Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/128/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcov 1/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. H. č. XX/X, 2/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. H. č. XX/X, Xa/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX C., Q. republika, Xb/, C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. H. XX/X, žalobcovia 2/, 3a/ a 3b/ zastúpení splnomocneným zástupcom žalobcom 1/, proti žalovanému: V.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. H. č. XX/X, zastúpený JUDr. Bohuslav Gelatka, advokát, so sídlom Námestie SNP 17, Rajec, o uloženie povinností, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v plnom rozsahu z a m i e t a . II. Žalobcovia 1/, 2/, 3a/ a 3b/ s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/, s pôvodnou žalobkyňou 3/ I. Y., rod. Y., ako právnou predchodkyňou žalobcov Xa/ a Xb/ a žalobcu 1/ sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhali voči žalovanému uloženia nasledovných povinností: 1/ O. povinnosti zasypať vytvorených otvorov (kráterov) v zemi vykopaných žalovaným na pozemku Y. parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX popri vyhotovených základových betónových pásov popri múre rodinného domu H. XX/X zapísaného na LV č. XXXX v počte 3 otvorov a o rozmeroch: 1 otvor - dĺžka 4, 56 m x šírka 4, 56 x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 3, 17 m x šírka 3, 17 m x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 5, 03 m x šírka 5, 03 m x hĺbka 2 m. 2/ Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu projektovú dokumentáciu vypracovanú od licencovaného stavebného projektanta konkrétne na dodatočne vyhotovených základových betónových pásoch pozemku parc. č. XXX KNC v k.ú. M., na LV č. 2471 na zabezpečenie základov ich nehnuteľnosti na ul. H. XX/X, M. a ich posúdenie od odborne spôsobilej osoby, statika, predložiť súdu znalecký posudok od licencovaného stavebného statika, nakoľko doposiaľ také doklady neboli predložené do stavebného alebo iného konania. 3/ Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzenia zatekania topiacieho snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového pásu vyhotoveného neoprávnene žalovaným (nemal znalecký posudok ani stavebné povolenie) na pozemku č. XXX v k.ú. M. zapísaný na LV č. XXXX o rozmeroch: šírka 17 cm x dĺžka 13,78 m x hĺbka 2 m pri múre ich domovej nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X v k.ú. M. zapísanej na LV č. XXXX, hoci to v stavebnom konaní nežiadal, ale vyplýva to z celkovej žiadosti o zamedzenie zatekania a poškodzovania ich základov. 4/ Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzeniu plesneniu ich stien v izbe, kuchyni a kúpeľni z tej strany, kde zvonku bola pôvodne asanovaná stavba domu s.č. XX/X na ul. H. vo vlastníctve žalovaného, kde dochádza k zmene teplôt vzhľadom na tepelný koeficient oporného múru, ktorý je iný ako predtým než tam bola asanovaná stavba.

5/ Uložiť odstrániť 2 ks tuja 1 ks smreku z pozemku č. XXX k. ú. M. vo vlastníctve žalovaného zapísaného na LV č. XXXX, ktorý sa nachádza v tesnom susedstve z pozemkom č. XXX/X k. ú. M. vo vlastníctve žalobcov zapísanom na LV č. XXXX, ktoré spôsobili a budú spôsobovať poškodzovanie ich majetku.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný sústavne porušuje stavebný poriadok (stavebný zákon) na pozemku parc. č. XXX KNC v katastrálnom území M. na LV č. XXXX, ktorý vedome svojimi premyslenými činmi a skutkami a sústavne porušuje práva žalobcov na ochranu ich majetku pri ktorých dochádzalo a dochádza poškodeniu nehnuteľnosti na pozemku v ich vlastníctve parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X KNC k.ú. M. zapísanom na LV č. XXXX.

3. Uviedol, že v písomnej žiadosti z 5.8.2014 riešil vec zasypania vytvorených otvorov (kráterov) v zemi vykopaných odporcom na pozemku KNC parc. č. XXX kat. úz. M., zapísanom na LV č. XXXX popri vyhotovených základových betónových pásov popri múrch rodinného domu H. XX/X k.ú. M., ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. XXX/X na LV č. XXXX. Do dnešného dňa nebolo zasypanie vytvorených otvorov na uvedenom pozemku realizované a z tohto dôvodu je intenzívny prietok dažďovej vody do pivničných priestorov, čo im vážne poškodzuje pivničné základové múry, plynový kotol (zatiekol v lete 2014), zeleninu, ktorú sme boli nútení vyhodiť, nakoľko sa nedala použiť, poškodený rôzny stavebný materiál, napr. cement cca 2 m, lepidlo vo vreckách. Voda striekala zo steny od suseda - žalovaného počas dažďa. K vytápaniu pivnice prakticky dochádzalo od októbra 2012, kedy bolo vytopenie prvýkrát, čo listom zo dňa 23.08. 2013 oznámil Stavebnému úradu v M..

