Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/149/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Transparency International Slovensko, občianske združenie, Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, IČO: 31 817 823, zast.: Nechala & Co. s.r.o., Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, konajúca prostredníctvom JUDr. Pavel Nechala, PhD., konateľ a advokát, proti žalovanému: MH Manažment, a. s., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 50 088 033 (pôvodne žalovaný: Fond národného majetku Slovenskej republiky), za účasti: Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: KP-2381/2015 zo dňa 17.04.2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného MH Manažment, a. s. Č: KP-2381/2015 zo dňa 17.04.2015 ako aj prvostupňové rozhodnutie MH Manažment, a. s. Č: KP-1349/2015 zo dňa 09.03.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a MH Manažment, a. s. na ďalšie konanie.

Vo zvyšku Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 25.06.2015 doručenou súdu dňa 26.06.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného (pôvodne Fond národného majetku SR

- ďalej len FNM) Č: KP-2381/2015 vydaného dňa 17.04.2015 ako aj prvostupňového rozhodnutia FNM Č.: KP-1349/2015 zo dňa 09.03.2015 a ich zrušení. Zároveň žiadal uložiť spol. Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., (ďalej len TAVOS, a. s.) povinnosť sprístupniť mu požadované informácie v elektronickej forme na jeho emailovú adresu. Taktiež sa domáhal priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca zaslal dňa 25.02.2015 e-mailom spoločnosti TAVOS, a. s., žiadosť o sprístupnenie informácií v rozsahu pätnásť bodov v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z. z.). Žalobca požiadal formou dotazníka o sprístupnenie nasledovných informácii: 1. Prosíme o poskytnutie údajov o výške platov a odmien členov vrcholového manažmentu spoločnosti, ako i o vyplatených odmenách členov predstavenstva a dozornej rady za rok 2014. 2. Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie.

3. Aké periodiká a aký infoservis (tlačové agentúry, archív médií) ste si v roku 2014 predplácali? Koľko ste v roku 2014 spolu za predplatné médií a infoservis zaplatili? 4. Koľkokrát Vaša spoločnosť využila elektronické aukcie pri predaji majetku od roku 2012? Aký podiel tvorili e-aukcie z celého počtu predajov majetku? 5. Koľkokrát Vaša spoločnosť využila elektronické aukcie pri prenájme majetku od roku 2012? Aký podiel tvorili e-aukcie z celého počtu prenájmov majetku? 6. Má Vaša spoločnosť písomné pravidlá, na základe ktorých realizuje predaj a prenájom majetku? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie. 7. Zverejňuje Vaša spoločnosť ponuky na predaj a prenájom majetku na webe? Ak áno, prosíme o zaslanie linku alebo fotokópie. 8. Koľko ľudí ste od roku 2012 prijali a koľko z nich ste prijímali cez výberové konanie? 9. Má Vaša spoločnosť písomné pravidlá, na základe akých podmienok sú obsadzovaní zamestnanci na jednotlivé pozície? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie. 10. Kde zverejňuje Vaša spoločnosť pracovné ponuky? Zverejňuje ich aj inde ako na webovej stránke spoločnosti? Ak áno, prosíme o sprístupnenie linku alebo fotokópie. 11. Má Vaša spoločnosť zavedenú politiku nahlasovania a prešetrovania nekalých praktík? Ak áno, akým spôsobom? V prípade, ak máte tento mechanizmus ošetrený aj písomne, prosíme o jeho sprístupnenie. 12. Má Vaša spoločnosť spracovaný antikorupčný program, prípadne rieši riziká korupcie a ich predchádzanie v inom dokumente, napríklad v etickom kódexe? Ak áno, prosíme o jeho sprístupnenie. 13. Prosíme o zoznam športových, kultúrnych, vzdelávacích, či iných podujatí, ktoré Vaša spoločnosť podporila od roku 2012 a takisto údaje o spôsobe podpory (výška sumy, barter a pod.). 14. Prosíme o sprístupnenie zoznamu subjektov, ktoré ste od roku 2012 podporili z mechanizmu 2% z daní, ako i údaje o výške podpory pre jednotlivé subjekty. 15. Má Vaša spoločnosť písané pravidlá pre poskytovanie dotácií, darov a sponzoringu ? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie.

