jej syna vulgárne a vulgárne oslovovala aj ju. Taktiež potvrdila, že ju v dvoch prípadoch fyzicky napadla a dala jej facku. Svedkyňa K. vo výpovedi taktiež popísala okolnosti za ktorých sa poškodená pod značným vplyvom alkoholu pokúsila o samovraždu, kde bola pripravená siahnuť na život aj svojmu maloletému synovi, keďže drvené lieky chcela nasypať do fľaše s mliekom a v striekačke mala natiahnutý olej. Svedkyňa označila poškodenú ako inteligentnú a vzdelanú osobu, ktorá vie manipulovať ľuďmi a podsúvať im svoje názory, kde je však možné konštatovať, že táto je agresívna, vo vzťahu dominantnejšia a nie je dobrým človekom. Podľa názoru svedkyne v roli týranej osoby bol v manželstve skôr obžalovaný ako poškodená. Svedkyňa K. sa rovnako vyjadrila k incidentu, kedy si poškodená chcela siahnuť na život a pokúsila sa o samovraždu, kde bola značne pod vplyvom alkoholu, kde dodala, že práve poškodená bola vo vzájomnom vzťahu s obžalovaným dominantná, pričom v tomto vzťahu bol ponižovaný viac obžalovaný. Svedkyňa K. v rámci svojej výpovede naviac opísala skutočnosti za ktorých poškodená fyzicky napadla matku obžalovaného pri jej návšteve v byte poškodenej. Taktiež dodala, že pri jednej z hádok, keď sa obžalovaný zastal svojej matky na ktorú poškodená slovne útočila a nadávala jej, tohto poškodená fyzicky napadla a dala mu facku. K osobe obžalovaného svedkyňa uviedla, že tohto nehodnotí ako násilnícku osobu alebo tyrana, kde obžalovaný je jednoduchý a obetavý človek. V manželstve bol ponižovaný sústavne práve obžalovaný zo strany poškodenej a nie naopak. Rovnako sa svedkyňa vo výpovedi vyjadrila k ďalšiemu pokusu o samovraždu zo strany poškodenej o ktorú sa pokúsila v roku 1999 alebo 2000, kedy na požiadanie obžalovaného bola tomuto pomôcť s poškodenou a privolala lekársku pomoc.

Súd taktiež poukazuje na výpovede ďalších svedkov, objektívne nezaujatých bývalých susedov manželov K., ktorí v podstate hodne uviedli, že v rôznych časových obdobiach počas manželstva obžalovaného a poškodenej boli ich susedmi, pričom z ich bytu neregistrovali žiaden hluk, búchanie alebo iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa v ňom niečo odohráva. Ich manželstvo hodnotili ako normálne, pričom nikdy sa poškodená žiadnemu z týchto svedkov nesťažovala, aby bola týraná, resp. aby ju obžalovaný fyzicky napádal alebo ponižoval. Uvedení svedkovia v podstate zhodne uviedli, že dominantnou v manželstve bola poškodená, kde táto sa nejavila ako týraná osoba a žiaden zo svedkov si na tejto nevšimol žiadne zranenia ani modriny, ktoré by nasvedčovali možnému fyzickému

týraniu. Naviac svedkyňa U. uviedla, že v minulosti jedenkrát po jednej z hádok poškodená prespala na ich chate na C., avšak konkrétny dôvod svedkyňa uviesť nevedela. Podotkla však, že poškodená sa nejavila ako ustráchaná ani týraná.

Napokon súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne S. ktorá uviedla, že v roku 2004 alebo 2005 sa prisťahovala do susedstva K., pričom asi jedenkrát poškodená so synom u nich prespala, avšak na konkrétny dôvod si svedkyňa spomenúť nevedela. Uviedla však, že nemala vedomosť, aby v byte poškodenej dochádzalo k búchaniu alebo hádkam. Vo vzťahu bola však dominantnejšia práve poškodená.