4. Žalobcovia uviedli, že v období medzi 12.09. 2013 a 11.10. 2013 žalovaný vykonal zabetónovanie prednej časti rodinného domu súp.č. XX v celej dĺžke (cca 2,5 m). Po tejto úprave aj naďalej pri daždi preteká voda a sú poškodzované základy ich rodinného domu. Po vykonaní zabetónovania už síce voda z múru nestrieka, ale steká pramienkami na viacerých miestach smerom dole. Najväčšie priesaky sú ani 1m od podlahy pivnice. Premokanie nastáva nie len pri silných dažďoch, ale tiež, ak sústavne prší dlhší čas a múr sa napije. Tým, že žalovaný vykonal betonáž pri múre ich domu, majú podozrenie, že koniec tejto betonáže je nad úrovňou ich izolácie, čím dochádza k trvalému poškodzovaniu múru. Uviedli, že aj sneh sa drží na časti vykonanej betonáže a dochádza k zatekaniu pri jeho topení. Vyslovili názor, že pri betonáži žalovaný nemal žiaden odborný dozor ani odborný posudok a robil to praktický svojpomocne bez stavebného povolenia. Podľa listu Mesta M. žalovaný vykonal zhotovenie podporných betónových pásov na základe odporúčania projektantky Ing. S., ktorá však v konaní nebola vypočutá a nebola ani prítomná na mieste samom. Uviedli, že technické riešenia zamedzenia zatekania z topiaceho snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového pásu, zhotoveného pri múre ich domovej nehnuteľnosti v stavebnom konaní nežiadal, ale vyplýva to z celkovej žiadosti o zamedzenie zatekania a poškodzovania základov. Zatekanie a stav ich nehnuteľnosti preukazovali fotografiami dokumentujúcimi daný stav.

5. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v písomnej žiadosti z 30.11. 2015 sa domáhali vykonania kontro- ly Štátneho stavebného dohľadu adresovanej oddeleniu výstavby a životného prostredia v M. ohľadom odstránenia stromov 2 ks tuja a 1 ks smreku z pozemku č. XXX k.ú. M., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúcich sa v tesnom susedstve z pozemkom č. XXX/X k.ú. M. v ich vlastníctve. Po preskúmaní oddelením výstavby a životného prostredia na Mestskom úrade v M. následne žiadosť odstúpilo Komisii na ochranu verejného poriadku pri Mestskom zastupiteľstve v M.. Uvedená komisia bola zvolaná na deň 17. február 2016. Po preskúmaní žiadosti a jej prejednaní komisia na ochranu verejného poriadku jednohlasne odporučila, aby sa p. N. Y. domáhal svojich práv v občianskoprávnom konaní. V tejto súvislosti poukázali na fotokópie fotografií plotu pred rekonštrukciou, ktorý je postavený na pozemku č. XXX/X k.ú. M. a po rekonštrukcii, kedy boli konané stavebné práce - nová omietka a nová maľovka a zachytené presahujúce konáre zo stromov, z ktorých opadávajúce ihličie spôsobuje upchávanie ríny na našej plechovej garáži (sklad náradia) ktorá je umiestnená na pozemku č. XXX/X k.ú. M. ako aj ihličie zo smreku upcháva odtok na drevárni, ktorá sa nachádza na pozemku č. XXX /X k.ú. M.. Uviedli, že dreviny sústavne poškodzujú ich zrekonštruovaný plot aj tak, že na konáre padá sneh a dochádza k tvorbe cencúľov v zimnom období, ktoré pri oteplení poškodzujú omietku + farbu na ich zrekonštruovanom murovanom plote, na plot padá zašpinená dažďová a pritom dochádza k chemickým procesom čo spôsobuje tvorbu machu. Škoda mu môže byť spôsobená aj padnutím stromov.

6. Žalovaný uviedol, že ihneď po asanácii budovy mal hneď záujem začať sa pripravovať na vykonanie novej stavby pričom, prebiehali práce na projekte budúceho obytného domu. Po konzultácii s pracovníkmi, ktorí vykonávali asanáciu, pristúpili k zabezpečeniu susednej stavby proti posuvu. Pri

