Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-86-2014.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu 1. day s.r.o., Košice, Mlynárska 19, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Pavlov a partneri, s.r.o., so sídlom Košice, Kukučínova 100/18, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Bratislava, Prievozská 32, v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.05.2014 č. SK/0018/99/2014, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 26.11.2013 č. F/0411/07/13, ktorým bola žalobcovi pre porušenie povinnosti uvedenej v § 6 ods.2 v nadväznosti na § 6 ods.3 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov uložená peňažná pokuta vo výške 1.500,-- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že porušenie povinností bolo zistené inšpektormi SOI pri kontrole vykonanej dňa 04.09.2013 v prevádzke Predaj alkoholických nápojov a tabaku 1. day, 8. mája 51, Svidník, keď predávajúci neodoprel predať a odpredal osobe mladšej ako 18 rokov, 14-ročnému maloletému 1 krabičku cigariet zn. L&M a 2,80 €/krabička.
2. Proti rozhodnutiu inšpektorátu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že ustanovenia upravujúce výkon kontroly neumožňujú osobám vykonávajúcim kontrolu používať pri výkone kontroly pomoc alebo súčinnosť maloletých osôb. Pokiaľ správny orgán ako štátny orgán na výkon kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov prizval osobu mladšiu ako 18 rokov (v konkrétnom prípade 14 rokov), prekročil rozsah zmocnenia vyplývajúceho zo zákona o štátnej kontrole, zákona o správnom konaní a konal jednoznačne v rozpore s článkom 2 Ústavy SR. Uviedol tiež, že použitie maloletej osoby ako „agenta provokatéra“ nie je v súlade so žiadnym právnym predpisom upravujúcim správanie sa štátnych orgánov, pretože takýto inštitút je definovaný výlučne na účely trestného, a nie správneho konania. Žalobca v odvolaní namietal výšku uloženej pokuty, s tým, že jej odôvodnenie nebolo podľa jeho názoru dostatočné, lebo správny orgán sa bez hlbšej správnej úvahy obmedzil len na konštatovanie porušenia zákona, vek spotrebiteľa a sledovaný účel zákona bez toho, aby vzal do úvahy aj osobné postavenie predavačky, ktorá v inkriminovanom čase vzhľadom na fyzické danosti bola presvedčená, že v prípade prizvanej osoby ide o osobu staršiu ako 18 rokov. Podľa názoru žalobcu správny orgán mal výšku pokuty odôvodniť podľa kritérií uvedených v § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov. Žalobca v odvolaní vytýkal tiež porušenie ustanovenia § 32 ods.1 Správneho
poriadku a § 47 ods.3 tohto zákona, t.j. absenciu úvah ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov.
3. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia nezistil dôvod na vyhovenie odvolania. Konštatoval, že skutkový stav popísaný v inšpekčnom zázname zo dňa 04.09.2013 pokladá za spoľahlivo zistený a námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil ako bezpredmetné, nemajúce vplyv na skutkové zistenia a zodpovednosť účastníka konania za porušenie zákona.
4. K námietke žalobcu ohľadne nezákonnosti použitia maloletej osoby na vykonanie kontrolného nákupu uviedol, že inšpektori SOI postupovali v súlade s postupom upraveným v ustanovení § 5 ods.3 zákona č. 128/2002 Z.z., keď vykonali kontrolu za prítomnosti maloletej osoby s predchádzajúcim písomným súhlasom jej zákonného zástupcu. Poukázal na to, že v zmysle zákona č. 142/2013 Z.z., v ktorom sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol upravený postup SOI pri výkone kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov v súčinnosti s maloletými osobami. Na základe uvedeného žalovaný na túto námietku žalobcu neprihliadal.
