Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-34-2017.pdf
PDF · 73.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci navrhovateľa R.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, T., adresa na doručovanie: Y..N..P. XXX, P. P. proti odporkyni R.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, T. X, X., o zníženie výživného pre plnoleté dieťa takto u Humen
rozhodol:
Súd návrh o zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom podaným dňa 19.09.2017 žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Humennom zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXP/XXX/XXXX, IČS XXXXXXXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX tak, že zníži vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k L. X. zo sumy 250 eur na sumu 200 eur mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám dcéry L. X., ktorá dosiahla dňom XX.XX.XXXX plnoletosť.
2. V návrhu ako fyzickú osobu, proti ktorej podal návrh, uviedol R.. R. A., rod. K..
3. Dňa XX.XX.XXXX bolo doručené súdu vyjadrenie R.. L. A. k návrhu otca na zníženie výživného pre plnoleté dieťa, kde v prvom rade namietala, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaná, nemá byť účastníkom konania, nakoľko je iba matkou plnoletej dcéry L. X., ktorá v júli XXXX dosiahla plnoletosť, a mala by byť teda ona účastníčkou konania, a nie jej matka, ktorá už nie je jej zákonnou zástupkyňou. Mimo tejto výhrady sa vyjadrila aj k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, s ktorým nesúhlasila, pričom poukázala, že dcéra študuje posledný ročník na T. T. Š. v Q. a podľa jej vyjadrenia už nechce pokračovať v dennej forme štúdia na vysokej škole, chce sa zamestnať a pokračovať v štúdiu externe, preto koncom mája 2018 by mala ukončiť už aj prípravu na povolanie a chcela by sa zamestnať, čím by bol návrh na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa bezpredmetný.
4. Navrhovateľ sa k tomuto návrhu do termínu pojednávania nevyjadril. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ nedostavil, hoci predvolanie prevzal dňa XX.XX.XXXX, svoju neprítomnosť neospravedlnil a k vyjadreniu matky plnoletej dcéry sa do rozhodnutia súdu nevyjadril.
5. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou R.. R. A., rod. K., ktorú označil navrhovateľ v návrhu ako odporkyňu, voči komu podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa. Matka L. X. poukazovala na to, že nie je vecne legitimovaná v tomto konaní a aj z tohto dôvodu žiadala návrh zamietnuť. Súd predtým, než by sa zaoberal predmetom tohto konania skúmal, kto v tomto konaní je účastníkom konania a v zmysle ustanovenia §156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Vzhľadom na vymedzenie okruhu účastníkov v zmysle ustanovenia §154 a násl. ustanovením CMP by sa mohlo javiť, že pokrýva len situácie, kedy konanie vyvolané navrhovateľom ako osobou, ktorej
svedčí niektorá z vyživovacích povinnosti, proti subjektu, ktorý je podľa predpisov hmotného práva povinný z vyživovacej povinnosti, avšak tento záver nemožno považovať za správny. Je potrebné vychádzať primárne z charakteru týchto konaní, teda že ide o konanie vo veciach výživného plnoletých osôb, ako aj z ustanovenia §154 ods. 1 CMP, ktorý vymedzuje predmet týchto konaní ako vo veciach výživného plnoletých osôb a ďalších obdobných nárokov. V súlade s jazykovým výkladom predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca použil spojenie vo veciach, mal na mysli nielen určenie vyživovacej povinnosti, ale aj zrušenie, alebo zmenu vyživovacej povinnosti. Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj dikcia ustanovenia §157 CMP, keď sa vyhradzuje zmena právoplatného rozhodnutia pri výhrade zmeny pomerov §78 Zákona o rodine. Za použitia aplikácie článku 3 ods. 1 CMP tak bude súd postupovať podľa predmetných ustanovení aj v prípade, ak predmetom konania bude návrh na zmenu, alebo zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoletú osobu. Definovanie účastníkov, resp. vymedzenie okruhu účastníkov bude následne vychádzať z toho, že navrhovateľom bude osoba, ktorá bola skorším rozhodnutím zaviazaná k plneniu vyživovacej povinnosti a návrh bude smerovať voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti.
6. V danom prípade však návrh smeroval nie voči osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ale voči matke plnoletej dcéry, preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Možno súhlasiť s opodstatnenosťou námietky R.. R. A. o tom, že nie je daná vecná legitimácia na jej strane v tomto konaní, pričom súd poukazuje na to, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu, niekedy aj procesnoprávnom, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu, alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti k záväzku, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
7. V danom prípade CMP presne označuje, kto má byť účastníkom konania v konaniach vo veciach výživného plnoletých osôb, a preto aj vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že návrh proti R.. R. A., rod. K. je bezpredmetný a z vyššie uvedených dôvodov ho zamietol. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Humenné XXP/XXX/XXXX, z nahliadnutia do tohto spisu, ale aj vyjadrenia R.. R. A., rod. K. aj navrhovateľa L. X. sa narodila XX.XX.XXXX a plnoletosť dosiahla XX.XX.XXXX, preto je plnoletou a nie je možné, aby ju v tomto konaní matka zastupovala ani ako zákonná zástupkyňa.
8. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na zníženie vyživovacej povinnosti takýto návrh neobsahoval a to s poukazom na ustanovenie §57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.