skúšobnom výkope zistili, že betónový základ nie je zapustený do zeme, ale je len položený na kamennom podloží. Pri kontrole zo stavebného úradu p. S. boli zdokumentované tieto skutočnosti, formou fotosnímkov. Pri temer každej aktivite boli kontrovaný Stavebným úradom na podnet p. N. Y.. Nebolo možne si vyžiadať statický výpočet od majiteľa p. Y., ale všetci stavebníci poukazovali na veľké riziko, ktoré prináša nestabilná stavba bez riadne zapustených základov. Preto sme museli okamžité pristúpiť k zabezpečeniu tejto stavby. Z obavy, aby tato stavba neohrozovala osoby pohybujúce sa po jeho pozemku návštevy a aj vlastníkov. Historicky sa pôvodný majiteľ nebohý p. Z. N. snažil zabrániť tomuto posuvu tým, že naviezol skaly a piesok k tejto stene a snažil sa riešiť túto situáciu aj cez stavebnú komisiu v Rajci. Pôvodný majiteľ nedovolil p. Y. počas celej doby, aby urobil vonkajšiu omietku na takto posunutej stene. Keď som sa stal majiteľom tejto parcely prejavil dobrú vôľu a umožnil vstup na jeho pozemok a predpokladal, že p. N. Y. bude postupovať seriózne a v súlade dobrými mravmi. Avšak jeho vstup znamenal vysekanie stromov, pohyboval sa tak, že to spôsobilo veľký stres jeho matke, ktorá už bola vo veľmi zlom zdravotnom stave. Rešpektoval, že neomietnutá stena môže spôsobovať problémy s navĺhaním a tak isto aj s teplotným gradientom. Zabetónovaný pas, ktorý vybudoval nedosahuje výšku muriva a je približne minimálne 10 cm od začiatku murovanej časti steny. Celý betónový základ susediacej nemovitosti nie je zaizolovaný a chránený proti vode! Poukázal na to, že vysoký múr stavby žalovaných ja tak naklonený, že spôsobuje spád dažďovej vody na základy vlastnej stavby a spôsobuje zatekanie. Poukázal aj na to, že zabetónované pasy majú zabrániť posuvu stavby, čo bol jediný účel pre ich zhotovenie. Priečne betónové základové pasy boli pôvodne vytvorene, ako vzpera medzi dvoma pevnými bodmi, majú zabránili postupnému stláčaniu jeho nehnuteľnosti. Zároveň boli vykonané na základe predbežného odhadu, ako budúca časť predpokladanej stavby. Počas týchto prac nebola nijako dotknutá stavba žalobcov. Neboli urobené žiadne vrty do jeho základov a ani narušená vodná alebo tepelná izolácia stavajúcej stavby.

7. Vo vzťahu k vytýkanému plesneniu vo vnútri stavby žalobcov uviedol, že to nie je jeho povinnosťou. Považoval to za bežný jav u takto stojacich domov. O plesnivých podmienkach ho informoval aj p. Piala pracovník, ktorý vykonával búracie prace, pri fotografovaní susediacej nehnuteľnosti z vnútra, z dôvodu aby mali dokumentáciu či nebudú vytvorene nejaké praskliny pri búraní. Pri prácach na drobnej stavbe postupoval tak aby optimálne vytvorili priestor. Počas stavby optimalizoval výšku, aby sa nemusela výrazným spôsobom narúšať časť stavby žalobcov. Počas realizácie stavby boli žalobcami neustále sledovaný a monitorovaný. Na základe odporúčania pracovníkov stavebného úradu chcel vykonať nie len oplechovanie ale aj uloženie skutočných plechových zábran, pričom žalobcovia žiadali vykonať oplechovanie nad hranicu 1 m čo hraničí s absurditou. Napriek nakúpenému oplechovaniu pre neochotu spolupráce so žalobcami ho nie je možné zrealizovať. K ďalšiemu zatekaniu uviedol, že urobil som ústupok pre žalobcov a po kúpe domu im umožnil umiestniť odtokové potrubie a odviesť dažďovú vodu na chodník, čo malo zabrániť zatekaniu vody do jeho pivnice. Je zrejme zo všetkých ostaných aktivít ktoré p. N. Y. koná, že zatekanie do jeho pivnice je dlhodobý problém. Poukázal aj na to, že ak sa v určitej výške objavuje presakovanie je zrejmé, že pivnica nie je zaizolovaná. Tiež uviedol, že v spomínanej časti je umiestnená odtoková rúra kanalizácie, to znamená že tam prúdila rokmi voda a ak pivnica nie zaizolovaná betóny pivnice museli navĺhať. Za uvedený stav nemôže niesť zodpovednosť.

8. K odstráneniu stromov uviedol, že všetky stromy boli vysadené nebohým p. C. R., pretože v tej časti bolo hnojisko so zapáchajúcim biologickým odpadom. Predtým boli stromy aj na pozemku žalobcov. Uviedol, že počíta s odstránením časti stromov prečnievajúcich na iný pozemok a to v čase rezu ozdobných stromov. Zdôraznil, že časť stavby žalobcov zasahuje do jeho pozemku. V žiadnom spôsobe však nedokáže už so žalobcami komunikovať a za daného stavu tam nie je schopný postaviť dom, v ktorom by chcel žiť a oddychovať, pretože zo strany žalobcov je neustále napádaný a urážaný.

