Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-77-2017.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Q. X., A.. XX.XX.XXXX, W. D., Š. X v zastúpení B. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. X, D., proti žalovanému: P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. D., Š. X o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt č. 16, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo 3089, siedme poschodie, Ulica Školská, Levice, zapísaný na LV č. 8126, katastrálne územie Levice, ktorý pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť, a to byt č. 16 nachádzajúci sa na 7. poschodí, súpisné číslo domu 3089, ulica Školská, zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie D.. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, pričom žalovaný je jej otec a neoprávnene užíva predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný ako aj jej matka v roku 2009 na základe svojho rozhodnutia previedli členstvo v OS BD D. na ňu. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť že manželstvo žalovaného bolo rozsudkom OS Levice č. k. 7C/145/2010 zo dňa 11.03.2011 rozvedené a žalovaný zostal v byte naďalej bývať. Žalovaný užíva takýto byt, a to jednu izbu, sociálne zariadenie a kuchyňu, pričom počas celej doby užívania tohto bytu neprispieval a neprispieva pomernou časťou na nájomné, náklady spojené s dodávkou elektrickej energie, plynu, vodného a stočného. Všetky takéto náklady znášala a platila v minulosti jej matka a po čase, keď sa ona zamestnala, začala prispievať svojej matke na úhradu uvedených nákladov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa viac krát snažila ako vlastník bytu o to, aby žalovaný prispieval na náklady spojené s užívaním bytu avšak bezvýsledne, pričom ten obýva dlhé roky takýto byt, o ten sa nestará a nič nezabezpečuje. Žalovaný sa tiež odmieta vzdať užívania bytu, ktorý užíva bez právneho dôvodu, a preto žiada v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby bol žalovaný vyprataný z bytu. Okrem toho, žalovaný je spoluvlastníkom trojizbového bytu v D., na Lúkach 1, ktorý v máji 2015 zdedil s bratom po svojom otcovi.
2. Súd následne doručil dňa 11.12.2017 žalovanému žalobu s tým, že ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k podanej žalobe vyjadril, pričom ten sa písomnou formou k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, na ktorých žalobkyňa, resp. jej zástupca / splnomocnenie pre celé konanie žalobkyňa udelila na pojednávaní zo dňa 29.03.2018 do zápisnice/
uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj dôvodoch tam uvedených. Pokiaľ išlo o prepis predmetného bytu na bytovom družstve a k uzavretiu dohody, na základe ktorej bol prevedený tento byt na žalobkyňu, tak k takémuto prevodu došlo z dôvodu, že žalovaný v tom čase hral automaty a hrozilo im, že budú vysťahovaní z bytu, pretože žalovaný klamal že vykonáva platby v súvislosti s užívaním takéhoto bytu. Dlh za platby v súvislosti s užívaním takéhoto bytu sa vyšplhal až na sumu 74000,- SK a z tohto dôvodu bytové družstvo zaslalo žalobkyni, resp. jej matke výzvu na úhradu takéhoto dlhu. Žalobkyňa, resp. jej zástupca ďalej uviedol, že takýto dlh bol vyplatený z odstupného, ktoré dostala matka žalobkyne a ktoré jej vyplatil bývalý zamestnávateľ. Následne sa so žalovaným dohodli na tom, že dôjde k prepisu auta ako aj bytu, pričom sa so žalovaným matka žalobkyne rozviedla až 2 roky po tom, čo sľúbil, že všetky veci dá do poriadku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný neprispieval na úhradu poplatkov za byt a ani na výživné. Z tohto dôvodu bolo voči nemu podané trestné oznámenie. Žalovaný začal platiť výživné až vtedy, keď bol podaný návrh na exekúciu, s tým, že mal vedomosť o čísle účtu zástupkyni žalobkyne, lebo mu boli z jej účtu posielané peniaze, keď ich potreboval. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní tiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný mal uzavretú nejakú dohodu so žalobkyňou, na základe ktorej by bol oprávnený užívať predmetný byt, pričom žalobkyňa sa so žalovaným už 10 rokov nerozpráva. V súčasnej dobe je vlastníčkou predmetného bytu a žalovaný neprispieva žiadnymi úhradami za to, že užíva takýto byt. V minulosti tiež naňho podávala návrh na vykonanie exekúcie, pretože neuhrádzal ani výživné, pričom má vedomosť o tom, že žalovaný zdedil byt po svojom otcovi a to spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1. Druhý spoluvlastnícky podiel vlastní jeho brat. Ona v súčasnosti je zamestnaná ako učiteľka a tiež externe študuje doktorantské štúdium na fakulte Q. A.. Všetky platby spojené s užívaním bytu uhrádza jej matka, pričom ona jej prispieva na ich úhradu. Pokiaľ ide o zmluvu o podnájme zo dňa 04.09.2010, ktorú uzavrela so svojou matkou, tak tá naďalej trvá a matka jej prispieva sumou 95,- Eur. Zástupkyňa žalobkyne ďalej uviedla, že si nepamätá, že by bola vyhotovená zmluva u notárky JUDr. Hörömpöliovej, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený doživotne užívať predmetný byt.
4. Žalovaný ma nariadených pojednávaniach uviedol, že bol okradnutý a oklamaný ohľadom svojho bytu, ktorý bol prepísaný na žalobkyňu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že aj keď chcel platiť za byt, ako aj na výživné na syna, tak zástupkyňa žalobkyne mu odmietla dať číslo účtu. Podľa jeho názoru jeho bývalá manželka prepísala byt ako aj auto na ich dcéru, pričom ho oklamala a následne sa s ním aj rozviedla. Nepamätá si, že by uzatváral nejakú zmluvu so žalobkyňou, na základe ktorej by bol oprávnený užívať predmetný byt, pričom zmluvu o podnájme zo dňa 04.09.2010, ktorú uzavrela žalobkyňa so svojou matkou on nepodpísal. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že on neprispieval na úhradu služieb spojených s užívaním bytu z dôvodu, že mu manželka odmietla dať číslo účtu a u notárky JUDr. Hörömpöliovej by sa mala nachádzať zmluva, z ktorej vyplýva jeho právo doživotne užívať predmetný byt. V súčasnej dobe takúto zmluvu nemá k dispozícii. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že zmluva o podnájme bola vyhotovená dňa 04.09.2010 avšak podľa podacieho lístka mu mala byť doručovaná už 31.08.2010. V byte, ktorý zdedil spolu s bratom, býva len jeho brat a on neprispieva na úhradu služieb spojených s užívaním takéhoto bytu. Žalovaný ďalej uviedol, že o predmetnom byte sa dohodli tak, že ten sa prepíše na ich dcéru, pričom zmluva o jeho práve na užívanie takéhoto bytu existuje. On chcel prispievať na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, ale žalobkyňa ho odmietla a povedala, že si bude veci riešiť inak, a to súdnou cestou. Predmetná zmluva o doživotnom užívaní bytu musí existovať, pričom táto zmluva mu zmizla, lebo sa mu stratili aj iné veci. On by takýto byt neprepísal na dcéru, keby mu neostalo právo doživotného bývania.
