Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/62/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu I.. E. T., W.: XXX XXX XXX, XX. L. XX, XXX XX D. P., zastúpeného advokátkou JUDr. Vierou Komanovou, so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému I. T., L.. X.XX.XXXX, J. XXX XX T. Č.. XXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, zastúpenému advokátkou JUDr. Justínou Lajčákovou, so sídlom ul. 1. mája 216/7, Poprad, s adresou pre doručovanie 065 31 sídlom Jarabina č. 184, o zaplatenie 2.924,66 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C/93/2014-260 zo dňa 21.11.2016

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 2.924,66 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.2.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanému vo výške 100 % s tým, že trovy konania budú vyčíslené vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku v merite veci. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2.924,66 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaného ako obhajca obhajoval v trestnej veci vedenej pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6Ntc/2/2007 a pred Krajskou prokuratúrou v Prešove pod sp. zn. 2KPt/75/2007 a pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 5Ntc 4/2007, a to na základe plnomocenstiev. Za poskytnutú obhajobu vyúčtoval žalovanému dňa 1.2.2010 sumu 774,14 eura vrátane DPH a sumu 2.300,49 eura vrátane DPH s lehotou splatnosti 14 dní. Nakoľko mu žalovaný vyúčtovanú odmenu, v ktorej zohľadnil aj zálohu 497,91 eura, ktorá mu bola poskytnutá, nezaplatil, splnenie tejto povinnosti má mu uložiť súd. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom vzniesol okrem iného aj námietku premlčania s konštatovaním, že žalobca voči nemu ani žiadny nárok neuplatnil a nezaslal mu ho. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že nebolo preukázané na základe hodnoverného dôkazu, že žalovanému bolo doručené vyúčtovanie trov obhajoby. Čo sa týka vyčíslenia jednotlivých úkonov obhajoby, tieto je možné zistiť z doložených spisov. Je teda nesporné, že žalobca poskytol žalovanému právne služby, za ktoré žalovaný dlžné sumy neuhradil, napriek jeho tvrdeniu, že opak je pravdou. Súd konštatoval, že plnomocenstvo, ktoré žalovaný podpísal je platným právnym úkonom, pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, konštatoval, že v podstate by mohlo ísť o premlčanú pohľadávku, ale nejde o premlčanú pohľadávku vzhľadom na to, že v plnomocenstvách je uvedené, že sa žalovaný zaväzuje zaplatiť trovy konania podľa vyhotovenej faktúry, kedykoľvek mu bude vyúčtovaná. Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - §100 ods. 2, § 101, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39 a § 563 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a konanie má vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Žalovaný poukázal na to, že v konaní bola vznesená námietka premlčania, ktorá bola odôvodnená a dostatočne preukázaná. Úkony, za zaplatenie ktorých si žalobca nárokuje, boli vykonané v konaní sp. zn. 2Kpt/75/2007, kde posledný úkon bol vykonaný 20.8.2007 a v konaní vedenom pod sp. zn. 6Ntc/2/2007, kde posledný úkon bol vykonaný 2.3.2007. Pre začiatok plynutia premlčacej doby bol rozhodný moment, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, a ten je zhodný s momentom, kedy sa veriteľ mohol oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Tento moment nastal v prvom