9. Vo veci súd nariadil predbežné prejednanie sporu. Osobitne súd uviedol stranám, že žalobu považoval vo vzťahu k uplatneným nárokom (body 2/ až 4/ uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu projektovú dokumentáciu na dodatočne vyhotovených základových betónových pásoch pozemku KN-C parc. č. XXX v k.ú. M., znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzenia zatekania topiaceho snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového pásu na pozemku č. A. v k.ú. M. o rozmeroch: šírka 17 cm x dĺžka 13,78 m x hĺbka 2 m pri múre ich domovej nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X v k.ú. M. a uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzeniu plesneniu ich stien v izbe, kuchyni a kúpeľni z tej strany, kde zvonku bola pôvodne asanovaná stavba domu s.č. XX/X na ul. H. vo vlastníctve žalovaného),

za zjavne nedôvodnú a vyzval žalobcov na jej späťvzatie postupom podľa § 138 CSP, prípadne úpravu vymedzených nárokov a skutkových tvrdení.

10. Nakoľko sa súdu nepodarilo vec vyriešiť pri predbežnom prejednaní sporu, nariadil vo veci pojednávanie.

11. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného uviedli, že poškodzovanie ich majetku je preukázané fotografiami. Nároky vyžadované bod bodmi 2 až 4 žiadal pre stavebný úrad, ktorý na ich predloženie určil niekoľko termínov a nakoniec ich odkázal na občianskoprávne konanie. Žiadali ich aj preto, pretože podľa ich názoru sú postavené neoprávnene. K bodu 1/ žaloby uviedol, že ak mal žalovaný asanačné povolenie, mal odstrániť stavbu v nadzemnej časti a nie ísť do podložia a podzemnej časti. K nárokom v bode 4 uviedol, že pôvodný dom žalovaného bol postavený v radovej zástavbe na ulici H. v obci M., teda následkom jej odstránenia došlo k teplotným rozdielom. Preto zmenou teplôt vznikajú plesne, kde musia žiť v zaplesnených priestoroch.

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k nárokovaným plneniam pod bodmi 2 až 4 uviedol, že takéto listiny diela neboli vypracované, vyhotovené a preto ich nemožno vydať. Zároveň poukázal aj na to, že neexistuje žiadna povinnosť, podľa ktorej žalobca by mal povinnosť vyhotoviť takéto dokumenty a odovzdať súdu alebo žalovanému. Pokiaľ by aj vypracované boli, na to aby im boli predložené, musia k nim preukázať nejaké vlastnícke právo alebo iné práva, na základe ktorých by mali s nimi manipulovať. Pokiaľ sa týka bodu 1/ zasypania otvorov, predložil fotografie, na ktorých je zachytený skutkový stav, obrysy pôvodnej budovy spolu s betónovými základnými pásmi. Poukázal na svoje vyjadrenia a zdôraznil, že základy domu žalobcov sa posúvali smerom do pozemku žalovaného, strecha naopak na druhú stranu, čiže dochádzalo k nachýleniu stavby. Z dôvodu zabezpečenia stavby pri asanácií boli práve vybudované tieto betónové základy, ktoré stavbu žalobcov fixovali. Zhotovené boli na mieste pôvodných kamenných základov. Zdôraznil, že sa nedotýkajú susednej stavby, a nebolo odôvodnené ani preukázané, že akékoľvek zasypanie týchto betónových základov by odstránilo zatekaniu vody do pivnice žalobcov. Vyslovil názor, že do pivnice žalobcov zateká preto, lebo ich stavba je postavená bez hydroizolácie. Na nehnuteľnosti žalobcov steká voda po múre, pričom dochádza k jej vsiakaniu do múru, čo dokladoval fotografiami. K žalobe o odstránenie drevín uviedol, že tieto vôbec nezasahujú a neznehodnocujú nehnuteľnosť žalobcov, teda ten betónový plot, naopak pri bežných zrážkach plot prekrývajú a udržujú ho suchší oproti miestam, kde nie sú konáre stromu. Pokiaľ sa týka namietaných znehodnotení cencúľmi, alebo snehom, jedná sa o občasný úkaz ďaleko menšieho rozsahu, ako sú napr. atmosférické zrážky, kde voda zachytená v prípadných cencúľoch je nižšieho objemu ako priemerný rozsah zrážok.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

15. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

16. Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

17. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

18. Podľa všeobecných princípov civilného (občianskeho a obchodného) práva, fyzické a právnické osoby môžu robiť všetko, čo nie je zakázané (nie je v rozpore so všeobecnými zásadami spolužitia, dobrými mravmi) a vyžadovať možno len od nich to, čo im ukladá zákonná či zmluvná povinnosť.