TAVOS, a. s., žiadosti žalobcu o sprístupnenie vyššie uvedených informácií nevyhovel s odkazom na jeho obmedzenú informačnú povinnosť a ochranu osobných údajov. Následne podnetom zo dňa 27.02.2015 postúpil žiadosť žalobcu na vydanie rozhodnutia žalovanému (pôvodne FNM) podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ako oprávnenej osobe.

3. Žalovaný - FNM vydal dňa 09.03.2015 rozhodnutie č. KP-1349/2015, ktorým žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovel z dôvodu obmedzenej informačnej povinnosti povinnej osoby - spol. TAVOS, a. s., a jej povinnosti dodržiavania zásady ochrany osobnosti a osobných údajov jej zamestnancov, členov dozorných orgánov a predstavenstva.

4. V dôsledku žalobcom podaného rozkladu zo dňa 23.03.2015 vo veci rozhodol žalovaný - FNM, a to napadnutým rozhodnutím Č: KP-2381/2015 zo dňa 17.04.2015 a podaný rozklad zamietol.

5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že informácie požadované žiadateľom (žalobcom) sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa podľa zákona č. 211/2000 Z. z. majú rozumieť verejné prostriedky podľa osobitného predpisu. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) vymedzuje verejné prostriedky ako finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že spol. TAVOS, a. s., nie je subjektom verejnej správy v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, nie je napojená na rozpočet sektora verejnej správy a preto sa prostriedky získané jej vlastnou činnosťou nemôžu považovať za verejné prostriedky. Okruh informácií, ktoré žalobca požadoval sprístupniť, nekorešponduje s okruhom informácií, ktoré sú taxatívne vymenované v § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., a ktoré má spol. TAVOS a. s., ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona sprístupniť. Ďalej uviedol, že spol. TAVOS a. s., poskytuje informácie o hospodárení so svojim majetkom pravidelným zverejňovaním výročných správ na svojej internetovej stránke v sekcii Úvod - Výročné správy. Informácie o hospodárení s majetkom spoločnosti sú verejne dostupné v Registri účtovných závierok vedenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ako aj v zbierke listín Obchodného registra Okresného súdu Trnava.

6. Žalovaný konštatoval, že spol. TAVOS a. s., je súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá je aj napriek akcionárskej štruktúre subjektom súkromného práva, pričom je osobou povinnou v zmysle § 2 ods. 3

zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu, že jej zakladateľom je Fond národného majetku Slovenskej republiky. Preto mal za to, že z uvedeného dôvodu nebolo možné akceptovať námietku žalobcu, že spol. TAVOS, a. s., by mala mať charakter právnickej osoby vykonávajúcej verejnú správu, a to z dôvodu, že žiadnym právnym predpisom jej nebola zverená právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom aj napriek tomu, že akcionármi spoločnosti sú obce a mestá, výkon ich práv a povinností ako akcionárov sa riadi súkromnoprávnou normou a do kompetencie valného zhromaždenia nepatrí rozhodovanie o prenesení výkonu verejnej správy z jednotlivých akcionárov na spoločnosť.

7. Žalovaný vyslovil názor, že povinné zverejňovanie informácií podľa § 5 zákona č. 211/2000 Z. z. sa týka iba povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a 2, ktoré sú povinné zverejniť informácie podľa tohto ustanovenia, nie však povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 tohto zákona, ktorou je spol. TAVOS, a. s. taktiež zaujal stanovisko k jednotlivým (15) bodom žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácii a argumentoval prečo žiadnu z týchto informácii nie je spol. TAVOS, a. s., povinná sprístupniť.

