Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/43/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Bory Mall, a.s., so sídlom Lamač 6780, 841 03 Bratislava, IČO: 36 824 763, zastúpený ACRES spol. s r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava proti žalovanému: NEW YORKER Slovakia, s.r.o., so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 407 536, zast. Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava o zaplatenie 71 583,60 € s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd konanie v časti nároku vo výške 95 880 € z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 71 583,60 € spolu s:

- úrokom z omeškania zo sumy 22 440,00 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 11.09.2014 (vrátane) do zaplatenia,

- úrokom z omeškania zo sumy 26 703,60 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 17.01.2015 (vrátane) do zaplatenia,

- úrokom z omeškania zo sumy 22 440,00 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 19.12.2014 (vrátane) do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

IV. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 66%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12.02.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu istiny 71.583,60 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 22.440,00 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 11.09.2014 (vrátane) do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 26.703,60 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 17.01.2015 (vrátane) do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 22.440,00 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 19.12.2014 (vrátane) do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania v celkovej výške 5.672,97 €.

2. Návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu 23.03.2018 žiadal žalobca o pripustenie zmeny petitu žaloby takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu istiny 412.284 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 22.440,00 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 11.09.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 26.703,60 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 17.01.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 22.440,00 € vo výške 0,025% za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 19.12.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

3. Návrh na zmenu petitu súd pripustil uznesením vydaným dňa 15.12.2016, potvrdeným uznesením súdu zo dňa 13.06.2017, ktorým súd zamietol sťažnosť žalovaného. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zásada hospodárnosti nemôže mať väčšiu právnu váhu ako zákonné vymedzenie dôvodov o rozhodovaní návrhu na zmenu žaloby, čo je dispozičným právom žalobcu v konaní.

4. Žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.01.2011 Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytového priestoru čN. a č. G XXX, ktorej predmetom je záväzok žalovaného uzavrieť v určenej dobe zmluvu o nájme nebytového priestoru, ktorej predmetom bude záväzok žalobcu prenechať žalovanému nebytový priestor č. LG XXX nachádzajúci sa na zníženom prízemí a nebytový priestor č. G XXX nachádzajúci sa na prízemí nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ v Bratislave, aby ho dočasne užíval a záväzok žalovaného platiť žalobcovi za užívanie tohto nebytového priestoru nájomné, pričom táto zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 22.05.2012 (ktorým boli najmä zmenené dátumy dokončenia stavby a otvorenia nákupno-zábavného centra a dôvody odstúpenia žalovaného od zmluvy) a dodatkom č. 2 zo dňa 18.08.2012 (ktorým bol zmenený najmä predmet zmluvy z pôvodných priestorov LG XXX a G XXX na nové priestory LG XXX a G XXX a spolu s ním aj celková projektovaná výmera priestoru z pôvodných X.XXX mX na novú projektovanú výmeru priestoru X.XXX m2) [táto zmluva o uzavretí budúcej zmluvy v znení dodatku č. X a dodatku č. X ďalej ako „Zmluva“].

5. Jedným z hlavných predpokladov pre uzavretie nájomnej zmluvy účastníkmi bolo uskutočnenie nevyhnutných stavebných úprav priestoru žalovaným. Žalovaný mal v súlade s bodom 4.3 písmeno a) odrážky 1 a 2 Zmluvy v spojení s časťou 2 (Požadovaná dokumentácia) oddiel 2.1 (Príprava výkresovej dokumentácie) bod 2.1.5 (Proces predkladania projektovej dokumentácie nájomného priestoru) a oddiel 2.2 (Predloženie a schvaľovanie predbežného návrhu) technickej a dizajnovej príručky, ktorej znenie tvorí prílohu č. 5 Zmluvy, povinnosť vypracovať a predložiť projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu najneskôr do 14 dní odo dňa podpisu Zmluvy (táto lehota však mala začať plynúť najskôr od 01.11.2011 pričom tento termín bol neskoršou zmenou technickej a dizajnovej príručky zmenený na 01.10.2013). Žalobca a žalovaný si v bode 7.2 písmeno d) Zmluvy pre prípad porušenia povinnosti žalovaného predložiť žalobcovi na schválenie vypracovanú projektovú dokumentáciu v lehote uvedenej v technickej a dizajnovej príručke podľa bodu 4.3 písmeno a) Zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1 % jednomesačného nájomného za každý aj začatý deň omeškania so splnením tejto povinnosti, najviac však vo výške jednomesačného nájomného; výška jednomesačného nájomného sa pre účely určenia výšky zmluvnej pokuty vypočíta podľa bodu 5.2 písmeno a) prílohy č. 3 Zmluvy (znenie nájomnej zmluvy) ako 15,- € za každý aj začatý m2 výmery priestoru, pričom Zmluvou určená veľkosť výmery priestoru bola 1496 m2. Jednomesačné nájomné teda predstavuje sumu 22.440 €. Za každý aj začatý deň omeškania je teda žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 224,40 € (1 % z 22.440 €). 28Cb/43/2015 -830

