Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5To-14-2018.pdf
PDF · 112.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2018 v Prešove takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného Z. I. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/45/2017 zo dňa 05.02.2018 výrok o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému Z. I. - nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom W., Y. č. XX, okr. G., t.č. vo väzbe v ÚVV Prešov od 23.02.2017,
u k l a d á
podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ a § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 46 (štyridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre účely výkonu trestu ho z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/45/2017 zo dňa 05.02.2018 bol obžalovaný Z. I. uznaný vinným v bode 1/ napadnutého rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona a v bode 2/ až 10/ napadnutého rozsudku z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
1/dňa 9.1.2017 v čase okolo 22 hod. v Prešove na ul. Levočskej č. 38 v Prešove v pivárni Country motorest Ranč ukradol z bielej bundy nachádzajúcej sa na lavičke pri stole koženú peňaženku čiernej farby, v ktorej sa nachádzal občiansky preukaz, bankomatová karta Tatra banky a karta s číslom účtu Tatra banky, všetky doklady na meno I. K., čipová karta na MHD Prešov, rôzne klubové karty a finančná hotovosť vo výške 440,- Eur, čím tak uvedenou krádežou I. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X. č. XXXX/X, C., spôsobil škodu v celkovej výške 442, 13,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
2/dňa 23.2.2017 v čase okolo 17.00 hod. v Prešove na ul. XX. novembra č. XXX v byte, ktorý má v prenájme N. N., a ktorá páchateľa zavolala ako náhodného známeho na upratovanie po rekonštrukcii tohto bytu, využil situáciu a pod zámienkou nákupu jedla odišiel z uvedeného bytu, pričom zobral so sebou zväzok 7 kľúčov, ktorý bol vo vchodových dverách bytu, mobilný telefón zn. Nokia 625, ktorý bol na stole v kuchyni a bol v koženom obale, v ktorom bol aj občiansky preukaz, vodičský preukaz vydaný v Českej republike, dve bankomatové karty, všetko na meno I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., ul. R. č. XX a hotovosť 30,- Eur, čím tak spôsobil škodu krádežou kľúčov pre N. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. č. XX vo výške 14,- Eur a krádežou ďalších uvedených vecí škodu pre I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., R. č. XX vo výške 178,74,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
3/dňa 2.2.2017 v čase okolo 17.00 hod. v Prešove v bare Agát na ul. Floriánovej využil nepozornosť W. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. R. D. č. XX, D. I., okr. G. a z jej peňaženky, ktorú ponechala voľne a bez dozoru položenú na stole v bare jej ukradol finančnú hotovosť vo výške 30,- Eur, čím uvedeným skutkom poškodenej W. Y. spôsobil krádežou hotovosti celkovú škodu vo výške 30,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU- PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
4/dňa 10.2.2017 v čase okolo 8.10 hod. v Sabinove na ul. Prešovskej v OD LIDL Sabinov z predajnej plochy odcudzil tovar a to 1 ks parenice údenej 3x 105g v hodnote 2,89,- Eur, 1 ks mini fašírky v hodnote 1,39,- Eur, 2 ks korbáčikov údených spolu v hodnote 1,98,- Eur a 1 ks feferóniek pikantných v hodnote 0,99,- Eur, ktoré si vložil do platového vrecka s predchádzajúcim nákupom, kde na pokladni zaplatil len za 5 ks rohlíkov a následne s uvedeným tovarom prešiel bez zaplatenia za pokladničnú zónu, kde bol zastavený pokladníkom predajne, čím takto pre spol. W. G. M., v.o.s., M. č. XE, H., pobočka B. W. G. spôsobil krádežou tovaru škodu vo výške X,XX,- J., pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
5/dňa 7.2.2017 v čase okolo 3.30 hod. v Prešove v podniku Jazz Wine Pub na ul. R.. XX požiadal W. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., ul. B. č. XX/XX o zapožičanie jeho mobilného telefónu zn. Lenovo K5, bielo-striebornej farby s plastovým obalom, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX na vykonanie telefonátu, pričom s týmto mobilným telefónom vyšiel von pred podnik a už sa nevrátil a dňa 8.2.2017 predmetný mobilný telefón predal S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D. č. XXX, okr. C. za sumu 2,99,- Eur, čím uvedeným skutkom poškodenému W. B. spôsobil krádežou mobilného telefónu škodu vo výške 145,80,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