5. Súd potom ako prečítal listinné dôkazy, a to: žalobu, dohodu o prevode členských práv a povinností, nájomnú zmluvu zo dňa 02.10.2009, zmluvu o prevode bytu zo dňa 25.05.2016, výzvu čl. 10, podací lístok čl. 11-12, doručenku čl. 13, výpis z listu vlastníctva č. 8126, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, doručenku čl. 53, podací lístok, zmluvu o podnájme zo dňa 04.09.2010, listinný doklad čl. 66, rozsudok OS LV 4T/222/2011 zo dňa 22.03.2012, správu od notárky JUDr. Hörömpöliovej čl. 77, list vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.05.2018, listinný doklad detail príkazu z EB zo dňa 28.03.2018, a oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu 9Er/1471/2011, zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. na základe dohody o prevode členských práv a povinností žalovaný spolu so svojou manželkou previedol práva a povinnosti vyplývajúce z ich členstva na nadobúdateľa, a to žalobkyňu. Takáto zmluva bola uzavretá dňa 02.10.2009. Zároveň žalobkyňa uzavrela s OSBD D. dňa 02.10.2009 nájomnú zmluvu k bytu č. 16 na ulici Školskej č. 3, 7. poschodie v D.. Žalobkyňa na základe zmluvy o prevode bytu
zo dňa 25.05.2016 nadobudla vlastnícke právo k bytu č. 16 zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., nachádzajúci sa na ulici Školská č. 3, číslo súpisné obytného domu XXXX. Listom následne žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby vypratal takýto byt v lehote 15 dní, pretože je výlučným vlastníkom a neuhrádza žiadne náklady spojené s užívaním bytu a ani v minulosti neuhrádzal. Takýto list bol daný na poštovú prepravu dňa 14.10.2017. Z doručenky /čl. 13/ vyplýva, že takýto list mal prevzal žalovaný dňa 19.10.2017. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. D. vyplýva, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu č. 16 nachádzajúci sa v bytovom dome, súpisné č. XXXX a žalovanému nevyplýva žiadne užívacie právo. Z výpisu LV č. XXXX k. ú. D. súd zistil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/2 k bytu č. 2, ktorý sa nachádza v bytovom dome súpisné č. XXXX. Ďalším podielovým spoluvlastníkom je D. X. - brat žalovaného. Zo zmluvy o podnájme zo dňa 04.09.2010 vyplýva, že žalobkyňa sa dohodla so svojou matkou B. X., že jej bude uhrádzať sumu 95,- Eur mesačne za užívanie bytu. Takúto zmluvu podpísala žalobkyňa a jej matka. Žalovaný napriek tomu, že bol označený v takejto zmluve ako nájomca č. 1, takúto zmluvu nepodpísal. Z potvrdenia o vklade zo dňa 12.12.2009 v SLSP /čl. 66/ vyplýva, že matka žalobkyne vložila sumu 68,- Eur v prospech účtu, ktorý bol vedený na meno žalovaného. Z rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 4T/222/2011 zo dňa 22.03.2012 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a to z dôvodu, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na svoje deti, a to žalobkyňu ako aj jej brata S. X., hoci mu táto vyživovacia povinnosť vyplývala z právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu. Voči synovi S. X. predstavoval dlh na výživnom za mesiac október 2010 do 22.03.2012 sumu 1600,- Eur a voči žalobkyni bol dlh na výživnom ku dňu 22.03.2012 v sume 1750,- Eur. Takýto rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.07.2012. Z oznámenia notárky Yvlin Hörömpöliovej zo dňa 12.04.2018 vyplýva, že odporúča tunajšiemu súdu aby sa obrátil so žiadosťou o zaslanie kópie zmluvy na Okresný úrad D., katastrálny odbor, kde sa má zmluva nachádzať s overenými podpismi účastníkov. Zo spisu tunajšieho súdu 9Er/1471/2011 vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie voči žalovanému z titulu zameškaného výživného vo výške 1250,- Eur. Z detailu príkazu z EB zo dňa 28.03.2018 vyplýva, že matka žalobkyne je majiteľom účtu vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. pod číslom XXXXXXXXXX.
7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
8. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
9. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
10. Občiansky zákonník v § 126 upravuje právo vlastníka veci na súdnu ochranu, ktorú možno realizovať formou dvoch typov žalôb a to žalobou na vydanie veci ako aj zapieracou žalobou. Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia vlastnícke právo vlastníka, ktorý je oprávnený vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Takéto typy žalôb poskytujú ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pričom jeho vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívne legitimovaným subjektom je osoba, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom dovolený dôvod. „Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv alebo z iných skutočností.“ /R 65/1972 (s. 230, ods. 3)/.