V zmysle bodu 7.3 Zmluvy je pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty splatná v lehote uvedenej v písomnej výzve oprávneného na zaplatenie zmluvnej pokuty, inak do 21 dní od jej doručenia povinnému. V tejto súvislosti žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 11.04.2014 doručeným dňa 14.04.2014 na vypracovanie a predloženie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu, a to najneskôr do 14 dní od doručenia uvedeného listu (t.j. do 28.04.2014). Žalovaný túto svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil a nesplnil ju ani v dodatočnej lehote 10 dní po opakovanej písomnej výzve žalobcu na splnenie zo dňa 05.06.2014 doručenej dňa 06.06.2014 a ani v lehote 10 dní od doručenia druhej opakovanej výzvy na splnenie tejto povinnosti zo dňa 08.07.2014 doručenej dňa 10.07.2014 pričom bol v oboch opakovaných výzvach upozornený na možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty za nesplnenie povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalovaný listom zo dňa 18.08.2014 doručeným dňa 20.08.2014 opätovne vyzvaný na predloženie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu a zároveň bol žalovaný týmto listom vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti predložiť žalobcovi na schválenie vypracovanú projektovú dokumentáciu v lehote uvedenej v technickej a dizajnovej príručke podľa bodu 4.3 písmeno a) Zmluvy. Zmluvná pokuta sa stala splatnou 21 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy na jej zaplatenie (t.j. dňa 10.09.2014). Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením si svojej vyššie uvedenej povinnosti až do doručenia výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty celkom 114 dní, žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v maximálnej možnej výške, teda vo výške 22.440 € (t.j. vo výške jednomesačného nájomného).

6. Ďalšou povinnosťou, ktorú mal žalovaný splniť ešte pred samotným uzavretím nájomnej zmluvy, bolo aj poskytnutie zábezpeky vo forme peňažného preddavku alebo bankovej záruky. Jej účelom bolo zabezpečenie prípadných nesplnených záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy resp. neskôr uzavretej nájomnej zmluvy. Podľa článku III bod 3.1 Zmluvy mal žalovaný povinnosť poskytnúť žalobcovi zábezpeku do 15 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcu na jej poskytnutie, nie však skôr ako 5 mesiacov pred plánovaným dňom otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ (ktorý bol dodatkom č. 2 k zmluve stanovený na 31. október 2014). Zábezpeka (vo forme peňažného preddavku alebo bankovej záruky) mala byť podľa definícií „Preddavku“ resp. „Bankovej záruky“ v bode 1.1 Zmluvy poskytnutá vo výške (i) troch mesačných platieb základného nájomného (t.j. pri výmere priestoru 1496 m2 a základnom nájomnom 15 € za každý začatý m2 výmery priestoru mesačne, vo výške 67.320 €), (ii) troch mesačných platieb preddavkov na spoločné prevádzkové náklady (t.j. pri výmere priestoru 1496 m2 a výške preddavkov na spoločné prevádzkové náklady určenej v bode 7.2 písmeno a) prílohy č. 3 Zmluvy ako 5 € za každý začatý m2 výmery priestoru mesačne, vo výške 22.440 €) a (iii) troch mesačných platieb marketingového poplatku (t.j. pri výmere priestoru 1496 m2 a výške marketingových poplatkov určenej v bode 8.2 písmeno a) prílohy č. 3 Zmluvy ako 1,50 € za každý začatý m2 výmery priestoru mesačne, vo výške 6.732 €) vrátane DPH, ktorá sa na tieto platby vyťahuje t.j. celkovo vo výške 115.790,40 €. Žalobca a žalovaný si v bode 7.2 písmeno c) Zmluvy pre prípad porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť alebo doplniť zábezpeku alebo predĺžiť jej platnosť podľa článku III Zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 1 % mesačného nájomného za každý aj začatý deň omeškania so splnením tejto povinnosti až do jej úplného splnenia, prípadne zániku Zmluvy inak ako splnením, najviac však vo výške trojmesačného nájomného. Za každý aj začatý deň omeškania je teda žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 224,40 € (1 % z 22.440 € maximálne však 67.320 €). Pri určení výšky mesačného nájomného sa postupuje rovnako ako je uvedené vo bode 1 tejto žaloby. V zmysle bodu 7.3 Zmluvy je pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty splatná v lehote uvedenej v písomnej výzve oprávneného na zaplatenie zmluvnej pokuty, inak do 21 dní od jej doručenia povinnému. V súlade so Zmluvou bol žalovaný listom zo dňa 03.09.2014 doručeným dňa 04.09.2014 vyzvaný na poskytnutie zábezpeky v Zmluvou stanovenej lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy (t.j. do 19.09.2014). Zároveň bol žalovaný upozornený, že v prípade nesplnenia si svojej vyššie uvedenej povinnosti si bude žalobca uplatňovať svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom na to, že žalovaný svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, žalobca ho svojím listom zo dňa 24.11.2014 doručeným dňa 27.11.2014 vyzval na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti a zároveň ho týmto listom vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 7.2 písmeno c) Zmluvy. Zmluvná pokuta sa stala splatnou 21 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy na jej zaplatenie (t.j. dňa 18.12.2014). Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením si svojej vyššie uvedenej povinnosti až do odstúpenia žalobcu od Zmluvy zo dňa 14.01.2015 doručeného dňa 16.01.2015 (t.j. celkom 119 dní), žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 26.703,60 € (224,40 € za celkovo 119 dní omeškania so splnením povinnosti až do odstúpenia žalobcu od Zmluvy).