prípade 3.3.2007 a v druhom prípade 21.8.2007. Na právny vzťah medzi advokátom a klientom sa subsidiárne vzťahuje ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka o zmluve príkaznej, alebo ust. § 566 Obchodného zákonníka o zmluve mandátnej, preto sa aj nárok advokáta na odmenu za poskytnuté právne služby premlčuje v trojročnej premlčacej lehote ak ide o zmluvu príkaznú a v štvorročnej ak ide o zmluvu mandátnu. Žalovaný sa dozvedel o uplatňovanom nároku na úhradu odmeny za poskytovanie služieb prvýkrát až z doručeného platobného rozkazu 7.1.2013. V tom čase bol už nárok žalobcu premlčaný. Premlčacia doba u nároku za obhajobu v konaní 6Ntc/2/2007 uplynula 3.3.2010 a u nároku uplatňovaného titulom poskytnutej obhajoby v konaní sp. zn. 2Kpt/75/2007 najneskôr 21.8.2010. Podľa žalovaného nemožno pochybovať o premlčaní všetkých žalovaných nárokov. Žalovaný taktiež uviedol, že odmena žalobcovi ako advokátovi bola vyplácaná po častiach jeho matkou, to vyplynulo aj zo svedeckej výpovede. Žalovaný dal do pozornosti aj nesprávnosť účtovania odmeny. Aj preto navrhol, aby súd zaviazal žalobcu, aby predložil riadne účtovné doklady a aby dokázal predložením daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty priznanie a odvedenie dane z pridanej hodnoty. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca bol zo zákona viazaný povinnosťou vopred žalovaného informovať o odmene za právne služby, a to na základe § 18 ods. 4 Zákona o advokácii. Pokiaľ tak advokát neurobí, odmena mu nepatrí. Súd sa s argumentáciou žalovaného v rozhodnutí nevysporiadal, jeho rozhodnutie je nesprávne, čím sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuvádza nič nové, len tie argumenty, ktoré boli ním prezentované v priebehu celého konania. V odvolaní nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie odvolania. Žalovaný právnu pomoc žalobcu prijímal nepretržite od roku 2007 do roku 2009, kedy bol žalobcom zastupovaný na verejnom zasadnutí pri konaní o podmienečnom prepustení. V danom prípade nešlo o jednorazové úkony, ale o nepretržité zastupovanie. Podľa Trestného poriadku končí zastupovanie klienta až po uplynutí doby podmienečného trestu ak nedôjde k vypovedaniu plnej moci, čo sa v danom prípade nestalo a počas celého konania táto skutočnosť preukázanou nebola. Pravdivým nie je tvrdenie žalovaného o tom, že odmena za zastupovanie bola vyplatená, že tieto peniaze boli dávané tretej osobe. Žalobca nevidí žiaden dôvod na to, prečo by mali peniaze byť dávané nejakej tretej osobe. Pravdou nie je ani to, že žalovaný nebol o výške odmeny informovaný. Pokiaľ je v plnomocenstve uvedené, že žalovaný má uhradiť faktúru kedykoľvek mu bude vyúčtovaná, ide o informáciu, ktorá je v obdobných prípadoch obvyklá z toho dôvodu, že advokát musí dbať na svoje práva. Zastupovanie v trestných veciach môže byť zdĺhavé, môže trvať aj niekoľko rokov, počas ktorých advokát nemá možnosť mať trovy obhajoby uhradené. Podpísaním plnomocenstva a príkaznej zmluvy žalovaný prejavil svoju vôľu, ktorá smerovala k právnemu úkonu - podpísaniu príkaznej zmluvy a plnomocenstva. Jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Pokiaľ žalovaný žiada o predloženie účtovných dokladov, ide o požiadavku, ktorá smeruje k odpútaniu od hlavného problému. Žalobca k odvolaniu pripojil písomnosť označenú ako Informácia, obsahom ktorej má byť aj zmluva príkazná, taktiež pripojil aj daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty.