19. Okruh konaní, o ktorých môže súd konať v civilnom - občianskoprávnom, konaní, vymedzuje ust. § 137 tak, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Pri požiadavke na predloženie posudkov, teda v bode 2/ žaloby - Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu projektovú dokumentáciu vypracovanú od licencovaného stavebného projektanta konkrétne na dodatočne vyhotovených základových betónových pásoch pozemku parc. č. XXX KNC v k.ú. M., na LV č. XXXX na zabezpečenie základov ich nehnuteľnosti na ul. H. XX/X, M. a ich posúdenie od odborne spôsobilej osoby, statika, predložiť súdu znalecký posudok od licencovaného stavebného statika, nakoľko doposiaľ také doklady neboli predložené do stavebného alebo iného konania. v bode 3/ žaloby - Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzenia zatekania topiacieho snehu, ktorý sa udržiava na vrchu betónového pásu vyhotoveného neoprávnene žalovaným (nemal znalecký posudok ani stavebné povolenie) na pozemku č. XXX v k.ú. M. zapísaný na LV č. XXXX o rozmeroch: šírka 17 cm x dĺžka 13,78 m x hĺbka 2 m pri múre ich domovej nehnuteľnosti na parc. č. XXX/X v k.ú. M. zapísanej na LV č. XXXX, hoci to v stavebnom konaní nežiadal, ale vyplýva to z celkovej žiadosti o zamedzenie zatekania a poškodzovania ich základov a bode 4/ žaloby - Uloženia povinnosti, aby žalovaný predložil súdu znalecký posudok kde bude podrobný popis technického riešenia zamedzeniu plesneniu ich stien v izbe, kuchyni a kúpeľni z tej strany, kde zvonku bola pôvodne asanovaná stavba domu s.č. XX/X na ul. H. vo vlastníctve žalovaného, kde dochádza k zmene teplôt vzhľadom na tepelný koeficient oporného múru, ktorý je iný ako predtým než tam bola asanovaná stavba, žalobcovia sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému, aby si splnil povinnosť voči súdu, alternatívne podľa obsahu, aby vyhotovil alebo dal vyhotoviť posudky či projektovú dokumentáciu. Súd v plnom rozsahu súhlasí so žalovaným, že žiadna všeobecne záväzná právna norma mu neukladá povinnosť, aby zadal požiadavku na vyhotovenie a následné predloženie znaleckého posudku, projektovej dokumentácia a pod. len na základe požiadavky žalobcov. Samozrejme, aby by žalovaný žiadal napr. o vydanie stavebného povolenia, umiestnenie stavby, zmenu stavby a pod. správne orgány majú právo požadovať, aby boli predložené aj takého doklady, listiny, posudky a pod.. Jedná sa však o verejnoprávny vzťah, kde sa fyzická osoba dostáva do stretu so záujmami štátu a jeho právomocou v administratívnom (správnom) konaní. Dokonca ani v takomto konaní ich nemožno bezbreho vyžadovať, pretože absencia splnenia povinnosti je zväčša spojená so zamietnutím návrhu či žiadosti. Ak je záujem štátu či inej osoby na preukázaní určitej skutočnosti, musí takýto dôkaz zabezpečiť práve takáto osoba, teda tá, ktorá to žiada. Záujem môže byť rôzny, či už z hľadiska ochrany verejného záujmu, ochrany osobných práv a pod.. Ak mali alebo majú žalobcovia určitý záujem preukázať v administratívnom konaní určité skutočnosti, preskúmať činnosť žalovaného, oprávnenosť stavby a stavebnej činnosti, prípadne požadujú, aby určité skutočnosti preukázal žalovaný, napr. že plánovaná stavba je v súlade s technickými normami, územným rozhodnutím, spĺňa určité povinnosti alebo porušuje určité povinnosti, môžu požadovať v správnom konaní, aby žalovaný preukázal určité skutočnosti aj takýmito dôkazmi. Nemožno však viesť civilné sporové konanie len preto, aby dal žalovaný ako možný stavebník, vyhotoviť určitý dôkaz pre preukázanie alebo vyvrátenie ich domnienky v prípadnom administratívnom - správnom konaní.

21. V civilnom sporovom konaní možno predkladať, vyžadovať projekty, posudky, technické riešenia, tieto však slúžia ako dôkaz v súdnom konaní na preukázanie tvrdení sporovej strany. Dôkaz predkladá tá

strana, ktorá ním chce preukázať určitú skutočnosť. Teda je právom sporovej strany predložiť dôkaz, nie však jej povinnosť. Za určitých okolností možno požadovať predložiť vec či listinu za účelom preukázania určitých skutočností ak je preukázané, že jestvuje listina alebo vec a povinná osoba ju má v držbe (§ 189 . Jedná sa však opäť len o dôkaz na preukázanie určitých skutočností, a predloženie listiny nemôže byť cieľom žaloby.