7. Popri vypracovaniu projektovej dokumentácie bolo ďalším nevyhnutným predpokladom pre uskutočnenie stavebných úprav priestoru aj prevzatie priestoru žalovaným. Bez toho, aby žalovaný priestor prevzal, nemohol, samozrejme, jeho stavebné úpravy zabezpečiť. Podľa bodu 4.5 Zmluvy bol žalovaný povinný prevziať priestor na základe písomnej výzvy žalobcu doručenej žalovanému aspoň 60 dní pred termínom odovzdania priestoru, a to (i) v čase, na ktorom sa žalobca a žalovaný dohodnú, inak (ii) o 14.00h v pracovný deň uvedený vo výzve žalobcu, ktorý nesmie byť skorší ako 60. deň odo dňa doručenia výzvy žalovanému, a ak taký deň nie je vo výzve žalobcu uvedený, potom (iii) o 14.00h v prvý pracovný deň nasledujúci po 60. dni po doručení výzvy žalovanému. Žalobca a žalovaný si v bode 7.2 písmeno e) Zmluvy pre prípad porušenia povinnosti žalovaného prevziať priestor podľa bodu 4.5 Zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške jednomesačného nájomného (t.j. vo výške 22.440 €). Pri určení výšky jednomesačného nájomného sa postupuje rovnako ako je uvedené vo bode 1 tejto žaloby. V zmysle bodu 7.3 Zmluvy je pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty splatná v lehote uvedenej v písomnej výzve oprávneného na zaplatenie zmluvnej pokuty, inak do 21 dní od jej doručenia povinnému. Žalobca listom zo dňa 03.09.2014 doručeným dňa 04.09.2014 vyzval žalovaného okrem splnenie povinnosti poskytnúť zábezpeku aj na splnenie povinnosti prevziať priestor s tým, že mu bol v tejto veci poskytnutý kontakt na koordinátora za účelom dohodnutia presného termínu prevzatia priestoru. Vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný si nedohodli presný dátum a čas prevzatia priestoru, vznikla povinnosť žalovaného prevziať priestor dňa 04.11.2014 o 14:00h (t.j. podľa bodu 4.5 Zmluvy v pracovný deň nasledujúci 60 dní po doručení výzvy žalovanému); zároveň bol žalovaný upozornený, že v prípade nesplnenia si svojej vyššie uvedenej povinnosti si bude žalobca uplatňovať svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný

sa v tomto termíne nedostavil a ani priestor v tomto termíne neprevzal. Vzhľadom na to, že žalovaný svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil, žalobca ho svojím listom zo dňa 24.11.2014 doručeným dňa 27.11.2014 vyzval na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti a zároveň ho týmto listom vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 7.2 písmeno e) Zmluvy. Zmluvná pokuta sa stala splatnou 21 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy na jej zaplatenie (t.j. dňa 18.12.2014).

28Cb/43/2015 -831

1. 2. 3.

