Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoKR-6-2017.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoKR/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: JUDr. Ján Bodnár, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, správca úpadcu SH TRADE, s.r.o., Košice v konkurze, so sídlom Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 712 673, zastúpeného Mgr. Bc. Marekom Figurom, advokátom, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: G.. E. U. H., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpenému JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom, so sídlom Němcovej 30, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 2Cbi/15/2015-101 zo dňa 29.6.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.9.2012, sp. zn. 1K/31/2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26.9.2012 pod č. 186/12, zverejnením K012399, súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi SH TRADE, s.r.o., Košice a následne uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 7.4.2014, sp. zn. 1K/31/2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.4.2014 pod č. 72/14, zverejnením K007186 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka SH TRADE, s.r.o., Košice, so sídlom Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 712 673. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.12.2014, sp. zn. 1K/31/2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 30.12.2014 pod č. 247/14, zverejnením K025302 bol do funkcie správcu ustanovený JUDr. Ján Bodnár, správca, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice. Dňa 15.08.2014 uzavrel úpadca ako pôvodný dlžník a žalovaný ako dlžník Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorej predmetom bolo pristúpenie k záväzku úpadcu vo výške 5.564,16 €, zo Zmluvy č. Dl-001/2010 zo dňa 26.01.2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.11.2013 uzatvorenej medzi úpadcom a spoločnosťou I. X. Y..X.. na základe čoho sa žalovaný stal spoludlžníkom popri dlžníkovi úpadcovi. Podľa § 44 ods.1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť. Podľa § 63 ods. 3 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil. Konkurzné
konanie voči úpadcovi sa začalo uznesením č. k. 1K/31/2012 zo dňa 07.04.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14.04.2014 pod č. 72/14, teda konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 15.04.2014. Napadnutý právny úkon úpadcu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha bol urobený dňa 15.08.2014, teda po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, v dôsledku čoho sa takýto úkon posudzuje podľa § 44 ods. 2 ZKR, teda jeho neúčinnosť nastala ex lége a nie je potrebné neúčinnosť právneho úkonu žalovať v zmysle § 57 a nasl. ZKR. Za takého stavu, za predpokladu, že takýto úkon ukracuje majetok podliehajúci konkurzu je možné podľa ustanovenia § 63 ods. 3 ZKR domáhať sa, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil. Dôkazné bremeno na preukázanie neúčinnosti právneho úkonu urobeného úpadcom počas konkurzu, a teda že takýto úkon ukracuje majetok podliehajúci konkurzu je na žalobcovi. Žalobca v konaní neupravil pôvodný žalovaný nárok tak, aby bol v súlade s ustanovením § 44 ods. 2, v spojení s ustanovením § 63 ods. 3 ZKR a súčasne nepreukázal, že napadnutý úkon ukracuje majetok podliehajúci konkurzu, čo je zákonnou podmienkou na prijatie záveru o jeho neúčinnosti zo zákona. Argumentácia žalobcu o nutnosti autoritatívneho právneho posúdenia veci, ktoré nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov takéhoto právneho úkonu nie je v danom prípade dôvodná, nakoľko podľa § 44 ods. 2 ZKR právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné ex lege a teda nevyžaduje sa vydanie osobitného autoritatívneho rozhodnutia o neúčinnosti právneho úkonu. Vzhľadom na úspech žalovaného mu súd priznal nárok na náhradu trov celého konania vo výške 100 % vo vzťahu k žalobcovi.