4. Žalovaný vo vyjadrení v vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že žalobca nesprávne účelovo zhrnul argumentáciu a prostriedky procesného útoku a procesnej obrany žalovaného. Dôvodom odvolania je predovšetkým to, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, ako aj to, že nárok žalobcu bol uspokojený. Zopakoval argumentáciu uvedenú vo svojom odvolaní. Poukázal aj na to, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu predložil nové dôkazy, ktoré mal možnosť použiť v rámci prvoinštančného konania, ale neurobil tak. Pokiaľ predložil príkaznú zmluvu, podľa žalovaného nikdy spísaná nebola a popiera, že podpis na tejto listine je jeho. Takúto zmluvu nikdy predtým nevidel, nepodpísal ju. Pokiaľ by mala byť pripustená ako dôkaz, nech súd nariadi grafologické skúmanie originálu dokumentu. Na žalobcom predložené listiny v odvolacom konaní nemá byť prihliadané, a to s poukazom na ust. § 366 CSP.

5. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že na vznesenú námietku premlčania má iný názor, keďže konkrétna lehota na plnenie určená nebola. Je potrebné poukázať na § 563 Občianskeho zákonníka, na toto ustanovenie poukazoval v priebehu doterajšieho konania. Žalobca vystavil faktúry v čase, keď už mal istotu, že žalovaný je na slobode a že si zrejme už zabezpečil prostriedky na úhradu faktúry, pretože žalovaný sa po podmienečnom prepustení z výkonu trestu absolútne so žalobcom ako obhajcom nekontaktoval. Žalobca preto faktúru vystavil 1.2.2010 s lehotou splatnosti 14 dní. Splatnosť záväzku nastáva deň nasledujúci po uplynutí najneskoršieho času splnenia dlhu, v tom momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo (pohľadávku) na súde (actio nata). Žalobca uniesol dôkazné bremeno, popiera, že by žalovanému faktúry doručené neboli, na základe čoho bola potom 25.7.2011 na dlh žalovaného uhradená suma 150 eur. Žalovaný tiež nepreukázal, že mal prostriedky na vyplatenie trov obhajoby. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil situáciu správne, aj čo sa týka výsluchov svedkov. Nie je pravdou, že žalobca predložil nové dôkazy, vo vyjadrení k v odvolaniu predložil v podstate dôkazy, o ktoré ho požiadal súd. Pokiaľ doložil kópiu príkaznej zmluvy, táto je a bola vždy založená v trestnom spise žalovaného aj u jeho obhajcu. Žalobca nemá problém zmluvu pre účely znaleckého dokazovania predložiť; žalovaný v ďalšom vyjadrení vo vzťahu k tejto písomnosti žalobcu zopakoval svoje tvrdenia a námietky. Naviac poukázal na to, že nemožno nebrať do úvahy aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov, ktorá popiera legalitu akéhosi umelého predlžovania splatnosti pohľadávok, resp. lehoty na ich premlčanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru existencii dôvodov pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

7. Žalobca žalobou súdu doručenou 8.6.2012 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.924,66 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2010 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaného na základe plnomocenstiev obhajoval v trestných veciach, a to vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Ntc/2/2007, pred Krajskou prokuratúrou v Prešove sp. zn. 2KPt/75/2007 a pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 5Ntc/4/2007, žalovaná suma predstavuje odmenu za obhajobu, ktorú vyúčtoval dňa 1.2.2010.

8. Už v štádiu rozkazného konania, keď súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 13Ro/535/2012-16 dňa 18.12.2012, vzniesol žalovaný v odpore okrem iného námietku premlčania s poukazom na to, že jeho zastupovanie žalobcom bolo realizované v roku 2007 a žiadnu požiadavku, vyčíslenie trov žalobca voči nemu neuplatnil a vyčíslenie trov v roku 2010 mu nezaslal.

9. Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. augusta 2008, sp. zn. 1M Obdo/1/2007).

10. Súd musí pri rozhodovacej činnosti dbať na dôsledné dodržiavanie Ústavou Slovenskej republiky garantovaného právo na spravodlivý proces. V priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je individuálnym aktom aplikácie práva, ako také musí preto zodpovedať spôsobu stanovenému zákonom, ustanovením § 220 CSP. Musí byť z neho zrejmé, ako sa súd vysporiadal s podstatnými argumentmi v tvrdeniach strán sporu. Jeho rozhodnutie nemôže byť založené na domnienkach.