Účastník konania musí pri predaji tabakových výrobkov postupovať obzvlášť obozretne, v prípade pochybností má možnosť overiť si dátum narodenia spotrebiteľa a po jeho odmietnutí, má zákonnú možnosť odmietnu predaj. Žalovaný uviedol, že účastník konania za zistené porušenie zákona o ochrane nefajčiarov zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu a dostatočne odôvodnenú.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca žalobcu, ktorou navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania na účet jeho právneho zástupcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôsledne nevysporiadal so všetkými námietkami, žalobca odôvodňoval nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu pre rozpor s právnymi predpismi a nedostatočne (nespoľahlivo) zisteným skutkovým stavom, a to najmä porušením ustanovenia článku 2 ods.2 Ústavy SR, ustanovení § 4 ods.3, § 5 ods.2, 3 a 5 zákona o štátnej kontrole ustanovení § 3, 32, 34, 46 a 47 Správneho poriadku, keď podľa názoru žalobcu žalovaný v správnom konaní vykonal dôkaz v rozpore so zákonom o štátnej kontrole.
6. Žalobca v žalobe opätovne tvrdil, že žalovaný ako štátny orgán na výkon kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov vykonaním kontrolného nákupu osobou mladšou ako 18 rokov (v konkrétnom prípade 14 rokov) prekročil rozsah oprávnení vyplývajúcich mu zo zákona o štátnej kontrole, zákona o správnom konaní a konal tak jednoznačne v rozpore s článkom 2 Ústavy SR, pretože ustanovenia § 5 ods.2, 3 zákona o štátnej kontrole neumožňujú ani po žalobcom uvedenej novele vykonať kontrolný nákup maloletou osobou, ale len kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja tabakových výrobkov kontrolným nákupom vykonaným správnym orgánom v prítomnosti maloletej osoby, a to výlučne za predpokladu, že k tomu udelil predchádzajúci písomný súhlas jej zákonný zástupca. Z uvedeného je zrejmé, že maloletá osoba v postavení „osoby prítomnej“ pri kontrole vykonávanej správnym orgánom nie je oprávnená sama vykonať kontrolný nákup. Žalobca poukázal na ustanovenie § 5 ods.2 zákona o štátnej kontrole, že maloletá osoba nie je prizvanou osobou, nevzťahujú sa na ňu žiadne práva a povinnosti inšpektorov s výnimkou oprávnenia vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb. Podľa názoru žalobcu správny orgán nemôže získavať dôkazy tak, že si svojvoľne a bez akéhokoľvek zákonného splnomocnenia vysvetlí svoje zákonom dané oprávnenie vykonať kontrolu vnútorného trhu, resp. dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov.
7. Žalobca uviedol, že v danom prípade inšpektori správneho orgánu prvého stupňa úmyselne a umelo vytvorili situáciu, účelom ktorej bolo odhaliť porušenie ustanovenia § 6 ods.2 zákona o ochrane nefajčiarov. Nešlo o reálnu situáciu v pravom slova zmysle, ktorej priebeh by inšpektori neovplyvňovali, avšak svojím konaním priamo zasiahli do deja, resp. daný dej priamo vytvorili prostredníctvom u
dospelo pôsobiacej maloletej osoby a sám kontrolný orgán takto vytvoril podmienky na porušenie zákona kontrolovaným subjektom. Žalobca konštatoval, že ak by žalovaný chcel pri získavaní dôkazov použiť maloletú osobu na vykonanie kontrolného nákupu, musela by byť táto možnosť zakotvená v príslušnom právnom predpise. Uviedol, že zámer zákonodarcu nemôže byť a nie je prameňom práva a zámer zákonodarcu nemôže byť pre štátny orgán inšpiráciou na porušovanie právnych predpisov a vykonávanie dôkazov v rozpore so správnym poriadkom. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sžo/18/2010 zo dňa 28.09.2010 a 2Sžo/97/2010 zo dňa 24.11.2010.
8. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom rozhodnutí sa dôsledne nevysporiadal so všetkými kritériami uvedenými v ustanovení § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov, na ktoré sa má pri určení výšky pokuty prihliadať, keď vo svojej správnej úvahe ani nespomenul kritérium času trvania, a ani vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky. Správny orgán sa podľa žalobcu bez hlbšej právnej úvahy obmedzil len na konštatovanie porušenia zákona, vek spotrebiteľa a sledovaný účel zákona.