Záväzok Obsah Vypracovanie projektovej dokumentácie Poskytnutie zábezpeky Prevzatie priestoru Ustanovenie Zmluvy 4.3 písm. a) odrážky 1 a 2 3.1 4.5 Podmienky splatnosti uzavretie Zmluvy Výzva Výzva Doručenie výzvy 14.04.2014 06.06.2014 10.07.2014 20.08.2014 28.07.2014 04.09.2014 04.09.2014 Splatnosť záväzku 14.10.2013 19.09.2014 04.11.2014 Zmluvná pokuta Zmluvná výška pokuty 1% jednomesačného nájomného/deň omeškania (max. jednomesačné nájomné) 1% jednomesačného nájomného/deň (max. trojmesačné nájomné) Jednomesačné nájomné Absolútna výška pokuty 22.440 € 26.703,60 € 22.440 € Ustanovenie Zmluvy 7.2 písm. d) 7.2 písm. c) 7.2 písm. e) Doručenie výzvy na zaplatenie 20.08.2014 27.11.2014 27.11.2014 Splatnosť pokuty 10.9.2014 18.12.2014 18.12.2014 Pomocné údaje: Výmera priestoru: 1496 m2 Výška jednomesačného nájomného: 22.440,00 € Výška trojmesačného nájomného: 67.320,00 € Odstúpenie od Zmluvy doručené dňa 16.01.2015

Vzhľadom na to, že žalovaný do dnešného dňa svoje vyššie uvedené povinnosti nesplnil a zároveň ani čiastočne neuhradil pohľadávky žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút vyplývajúce zo Zmluvy, pričom je v každom jednotlivom prípade v omeškaní, rozhodol sa žalobca uplatniť si tieto pohľadávky súdnou cestou.

8. Ku dňu 12.02.2015 predstavuje istina troch vyššie uvedených zmluvných pokút spolu 71.583,60 € a k nim prislúcha v zmysle bodu 7.5 Zmluvy úrok z omeškania vo výške 0,025 % z každej jednotlivej dlžnej sumy a za každý aj začatý deň omeškania (t.j. v prípade porušenia Povinnosti žalovaného vypracovať a predložiť žalobcovi projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu úrok z omeškania vo výške 0,025 % zo zmluvnej pokuty vo výške 22.440 € za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 11.09.2014 (vrátane) do zaplatenia; v prípade porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi zábezpeku úrok z omeškania vo výške 0,025 % zo zmluvnej pokuty vo výške 26.703,60 € za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 17.01.2015 (vrátane) do zaplatenia; v prípade Porušenia povinnosti žalovaného prevziať priestor úrok z omeškania vo výške 0,025 % zo zmluvnej pokuty vo výške 22.440 € za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 19.12.2014 (vrátane) do zaplatenia).

9. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 14.05.2015, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu odmieta nárok uplatnený žalobcom v žalobe ako neoprávnený, a to z nasledovných dôvodov:

9.1. Dohody o zmluvných pokutách sú neplatné z dôvodu absencie písomnej formy a z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti dojednania o spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty Žalobca si v žalobe uplatňuje v časti Ad. 1 nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 7.2 písm. d) Zmluvy o budúcej zmluve a v časti Ad. 3 zmluvnú pokutu podľa bodu 7.2 písm. e) Zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorých má výška zmluvnej pokuty za porušenie tam uvedených povinností vychádzať z tzv. "Jednomesačného nájomného". Pojem "Jednomesačné nájomné" je zmluvne definovaný na str. 5 Zmluvy o budúcej zmluve tak, že znamená „jednu mesačnú platbu Základného nájomného určeného podľa Nájomnej zmluvy,