6/dňa 15.2.2017 v čase okolo 17.30 hod. v Prešove v podniku bageta Šopa na ul. Y. č. X požiadal T. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., I. Q. č. XX, prechodne bytom S. D. č. XX, okr. C. o zapožičanie jej mobilného telefónu zn. Acer Liquid Zest T06 K5 v hodnote 74,40,- Eur na vykonanie telefonátu, pričom s týmto vyšiel von pred podnik, už sa nevrátil a odišiel na neznáme miesto, na jej opakované telefonáty nereagoval, hovory stále rušil, pričom poškodená ho našla až po troch hodinách na železničnej stanici, kde na výzvu, aby jej telefón vrátil, avšak z tohto zmazal všetky jej fotografie, uložil si tam svoje fotografie a na displej si ako pozadie nastavil svoju fotografiu, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
7/dňa 20.2.2017 v čase okolo 19.00 hod. v pohostinstve v NC Opál v Prešove na ul. Zemplínskej požiadal T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XX, okr. G. o zapožičanie jej mobilného telefónu zn. Sony Xperia C1905 Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX na vykonanie telefonátu, pričom s týmto mobilným telefónom vyšiel von pred pohostinstvo a už sa nevrátil a doposiaľ jej ani uvedený mobilný telefón nevrátil, čím uvedeným skutkom poškodenej T. Q. spôsobil krádežou mobilného telefónu škodu vo výške 74,40,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
8/dňa 23.2.2017 v čase okolo 16.00 hod. v herni Yelomet na ul. Košickej č. 2 v Prešove požiadal C. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. č. XX, okr. C. o zapožičanie jeho mobilného telefónu zn. Lenovo A7000, bielej farby s prehľadným ochranným krytom, IMEI: 1: XXXXXXXXXXXXXXX a IMEI: 2: XXXXXXXXXXXXXXX na vykonanie telefonátu, pričom s týmto mobilným telefónom vyšiel von pred herňu a už sa nevrátil a doposiaľ ani uvedený mobilný telefón nevrátil, čím uvedeným skutkom poškodenému C. G. spôsobil krádežou mobilného telefónu škodu vo výške 117,80,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU- PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
9/dňa 22.2.2017 v čase okolo 22.45 hod. v Prešove v podniku Peoples Burger Bar na ul. R. č. XXX využil nepozornosť obsluhujúceho personálu a z barového pultu ukradol voľne a bez dozoru ponechanú čiernu čašnícku peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 180,- Eur, čím pre majiteľa podniku U. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. D., ul. R. č. XX, okr. C., spôsobil krádežou peňaženky s hotovosťou celkovú škodu vo výške 242,12,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
10/dňa 10.2.2017 v čase okolo 05.30 hod. v Lipanoch na ul. Sládkovičovej č. XXX/XX, okr. Sabinov v bare Star Bar 777 vybral z herného automatu, na ktorom hral I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., T.. sv. I. č. XX, bloček, na ktorom bola výhra v hodnote 40,- Eur, ktorú si následne nechal vyplatiť u krupierky v uvedenom bare a z miesta ušiel preč, čím takto uvedeným skutkom poškodenému I. I. spôsobil krádežou hotovosti celkovú škodu vo výške 40,- Eur, pričom bol za obdobný čin majetkovej povahy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, Odbor všeobecnej vnútornej správy Prešov zo dňa 31.5.2016 pod č. OU-PO-OVVS2-2016/022152 právoplatným dňom 29.6.2016 a vykonateľným dňom 14.7.2016,
za čo mu bol podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 41 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona obžalovanému bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným X/I. K., nar. XX.X.XXXX v C., bytom C., D. X. X škodu vo výške 442,13,- Eur, X/I. I., nar. XX.X.XXXX v C., bytom C., R. XX škodu vo výške 178,74,- Eur, X/W. Y., nar. XX.X.XXXX v C., bytom D. I., M. R. D. XX, okr. G. škodu vo výške 30,- Eur, X/T. Q., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom I. XX, okr. G. škodu vo výške 74,40,- Eur, X/C. G., nar. XX.X.XXXX v C., bytom H. XX, okr. C. škodu vo výške 117,80,- Eur, X/U. Y., nar. X.X.XXXX v C., bytom D. D., R. XX, okr. C. škodu vo výške 242,12,- Eur, X/I. I., nar. XX.X.XXXX v H., okr. G., bytom W., T. sv. I. č. XXX/XX, okr. G. škodu vo výške 40,- Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodených X/I. K., nar. XX.X.XXXX v C., bytom C., D. X. X, 2/I. I., nar. XX.X.XXXX. v C., bytom C., R. XX, 3/T. Q., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom I. XX, okr. G., 4/C. G., nar. XX.X.XXXX v C., bytom H. XX, okr. C., 5/U. Y., nar. X.X.XXXX v C., bytom D. D., R. XX, okr. C. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku, ktorá skutočnosť je zrejmá zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.02.2018.