11. Súd prvej inštancie v spornej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, výsledky ktorého zhodnotil prevažujúco k skutočnej realizácii úkonov obhajoby.

12. Čo sa týka námietky premlčania, v bode 32. rozsudku uviedol, že „v podstate mohlo by ísť o premlčanú pohľadávku, avšak konštatuje, že nejde o premlčanú pohľadávku...“, a to s poukazom na znenie plnomocenstiev, z ktorých vyplýva, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa doručenia vyúčtovania žalovaného. V bode 20. rozsudku však súd konštatoval, že nebolo preukázané na základe hodnoverného dôkazu to, že žalovanému bolo vyúčtovanie trov doručené.

Uvedená argumentácia je nezrozumiteľná. Ak totiž súd konštatuje, že premlčacia doba začala v konkrétnom prípade plynúť od doručenia vyúčtovania a súčasne konštatuje nepreukázanie doručenia vyúčtovania, ide o argumentáciu zjavne rozpornú.

13. V dôvodoch rozsudku taktiež absentuje právne posúdenie veci, vôbec z neho nevyplýva to, akými hmotnoprávnymi predpismi sa súd riadil, žiadny právny predpis upravujúci úpravu záväzkového vzťahu, nárok z ktorého bol premetom konania citovaný nie je, nie sú ozrejmené základné východiská pre posúdenie toho, či bola dôvodne alebo nie dôvodne žalovaným vznesená námietka premlčania.

14. Právnemu zdôvodneniu, aj v zmysle vylúčenia relevantnosti námietky premlčania, nemôže zodpovedať odkaz na ust. § 563 Občianskeho zákonníka pri súčasnom konštatovaní (bod 20. rozsudku) o nepreukázaní doručenia vyúčtovania, a to aj za predpokladu, že by táto úvaha súdu o začiatku plynutia premlčacej lehoty bola správna.

15. Žalovaný na pojednávaní 14.10.2014 navrhol vykonanie dôkazov konkrétnymi trestnými spismi krajského súdu a krajskej prokuratúry. Trestné spisy súd pripojil, zo zaznamenaného priebehu konania však nevyplýva realizácia dokazovania listinami z týchto spisov. Opomenutie dôkazov v tom zmysle, že o nich nebolo súdom v konaní rozhodnuté napriek tomu, že boli účastníkmi navrhnuté a k ich nevykonaniu neexistoval legitímny dôvod, zakladá taktiež porušenie práva na spravodlivý proces.

16. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol, nebolo možné dospieť v odvolacom konaní k inému záveru, ako k záveru o nemožnosti preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku o merite veci, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie najmä:

- rozhodne, či vykoná dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného zo 14.10.2014, ak nie, svoje rozhodnutie, prečo tak neurobil, zdôvodní,

- vyhodnotí, o aký nárok, z akého právneho vzťahu v konaní ide, kedy konkrétne bol tento vzťah vzhľadom na rozporné tvrdenia strán skončený, k akému dňu,

- vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uvedie jednoznačne, či nárok je alebo nie je premlčaný, ak dospeje k záveru o premlčaní nároku uvedie, ktorá skutočnosť je rozhodujúcou pre začiatok plynutia premlčacej doby, kedy uplynula; v takomto prípade, vychádzajúc z procesnej ekonómie konania pred súdom žalobu zamietne bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa ďalšími skutkovými zisteniami,

- pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nárok premlčaným nie je, svoje rozhodnutie zdôvodní v tom zmysle, z akých dôkazných prostriedkov v zmysle začiatku plynutia premlčacej doby k tomuto záveru dospel a v takom prípade sa bude zaoberať samotným nárokom a jeho výškou,

- súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom tak, aby záver, ku ktorému dospeje bol racionálny, presvedčivý, preskúmateľný, vysporiada sa taktiež s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho odvolaní a podstatnými argumentmi strán sporu prezentovanými v priebehu celého konania.

18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.