ktorej znenie je prílohou č. 3 tejto Zmluvy, pre kalendárny rok, v ktorom nastane Deň vzniku nájmu“. V časti Ad. 2 žaloby si žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 7.2 písm. c) Zmluvy o budúcej zmluve, ktorej výška síce nevychádza z definovaného pojmu "Jednomesačné nájomné" ale len z akéhosi neurčitého a bližšie nešpecifikovaného „mesačného nájomného“ (neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou takto stanovenej výšky zmluvnej pokuty sa bližšie zaoberáme v nasledujúcom čl. III tohto vyjadrenia), jej maximálna výška je však limitovaná tzv. "Trojmesačným nájomným". Pojem "Trojmesačné nájomné" je zmluvne definovaný na str. 8 Zmluvy o budúcej zmluve tak, že znamená „súčet troch (3) mesačných platieb Základného nájomného určeného podľa Nájomnej zmluvy, ktorej znenie je prílohou č. 3 tejto Zmluvy, pre kalendárny rok, v ktorom nastane Deň vzniku nájmu“. Aby teda bolo možné žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu či jej horné hranice presne vypočítať, je vo všetkých troch prípadoch nevyhnutne potrebné poznať aj význam pojmov "Základné nájomné" a "Deň vzniku nájmu", ktoré však priamo v podpísanej Zmluve o budúcej zmluve nie sú nijak definované. Definované sú len v texte návrhu nájomnej zmluvy, ktorá však medzi stranami nikdy nebola podpísaná, mala sa uzatvoriť až v budúcnosti na základe Zmluvy o budúcej zmluve. Podľa čl. 1.2 Zmluvy o budúcej Zmluve, „ak z tejto Zmluvy nevyplýva niečo iné, pojmy začínajúce veľkým písmenom použité v tejto Zmluve majú význam uvedený v dohodnutom znení Nájomnej zmluvy, ktoré tvorí Prílohu č. 3 tejto Zmluvy.“ Význam pojmov "Základné nájomné" a "Deň vzniku nájmu", a teda aj v nich zakotvený spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty by sa teda podľa všetkého mal vyvodiť z ustanovení ešte nepodpísanej nájomnej zmluvy, ktorej znenie tvorilo len Prílohu č. 3 Zmluvy o budúcej zmluve. Z ustanovení samotnej, účastníkmi podpísanej, Zmluvy o budúcej zmluve konkrétnu výšku zmluvnej pokuty zistiť nemožno.

9.2. Dohody o zmluvných pokutách sú neplatné z dôvodu, že vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu nie je bezpodmienečne viazaný len na porušenie povinnosti žalovaného ale je podmienený aj ďalšou právnou skutočnosťou budúcej zmluve, je však viazaný nielen na porušenie zmluvných povinností žalovaného, uvedených 28Cb/43/2015 -832

v tomto bode, ale je podmienený aj písomnou výzvou žalobcu podľa bodu 7.3 Zmluvy o budúcej zmluve, teda na využitie práva žalobcu vyzvať žalovaného k úhrade zmluvnej pokuty. Vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda v Zmluve o budúcej zmluve podmienený vždy dvomi právnymi skutočnosťami:(i) porušenie niektorej z uvedených povinností žalovaným,(ii) uskutočnenie výzvy zo strany žalobcu. Bez uskutočnenia výzvy žalobcu každopádne žalobcovi žiaden nárok na zmluvnú pokutu vzniknúť nemal, aj keby žalovaný povinnosť porušil. Podľa bodu 7.3 Zmluvy o budúcej zmluve: „Pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 7.2 tohto článku Zmluvy vznikne len za podmienky, že oprávnená Zmluvná strana písomne vyzve povinnú Zmluvnú stranu na zaplatenie zmluvnej pokuty;...“ Je nepochybné, že možnosť oprávnenej strany (žalobcu), vyzvať povinnú stranu (žalovaného) na zaplatenie zmluvnej pokuty je právom tejto oprávnenej strany. Ak je vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu expressis verbis viazaný aj na využitie tohto jeho práva, žalovaný má za to, že takáto zmätočná konštrukcia dojednania zmluvnej pokuty je v rozpore s kogentným ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje viazať zmluvnú pokutu len na porušenie povinnosti, a teda je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Zmätočnosť takejto konštrukcie možno najlepšie demonštrovať na zmluvnej pokute podľa bodu 7.2 písm. c) Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú si uplatňuje žalobca v časti Ad. 2 žaloby. V poslednej výzve zo dňa 24.11.2014 (dôkaz predložený žalobcom) si žalobca uplatnil túto zmluvnú pokutu len vo výške 14.810,40 €. V žalobe, v ktorej žalobca splatnosť tejto zmluvnej pokuty odvodzuje práve od dátumu tejto poslednej výzvy, si však žalobca uplatňuje túto zmluvnú pokutu už vo výške 26.703,60 €, hoci na takúto sumu žalovaného nikdy predtým nevyzval.