Rovnako súd svoj vyššie uvedený záver opiera aj o výpoveď znalca N. odboru psychológia odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a jeho znalecký posudok, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že u poškodenej I.ol zistený profil emočne instabilnej osobnosti bez symptómov psychopatologickej poruchy alebo choroby, čo znamená, že emočný profil je labilný a charakterizuje ho cholerický temperament, neurotické dispozície, celková labilita, disthýmne rozlady, konverzné črty a intrapsychická tenzia. U poškodenej znalec nezistil symptómy tzv. posttraumatickej stresovej poruchy. Naopak znalec u obžalovaného K.onštatoval zistenú melancholickú, temperamentovú bázu so sklonom k neurotickým reakciám, sociálnu úzkosť, introvertnú až schyzoidnú orientáciu, čo klinicky spadá do obrazu tzv. posttraumatickej stresovej poruchy (tzv. syndrómu týranej osoby), ktorý je však v štádiu remisie- vyhasínania. U oboch vyšetrovaných osôb znalec konštatoval kognitívne poznávacie schopnosti v pásme lepšieho priemeru, kde ani u jednej z nich nezistil sklony k fabuláciám, vymýšľaniam alebo konfabuláciám. U obžalovaného rovnako konštatoval, že tento nemá sklony k úmyselne podávaným skresľujúcim výpovediam o sebe alebo tendencii javiť sa v lepšom svetle. K doznievaniu symptómov tvoriacich posttraumatickú stresovú poruchu znalec dodal, že tieto doznievajú a vytrácajú sa po šiestom až desiatom mesiaci od doby, kedy daná osoba neprežíva pocity, ktoré k tomu viedli a ktoré boli opakovane spúšťané.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov sa súd zaoberal aj výpoveďami ďalších svedkov vypočutých pred súdom na hlavnom pojednávaní a to najmä výpoveďou samotnej poškodenej C.. Je potrebné uviesť, že výpoveď poškodenej nie je v tomto konaní nijako objektivizovaná vo vzťahu ku konštatovanému konaniu obžalovaného, ktoré je uvedené aj v podanej obžalobe. V tejto súvislosti súd však dáva do pozornosti, že samotná poškodená v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní potvrdila iba v dvoch prípadoch fyzické napadnutie zo strany obžalovaného a to úder dlaňou - facku. V rámci svojej výpovede síce konštatovala hádky od počiatku spolužitia s obžalovaným najmä kvôli jeho naviazaniu sa na jeho matku, ktorá ju neprijala, kde mala byť v danom čase zo strany obžalovaného ponižovaná a v dôsledku týchto hádok bola nútená aj odchádzať zo spoločného bytu spoločne so synom, odkiaľ ju obžalovaný aj sám vyháňal. Svedkyňa taktiež naznačila vo výpovedi možnú neveru zo strany obžalovaného a to zo susedou v obytnom dome, resp. s kolegyňou v práci. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že ani tieto poškodenou uvádzané skutočnosti neboli v danom konaní nijakým spôsobom objektivizované, sú iba jej tvrdením, bez toho, aby ich preukazovali akékoľvek iné priame, či nepriame dôkazy. Vo vzťahu k uvádzanému ohrozovaniu poškodenej obžalovaným pri brúsení nožov súd poukazuje na to, že sama poškodená uviedla, že z konania obžalovaného, ktorý začal brúsiť nože mala strach, avšak týmito nožmi ju obžalovaný nijakým spôsobom neohrozoval a to napriek skutočnosti, že sa jej mal vyhrážať „že príde búrka a všetko skončí“. Súd podotýka, že v rámci svojej výpovede pred súdom poškodená neuviedla, žiadne skutočnosti o tom, aby obžalovaný ju opakovane fyzicky napádal tak, že do nej sácal takou intenzitou až spadla na zem (okrem jedného prípadu), aby ju opakovane kopal, fackoval ju, čo sa malo podľa tvrdenia obžaloby odohrávať opakovane od roku 1998 až do 16.3.2017. V tomto smere, s poukazom na vyššie uvedené dôkazy preto výpoveď poškodenej vyznieva nepresvedčivo a účelovo v snahe privodiť trestné stíhanie obžalovaného, bez preukázania tvrdených skutočností.

Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal aj zisťovaním možného motívu poškodenej pre obvinenie svojho manžela a podanie trestného oznámenia, ktorý súd vzhliadol vo výpovediach svedkýň K., ktoré potvrdili, že ich poškodená pred podaním trestného oznámenia na obžalovaného kontaktovala v súvislosti s riešením otázky deľby spoločného majetku manželov v BSM a najmä riešenia otázky pridelenia spoločného bytu, resp. vyplatenia druhého manžela z bytu. Svedkyňa K. konkrétne uviedla, že takéto otázky s poškodenou riešila dňa 15.3.2017, kde následne dňa 17.3.2017 poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenie. V tejto súvislosti preto súd poukazuje aj na výpoveď obžalovaného, ktorý vo svojej výpovedi naznačil možnú neveru poškodenej a to vzťah so svedkom V. ktorý na hlavnom

pojednávaní vo svojej výpovedi pripustil stretávanie sa s poškodenou, avšak poprel ich vzájomné spolužitie. Podľa názoru súdu mohlo byť podanie trestného oznámenia v tejto trestnej veci iba dôsledkom snahy poškodenej riešiť svoj vzťah s obžalovaným a to jeho ukončením a následným rozvodom, vzhľadom na novú známosť so svedkom V. kde práve podanie trestného oznámenia mohlo byť vnímané poškodenou ako okolnosť, ktorá jej môže byť neprospech v rámci riešenia rozvodu a prípadného vysporiadania BSM. Nie je preto bez povšimnutia aj tá skutočnosť, že práve za podobných okolností sa poškodená zoznámila aj s obžalovaným, kedy bola rovnako vydatá a v dôsledku novej známosti bolo jej prvé manželstvo rozvedené.

Súd sa taktiež zaoberal aj výpoveďou svedkyne N., ktorá v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní, ktorú súd prečítal veľmi podrobne uviedla skutočnosti jej známe o spolužití obžalovaného a poškodenej. Táto veľmi podrobne popísala okolnosti, ktoré sa mala dozvedieť výlučne sprostredkovane od samotnej poškodenej, pričom dodala, že sama nebola svedkom žiadnej hádky medzi obžalovaným a poškodenou. Jej výpoveď je preto založená iba na sprostredkovaných tvrdeniach samotnej poškodenej, ktorá v uvedenej trestnej veci vypočutá bola a k týmto skutočnostiam sa sama vyjadrovala.

Súd prihliadol aj na výpoveď vypočutých svedkov K. detí poškodenej z prvého manželstva, kde K. uviedla, že bola osobne asi v dvoch prípadoch svedkom, kedy v rámci vzájomných hádok obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, avšak žiaden fyzický útok obžalovaného voči poškodenej nevidela. Svedok H. rovnako potvrdil, že bol svedkom rôznych hádok medzi obžalovaným a poškodenou, kde pri jednej z nich obžalovaný udrel poškodenú a dal jej facku. Dodal, že pri hádkach sa obaja navzájom oslovovali vulgárne. Pripustil tiež, že má vedomosť o tom, že poškodená obžalovanému po jednej z hádok zbalila jeho veci.

Súd má za to, že ani jedna z týchto výpovedí či už sama o sebe alebo v spojení s inými dôkazmi nepreukazuje, aby sa obžalovaný voči poškodenej dopúšťal konania z ktorého spáchania je obžalovaný