Žaloba

8. Žalobca mal za to, že preskúmavanými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a tak žalovaný, ako aj spol. TAVOS, a. s., nepostupovali správne, keď mu odmietli požadované informácie poskytnúť, nakoľko spol. TAVOS, a. s., je v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. povinnou osobou, má plnú informačnú povinnosť, neexistovali žiadne zákonné dôvody na odmietnutie sprístupnenia informácii a zároveň spol. TAVOS, a. s., a žalovaný nesprávne aplikovali ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. (námietka nesprávneho právneho posúdenia veci).

9. Žalobca obe preskúmavané rozhodnutia považoval za nezákonné a nesprávne, čo odôvodňoval tým, že podľa jeho názoru spol. TAVOS, a. s., je povinnou osobou podľa zákona č. 211/2000 Z. z., má plnú informačnú povinnosť, v danom prípade prevažuje právo na informácie nad ochranou osobných údajov a zároveň obmedzenie prístupu na informácie v preskúmavaných rozhodnutiach nebolo v súlade s Ústavou SR. Vyjadril zásadný nesúhlas so stanovením rozsahu informačnej povinnosti spol. TAVOS, a. s., v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého je rozsah informačnej povinnosti daný ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, že povinná osoba sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, o nakladaní majetku štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Nesúhlasil s použitím gramatického výkladu na aplikáciu práv a povinností v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Právo na informácie je garantované Ústavou SR, pričom existuje viacero súdnych rozhodnutí, ktoré dotvárajú rozsah zákonných povinností aj k povinným osobám v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Použitie striktne gramatického výkladu vyššie uvedeného ustanovenia (§ 3 ods. 2) považoval za nesprávne právne posúdenie, čím došlo k nezákonnému obmedzeniu jeho práva na prístup k informáciám.

10. Žalobca zastával názor, že spol. TAVOS, a. s., je tzv. verejnou inštitúciou a súčasne, že všetky verejné inštitúcie majú plnú informačnú povinnosť. Konštatoval, že pojem „verejná inštitúcia“ nevymedzuje žiaden právny predpis a preto je potrebné vychádzať z právnej teórie a z judikatúry súdov. Poukázal na rozhodovaciu prax českých súdov (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8 As/57/2006), kde bol opakovane potvrdený záver, že aj subjekty zriadené alebo založené samosprávnou jednotkou sú verejnými inštitúciami. Navyše, za verejnú inštitúciu je potrebné považovať aj subjekt súkromného práva, obchodnú spoločnosť, ktorá je stopercentne vlastnená štátom alebo územným správnym celkom. V danom prípade spol. TAVOS, a. s., je vlastnená obcami a mestami príslušného regiónu, ktoré sú jej výlučnými vlastníkmi, akcionármi. Jednotlivé obce vykonávajú jej kontrolu a majú v nej zásadnú rozhodovaciu právomoc. Spol. TAVOS, a. s., vykonáva aj verejne prospešné funkcie a úlohy (zásobovanie vodou z verejných vodovodov, odvádzanie a čistenie odpadových vôd). Bola založená Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR.

11. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06, v ktorom ústavný súd okrem iného konštatoval, že subjektmi, ktorým SR a zákon č. 211/2000 Z. z. ukladajú povinnosť sprístupňovať a poskytovať informácie sú aj subjekty kreované podľa súkromného práva, napr. Obchodného zákonníka. Ústavný súd SR bezpochyby vyvodil záver, že súkromná spoločnosť

založená povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. hospodáriaca s majetkom obce je povinnou osobou, hoci bola vytvorená podľa súkromného práva a na iný účel ako orgány verejnej moci, a to aj s plnou informačnou povinnosťou.

12. Ohľadom rozsahu informačnej povinnosti verejnej inštitúcie žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/16/2013 zo dňa 20.03.2014, ktorý potvrdil, že verejné inštitúcie majú plnú informačnú povinnosť, nakoľko v demokratickej spoločnosti prevažuje záujem na kontrole týchto verejných inštitúcií. Plnú informačnú povinnosť všetkých povinných osôb potvrdil aj Ústavný súd SR (nález sp. zn. I. ÚS 236/06), ktorý konštatoval, že všetky povinné osoby majú v zásade plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti voči každému, ak sa jedná o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo ide o subjekt kreovaný zákonom.