9.3. Záväzok na úhradu zmluvnej pokuty neexistuje, nakoľko tento akcesorický záväzok zanikol najneskôr zánikom hlavného záväzku žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu podľa bodu 2.6 Zmluvy o budúcej zmluvy, nakoľko žalobca nevyzval žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy v čase určenom v zmluve. Dňa 04.09.2014, kedy žalovaný obdržal výzvu od žalobcu na prevzatie priestoru a poskytnutie zábezpeky, všetko nasvedčovalo tomu, že (i) žalobca je v omeškaní s termínmi, (ii) žalobca nebude schopný garantovať zmluvne dohodnutý pomer obsadenosti, (iii) priestor bude výrazne menší. V zmysle § 326 Obchodného zákonníka tak bol žalovaný oprávnený odoprieť splnenie svojich povinností (povinnosti prevziať priestor resp. povinnosti poskytnúť zábezpeku), nakoľko bolo zrejmé, že žalobca svoje povinnosti nesplní. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobca nemohol platne od Zmluvy o budúcej zmluve odstúpiť svojim listom zo dňa 14.01.2015, nakoľko žalovaný nebol povinný

plniť povinnosti, ktorých nesplnenie žalobca uvádzal ako svoje dôvody na odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca sa listom zo dňa 14.01.2015, doručeným žalovanému 15.01.2015, pokúšal odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluve práve z dôvodov, že: a/žalovaný nesplnil povinnosť poskytnúť zábezpeku na výzvu žalobcu (ktorej predloženie oddialil neskorou výzvou práve žalobca s cieľom oddialiť povinnosť odovzdania nedokončených priestorov), a b/ žalovaný neprevzal priestor po výzve žalobcu (ktorú adresoval žalovanému až v čase, kedy už bolo zrejmé, že odovzdanie nestihne prebehnúť pred otvorením centra a v čase, kedy mal žalovaný dôvodné pochybnosti o pomere obsadenosti obchodného centra). Žalovaný preto považuje odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.01.2015 zo strany žalobcu za neplatné. Ak Zmluva o budúcej zmluve nezanikla už predtým, spôsobom bližšie ozrejmeným nižšie v časti VI. tohto vyjadrenia, Zmluva o budúcej zmluve trvala najneskôr až do 18.02.2015, kedy by zanikla v súlade s bodom 2.6 Zmluvy o budúcej zmluve, t.j z dôvodu že žalobca nevyzval žalovaného k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve ani do 18.02.2015. Žalobca mohol v zmysle bodu 2.2 Zmluvy o budúcej zmluve vyzvať žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy „najneskôr dňa, ktorý 10 dní predchádza Poslednému dňu na uzavretie zmluvy“. "Posledným dňom na uzavretie zmluvy" bol v zmysle definície na str. 7 Zmluvy o budúcej zmluve v znení Dodatku č. 1 dátum 28.02.2015. Žalobca tak mohol vyzvať žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy najneskôr 18.02.2015. Podľa bodu 2.6 Zmluvy o budúcej zmluvy a v súlade s § 292 ods. 3 Obchodného zákonníka záväzok žalovaného uzavrieť nájomnú zmluvu zanikne, ak žalobca nevyzve žalovaného splniť tento záväzok spôsobom a v čase určenom v bode 2.2 Zmluvy o budúcej zmluve. Tým mal súčasne zaniknúť aj záväzok žalobcu. Žalovaný má za to, že takýmto zánikom hlavných záväzkov obidvoch strán, uzatvoriť nájomnú zmluvu, zanikli aj všetky vedľajšie záväzky strán, ktorých plnenie sa prirodzene stalo bezpredmetným, teda zanikla celá Zmluva o budúcej zmluve, vrátane záväzkov zabezpečených dojednaním o zmluvnej pokute. A keďže sú dojednania o zmluvnej pokute akcesorickým záväzkom k záväzkom zabezpečeným zmluvnými pokutami, zánikom týchto zabezpečených záväzkov zanikli aj tieto zmluvné pokuty. A keďže Zmluva o budúcej zmluve a všetky záväzky v nej obsiahnuté zanikli ináč než odstúpením od zmluvy, výnimka obsiahnutá v § 302 Obchodného zákonníka sa neuplatní a zánik Zmluvy o budúcej zmluve vylučuje aj akýkoľvek nárok žalobcu na akcesorické zmluvné pokuty v nej obsiahnuté.

9.4. Záväzok na úhradu zmluvnej pokuty neexistuje, nakoľko tento akcesorický záväzok zanikol zánikom hlavného záväzku žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu podľa § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka

- rebus sic stantibus. Žalovaný sa domnieva, že hlavný záväzok žalovaného zo Zmluvy o budúcej zmluvy, t.j. záväzok uzatvoriť nájomnú zmluvu, mohol zaniknúť už skôr, a to v súlade s § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka, z dôvodu zmeny pomerov, keď sa okolnosti, z ktorých strany vychádzali pri vzniku tohto záväzku zmenili do takej miery, že od žalovaného už nebolo možné rozumne požadovať, aby nájomnú zmluvu so žalobcom uzavrel. Táto zmena pomerov spočívala práve v priebežných ukazovateľoch nízkeho pomeru obsadenosti, napriek výraznému predĺženiu termínov realizácie celého projektu a napriek výraznému zmäkčeniu podmienok výpočtu pomeru obsadenosti. Ako bolo uvedené vyššie, jedným z najdôležitejších prirodzených očakávaní žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve, ktoré bolo v Zmluve o budúcej zmluve aj premietnuté, bolo očakávanie vysokého pomeru obsadenosti obchodného centra, čo malo garantovať zvýšenú návštevnosť centra a zvýšený počet zákazníkov prevádzky žalovaného. Početné indície, nasvedčujúce tomu, že zmluvne dohodnutý pomer obsadenosti (nehovoriac o tom, že pôvodné zmluvné dojednania predpokladali oveľa vyšší pomer obsadenosti aj prísnejšiu metodiku jeho výpočtu) bude nízky, boli prirodzene v rozpore s týmto legitímnym očakávaním žalovaného. Viac ako tri roky po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve a len štyri mesiace pred plánovaným termínom otvorenia nákupno-zábavného centra požiadal preto žalovaný žalobcu o preukázanie aktuálneho stavu pomeru obsadenosti. Žalovaný obdržal dňa 26.06.2014 od 28Cb/43/2015 -833

žalobcu plány obidvoch podlaží nákupno-zábavného centra, v ktorých boli všetky zazmluvnené priestory označené zelenou farbou a ich konkrétnou výmerou. Z týchto plánov tak bolo možné určiť aká je výmera všetkých prenajímateľných priestorov v centre ako aj aká ja výmera už zazmluvnených priestorov a vypočítať aktuálny pomer obsadenosti podľa bodu 2.2 písm. b) Zmluvy o budúcej zmluve. Prepočítaním týchto údajov žalovaný zistil, že namiesto zmluvne dohodnutých 80%, je napriek niekoľkoročnému odkladu termínov realizácie celého projektu, len štyri mesiace pred otvorením nákupno-zábavného centra, pomer obsadenosti len 53,79%, čo výrazne menilo východiská a legitímne očakávania na strane žalovaného, ktorý akceptáciou posunov termínov prejavil viac než spravodlivo očakávateľnú trpezlivosť. Bolo prirodzené, že po tak dlhej dobe trvania Zmluvy o budúcej zmluve a tak krátko pred otvorením centra, už žalovaný očakával výraznejšie priblíženie sa miery obsadenosti k zmluvne

stanovenému minimu. A bolo preto aj logické, že dosiahnutie tohto jedného z najrozhodujúcejších faktorov záujmu žalovaného o predmetný priestor sa už javilo nepravdepodobné, čím aj žalovaný logicky stratil záujem na ďalšom trvaní predbežného zmluvného vzťahu či na uzavretí nájomnej zmluvy. Z pohľadu žalovaného išlo nepochybne o významnú zmenu okolností, z ktorých pri uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve vychádzal.

9.5. Žalovaný neporušil povinnosti zabezpečené zmluvnými pokutami Pre úplnosť tohto podania, žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca by nebol oprávnený požadovať od žalovaného zmluvné pokuty, uplatnené v žalobe, ani v prípade, ak by dojednania o zmluvných pokutách platné boli, a ak by Zmluva o budúcej zmluve zanikla odstúpením zo strany žalobcu. V časti Ad. 1 žaloby, žalobca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že mal podľa žalobcu žalovaný porušiť svoju povinnosť vypracovať a predložiť žalobcovi projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu. Žalovaný odmieta, že by túto povinnosť porušil, ako to tvrdí žalobca. Podľa bodu 2.1.5 (Proces predkladania projektovej dokumentácie nájomného priestoru) mal žalovaný predložiť žalobcovi v 1. fáze tzv. predbežného návrhu návrh vnútornej dispozície nájomného priestoru, ktorý „slúži na to, aby sa prenajímateľ oboznámil so základnými stavebnými zámermi nájomcu a aby sa každý nesúlad s požiadavkami dizajnu mohol upraviť pred fázou predloženia realizačného projektu“. V tabuľke na str. 6 žaloby žalobca uvádza, že žalovaný mal splniť túto povinnosť do 14.10.2013. V takom prípade, žalovaný splnil túto povinnosť v podstatnom predstihu, nakoľko rozsiahlu projektovú dokumentáciu, ktorá spĺňala tento účel, predložil žalobcovi dňa 04.03.2013.