22. Ak by aj žalobcovia chceli sa napríklad domáhať zákazu obťažovania, napr. zamedzenie odtekaniu dažďových vôd na ich pozemok, uloženie povinnosti vykonať určité opatrenia na zamedzenie vzniku škody a pod., musí žaloba smerovať k ochrane práva alebo uloženiu povinnosti, avšak nie je prípustná „žaloba pre žalobu“, teda vyžadovanie predloženia určitého dôkazu na základe ktorého by bolo možné podať následnú žalobu. Takisto nemožno vyžadovať preukazovať určité skutočnosti alebo predkladať dôkazy len pre to, aby žalobca mohol zvážiť, či je alebo nie je porušované jeho právo a v prípadnom následnom konaní sa domáhať jeho ochrany. Súdne konanie neslúži totiž pre vyvrátenie domnienky, ale na priznanie či ochranu existujúceho práva - teda splnení zákonnej či zmluvnej povinnosti, usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, alebo na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd v občianskoprávnom konaní zásadne rozhoduje o žalobe, ktorou je viazaný, a to nie len nárokom vyjadreným v petite žaloby, ale aj uvedenými skutkovými tvrdeniami. V danom konaní súd nie je oprávnený preskúmavať či posudzovať správnosť postupov, súladu s normami, predpismi, teda vykonávať činnosť kontroly či dohľadu. Práve na takúto činnosť sú zriadené orgány kontroly a dohľadu, ktorá je v ich výhradnej právomoci.

23. Vo vzťahu k opisu skutkových okolností uvedených žalobcami v žalobe, v doplnení žaloby a v ich vyjadreniach nebolo možné ani podľa obsahu podaní zistiť, že by sa žalobcovia domáhali určitého práva, teda vykonaniu takých úprav, aby nedochádzalo k ochladzovaniu steny stavby žalovaných, vlhnutiu pivničných priestorov a pod., ktoré by bolo možné vykonať podľa žalobného návrhu. (čl. 11 . Napriek tomu, že žalobcovia boli opätovne poučení o práve zvoliť si zástupcu z radov advokátov, požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, takúto možnosť nevyužili. Snažiť sa zamýšľaný cieľ žalobcov by znamenalo porušenie rovnosti strán a neutrality súdu, nakoľko by súd nie len sa musel snažiť zistiť zamýšľaný cieľ, ale by musel aj vyhľadať a sám vytvoriť skutkové tvrdenia pre jeho dosiahnutie a naformulovať svoje rozhodnutie. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.

24. Vo vzťahu k nároku žalobcov, aby uložil žalovanému povinnosť zasypať vytvorené otvory (krátere) v zemi vykopaných žalovaným na pozemku KNC parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX popri vyhotovených základových betónových pásov popri múre rodinného domu H. XX/X zapísaného na LV č. XXXX v počte 3 otvorov a o rozmeroch: 1 otvor - dĺžka 4, 56 m x šírka 4, 56 x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 3, 17 m x šírka 3, 17 m x hĺbka 2 m, otvor - dĺžka 5, 03 m x šírka 5, 03 m x hĺbka 2 m, súd posúdil takýto nárok ako nárok v zmysle ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ochranu v rámci tzv. „susedských sporov“. Jedná sa najmä o to, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Jedná sa aj o zákonnú povinnosť, podľa ktorej vlastník pozemku a stavby nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov okrem iného aj pevnými a tekutými odpadmi, napr. ani bezdôvodne odvádzať podzemné, dažďové či odpadové vody na susedov pozemok a pod.. Súd však ani z tvrdených skutočností ani z vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaný ako vlastník susedného pozemku príp. ako vlastník stavby ktorú odstránil, odvádzal na pozemok žalobcov vodu. Vykonané betónové pásy, základy, boli preukázateľne vyhotovené z dôvodu zabezpečenia stavby žalobcov. Totiž stavba žalobcov bez pevných základov, ktoré tvrdenia žalobcovia účinne nepopreli, by sa posúvala a mohlo by dôjsť k jej poškodeniu. Takto konať, zamedziť prípadnému poškodeniu stavby žalobcov, je nie len zákonnou povinnosťou, ale bolo uložené aj v rozhodnutí o odstránení stavby.