V dodatočne predložených dôvodoch odvolania tak obžalovaný osobne ako aj jeho obhajca predložili rovnaké argumenty vo vzťahu k právnej kvalifikácii trestného činu, keďže obžalovaný napádal aj výrok o vine, pretože posúdenie konania závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách nepovažuje za zákonné. Nesprávnosť právnej kvalifikácie skutku a použitie kvalifikačného momentu uvedeného v § 138 písm. j/ Tr. zákona dôvodil predovšetkým tým, že použitie názvu „závažnejší spôsob konania“ v jednotlivých kvalifikovaných podstatách trestných činov je legislatívna technika a preto to, či konkrétny závažnejší spôsob konania možno aplikovať aj pri konkrétnom trestnom čine závisí od výkladu základnej skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a nie od toho, či ustanovenie § 138 Tr. zákona obsahuje alebo neobsahuje aj nejaké iné limitujúce interpretačné pravidlo než to, ktoré sa týka páchania trestného činu so zbraňou, resp. len použitím § 38 ods. 1 Tr. zákona. Limitujúcim interpretačným pravidlom, ktoré rozhoduje, či niektoré zo spôsobov závažnejšieho spôsobu konania možno alebo nemožno použiť, sú tu preto znaky základnej skutkovej podstaty daného trestného činu. Konkrétnym predmetom útoku pri majetkovom trestnom čine nie je pritom osoba, ale je ním konkrétna zložka tvoriaca cudzí majetok, napr. hnuteľná vec, pohľadávka, iné majetkové právo a podobne, na ktoré páchateľ útočí. Aj z hľadiska subjektívnej stránky má páchateľ často len vedomosť o tom, že majetok, ktorý chce získať, nepatrí do jeho vlastníctva a nevyžaduje sa, aby mal aj vedomosť o tom, komu tento majetok patrí, či napríklad vlastnícky patrí jednej alebo viacerým osobám. Aj z hľadiska subjektívnej stránky je trestný čin krádeže koncipovaný tak, že páchateľ útočí na cudzí majetok a nie na osobu. Skutočnosť, kto je vlastníkom, či napríklad užívateľom hnuteľnej či nehnuteľnej veci, respektíve či vec má jedného alebo viacerých vlastníkov, či užívateľov, preto spravidla nie je pokrytá úmyselným zavinením páchateľa, ktorý sa ich zmocní. Čo je pokryté jeho zavinením je to, že ide o veci, ktoré vlastnícky nepatria jemu, teda že sa zmocňuje cudzích vecí, keďže na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krádeže sa nevyžaduje zisťovanie vedomosti páchateľa o vlastníckych pomeroch pri jednotlivých veciach. V tejto súvislosti sa nevyžaduje zisťovanie vedomosti páchateľa o vlastníckych pomeroch pri jednotlivých veciach. V tejto súvislosti možno uviesť aj časté prípady, pri ktorých jedna vec, voči ktorej páchateľ útočí, je v spoluvlastníctve viacerých osôb. Ak by sa pripustila argumentácia prvostupňového súdu, museli o by sa aj v takom prípade dospieť k záveru, že majetkový trestný čin bol spáchaný na viacerých osobách, pretože bolo porušené vlastníctvo viacerých osôb. Takýto výklad by už bol skutočne absurdný, pretože pri trestnom čine krádeže je podstatným útok na cudziu vec a je bez významu či patrí jednému alebo viacerým osobám, nakoľko podstatným je tu skutočnosť, že vlastnícky nepatrí celá páchateľovi. Možno preto uzavrieť, že ak je trestný čin krádeže, či iný majetkový trestný čin (napr. podvodu, sprenevery) páchaný tak, že dôjde k spôsobeniu škody na troch a či viacerých cudzích majetkoch (vlastnícky patriaci trom alebo viacerým subjektom) nebude tento majetkový trestný čin páchaný na troch alebo viacerých osobách ale bude páchaný na troch alebo viacerých cudzích majetkoch. Tento záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Tdo/75/2012). Závažnejší spôsob konania ako osobitný kvalifikačný pojem je v ustanovení § 138 Tr. zákona konštruovaný tak, že sa týka jedného skutku, ktorý môže pôsobiť voči viacerým osobám a môže spôsobiť aj viacero následkov, avšak musí ísť vyslovene len o jedno konanie, nie o viacero konaní, ktoré len ďalšie okolnosti predpokladané trestným zákonom spájajú o jedného konania. Pokračovací trestný čin je len umelá právna konštrukcia, ktorá viacero čiastkových útokov hmotnoprávne posudzuje ako jede skutok, avšak fakticky o jeden skutok nejde, pretože vnútorne pozostáva z viacero čiastkových útokov. Pri závažnejšom spôsobe konania je však potrebné, aby išlo o jedno konanie nielen právne ale aj fakticky. Vo vzťahu k nariadeniu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou poukázal na skutočnosť, že v jeho prípade by bolo primerané ochranné liečenie ambulantnou formou s možnosťou jeho zmeny v prípade neúčinnosti na ústavnú v súlade s § 74 ods. 1 Tr. zákona. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tde/12/2014 zo dňa 13.05.2014, podľa ktorého samo odporúčanie znalcov - lekárov, či je alebo nie je vhodné páchateľovi protiprávneho činu uložiť ochranné liečenie, nie je dostatočným podkladom na rozhodnutie súdu o tejto otázke. Také rozhodnutie môže súd vydať až na základe zhodnotenia všetkých dôkazov prichádzajúcich do úvahy. V jeho prípade sa však súd riadil jediným dôkazom a to záverom znalkyne MUDr. I. I. Y., ktorá odporučila ochranné liečenie ústavnou formou. Má za to, že už dlhší pobyt vo väzbe, kde je fakticky nútený abstinovať, má na jeho osobu vo vzťahu k alkoholizmu pozitívny dopad. Mal čas prehodnotiť svoje priority a je pevne odhodlaný udržať svoju závislosť pod kontrolou a v prípade jeho prepustenia na slobodu je odhodlaný dodržiavať abstinenciu, nakoľko si je vedomý, že práve nadmerné požívanie alkoholu malo podstatný vplyv na spáchanie trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol preto, aby odvolací súd podľa
§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok, uznal ho vinným z trestného činu krádeže bez kvalifikačného znaku na viacerých osobách, uložil mu primeraný trest a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné, aj keď z iných, ako namietaných dôvodov, ale keďže ide o dovolací dôvod, odvolací súd ho uplatnil.
V prieskumnom konaní sa odvolací súd v prvom rade zameral na procesný postup konajúceho súdu, bez zákonnosti ktorého by ani napadnutý rozsudok nemohol byť v súlade so zákonom. Konajúci súd nariadil hlavné pojednávanie tak, aby obžalovaný a obhajca, vrátane poškodených, mali dostatok času na jeho prípravu, pritom po poučení obžalovaného o možnosti inej právnej kvalifikácie skutkov poskytol obžalovanému a obhajcovi dodatočnú lehotu na prípravu na hlavné pojednávanie. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutkom, kladených mu obžalobou za vinu, mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazov, ako aj navrhovať dôkazy vo svoj prospech, pričom v záverečnej reči a v poslednom slove mohol predniesť argumenty ohľadne svojej viny a v nadväznosti na ňu aj ohľadne trestu. V konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý plne uplatňoval práva obhajoby, keďže počas trestného stíhania existoval dôvod povinnej obhajoby založený na obmedzení osobnej slobody obžalovaného z dôvodu výkonu väzby. Za danej situácie odvolací súd konštatuje, že nezistil porušenie práva na obhajobu.
