Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-8-2021.pdf
PDF · 126.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12C/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcov 1/ S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. B. XXX/XX, Ž. a 2/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. B. XXX/ XX, Ž., žalovaná 2/ zastúpená Centrum Správnej Pomoci Prievidza, 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod vtáčnikom, proti žalovanému Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o určenie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/ a 2/ pôvodne domáhali určenia neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a tiež sa domáhali, aby súd určil, že pôvodne žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti vedenej a to bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parcela č. XXXX, v podiele XX/XXXX, LV č. XXXX a pozemku na parcele č. XXXX - XXX m2, LV č. XXXX, katastrálne územie a obec R. P., Katastrálny úrad R. P.. V žalobe žalobcovia uviedli, že dňa 18. 04. 2011 uzavreli so žalovaným 1/ ako s veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXX, ktorej predmetom malo byť poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Eur. S poukazom na ust. § 37, § 39, § 43a, § 49a, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka ide o neplatnú zmluvu a právne úkony. Žalobcovia majú za to, že úverová zmluva bola uzatvorená na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhujú, aby súd úverovú zmluvu podrobil ex - offo súdnej kontrole z úradnej moci. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú rôzne poplatky a pokuty a rozhodcovská doložka. Súčasťou zmluvy bola zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobcovia úver splácali riadne a včas v dohodnutých splátkach v období od roku 2011 do konca roku 2019. Koncom roka sa dostali do finančných problémov z dôvodu straty príjmu a vážnych zdravotných problémom. Ku dňu podania žaloby uhradili žalobcovia na účet žalovaného 1/ viac ako polovicu z celkového úveru. Úver mali platiť do 25. 04. 2026, teda ešte viac ako 5 rokov. Žalovaný 1/ bol povinný po omeškaní so splátkami vyhlásiť úver za mimoriadne splatný a písomnou formou informovať o tejto skutočnosti žalobcov 1/ a 2/. Žalobcom však vyhlásenie úveru za predčasne splatný nebolo nikdy doručené žalovaným 1/ a majú preto za to, že týmto konaním žalovaný 1/ porušil zákon. Žalovaný 1/ dňa 08. 06. 2020 listom zaslal žalobcom 1/ a 2/ oznámenie o začatí výkonu záložného práva, podľa ktorého eviduje pohľadávku vo výške 25.921,75 Eur. Dňa 10. 05. 2020 bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti za účelom ocenenia nehnuteľnosti a následne bol žalobcom doručený Znalecký posudok č. XXX/XXXX a aj oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, ktorá sa má konať dňa 27. 01. 2021. Namiesto ústretovosti a snahy banky preklenúť náročnú situáciu žalobcov, pomôcť im v ťažkej situácii, kedy neboli schopní zaplatiť splátku, sa dočkali akurát oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorou ich banka vyzvala k
zaplateniu celého dlhu, ktorý ak neuhradia do 15. dní, pristúpi banka k vymáhaniu uplatnením záložného práva ich jediné obydlie. Ďalej poukázali na to, že žalovaný 1/ neskúmal bonitu žalobcov, ani sa ich nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej starostlivosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poskytol im úver bez ohľadu na to, aby si overil, či budú schopní splácať úver alebo nie. V zmluve sa nachádza množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcií, ktoré sú nastavené tak, že v prípade omeškania so splácaním sú žalobcovia v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobcom nie je jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť svoje právo prostredníctvom exekúcie. To, že sa dražby zneužívajú, obchádza sa primeranejšia exekúcia, potvrdzujú aj súdy. Žalobcovia majú za to, že pri veľkom počte hrubo nemorálnych a znevažujúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť ani zmluva ako celok a preto je nutné ju považovať za neplatnú. Žalobcovia ďalej spochybnili inštitút dobrovoľnej dražby v súvislosti s potrebou súdnej kontroly a ochranou obydlia a poukázali pritom na rozpor s Ústavou SR a európskou judikatúrou.
2. K žalobe žalobcovia pripojili čiastočný výpis z LV č. XXXX, čiastočný výpis z LV č. XXXX, Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2020 adresované žalobkyni 2/, znalecký posudok číslo XXX/XXXX znalca Ing. Ľubomíra Rajnohu, Oznámenie dražbe zo dňa 15.12.2020.