25. Súd je názoru, že bez preukázania ohrozenia práva, či jeho nápravy alebo vykonania preventívnych opatrení nikomu nemožno uložiť povinnosť len pre to, pretože protistrana to považuje za vhodné. Žalobcovia síce tvrdil navĺhanie pivnice, zatekanie, avšak skutkovo neuviedli príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného, jeho stavbou a daným závadným stavom. Teda nemožno uložiť zasypať otvory medzi základovými doskami či vyhĺbené jamy na pozemku len preto, že to sused považuje za vhodné. Súd nemôže vykonávať ani zasahovať do právomoci stavebného úradu, teda ak by vykonal stavebník

určité práce, stavby či úpravy na svojom pozemku bez náležitého povolenia alebo v rozpore s ním, aby mu uložiť navrátenie do pôvodného stavu, prípadne nahrádzal iné administratívne rozhodnutie. V právomoci súdov je len určitá kontrola v rámci tzv. správneho súdnictva, teda nanajvýš preskúmavať určité rozhodnutia, rozhodovať o opravnom prostriedku a pod., čo však nie je tento prípad, najmä o takýto prípad nemôže ísť v spore medzi dvoma osobami.

26. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané a považoval za nesporné, že žalovaný na základe rozhodnutia o odstránení stavby č.j. 01/748/2011/AS/04-Ďu z 1.4.2011 vydaného mestom M. na základe oznámenia žalovaného po miestnom zisťovaní, odstránil stavbu s.č. XX na ul. H. v M. na KN-C parc. č. XXX k.ú. M. v jeho vlastníctve podľa zápisu na LV č. XX. V rozhodnutí boli uložené stavebníkovi povinnosti, ktorých splnenie však kontroluje stavebný úrad. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2011.

27. Ak dôjde k odstráneniu stavby, je logické, že dôjde k obnoveniu prirodzených hydrologických pomerov na pozemku, nakoľko pozemok, pôvodne zastavaný stavbou, nie je prekrytý strechou, teda je vystavený atmosférickým zrážkam a pod.. Teda ak stavba žalobcov nemá skutočne zhotovenú izoláciu proti zemnej vlhkosti (tvrdenie, ktoré žalobcovia nepopreli a neuviedli iné tvrdenia), prípadne s prihliadnutím na pôdnohydrologické pomery nemá izoláciu proti presakujúcej dažďovej vede, spodnej vode a pod., nemôže zodpovedať za prenikanie vlhkosti ten, kto stavbu odstránil, ibaže porušil nejakú z uložených povinností, prípadne povinnosti uložených zákonom, čo žalobcovia netvrdili a nešpecifikovali.

28. Žalobcovia netvrdili, že by z pozemku pôvodne zastaveného stavbou, či okolitých pozemkov odvádzal žalovaný vodu na ich pozemok alebo vykonal také úpravy, následkom ktorých sa výrazne zmenili hydrologické pomery napr. spodné vody, priesaky a pod.. Naviac v konaní č.k. 42C/29/2015 bola rozsudkom Okresného súdu Žilina uložená žalovanému povinnosť uložiť určeným spôsobom materiál a vykonať oplechovanie pultovej strechy drobnej stavby, ktorá mala spôsobiť zatekanie do stavby žalobcov. Teda ak nebolo oplechovanie dokončené alebo riadne vykonané, je možné sa nápravy domáhať len exekúciou, ale nie prípadnou novou žalobou, nakoľko prejednaniu veci bráni prekážka res iudicata. Na splnenie uvedenej povinnosti nie je potrebné vyhotovovať ani projektovú dokumentáciu ani posudky, pretože musí byť vyhotovená len v súlade so súdom uloženou povinnosťou.

29. Bez ohľadu na uvedené súd nezistil, nemal tvrdené a ani preukazované, že by prípadným zasypaním otvorov medzi základovými pásmi došlo k náprave či odstráneniu určitého nežiaduceho javu, prípadne k splneniu povinnosti na predchádzanie škody a pod. a to ani vo vzťahu k prípadnému vlhnutiu pivničných priestorov. Presakovanie vody do spodných častí môže odstrániť až vyhotovenie betónovej podlahy (deky), ktorá prekryje spodné vrstvy. Zhotovenie betonáže automaticky predpokladá zasypanie voľného priestoru v základoch aj z hľadiska technologického riešenia. Len samotné zasypanie priestorov nespomalí ani nezastaví presakovanie vlhkosti, nakoľko vždy sa na takúto činnosť musí použiť materiál, ktorý má určitú štruktúru a umožňuje odvod vody (hlina, kamenná drvenina, štrk). Ak súd nemá preukázané, že určitou činnosťou došlo k zásahu do chránených práv tak, ako súd vyššie uvádzal (narušenie hydrologických pomerov, odvádzanie vody a pod.), nemôže ustáliť, že za škodu môže byť zodpovedný žalovaný a uložiť mu vykonať preventívne opatrenia na zamedzenie bezprostredne hroziacej škody. Predpokladom zodpovednosti za vznik škody (ak sa nejedná o objektívnu zodpovednosť) je aj porušenie povinnosti a jej vzťah k vzniku škody, čo platí aj pri prevencii. Totiž vlastník je nie len oprávnený vec užívať, ale je oprávnený ju aj zničiť či odstrániť. Teda ak žalobcovia nemajú zhotovenú základnú izoláciu proti vlhkosti, nemôže niesť žalovaný zodpovednosť za prenikanie bežnej atmosférickej vlhkosti do pôdy po tom, čo odstránil stavbu. Nezodpovedajú preto za stav, kedy absencia izolácie je príčinou zamokania, hoci predtým (vzhľadom na radovú zástavbu) takýto stav nenastal. Preto súd žalobu aj vo vzťahu k tomuto nároku zamietol.

30. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti uloženia odstrániť 2 ks tuja 1 ks smreku z pozemku č. XXX k. ú. M. vo vlastníctve žalovaného zapísaného na LV č. XXXX, ktorý sa nachádza v tesnom susedstve z pozemkom č. XXX/X k. ú. M. vo vlastníctve žalobcov zapísanom na LV č. XXXX, ktoré spôsobili a budú spôsobovať poškodzovanie ich majetku súd síce zistil, že na pozemku žalovaného rastú dreviny, dve kusy tuja západná a jeden kus smreka obyčajného, ktoré v určitom rozsahu konármi presahujú nad pozemok žalobcov, nachádzajú sa nad stavbou plotu. Pri drevinách, najmä vysadených na hranici pozemku je bežné, že zasahujú konármi presahujúc aj na susedný pozemok. Len bežné presahovanie, ktoré zásadne neobmedzuje vlastníka susedných nehnuteľností a nezasahuje nad mieru primeranú

pomerom do jeho práv, je zákonom predpokladané. Výkladom ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, najmä nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok je možné vyvodiť, že každý musí strpieť nevyhnutné emisie, ktoré sú bežné a vznikajú pri bežnej činnosti, dokonca aj strpieť v určitom rozsahu presahovanie vetiev stromu či koreňov na jeho pozemok, pretože obťažovanie je dané rozsahom nad mieru primeranú pomerom, teda bežnej činnosti vzhľadom na čas, miesto a okolnosti a zároveň je dané právo vlastníka susedného pozemku, aby vo vhodnej dobe šetrným spôsobom odstránil vetvi či korene presahujúce na jeho pozemok. Naviac smrek obyčajný a tuja západná (eventuálne tuja riasnatá) patria medzi „stálozelené rastliny“, ihličnany, kde nedochádza k sezónnemu opadávaniu ihličia tak, ako napr. u smrekovca opadavého, či listnatých stromoch. Teda bežné emisie vytvorené opadávaním ihličia v takom rozsahu, že nespôsobuje výrazné zmeny okolia, teda nad mieru primeranú pomerom nezasahuje do práv žalobcov, sú žalobcovia ako susedia žalovaného povinný strpieť. Teda v určitom rozsahu sú žalovaní povinní strpieť aj určité "pošpinenie" plotu vodou stekajúcou po ihličí, zosunom snehu a pod., teda imisie z bežného prostredia. Je preto nevyhnutné nájsť primeranú rovnováhu a nie je možné podriadiť vzhľad okolia jedinej stavbe, napr. aj nového murovaného plotu. Samozrejme iný by bol stav, keď smrek či tuje by boli v tzv. reprodukčnej veľkosti (dospelosti), ich veľkosť by nebola dôvodná a primeraná miestu umiestnenia, ich dominancia by zásadne menila biologické pomery v okolí, prípadne by ich veľkosť v spojení s extrémnymi udalosťami, ktoré možno v danej oblasti očakávať, mohli spôsobiť škodu na majetku či životoch. Zároveň je žiaduce zachovanie určitej miery zelene, a to aj v mestách, radových zástavbách a pod. za stavu, že nad mieru primeranú pomerom netieni, nezasahuje na susedný pozemok a neobmedzuje v jeho užívaní a pod.. Súd mal preukázané, že vetvy z drevín tuja a smrek presahujú nad pozemok a stavby žalobcov, avšak nemal preukázané, že sa jedná o neprimeraný rozsahu, ktorý nemožno akceptovať, prevísajúce konáre nemožno vhodným a šetrným spôsobom skrátiť či odstrániť, prípadne že tieto dreviny zásadne menia okolité prostredie neprimeraný spôsobom (napr. obrastanie múrov brečtanom, invázia rastlín). Teda len zistené presahovanie konárov nad susedný pozemok či stavbu nie je nemôže byť dôvodom na ich odstránenie a súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Nakoľko v spore bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).