13. Žalobca poukázal na to, že spol. TAVOS, a. s., nielenže hospodári s obecným, resp. štátnym majetkom, keď spravuje verejnú kanalizáciu a vodovody, ale aj vykonáva a plní úlohy vo verejnom záujme a preto aj v zmysle uvedeného nálezu Ústavného súdu SR má plnú informačnú povinnosť. Ide o subjekt založený orgánom verejnej moci (Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR) hospodáriaci s majetkom obcí a nakladajúci s financiami, ktoré je potrebné považovať za verejné prostriedky. Vzhľadom na to, bolo jeho povinnosťou zodpovedať všetky otázky uvedené v jeho žiadosti o sprístupnenie informácií.

14. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu uvedenom v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca požadoval sprístupnenie aj takých informácií, ktorých sprístupnenie by mohlo predstavovať neoprávnený zásah do práva na ochranu súkromia a osobných údajov zamestnancov, členov dozorných orgánov a predstavenstva spol. TAVOS, a. s., pre ktorý dôvod ich sprístupnenie nie je možné, mal za to, že sprístupnením mena a priezviska členov vrcholového manažmentu, členov predstavenstva a dozornej rady spol. TAVOS, a. s., by nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobných údajov podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože meno a priezvisko osoby nie je možné subsumovať pod kategóriu osobných údajov, v prípade ak už osoba nie je jednoznačne určiteľná najmä pomocou všeobecne použiteľného identifikátora. V prípade, ak samotné meno a priezvisko fyzickej osoby nie je osobným údajom chráneným podľa zákona o ochrane osobných údajov, potom ani údaj týkajúci sa výšky platu, či iných odmien takýchto osôb nemožno považovať za osobný údaj v zmysle zákona o ochrane osobných údajov. V tejto súvislosti žalobca argumentoval rozsudkom Najvyššieho správneho súdu ČR, č. j. 1 As 98/2008 - 148 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S/94/2005.

15. Žalobca sa záverom zaoberal povinnosťou ústavne súladného výkladu zákona č. 211/2000 Z. z. a uviedol, že obmedzenie ústavného práva na informácie musí za každých okolností spĺňať dve podmienky, a to že obmedzenie má oporu v zákone a zároveň, že obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Takýto záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 8 Sži/17/2013.

16. Obmedzenie prístupu žalobcu na informácie vykonané FNM však v žiadnom prípade podľa názoru žalobcu nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Vyjadrenie žalovaného.

17. Pôvodne žalovaný - FNM vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.07.2015 uviedol, že spol. TAVOS, a. s., nemá charakter právnickej osoby vykonávajúcej verejnú správu, a to z dôvodu, že žiadnym právnym predpisom jej nebola zverená právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmov a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy (t. j. nie je ani nepriamym vykonávateľom verejnej správy), pričom aj napriek tomu, že jej akcionármi sú obce a mestá, výkon ich práv a povinností ako akcionárov sa riadi súkromnoprávnou normou a do kompetencie valného zhromaždenia nepatrí rozhodovanie o prenesení výkonu verejnej správy z jednotlivých akcionárov na spoločnosť.

18. Namietal, že spol. TAVOS, a. s., nebola založená Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR ako v žalobe mylne uviedol žalobca, ale bola založená FNM na základe rozhodnutia o privatizácii č. 811 zo dňa 23.04.2002 spis. č.: KM-535/2002.