3. Pôvodne žalovaný 1/ Československá obchodná banka, a. s. vo vyjadrení doručenom súdu dňa žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že žalobcovia súdu predložili podanie, ktoré je vnútorne rozporné a zmätočné. Žaloba obsahuje viacero chýb a nesprávne právne závery. Žalobný petit nie je formulovaný v súlade so zákonnými požiadavkami a žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Žalobcom sa v ich podaní nepodarilo ani správne označiť úverovú zmluvu (Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX), ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobcami. Medzi stranami sporu prebehol štandardný kontraktačný proces, ktorého výsledkom bolo uzavretie úverovej zmluvy, ktorá je platným právnym úkonom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a taktiež spĺňa všetky náležitosti v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy. Žalobcami predložená argumentácia k neprijateľným zmluvným podmienkam a neplatnosti zmlúv je účelová a vychádza z neodborného právneho výkladu. Zmluvné podmienky, ktoré za neprijateľné označujú žalobcovia, by nemohli spôsobiť neplatnosť zmluvy ako celku. V právnom systéme Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada „favor contractus“ podľa ktorej, sa zmluva má považovať za platnú, pokiaľ je to čo i len trochu možné. Vychádzajúc z uvedeného aj v prípade, keby súd posúdil niektorú zo žalobcami namietaných zmluvných podmienok ako podmienku neprijateľnú, tak toto posúdenie by nemalo vplyv na neplatnosť zmluvy ako celku, ale len na neplatnosť tejto konkrétnej zmluvnej podmienky. Namietané zmluvné podmienky je možné od zmluvy oddeliť, pretože nie sú rozhodujúcimi pre účel zmluvy, teda nie sú podstatnými náležitosťami predmetného zmluvného typu. K vyjadreniu žalovaný predložil Poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 16.01.2020 adresovanú žalobcom 1/ a 2/ spolu s doručenkami, Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.02.2020 adresované žalobcom 1/ a 2/ spolu s doručenkami.
4. V podaní doručenom súdu dňa 02.08.2022 žalobcovia na základe výzvy súdu upresnili žalobu tak, že sa domáhajú rozsudkom vo veci samej uloženia povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnosti a to bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parcela č. XXXX, v podiele XX/XXXX, vedenom na LV č. XXXX a pozemku na parcele č. XXXX - XXX m2, LV č. XXXX, katastrálne územie a obec R. P., Katastrálny úrad R. P.. Ďalej uviedli, že s poukazom na ustanovenie § 37, § 39, § 43a, § 49a, § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka ide o neplatnú zmluvu a neplatné právne úkony. Žalobcovia majú za to, že úverová zmluva bola uzatvorená na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné zmluvné podmienky. Žiadajú, aby súd z úradnej moci podrobil zmluvu č. XXXXXX súdnej kontrole. Neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú rôzne poplatky, poplatok za menu zmluvy vo výške 150,- Eur, poplatky za upomienky, poplatok za predčasne splatenie úveru vo výške 1 %, poplatok za mimoriadnu splátku, poplatok za vystavenie potvrdenia, poplatok za potvrdenie o zostatku, rozhodcovská doložka, poistenie nehnuteľnosti - neexistencia rámcovej zmluvy, chýbajú splnomocnenia zamestnancov banky na úverovej zmluve, chýba údaj o konečnej splatnosti úveru.
5. Uznesením č. k. 3Csp/8/2021-131 zo dňa 10.09.2021 súd konania zastavil proti pôvodne žalovanému 2/ U9, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska č. 6, 821 08 Bratislava, na základe toho, že žalobcovia proti nemu zobrali žalobu späť v celkom rozsahu. Uznesenie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2021.
6. V podaní doručenom súdu dňa 14.04.2022 žalobcovia vzniesli námietku premlčania pohľadávky a námietku premlčania záložného práva. Ďalej uviedli, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva dňa 28.11.2018, týmto dňom začala plynúť 3 ročná objektívna premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňom 28.11.2021.