Konajúci súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesných predpisom, preto o vykonané dôkazy mohol opierať svoje skutkové zistenia. Obžalovaný napokon postup konajúceho súdu nespochybňoval.
Po preskúmaní rozsahu a obsahu dokazovania, ktorý je v zásade rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Konajúci súd obsah dôkazov vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pritom jeho hodnotenie a z neho plynúce závery si osvojil aj odvolací súd a v celom rozsahu na ne odkazuje, keďže sa s nimi stotožnil. Vo vzťahu k vykonaným dôkazom považuje za potrebné uviesť snáď iba to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutkov priznal a toto jeho priznanie bolo vykonanými dôkazmi objektivizované nielen čo do rozsahu spáchanej trestnej činnosti, ale aj spôsobu jej spáchania a vzniknutých následkov.
Podstata odvolania obžalovaného spočíva v právnej kvalifikácii skutku, ktorú namietal od začiatku súdneho konania. Spáchanie pokračovacieho trestného činu viacerými čiastkovými útokmi podľa jeho názoru nemôže napĺňať kvalifikačný moment „na viacerých osobách“, pretože predmetom útoku nie je osoba ale cudzí majetok.
V súvislosti s namietanou právnou kvalifikáciou odvolací súd poukazuje na Stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.12.2014 sp. zn. Tpj/69/2014 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 13/2015, ktoré zjednocuje výklad a aplikáciu osobitného kvalifikačného pojmu spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona na „viacerých osobách“ pri trestných činoch proti majetku. Z neho vyplýva, že individuálnym objektom trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zákona je ochrana vlastníckeho vzťahu k určitým veciam, legálnej držby a faktickej dispozície s vecou. Predmetom útoku je vec patriaca nositeľovi týchto vzťahov dotknutých protiprávnym zásahom páchateľa, vo vzťahu ku ktorému sú hmotné predmety útoky cudzou vecou, Ak je taký čin spáchaný na ujmu viacerých osôb, napr. formou pokračovania v trestnej činnosti, je naplnený znak spáchania závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona.
Práve spomínané stanovisko obsahuje aj argumentáciu, o ktorú opiera odvolateľ dôvody odvolania, pretože rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/75/2012, na ktoré sa odvolateľ odvoláva, bolo predmetom posudzovania argumentácie predkladanej senátom rozhodujúcim vo veci za účelom prijatia stanoviska k zjednoteniu výkladu zákona, keďže došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, pričom je potrebné konštatovať, že výklad zákona a jeho argumentácia obsiahnutá v tomto rozhodnutí nie je totožná s dôvodmi uvádzanými v prijatom Stanovisku Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.12.2014 sp. zn. Tpj/69/2014.
Prihliadajúc na zjednotenú rozhodovaciu činnosť odvolací súd už len konštatuje, že právne posúdenie skutkov je správne. Zákonu zodpovedá posúdenie skutkov skutku 1/ a skutkov uvedených pod bodmi 2/ až 10/ ako dva trestné činy, keďže obžalovanému po spáchaní skutku 1/ bolo vznesené obvinenie dňa 16.01.2017 a oznámené toho istého dňa, v dôsledku čoho spáchané činy po tomto procesnom úkone sa v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zákona posudzujú ako nové skutky. Preto ak konajúci súd kvalifikoval skutok 1/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona a ďalšie skutky uvedené pod bodmi 2/ až 10/ ako čiastkové útoky pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, postupoval v súlade so zákonom.
V ďalšom odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Tr. poriadku preskúmaval aj výrok o treste, ktorý nadväzuje na výrok o vine.
Konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal zo zistenia, že obžalovanému svedčí jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a svoje konanie oľutoval. Súčasne mu priznal dve priťažujúce okolnosti a tými sú ukladanie trestu za viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona a skutočnosť, že obžalovaný už bol odsúdený za iný trestný čin, čo zakladá aplikáciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona.
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný má v ňom 3 záznamy, avšak ide o jedno odsúdenie, keďže rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/129/2013 zo dňa 09.10.2014 bol obžalovanému A. I. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov za zločin podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný vykonal uložený trest dňa 19.10.2015.