Z uvedeného dôvodu žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa uloženej pokuty a jej výšky nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z týchto dôvodov považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 29.09.2014 k žalobe odmietol tvrdenie žalobcu, že kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom. Konštatoval, že vykonať kontrolný nákup, t.j. preveriť dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nie je možné iným spôsobom, ako prostredníctvom maloletej osoby, ktorá vykoná predmetný nákup. Slovenská obchodná inšpekcia na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby je oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja podľa osobitného predpisu prostredníctvom maloletej osoby. Výsledok pozorovania jej konania a posúdenia konania predávajúceho inšpektormi SOI je predmetom kontroly vykonanej inšpektormi SOI. Žalovaný zastáva názor, že práve novelou zák.č. 142/2013 Z.z. (účinnou od 01.07.2013) sa legislatívne upravilo oprávnenie SOI vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja podľa § 6 ods.2 zák.č. 377/2004 Z.z. a povinnosť odopretia predaja podľa § 6 ods.3 zák.č. 377/2004 Z.z. za prítomnosti maloletej.
10. Žalovaný uviedol, že každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov a stanovuje povinnosť odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov. Tým aj nepriamo umožňuje predávajúcemu overiť si dátum narodenia spotrebiteľa, u ktorého si predávajúci nie je jednoznačne istý, či spĺňa podmienku veku. Poskytnutie tohto údaja je dobrovoľné, v prípade, že spotrebiteľ sa odmietne preukázať, má predávajúci zákonnú možnosť odmietnu realizáciu predaja.
11. K žalobcovej námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí, pretože správny orgán pri určení výšky pokuty vzal do úvahy závažný charakter protiprávneho konania, nakoľko žalobca tabakový výrobok predal maloletému 14- ročnému spotrebiteľovi. Výška pokuty je obzvlášť prísna vzhľadom k tomu, že tabakový výrobok bol odpredávaný maloletému spotrebiteľovi. Pokutu uloženú vo výške 1.500,-- eur považuje za primeranú aj preto, že kontrola dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov určených na fajčenie maloletým osobám bola propagovaná a ohlasovaná prostredníctvom médií už mesiac pred jej vykonaním a predajcovia boli upozorňovaní na presné termíny kontroly. Výšku uloženej pokuty správny orgán dostatočne odôvodnil na str. 3, 4 rozhodnutia a žalovaný na str. 5 napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.
12. Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a zistil v konaní správneho orgánu také porušenie procesného predpisu, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Hoci na porušenie procesných predpisov žalobca neupozornil, súd na túto okolnosť prihliadol z úradnej moci.
13. Rozsudkom z 10.09.2015 č.k. 6S/86/2014-72 zrušil rozhodnutie žalovaného z 15.05.2014 č. SK/0018/99/2014, ako aj rozhodnutím inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj z 26.11.2013 č. F/0411/07/13 z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
14. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením z 31.01.2018 č.k. 2Sžo/22/2016-97 zrušil rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením krajského súdu zo dňa 09.02.2016 č.k. 6S/86/2014-92 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR sa nestotožnil s úvahou krajského súdu, že došlo k závažnej procesnej chybe, keď správny orgán so žalobcom neprejednal priestupok na ústnom pojednávaní, čoho následnom malo byť odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR. Konštatoval, že v danom prípade žalobca porušil ustanovenie § 6 ods.2 a 3 zákona č. 377/2004 Z.z. a zákonodarca zaradil predmetné ustanovenie medzi správne delikty (§ 10 ods.2 zákona č. 377/2004 Z.z.) a nie inštitút priestupkov uvedených v ustanovení § 11 zákona č. 377/2004 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán sa má riadiť Správnym poriadkom, a teda nariadiť ústne pojednávanie len v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis, alebo v prípade, ak to vyžaduje povaha veci. Preto v preskúmavanom prípade rozhodnutiami a postupom správnych orgánov nebola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť. Najvyšší súd SR zdôraznil, že v konaní o správnych deliktoch sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada písomnosti konania. Naviac, žalobca mal možnosť navrhnúť a dožadovať sa aj ústneho pojednávania, čo však nespravil, ako vyplýva z priloženého administratívneho spisu, svoju možnosť navrhovať dôkazy, vysvetliť svoje argumenty, či inak hájiť svoje právo pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ani nevyužil. Uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo krajskému súdu doručené 25.02.2018.
15. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
16. Podľa ustanovenia § 5 ods.2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon č. 128/2002 Z.z.“) Slovenská obchodná inšpekcia môže na kontrolu prizvať zamestnancov iných orgánov právnických osôb alebo fyzické osoby (ďalej len „prizvané osoby“) s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontrolnej úlohy, a požadovať ich uvoľnenie najdlhšie na 10 pracovných dní kalendárneho roka. Účasť týchto zamestnancov na kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Prizvané osoby majú právo a povinnosti inšpektorov v rozsahu im vydaného oprávnenia, okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm.b) a f); na maloletú osobu podľa ods.3 sa okrem oprávnenia podľa ods.6 písm.a) práva a povinnosti inšpektorov nevzťahujú. Podľa § 5 ods.3 zákona č. 128/2002 Z.z. slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby, ktorá vykoná kontrolný nákup podľa § 4 ods.3 písm.g).
Inšpektor je pri kontrole oprávnený vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť týmto dotknutá (§ 5 ods.6 písm.a) zákona č. 128/2002 Z.z.).
17. Podľa § 6 ods.2 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, osobám mladším ako 18 rokov.
Každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov (§ 6 ods.3 citovaného zákona).
Podľa § 10 ods.2 zákona č. 377/2004 Z.z. v znení účinnom do 19.05.2016 slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331,-- eur do 6.638,-- eur fyzickej osobe - podnikateľovi, alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov, a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak podľa § 6.
Podľa § 10 ods.9 citovaného zákona pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie.
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 10 ods.11 citovaného zákona).
Podľa § 3 ods.1 ods.4 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 34 ods.1 na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 34 ods.1 Správneho poriadku).
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods.4 Správneho poriadku).
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v jej vzájomnej súvislosti (§ 34 ods.5 Správneho poriadku).
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a musí obsahovať predpísané náležitosti.
18. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil ustanovenie § 6 ods.2 a 3 zákona o ochrane nefajčiarov, keď dňa 04.09.2013 vo svojej predajni vo E. U. Z. X. G. XX predal jeden balíček cigariet osobe, ktorá bola mladšia ako 18 rokov.
Kontrolný nákup bol realizovaný prostredníctvom maloletej osoby vo veku 14 rokov. Námietka žalobcu, že takto uskutočnený nákup nie je v súlade so zákonom, nie je dôvodný, pretože citovaná právna úprava zákona č. 128/2002 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 01.07.2013 tento spôsob kontrolného nákupu umožňovala. Je zrejmé, že výkon kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov nie je možné iným spôsobom, ako prostredníctvom maloletej osoby. Námietka žalobcu, že maloletá vyzerala staršie na svoj vek, je podľa názoru súdu právne irelevantná, a vzhľadom na to, že zamestnanec žalobcu mal možnosť v prípade pochybností odoprieť ich predaj, prípadne si overiť vek kupujúceho, poskytnutie tohto údaje je dobrovoľné, a prípade, že kupujúci (spotrebiteľ) odmietne preukázať svoj vek, má možnosť zo zákona odmietnuť tabakové výrobky takej osobe odpredať.
Súd má za to, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a v napadnutých rozhodnutiach aj riadne odôvodnený.
19. Výšku pokuty prvostupňový správny orgán odôvodňoval vekom spotrebiteľa, ako aj tým, že účel zákona je zameraný na ochranu ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch na ochranu pred škodlivými účinkami fajčenia, a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia. Poukázal na objektívnu zodpovednosť za spáchaný delikt, ako aj na to, že pokutu uložil v spodnej hranici zákonnej sadzby, ktorá podľa jeho názoru splní represívno- výchovnú funkciu.
Podľa názoru súdu takto odôvodnená výška pokuta zodpovedá kritériám uvedených v § 10 ods.9 zákona o ochrane nefajčiarov. Súd považuje uloženú pokutu v dolnej hranici stanoveného rozpätia za primeranú
zistenému skutkovému stavu, už aj vzhľadom na to, že tak ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného, išlo o akciu ochrany detí a mládeže pred hrozbou návyku na nikotín, ktorá bola známa a prezentovaná vo všetkých médiách. Žalobca mal teda možnosť poučiť svojich zamestnancov vo svojich predajniach na zvýšenú ostražitosť a povinnosti pri dodržiavaní na ochranu nefajčiarov.
20. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol ako nedôvodnú.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca celkom alebo sčasti úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.