Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-102-2017.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/102/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: ALEKTUM INKASSO s. r. o., IČO: 44721587, Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin proti žalovanému v 1. rade K. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. R. A. XX/XX, C. Q., žalovanej v 2. rade R. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. R. A. XX/XX Q., o zaplatenie 5.278,63 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 3C/62/2015 - 50 z 31.05.2016 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1 - 3, § 38 ods. 1, ods. 2, § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola dohodnutá zmluva o rýchlom spotrebiteľskom úvere pre obyvateľstvo podľa ustanovení Obchodného zákonníka § 497 a nasl., ktorú považoval za klasickú spotrebiteľskú zmluvu a preto na ňu v plnom rozsahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na základe úveru žalovaní obdržali istinu vo výške 3000 Eur. Boli dohodnuté splátky počnúc dňom 28.11.2010, prvá splátka vo výške 93,41 Eur až 60-ta splátka vo výške 93,41 Eur, ktorá mala byť uhradená 28.10.2015. Žalovaní neuhradili ani jednu splátku a uhradili v podstate iba 1,70 Eur. Žalobca a následne ani jeho právny nasledovník nevyvodili voči žalovaným za celé obdobie žiadne dôsledky, teda od 28.10.2010 do 04.05.2015 nepodnikli žiadne kroky, z ktorých by bolo zrejmé, že sa dožadujú vrátenia dlžnej sumy alebo že vypovedajú zmluvu, žiadajú uznanie záväzku alebo podobne. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobný nárok žalobcu je premlčaný a celý priznať tak ako ho žiada žalobca nie je možné. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná nepodpísala všetky zmluvné doklady naviac žalovaná je podľa názoru súdu prvej inštancie na hranici možného čiastočného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, keďže je hluchonemá, nevie riadne čítať, vie sa len podpísať a je zrejmé, že nerozumela a nebola oboznámená so zmluvnými podmienkami. Ak teda je na zmluve jej podpis ide o formálnu náležitosť, keďže zmluve ako právnemu úkonu nerozumela, nemohla porozumieť, nebola náležite oboznámená so zmluvnými podmienkami a za tejto situácie možno povedať, že zmluva je neplatná s poukazom na § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka toho času toto ustanovenie už nie je úplné pri spotrebiteľských zmluvách. Súd prihliada na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania. Z dôvodov vyššie uvedených po zhodnotení dôkaznej situácie, po zhodnotení skutočností, že žalovaná v
2. rade je a možno to tvrdiť takmer s istotou nespôsobilá na uzatváranie právnych úkonov. S poukazom na § 100 a nasl. OZ súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Jeho odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných rovín: 1. nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nevykonal žiaden krok smerujúci k uplatneniu dlžnej sumy z predmetu tohto sporu, 2. nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože z neho nie je zrejmé, prečo nárok žalobcu súd prvej inštancie považoval za premlčaný, 3. neexistencia dôkazu o nesvojprávnosti žalovanej 2. rade, ktorá podľa súdu prvej inštancie potom zakladá neplatnosť zmluvy z predmetu tohto sporu, 4. súd prvej inštancie nezrušil v tomto konaní vydaný platobný rozkaz. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaní sa ku podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 OSP (teraz 220 ods. 2 CSP). Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná.
9. V tomto spore sú však právne závery súdu prvej inštancie v extrémnom nesúlade s nevykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery súdu prvej inštancie v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Tento rozsudok preto nerešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. Rovnako v odôvodnení rozsudku absentuje zmienka súdu prvej inštancie o tom, či pri svojom rozhodovaní bral vôbec do úvahy, ak áno, potom akým spôsobom sa vyrovnal s podstatnými argumentmi a s podstatnými dôkazmi žalujúcej strany, teda chýba zmienka o tom, či súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom reagoval na podstatné dôkazy a podstatné argumenty žalobcu (ako je na čl. 15 spisu list z 18.03.2013 označený ako „Výzva pred odpredajom pohľadávky“, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu /hoc súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku zmieňuje o právnom nasledovníkovi/, zaslaný žalovaným). V dôsledku toho je nutné odôvodnenie napadnutého rozsudku považovať za nepreskúmateľné.
10. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 31.03.2016 (čl. 40) vyplýva, že na uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie vykonal výsluch žalovanej v 2. rade, ktorá podľa jeho zistení by mala byť hluchonemá. Ak uvedené zodpovedá pravde, jej výsluch nebol vykonaný zákonom predpísaným spôsobom, pretože k výsluchu takej osoby bol súd prvej inštancie povinný pribrať tlmočníka (§ 18 OSP). Rovnako súd prvej inštancie z takto vykonaného výsluchu nemohol prijať záver o nespôsobilosti žalovanej v 2. rade na právne úkony, ak o tejto otázke neexistuje právoplatné rozhodnutie súdu (§ 135 OSP, teraz § 193 CSP).
11. Na čl. 30 na nachádza platobný rozkaz, ktorý nebol žalovanému v 1. rade doručený do vlastných rúk. V tomto prípade potom súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak ho postupom podľa § 173 ods. 2 OSP nezrušil.
12. Rovnako súd prvej inštancie pochybil, ak nevyhotovil a nedoručil účastníkom (stranám) uznesenie, ktorým na pojednávaní dňa 31.05.2016 (čl.47) rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby (§ 96, § 168, § 169 OSP).
13. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami i všetkými odvolacími námietkami žalobcu a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
15. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.