7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 12.04.2022 v neprítomnosti žalobcu 1/ a splnomocneného zástupcu žalovanej 2/. Žalobca 1/ mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňa 23.03.2022 (fikciou doručenia § 112 CSP), pričom tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zástupca žalobkyne 2/ v podaní doručenom súdu dňa 11.04.2022 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ako aj neúčasť žalobkyne 2/ a požiadal, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti.
8. Poverený zástupca žalovaného zotrval na doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedol, že Podľa ich názoru je možné vykonávať záložné právo aj na premlčanej pohľadávke. Čo je však rozhodujúce v tomto prípade, tak žalobcovia vychádzajú z dátumu 28. 11. 2018, pričom tento dátum nie je správny. ČSOB vyhlásila celý úver splatný ku dňu 25. 02. 2020. Na základe toho potom ďalej bolo posielané oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a čo je dôležité pre tento prípad, je oznámenie o začatí výkonu záložného práva. To bolo zasielané 08. 06. 2020, takže nie je možné vôbec uvažovať o premlčaní ani pohľadávky a už vôbec nie záložného práva.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dokladmi, ktoré ku žalobe a k vyjadreniam predložili sporové strany. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli s Československou bankou, a.s. (ďalej len ČSOB, a. s.) dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytnutí úveru. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobcom bol poskytnutý úver vo výške 50.000,- Eur, ktorý sa mal splatiť do 25. rokov od termínu jeho dočerpania v mesačných splátkach vo výške 299,33 Eur, splatných do 25. dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 5,24 % ročne a bude platná do 25.04.2016. V zmluve bolo dohodnuté, že časť úveru vo výške 20.000,- Eur sa použije bez uvedenia účelu a časť úveru vo výške 30.000,- Eur sa použije na kúpu nehnuteľnosti a splatenie iného úveru. Objektom úveru je byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parcela č. XXXX, v podiele XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vedený na LV č. XXXX a pozemku na parcele č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, v podiele XX/ XXXX, vedený na LV č. XXXX, všetko pre katastrálne územie a obec R. P.. Zmluvu podpísali žalobcovia, tiež riaditeľka pobočky ČSOB, a. s. Veľký Krtíš O.. L. E. a zamestnanec pobočky - všeobecný poradca O.. I. T.. Súčasne v ten istý deň bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávok z Úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (istina a príslušenstvo), v zmysle ktorej bol daný do zálohu vyššie uvedený byt. Zmluvu podpísali žalobcovia, tiež riaditeľka pobočky ČSOB, a. s. Veľký Krtíš O.. L. E., zamestnanec pobočky - všeobecný poradca O.. I. T. a pôvodní vlastníci bytu ako záložcovia. Žalobcovia úver nesplácali riadne a včas, preto žalovaný listom zo dňa 16.01.2020, upozornil žalobcov na nedoplatok na splátkach úveru ku dňu 15.01.2020 vo výške 708,43 Eur a vyzval ich na úhradu omeškaných splátok bezodkladne a súčasne ich upozornil na možnosť žalovaného vyhlásiť úver za mimoriadne splatný. Žalobca 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote a žalobkyni 2/ bola zásielka doručená do vlastných rúk dňa 19.01.2020. Listom zo dňa 27.02.2020 žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zo zmluvy č. XXXXXX dňom 25.02.2020. Žalobca 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote a žalobkyni 2/ bola zásielka doručená do vlastných rúk dňa 18.03.2020. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2020 žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva v zmysle uzatvorenej Záložnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a to dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z., pre vymoženie pohľadávky vo výške 25.921,75 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 24.886,35 Eur, nezaplateného úroku vo výške 421,83 Eur, z nezaplateného úroku z omeškania vo výške 603,57 Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 10,- Eur. Z oznámenia dražbe zo dňa 15.12.2020 vyplýva, že dražobník, spoločnosť U9, a. s. stanovil termín konania prvého kola dražby bytu na deň 27.01.2021.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník; zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka; od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 18.04.2011; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 18.04.2011; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 18.04.2011; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 18.04.2011; ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20110101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka; pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka; ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20110101.html>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka; ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
20. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka; záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
21. Podľa § 151j ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
22. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 18.04.2011; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) a c) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 15.05.2014; spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.
24. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobcovia sa voči žalovanému domáhajú uloženia povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o výkon záložného práva realizovaného žalovaným prostredníctvom dobrovoľnej dražby, tento sa uskutočňuje na zmluvnom základe zmluvy o zriadení záložného práva a zákonným spôsobom vychádzajúc z ustanovení § 53 ods. 10 a § 151j Občianskeho zákonníka a zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia existenciu samotného záložného práva nepopierajú, platnosť záložnej zmluvy nespochybňujú. Žalobcovia v konaní namietajú iba spôsob výkonu záložného práva zo strany žalovaného, t. j. výkon záložného práva predajom nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe a to na základe tvrdení ohľadom protiústavnosti zákona o dobrovoľných dražbách. K otázkam ústavnosti a súladnosti zákona o dobrovoľných dražbách sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení PL. ÚS23/14 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom uviedol, že: „podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách)... právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby“. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo/147/2017 zo dňa 29. 01. 2019, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či súd môže meritórnym rozhodnutím (rozsudkom vo veci samej) uložiť strane sporu časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Dospel pritom k záveru, že rozhodnutie súdu vo veci samej nemohlo nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie je v podstate nevykonateľné a zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamo predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Uviedol, že nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvoril, že právny názor, podľa ktorého bolo možné žalovanému, ako záložnému veriteľovi, uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého
predmetom sú nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. 2Cdo/36/2019 zo dňa 26. 08. 2019, v ktorom zároveň vyslovil, že rozhodnutie sp. zn. 8 Cdo/147/2017 predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.
25. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že názor žalobcov o tom, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je v rozpore s ústavou SR, nezodpovedá relevantnej súdnej praxi, v zmysle ktorej právna úprava dobrovoľných dražieb obsiahnutá v zákone o dobrovoľných dražbách nie je v rozpore s Ústavou SR ani s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva Európskej únie. Z Ústavy SR ani zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymoženia pohľadávky záložného veriteľa. Zásah do vlastníckeho práva žalobcov je v danom prípade realizovaný na základe nimi uzatvorenej platnej záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, pričom žalobcovia si už pri jej uzatváraní museli byť vedomí, aký dosah bude mať prípadný výkon záložného práva. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 10 záložnému veriteľa nevymedzuje, že záložné právo musí realizovať len formou exekučnej dražby na základe exekučného titulu, ale dáva mu v prípade spotrebiteľských zmlúv na výber z dvoch možností a to realizácie záložného práva buď prostredníctvom dobrovoľnej dražby alebo exekučnej dražby. Postup žalovaného pri výkone záložného práva takýmto spôsobom je v súlade s právnou úpravou.
26. Súd opätovne poukazuje na to, že ak by žalovaný v rámci dobrovoľnej dražby uplatnil plnenie majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, prieskumu ich oprávnenosti sa môžu žalobcovia domáhať žalobou na určenie neplatnosti dražby ( § 137 písm. d) CSP), pretože pokiaľ záložný veriteľ vo vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatňuje pohľadávku, ktorá má prípadný základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka, od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. V tomto konaní môžu žalobcovia vzniesť aj námietku premlčania pohľadávky a námietku premlčania výkonu záložného práva. Ochrana žalobcov je v tomto prípade zabezpečená osobitným právom na podanie žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Aj v prípade eventuálneho uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku zabezpečovaného záväzku - ak by si žalovaný (záložný veriteľ) po dražbe z výťažku ponechal viac než by mu patrilo - na to slúžia iné právne inštitúty.
27. Uzatvorená zmluva medzi stranami sporu je spotrebiteľská, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníkov vystupovali spotrebitelia - fyzické osoby, ktoré neuzatvárali zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 ZoSÚ, nakoľko predmetný úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a jeho účelom bolo z časti nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jeho lehota splatnosti bola viac ako 10 rokov (§ 1 ods. 3 písm. b) a c) ZoSÚ). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, zmluva potom nemusí obsahovať údaje v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ a žalovaný nemusel dodržať postup podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver).