Napokon sa súd zaoberal aj výpoveďou znalkyne N. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a jej znaleckým posudkom, ktorá v rámci svojej výpovede, ako aj v znaleckom posudku konštatovala, že na základe vyšetrovacieho spisu a vyšetrenia poškodenej zistila, že u tejto v emocionalite bolo zistené prežívanie pocitov psychickej rozladenosti, psychickej nepohody, nadmernej vyčerpanosti, pocity ohrozenia a strachu, úzkosti, skľúčenosti, pocity smútku a celkového osobného zneistenia, pričom uvedené symptómy najmä intrúzia spomienok, hypervigilita a nadmerná úľaková reaktivita zodpovedajú diagnostickým kritériám posttraumatickej stresovej poruchy, teda je možné konštatovať, že poškodená bola obeťou násilného správania sa jej manžela. Znalkyňa zároveň v rámci svojej výpovede pred súdom konštatovala, že pri podaní znaleckého posudku vychádzala z výpovede poškodenej zo dňa 17.3.2017 teda pred vznesením obvinenia obžalovanému a rovnako vychádzala iba z výsluchu K. ktorý bol vypočutý ako podozrivá osoba, teda nie ako obvinený. Pri podaní znaleckého posudku nezohľadňovala výpovede ďalších svedkov, ktorí boli vo veci následne vypočutía nezohľadnila ani opätovnú výpoveď poškodenej po vznesení obvinenia. Práve uvedené dôkazy mohli závery znalkyne potvrdiť a objektivizovať, prípadne mohla znalkyňa vyhodnotiť ich vplyv na závery jej znaleckého dokazovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže znalkyňa vychádzala z výpovedí, ktoré sú pre ďalšie konanie v trestnom konaní nepoužiteľné a naviac závery jej znaleckého dokazovania v podstatných bodoch nekorešpondovali zásadným spôsobom s výpoveďami vyššie uvedených vypočutých svedkov a tvrdenia znalkyne neboli objektivizované žiadnym iným dôkazom, súd do konania pribral nového znalca N. Tento pre objektívne posúdenie konania obžalovaného vyšetril nielen samotnú poškodenú, ale aj obžalovaného, kde jeho závery znaleckého dokazovania zohľadňujú okrem samotného vyšetrenia uvedených osôb, aj všetky doposiaľ získané dôkazy v uvedenej trestnej veci. Naviac uvedený znalec po zohľadnení týchto skutočností sám konštatoval, že u poškodenej nie sú prítomné symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, avšak tieto vzhliadol po vyšetrení obžalovaného u jeho osoby, avšak v štádiu vyhasínania. V tomto smere znalec doplnil, že vyhasínanie týchto symptómov trvá 6 až 10 mesiacov od doby, kedy táto osoba už nie je vystavená okolnostiam, ktoré ich spôsobovali a vyvolávali. V danom prípade táto doba plne korešponduje s dobou, kedy obžalovaný opustil spoločnú domácnosť s poškodenou.

Podľa názoru súdu v danom konaní okrem výpovede samotnej poškodenej C. neexistuje žiaden iný právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu. Naviac ani výpoveď samotnej poškodenej podľa názoru súdu sama o sebe neumožňuje

vyvodenie takéhoto konštatovania o jeho vine. Poškodená sama potvrdila fyzické násilie zo strany obžalovaného iba v dvoch prípadoch a to od roku 1998 až do roku 2017, teda za skoro dvadsať rokov spoločného spolužitia s obžalovaným. Súd v tejto súvislosti pripúšťa, že poškodenou konštatované hádky boli v manželstve obžalovaného a poškodenej pomerne časté, keďže ich existenciu konštatovali zhodne aj ostatní vypočutí svedkovia, no podľa názoru súdu, sa tieto nevymykali bežnému manželskému spolužitiu, v rámci ktorého dochádza k výmene názorov medzi manželmi a možným hádkam. V tejto súvislosti, preto súd poukazuje na výpovede syna obžalovaného a poškodenej K., ktorý ako jediný mohol objektívne bližšie ozrejmiť okolnosti vzájomného spolužitia jeho rodičov, kde tento sám označil manželstvo svojich rodičov ako normálne s bežnými hádkami, kde neregistroval zo strany obžalovaného

- svojho otca, aby sa vo vzťahu k poškodenej správal tak, ako je mu to kladené za vinu v podanej obžalobe.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že poškodená počas skoro dvadsať ročného manželstva napriek konštatovanému týraniu zo strany obžalovaného nikdy nevyhľadala lekársku pomoc, nebola na ošetrení po údajnom fyzickom útoku zo strany obžalovaného, nehlásila toto konanie polícii, resp. nikomu neoznámila údajné týranie zo strany obžalovaného a to napriek tomu, že v uvedenom období sa kontaktovala a navštevovala aj so svedkami, ktorí boli vypočutí aj v tejto trestnej veci s ktorými mala dobrý vzťah. Naviac žiaden z týchto svedkov si u poškodenej známky po fyzickom, či psychickom týraní nevšimol.

S poukazom na závery takto vykonaného dokazovania je súd toho názoru, že v danom prípade nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný K. sa dopúšťal v žalovanom období konania, ktoré je mu kladné za vinu v podanej obžalobe prokurátorky okresnej prokuratúry zo dňa 24.8.2017 a teda, aby sa dopustil konania, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.

Keďže v danom konaní súd nemal za preukázané, aby sa obžalovaný dopúšťal konania, ktoré je mu kladené za vinu a o jeho vine existujú dôvodné pochybnosti, ktoré nie je možné podľa názoru súdu odstrániť žiadnym iným dôkazom, preto súd s poukazom na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obvineného obžalovaného spod skutku obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.