11. Súd považoval z vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobkyňa je v súčasnej dobe výlučným vlastníkom bytu č. 16, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. D. s tým, že takýto byt užíva aj žalovaný spolu so zástupkyňou žalobkyne. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Zároveň súd za nesporné považoval skutočnosť, že žalovaný je tiež podielovým spoluvlastníkom k vyššie uvedenému bytu, ktorého ďalším podielovým spoluvlastníkom je jeho brat. V konaní nebolo tiež preukázané, že žalovanému vzniklo právo užívať takýto byt č. 16 na základe zmluvy o podnájme, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a jej matkou, pričom samotný žalovaný poprel, že by takúto zmluvu uzatváral. Za nespornú tiež možno považovať skutočnosť, že žalovaný neuhrádza žiadne platby za užívanie takéhoto bytu. Súd preto dospel k názoru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v celom rozsahu, pretože tá je výlučným vlastníkom predmetného bytu a žalovaný užíva takýto byt bez toho, aby mal akýkoľvek právny titul k jeho užívaniu /napr. nájomnú zmluvu, právo vecného bremena a pod./, pričom napriek výzve žalobkyne takýto byt dobrovoľne nevypratal. Súd podotýka, že napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že existuje zmluva z ktorej by mu vyplývalo právo užívať takýto byt, tak takúto zmluvu nepredložil a napriek tomu, že bola požiadaná notárka, JUDr. Hörömpeliová u ktorej sa mala nachádzať takáto zmluva /tvrdenia žalovaného/ tak tá oznámila súd, aby dotazoval Okresný úrad D., katastrálny odbor a žiadnu zmluvu nepredložila. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. D. tiež nevyplýva žiadne užívacie právo žalovaného. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanému povinnosť vypratať predmetný byt. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, tak tú považoval súd za účelovú, pričom je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že je rodičom - otcom žalobkyne, tak sa nepodieľal žiadnym spôsobom na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu hoci už v minulosti mu žalobkyňa ponúkla možnosť užívať takýto byt za predpokladu, že bude prispievať na úhradu takýchto nákladov. Žalovaný však takúto ponuku ignoroval a jeho obrana spočívajúca v tom, že nemal číslo účtu, na ktorý by mohol zasielať finančné prostriedky na úhradu nákladov neobstojí, pretože z vykonaných dôkazov /potvrdenie zo SLSP/ vyplýva, že mal vedomosť, aké je číslo účtu matky žalobkyne. Okrem toho ak chcel prispievať na úhradu nákladov žalobkyne tak mohol finančné prostriedky uhrádzať napríklad v hotovosti, poštovým poukazom resp. inou formou. Samotný žalovaný tiež porušoval svoje zákonné povinnosti voči žalobkyni, ktoré mu vyplývajú zo Zákona o rodine a neprispieval jej na výživu, napriek tomu, že bol povinný si plniť takúto povinnosť. Z tohto dôvodu bol aj právoplatne odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, pričom takéto konanie žalovaného tak možno považovať za konanie, ktoré neumožňuje súdu zohľadniť príbuzenský pomer medzi žalobkyňou a žalovaným z ktorého by mohlo byť odvodené právo žalovaného užívať takýto byt, pretože samotné správanie sa žalovaného voči žalobkyni bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný si ako rodič neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd tiež podotýka, že žalovaný má otázku svojho bývania vyriešenú, nakoľko je podielovým spoluvlastníkom inej nehnuteľnosti, a preto je oprávnený ju užívať. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o lehotu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, tak súd poskytol žalovanému lehotu v trvaní 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože takáto lehota je primeraná na to, aby žalovaný mohol vypratať takúto nehnuteľnosť.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa mala úspech v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).