19. V súvislosti s tvrdením, že všetky povinné osoby v zmysle § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. majú v zásade plnú informačnú povinnosť poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 06.06.2007 konštatoval (tento záver je potrebné vnímať v rámci celého kontextu rozhodnutia), že všetky povinné osoby majú v zásade plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti, pričom v súvislosti s informačnou povinnosťou osôb povinných podľa § 2 ods. 3 tohto zákona ďalej uviedol, že spravidla spĺňajú jeden charakteristický znak, a to, že hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona. V prípade subjektu, ktorý nehospodári s verejnými financiami, resp. nenakladá s majetkom štátu alebo obcí a patrí do súkromného práva je z ústavno-právneho hľadiska potrebné prihliadnuť pri určení rozsahu jeho informačnej povinnosti na ochranu jeho práv a slobôd v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. U subjektov súkromného práva, ktoré nemajú k dispozícii verejné financie, resp. štátny či obecný majetok, je dôvodné ich informačnú povinnosť obmedziť. Uviedol, že spol. TAVOS, a. s., je súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá je aj napriek akcionárskej štruktúre subjektom súkromného práva, pričom je osobou povinnou v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu, že zakladateľom je odporca.

20. S poukazom na zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje pojem verejných prostriedkov vyslovil názor, že spol. TAVOS, a. s., nie je subjektom verejnej správy v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, nie je napojená na rozpočet sektora verejnej správy a preto sa prostriedky získané jej vlastnou činnosťou nemôžu považovať za verejné prostriedky. Okruh informácií, ktoré žalobca požadoval sprístupniť nekorešponduje s okruhom informácií, ktoré sú taxatívne vymenované v § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a ktoré má spol. TAVOS, a. s., ako povinná osoba v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona sprístupniť.

21. Konštatoval, že spol. TAVOS, a. s., nie je subjektom verejnej správy a ani nedostáva finančné prostriedky od svojich akcionárov a s ich majetkom nehospodári, z toho dôvodu je povinná sprístupňovať len informácie v rozsahu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.

22. Žalovaný mal za to, že dopytovaná spol. TAVOS, a. s., nebola povinná sprístupniť všetky informácie o svojej činnosti, nakoľko jej informačná povinnosť je obmedzená. Zároveň bola povinná dodržiavať zásady ochrany osobných údajov svojich zamestnancov, členov predstavenstva a dozorných orgánov v súlade s § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. Informácie požadované žalobcom sa netýkali hospodárenia s verejnými prostriedkami. Údaje - výška mzdy, platu a iných odmien je v zákone č. 211/2000 Z. z. výslovne označená za osobný údaj a keďže mzdy a odmeny boli uhrádzané výlučne z vlastných zdrojov spoločnosti, táto postupovala v súlade s § 9 ods. 3 písm. g) zákona č. 211/2000 Z. z. a tieto informácie žalobcovi neposkytla.

Vyjadrenie spol. TAVOS, a. s.

23. K podanej žalobe sa vyjadrila spol. TAVOS, a. s., podaním zo dňa 24.07.2015 a uviedla, že je osobou povinnou v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a jej informačná povinnosť je obmedzená na poskytovanie informácii v zmysle § 3 ods. 2 zákona. Informácie žiadané žalobcom nespadali do rozsahu jej informačnej povinnosti. Zároveň má povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov svojich zamestnancov. Vyjadrila presvedčenie, že nie je subjektom verejnej správy, nedostáva finančné prostriedky od svojich akcionárov (obce a mestá) a nehospodári s ich majetkom.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

24. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaného (a ospravedlneného) žalovaného a účastníka konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.

25. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

31. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.

32. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.

33. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

36. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

37. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jeho prvostupňového správneho rozhodnutia o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií v rozsahu žalobných námietok. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobu rovnakých účastníkov, ktorej predmetom boli totožné rozhodnutia žalovaného vydané v súvislosti s rovnakou žiadosťou o poskytnutie informácii zo strany žalobcu už riešil Krajský súd v Bratislave v

rozsudku č. k. 1S164/2015- 81 zo dňa 16.11.2017 (preskúmavané rozhodnutia zrušil). Súd v ďalšom svojom odôvodnení poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje (§ 140 SSP - ten istý žalobca a totožný predmet konania), vychádza z neho a zároveň ho čiastočne modifikuje (bod 49., 51. tohto rozsudku).