V dôsledku prevahy priťažujúcich okolností konajúci súd použil sprísňovacie ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 je v rozmedzí tri roky až desať rokov, o jednu tretinu, v dôsledku čoho sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila na 5 rokov 4 mesiace.
Odvolací súd však nepovažuje priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona za zákonu zodpovedajúce, pretože konajúci súd súčasne aplikoval asperačnú zásadu stanovenú v § 41 ods. 2 Tr. zákona, keďže ukladal trest za reálny súbeh trestných činov, z ktorých jeden je zločinom. Ide o ustanovenie, ktorého aplikácia zvyšuje trestnú sadzbu, preto na okolnosť, že obžalovaný spáchal dva trestné činy v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona, na ktorú sa prihliada i pri použití sprísňovacieho ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zákona nemohol konajúci súd prihliadať, pretože by išlo o dvojité pričítanie tej istej okolnosti (rozhodnutie R1/2011). Priznanie tejto priťažujúcej okolnosti tak nie je v súlade so zákonom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku, keďže nepriznanie tejto priťažujúcej okolnosti zásadne ovplyvní postavenie obžalovaného, pretože spodná hranica trestnej sadzby sa nezvýši podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona na hranicu 5 rokov 4 mesiace. Odvolací súd práve na podklade tohto pochybenia zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku a na podklade dokazovania vykonaného konajúcim súdom, ktoré bolo v dostatočnom rozsahu, v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám o uložení trestu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa aj odvolací súd riadil základnými zásadami uvedenými v § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona pre ukladanie trestu a s prihliadnutím na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na spôsob spáchania trestných činov a tiež početnosť čiastkových útokov v bode 2/ rozsudku, ako aj na spôsobený následok, zavinenie obžalovaného a jeho pohnútku, berúc do úvahy aj doterajší spôsob života obžalovaného a skutočnosť, že predchádzajúci trest zrejme nesplnil zákonom predpokladaný účel, dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 46 mesiacov v rámci trestnej sadzby 3 rokov až 13 rokov 4 mesiace je trestom primeraným k všetkým zisteným okolnostiam prípadu a k osobe obžalovaného.
Obžalovaný bol pred spáchaním prerokúvanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné trestné činy, čo ostatne vyplýva z vykonaného dokazovania, keďže trest vo veci okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/129/2013 vykonal dňa 19.10.2015. Toto zistenie zakladalo použitie ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odvolací súd nezistil dôvody zmeny vo výroku o ochrannom opatrení. Z výsledkov vykonaného dokazovania plynie, že obžalovaný s ústavnou protialkoholickou liečbou súhlasil, pričom závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie osvedčili u obžalovaného závislosť na alkohole v III. vývinovej fáze s poruchami správania a výsluchmi obžalovaného a poškodených bolo preukázané, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Pre účinné zabránenie obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti je vhodné, aby tento trvalo abstinoval, ktorý účel možno dosiahnuť iba vykonaním liečby pod lekárskym dohľadom, medikamentózne a aj za pomoci psychoterapie, čo opodstatňuje ústavnú liečbu. Preto aj rozhodnutie o uložení protialkoholického liečenia ústavnou formou považoval odvolací súd za vecne správny.
V závere si odvolací súd dovoľuje ešte poznamenať, že u obžalovaného boli splnené podmienky na ukladanie trestu podľa sprísňovacieho ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona, keďže obžalovaný spáchal teraz prerokúvaný zločin po predchádzajúcom odsúdení za iný zločin, ktorý trest aj vykonal a to vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/129/2013, čo vyplýva z vyššie spomenutého. Ak konajúci súd nepoužil citované zákonné ustanovenie a prokurátor nepodal dovolanie v neprospech obžalovaného, odvolací súd toto pochybenie napraviť v rámci konania o odvolaní podaného v prospech obžalovaného nemohol, ktorému postupu bránila zásada uvedená v § 322 ods. 3 Tr. poriadku a to zákaz zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu na podklade podaného odvolania v jeho prospech.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného zmenil napadnutý rozsudok čiastočne jeho v prospech spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.