28. Žalobcovia v konaní vzniesli námietku premlčania pohľadávky žalovaného a tiež námietku premlčania výkonu záložného práva. Súd preskúmal tieto námietky, napriek tomu, že žalobcovia môžu tieto námietky uplatniť v konaní o neplatnosť dražby. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 27.02.2020, ku dňu 25.02.2020, pričom toto oznámenie bolo žalobcom riadne doručené. Žalobca 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote a žalobkyni 2/ bola zásielka doručená do vlastných rúk dňa 18.03.2020. Oprávnenie žalovaného úver zosplatniť vyplýva z Čl. IX bod 8 zmluvy o úvere. Pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalovaný listom zo dňa 16.01.2020, upozornil žalobcov na nedoplatok na splátkach úveru ku dňu 15.01.2020 vo výške 708,43 Eur a vyzval ich na úhradu omeškaných splátok bezodkladne a súčasne ich upozornil na možnosť žalovaného vyhlásiť úver za mimoriadne splatný. Žalobca 1/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote a žalobkyni 2/ bola zásielka doručená do vlastných rúk dňa 19.01.2020. Keďže zosplatnenie
nastalo dňa 25.02.2020, všeobecná trojročná premlčacia doba v danom prípade začína plynúť odo dňa zročnosti splátky, ktorá mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Vzhľadom na to, že mimoriadnu splatnosť úveru je možné vyhlásiť až po omeškaní sa so splácaním splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, tak je zrejmé, že v danom prípade splátka splatná za mesiac 11/2019 (splatná 25.11.2019) mala za následok splatnosť celého plnenia. Od 26.11.2019 potom začala plynúť trojročná premlčacia doba na vymoženie pohľadávky, ktorá by mala uplynúť dňa 26.11.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný začal proti žalobcom výkon záložného práva formou dražby nehnuteľností (Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 08.06.2020) a v konaní riadne pokračuje (Oznámenie o dražbe zo dňa 15.12.2020), preto týmto došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby na vymoženie pohľadávky ako aj na výkon záložného práva s poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že pohľadávka žalovaného ani výkon záložného práva nie je premlčaný.
29. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že jazykovým výkladom ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno dospieť k výkladu, že predpokladom realizácie záložného práva nie je zosplatnenie celej pohľadávky zo zmluvy. Podstatné je to, či veriteľ realizujúci záložné právo má splatnú pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvného vzťahu zabezpečenú záložným právom. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný by mohol voči žalobcom začať výkon záložného práva aj pre omeškanie sa so splácaním jednotlivých splátok, za pre predpokladu, že by ich výška spolu dosiahla sumu 2.000,- Eur (zákonodarcom stanovenú hranicu pohľadávky na vykonanie dražby nehnuteľnosti).
30. Žalobcovia v konaní žiadali, aby súd úverovú zmluvu podrobil kontrole na zistenie neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti súd udáva, že ustanovením § 298 ods. 1 CSP je vyhradená nielen právomoc, ale uložená povinnosť vo výroku rozsudku judikovať aj neprijateľnú zmluvnú podmienku napĺňajúcu znaky § 53 ods. 1 alebo ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uvedená povinnosť súdu je daná bez ohľadu na skutočnosť, či sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky spotrebiteľ osobitne dovolával, resp. na strane druhej, či si z tejto podmienky dodávateľ uplatňoval konkrétne plnenia a aktivuje sa v okamihu, keď v spotrebiteľskej zmluve alebo zmluvných podmienkach identifikuje konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konajúci súd by mal preto pri súdnej kontrole neprijateľnosti prinajmenšom podrobiť zmluvné podmienky, o ktorých plnenie v prejednávanej veci ide a ďalej zmluvné podmienky, ktoré s predmetnými podmienkami súvisia alebo ktoré sú vzhľadom na nároky uplatňované v súdnom konaní spôsobilé ohroziť alebo porušiť práva spotrebiteľa. Na druhej strane by nebolo od súdu za každých okolností primerané požadovať, aby vykonal kompletný test neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve alebo v zmluvných podmienkach, čo je v slovenskom právnom poriadku vyhradené predovšetkým komisii na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich aj keď z nezáväzným právnym účinkom (Števček, M., Dulak, A., Fečík, M., Sedlačko, F., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Občiansky zákonník I, komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 637). Súd so zreteľom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu Zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX podrobil kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok so zameraním na nároky žalovaného uplatňované v dražbe spôsobilé ohroziť alebo porušiť práva spotrebiteľa. Žalovaný si v dražbe uplatňuje pohľadávku vo výške 25.921,75 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny vo výške 24.886,35 Eur, nezaplateného úroku vo výške 421,83 Eur, z nezaplateného úroku z omeškania vo výške 603,57 Eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 10,- Eur. Súd nezistil, že by si žalovaný uplatňoval v dražbe nároky z neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti súd uvádza, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-621/17 z 03.10.2019 uviedol, že zo smernice 93/13 nevyplýva povinnosť, aby zmluvná podmienka presne určujúca sumu poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, podrobne špecifikovala všetky služby poskytované ako protihodnota. Prípadná nedôvodnosť nároku na upomienky a poplatky za správu úveru nemôže byť dôvodom, ktorý by mal znemožniť realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva formou dobrovoľnej dražby nakoľko je zjavné, že ich sumár nemôže byť v pomere k hodnote predmetu zálohu taký, že by mal znemožniť realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súd tiež nezistil dôvody, pre ktoré by Zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX mala byť neplatná v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
31. Žalobcovia ďalej namietli neplatnosť dojednania poistenia nehnuteľnosti, pričom zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalovaný so žalobcami dojednával nejaký druh poistenia. V zmysle Čl. V bod 1 písm. b) úverovej zmluvy, mali žalobcovia predložiť žalovanému poistnú zmluvu k poisteniu nehnuteľnosti, pričom túto si mali uzatvoriť vo vlastnej réžii v ČSOB poisťovni, a. s.. Pokiaľ žalobcovia namietli, že
chýbajú splnomocnenia zamestnancov banky na úverovej zmluve, tak v tejto súvislosti súdu udáva, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre zamestnanca banky konajúceho pri výkone svojej pracovnej činnosti v mene banky povinnosť prikladať k právnemu úkonu, ktorý za banku uzatvára, splnomocnenie na konanie. Je celkom obvyklé, že za právnické osoby pri bežnom obchodnom styku právne úkony robia zamestnanci. Ťažko možno očakávať, že každý jeden právny úkon za banku bude robiť štatutárny orgán, rovnako ako nebude robiť každý jeden úkon štatutárny orgán telekomunikačného operátora, dodávateľa elektrickej energie, plynu a podobne. Taká požiadavka by bola nerealizovateľná a v rozpore s požiadavkami praktického života. Preto obsahuje Občiansky zákonník ustanovenie § 20 ods. 2. Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Vzhľadom na pracovné zaradenie bankárov v pobočkách bánk je obvyklé a každému priemernému účastníkovi právnych vzťahov musí byť aj úplne zrejmé, že uzatvárajú okrem iného v mene a na účet banky s klientmi zmluvy o úvere. Ich právne úkony zaväzujú banku aj v prípade, ak by prekročili pri právnom úkone svoje oprávnenie, pokiaľ druhá strana o prekročení nemohla vedieť. Právny vzťah medzi bankou a zamestnancami, ktorí majú oprávnenie za banku konať, sa riadi vnútornými predpismi banky (§ 23 ods. 2 písm. a) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov). Právny vzťah medzi zamestnancami banky a tretími osobami, s ktorými za banku uzatvárajú právne vzťahy, sa riadi ustanovením § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by aj konkrétny zamestnanec banky na základe vnútorného právneho predpisu banky nemal oprávnenie konkrétny typ zmluvy s klientom uzavrieť a klient by o tomto nevedel, právny úkon uzavretý týmto zamestnancom by bol napriek tomu platný.
32. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd potom žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.
33. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, žalobca mal vo veci plný úspech, avšak poverený zástupca žalobcu na pojednávaní vyhlásil, že si neuplatňuje trovy konania, preto potom súd žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).