38. V priebehu súdneho konania na základe zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zrušeniu pôvodne žalovaného subjektu - Fondu národného majetku Slovenskej republiky ku dňu 15.12.2015 a zároveň ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 375/2015 Z. z. rozhodnutím č. 49/2015 zo dňa 22.12.2015 rozhodlo o určení právneho nástupcu FNM, ktorým sa ku dňu 01.01.2016 stala spoločnosť MH Manažment, a. s., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, ktorá potom vystupuje v tomto konaní v pozícii žalovaného.

39. Súd musí konštatovať, že pôvodne žalovaný FNM bol povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože bol právnickou osobou, ktorá vznikla na základe zákona č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku SR a vykonával činnosť podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. FNM na základe rozhodnutia o privatizácii zakladal akciové spoločnosti, ktoré ako povinné osoby v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v prípade nesprístupnenia požadovaných informácií postupovali v zmysle § 18 ods. 4 tohto zákona. FNM v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. rozhodoval v prípade nesprístupnenia informácií zo strany spoločností, ktorých bol zakladateľom, tak ako to bolo aj v danom prípade.

40. Preto sa primárne správny súd v danej veci zaoberal právnym nástupníctvom žalovaného - MH Manažment, a. s., a to vo vzťahu k zákonu č. 211/2000 Z. z. Zakladateľom právneho nástupcu FNM spoločnosti MH Manažment, a. s., je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré sa v zmysle § 2 ods. 1 uvedeného zákona považuje za povinnú osobu. Žalovaný ako nový subjekt práva vznikol ako súkromná akciová spoločnosť a vzhľadom na túto skutočnosť jeho právne postavenie nemožno stotožňovať s právnym postavením jeho právneho predchodcu. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. obsahuje taxatívny výpočet osôb, z ktorého je zrejmý verejnoprávny charakter dotknutých osôb, medzi ktoré patrí teda ako už bolo uvedené Ministerstvo hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR je zakladateľom MH Manažment, a. s., a táto skutočnosť je podstatná vo vzťahu k posudzovaniu žalovaného ako osoby povinnej a to v zmysle § 2 ods. 3, podľa ktorého ide o subjekty, ktoré síce nemajú priamo verejnoprávny charakter (ako osoby špecifikované v § 2 ods. 1 a 2 cit. zákona), ale boli zriadené takýmito osobami ako aj v tomto prípade spoločnosti MH Manažment, a. s.

41. Potom je zrejmé, že aj právny nástupca FNM, t. j. MH Manažment, a. s., je povinnou osobou v zmysle § 2 ods. 3, pretože táto bola zriadená osobou špecifikovanou v § 2 ods. 1 a 2 cit. zákona bez ohľadu na to, že ide o akciovú spoločnosť.

42. Pôvodne v konaní žalovaný FNM založil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že spol. TAVOS, a. s., je súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá je aj napriek akcionárskej štruktúre subjektom súkromného práva, pričom je osobu povinnou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu, že jej zakladateľom je FNM. Požadované informácie žalobcom sa netýkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa podľa zákona č. 211/2000 Z. z. rozumejú verejné prostriedky podľa osobitného predpisu - zákona o rozpočtových pravidlách.

43. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v preskúmavanej veci bola otázka verejných prostriedkov. Medzi subjektmi verejnej správy, v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, však nie sú zahrnuté obchodné spoločnosti založené štátnym orgánom. Ak by sme vychádzali iba z legálnej definície pojmu verejné prostriedky obsiahnutej v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a zároveň akceptovali názor, že tieto obchodné spoločnosti nenakladajú s majetkom štátu, či samospráv, ale iba s vlastným majetkom, tak by žiadne informácie o hospodárení týchto obchodných spoločností nemohli byť sprístupnené, pretože by nešlo o informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami ani o nakladaní s majetkom štátu, či samospráv.

44. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, v prípade, že existujú dva možné spôsoby výkladu, treba uprednostniť ten, ktorý je v súlade s Ústavou SR. V záujme zachovania ústavného práva na informácie

a zabezpečenie možnosti verejnej kontroly nakladania s majetkom štátu a samospráv treba zvoliť taký výklad pojmu „verejné prostriedky“, aby tento pojem zahŕňal aj finančné prostriedky obchodných spoločností založených štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou, v ktorých majú štát alebo samosprávy výlučnú majetkovú účasť, alebo ktoré sú štátom alebo samosprávami ovládané.

45. Vo vzťahu k spol. TAVOS, a. s., nie je podstatné či bola založená FNM alebo Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR (bola založená FNM, čo vyplýva z notárskej zápisnice N 867/2002, Nz 861/2002 zo dňa 02.12.2002, a to v súlade s rozhodnutím č. 853 o privatizácii podniku Vodárne a kanalizácie Bratislava, š. p. a časti podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p. Bratislava, formou bez výzvy na upisovanie akcií).

46. Spol. TAVOS, a. s., je vlastnená jednotlivými obcami a mestami príslušného regiónu. Jej výlučnými akcionármi, vlastníkmi, sú mestá a obce. Správny súd neopomenul skutočnosť, že spol. TAVOS, a. s., je obchodnou spoločnosťou, sledujúcou svojou činnosťou dosiahnutie zisku. Rovnako z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom podnikania spol. TAVOS, a. s., je viacero rozličných činností. Za významnú však správny súd považuje skutočnosť, že spoločnosť prevádzkuje verejné vodovody I. až III. kategórie a prevádzkuje verejné kanalizácie I. a III. kategórie (Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v platnom znení), teda vykonáva aj verejne prospešné funkcie a úlohy ako je zásobovať obyvateľstvo, priemysel, poľnohospodárstvo a ďalších spotrebiteľov pitnou a úžitkovou vodou z verejných vodovodov v danej územnej pôsobnosti, odvádzať a čistiť odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie v danej územnej pôsobnosti. Splnenie podstatných znakov pre verejné inštitúcie ako založenie orgánom kreovaným štátnym orgánom, výkon úloh vo verejnom záujme, kreovanie orgánov spol. TAVOS, a. s., mestami a obcami a dohľad akcionárov - miest a obcí SR, dovoľuje jednoznačne považovať spol. TAVOS, a. s., za verejnú inštitúciu a teda subjekt povinný podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

47. Spol. TAVOS, a. s., nielenže hospodári s obecným, resp. štátnym majetkom, keď spravuje verejnú kanalizáciu a vodovody, ale vykonáva a plní aj úlohy vo verejnom záujme. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06, z ktorého vyplýva záver, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť, by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale v prvom rade na realizáciu verejných záujmov.

48. V prípade spol. TAVOS, a. s., ide o subjekt súkromného práva, ktorému bol zverený obecný majetok, realizuje aj časť právomocí orgánov verejnej moci, a preto bolo potrebné odmietnuť argumentáciu žalovaného, že by mal len obmedzenú informačnú povinnosť.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že spol. TAVOS, a. s., má ako verejná inštitúcia plnú informačnú povinnosť. Potom dôvod, pre ktorý odmietla poskytnúť žalobcovi ním žiadané informácie nebol zákonný a bolo jej povinnosťou žiadosť žalobcu posúdiť a poskytnúť mu všetky tie žiadané informácie, ktorými disponovala a ktoré nie sú vylúčené zo sprístupnenia.

50. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže žalovaný vec nesprávne právne posúdil a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie v súlade s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vec opätovne prejednať, posúdiť žiadosť žalobcu o poskytnutie informácii (všetkých 15 otázok individuálne) a rozhodnúť o nej.

51. Správny súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalovaný domáhal uloženia povinnosti spol. TAVOS, a. s., sprístupniť mu požadované informácie (§ 193 SSP), a to vzhľadom na fakultatívny charakter takéhoto oprávnenia správneho súdu ako aj tú skutočnosť, že v konaní správny súd neskúmal možné iné ďalšie dôvody nesprístupnenia každej jednotlivej žalobcom žiadanej informácie (celkovo 15 otázok - informácii), ktoré boli v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené.

52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.