3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu je zrejmé, že si v tomto konaní uplatňuje nárok titulom ust. § 44 ZKR. Má za to, že plnením žalovaného namiesto Úpadcu dôjde na strane Úpadcu k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa za neho plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Vzniku bezdôvodného obohatenia nebráni to, že k plneniu došlo na podklade Dohody o pristúpení k záväzku, keďže, ako na to poukazuje aj žalovaný, iná dohoda o odplate či inej forme kompenzácie medzi žalovaným a Úpadcom dohodnutá nebola. Je nesporné, že žalovaný nebol povinný na plnenie veriteľovi I.G.-X., Y..X.., keďže s týmto nebol v žiadnom právnom vzťahu. Ak by však napriek tomu namiesto Úpadcu platil, došlo by na strane Úpadcu k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa zbavil povinnosti plnenia bez toho, aby vynaložil akúkoľvek majetkovú hodnotu. Keďže však túto hodnotu mal vynaložiť žalovaný, Úpadca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Zároveň týmto spôsobom by došlo k prednostnému a úplnému uspokojeniu len jediného veriteľa - I.-X., Y..X.., celkom zjavne porušujúc ustanovenie § 44 ods. 4 ZKR. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že k takémuto uspokojeniu dôjde nie z majetku podliehajúceho konkurzu, je potrebné zobrať do úvahy to, že prvotná úhrada by síce nepochádzala z majetku Úpadcu, ale momentom jej úhrady by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane Úpadcu. Teda momentom úhrady veriteľovi zo strany žalovaného dochádza k priamemu postihnutiu aj majetku podliehajúceho konkurzu, a to vznikom povinnosti Úpadcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému. V konečnom dôsledku by týmto postupom mohlo dôjsť k úplnému uspokojeniu jedného veriteľa na úkor ostatných, pričom všetci ostatní veritelia by boli odkázaní iba na pomernú časť uspokojenia v rámci rozvrhu oproti 100 % uspokojeniu jediného veriteľa počas konkurzu. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že dotknutý právny úkon bol uskutočnený na výslovný pokyn iných veriteľov - P.. X. Y. G.. O., ktorí nesporne týmto sledujú vlastné záujmy v konkurznom konaní, najmä prednostné uspokojenie jediného veriteľa v priamom rozpore s ustanovením § 44 ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie prevzal vyslovený právny názor odvolacieho súdu, keď uviedol, že neúčinnosť právneho úkonu vyplýva zo zákona, a preto ju nie je potrebné vyslovovať súdom. S týmto názorom žalobca nesúhlasí, a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 15. decembra 2016, sp. zn. G.. Ú. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že to, ako sa účastníkom javí právny úkon, resp. aké jeho subjektívne presvedčenie - hodnotenie právneho úkonu neznamená automaticky aj objektívnu veličinu, v dôsledku čoho sa vyžaduje autoritatívne posúdenie a rozhodnutie súdu. Zároveň má žalobca za to, že nie je povinný sa domáhať splnenia povinnosti v spojení s ust. § 63 ZKR. S ohľadom na uvedené navrhuje rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, resp. že rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Podľa § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.
7. Podľa § 63 ods. 3 ZKR ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.
8. Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Keďže na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:
11. Žalobca žalobou žiada určiť neúčinnosť právneho úkonu, a to Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 15.8.2014, pričom je zo spisu zrejmé, že k vyhláseniu konkurzu došlo pred týmto dátumom, a to uznesením č. k. 1K/31/2012-380 zo dňa 7.4.2014.
12. V takomto prípade potom takýto úkon treba posudzovať podľa § 44 ods. 2 ZKR, podľa ktorého právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.
13. Neúčinnosť právneho úkonu tu nastala ex lége, a nie je potrebné neúčinnosť právneho úkonu žalovať v zmysle § 57 a nasl. ZKR. Ak sa zistí, že ide o právny úkon úpadcu urobený počas konkurzu, ktorý ukracuje majetok podliehajúci konkurzu, je voči jeho veriteľom neúčinný, a v takomto prípade je možná už len aplikácia § 63 ods. 3 ZKR, podľa ktorého, ak ide o neúčinný právny úkon iný, ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil. Samozrejme, aby právny úkon urobený úpadcom počas konkurzu bol neúčinný, je treba mať preukázané, že ide o taký úkon, ktorý ukracuje majetok podliehajúci konkurzu. Bez toho by totiž nebolo možné takýto právny úkon považovať za neúčinný.
14. S ohľadom na uvedené je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, že napadnutý úkon ukracuje majetok podliehajúci konkurzu, čo je zákonnou podmienkou na prijatie záveru o jeho neúčinnosti zo zákona.
15. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu o nutnosti autoritatívneho právneho posúdenia veci, ktoré nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov takéhoto právneho úkonu, táto nie je dôvodná, nakoľko podľa ust. § 44 ods. 2 ZKR právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné ex lege, teda nevyžaduje sa vydanie osobitného autoritatívneho rozhodnutia o neúčinnosti právneho úkonu.
16. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
17. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).