9.6. Zmluvné pokuty sú neprimerané hodnote a významu zabezpečených povinností. Žalobca si tak v konaní voči žalovanému uplatňuje zmluvné pokuty v celkovej výške 71.583,60 €, čo podľa žalobcu presahuje sumu troch mesačných nájmov predmetného priestoru v jeho obchodnom centre, a to len preto, že žalovaný mal porušiť niektoré vedľajšie povinnosti podľa Zmluvy o budúcej zmluve, ktorých hospodárska hodnota pre žalobcu však bola tejto sume evidentne neprimeraná. Žalovaný pritom zdôrazňuje, že tieto zmluvné pokuty žalobca nežiada preto, že si žalovaný v jeho nákupno-zábavnom centre nakoniec neprenajal nebytový priestor (za to už avizuje ďalšie sankcie), ale výlučne za nesplnenie vedľajších sprievodných povinností, ktorých naplnenie je bez realizácie hlavného predmetu Zmluvy o budúcej zmluve obsolétne.

10. Žalovaný dával do pozornosti súdu aj skutočnosť, že je potrebné prihliadnuť aj na celkové pohnútky a účel, ktorý žalobca sledoval zapracovaním týchto zmluvných pokút do Zmluvy o budúcej zmluvy resp. ktorý žalobca sleduje ich uplatnením, a ktorý je evidentný aj z jeho korešpondencie. Je nepochybné, že žalobcu k formulovaniu tak veľkého počtu zmluvných pokút v jeho vlastných vzorových zmluvách neviedlo to, že by mu na splnení každej z týchto vedľajších povinností tak veľmi záležalo, ale skôr snaha získať nevyváženú zmluvnú prevahu, snaha vytvoriť si možnosť „pritlačiť žalovaného“ týmito zmluvnými pokutami v prípade sporov zo Zmluvy o budúcej zmluve, čím žalobca do rúk okrem štandardných právnych nárokov získava aj zbraň vo forme hrozby veľkého finančného postihu voči žalovanému. Žalovaný má za to, že dojednania o vyššie uvedených zmluvných pokutách v Zmluve o budúcej zmluve sú preto nielen neprimerané, ale aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku - § 265 a § 3 a sú teda absolútne neplatné, pretože zo strany žalobcu došlo k zneužitiu jeho postavenia, keď jeho právo na účtovanie zmluvných pokút je v zjavnom nepomere s právami žalovaného, a preto sa javí, že žalobca sledoval iné ciele, než aké má plniť zmluvná pokuta, ktorej hlavným účelom je zabezpečenie splnenia povinnosti. Uplatnenie takýchto zmluvných pokút žalobcom je potom šikanóznym zneužitím práva (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

11. S ohľadom na obsah tzv. poslednej predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 24.11.2014 (predložil ako dôkaz žalobca) je zrejmé, že žalobca tieto zmluvné pokuty nepovažuje ani za akúsi finálnu kompenzáciu toho, že nájomná zmluva nebola uzavretá, naopak je evidentné, že žalobca si mieni uplatňovať v tomto kontexte aj ďalšie nároky, ktorými žalovanému vo svojej výzve hrozí.

12. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu 30.06.2015 oponuje záverom žalovaného tým, že žiaden právny predpis neustanovuje, aby prílohy písomnej zmluvy boli všetky priamo podpísané zmluvnými stranami resp. aby podpis zmluvných strán na zmluve nasledoval až za prílohami. Zákonná požiadavka platnosti písomného právneho úkonu (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka) smeruje iba k tom, aby takýto úkon bol „podpísaný konajúcou osobou“. Čo znamená, že prílohy, obsahujúce zmluvné dojednania, musia byť „kryté“ podpisom zmluvných strán pripojeným

pod zmluvou. Avšak tento podpis nemusí byť nevyhnutne na konci všetkých zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve. Vzhľadom na technické spojenie a obsahovú jednotu zmluvy o budúcej zmluve a jej príloh je jasné, že podpisy žalobcu a žalovaného, pripojené k tejto zmluve ešte pred ukončením celého textu zmluvy, kryjú aj obsah príloh za nimi pripojených. Žalobca a žalovaný totiž svoje podpisy pripojili pod zmluvu ako celok, t.j. pod dokument, ktorý je vyjadrený prípadne aj vo viacerých listoch, avšak je zrejmé, že podpisy sa vzťahujú na celý dokument vrátane jeho príloh (t.j. aj na tie listy, ktoré nie sú priamo podpísané). Odmieta tvrdenie žalovaného o neplatnosti dojednaní o zmluvných pokutách z dôvodu, že nie je možné určiť ich výšku z dôvodu nedostatku písomnej formy - pretože vstupné údaje potrebné na určenie výšky zmluvných pokút, t.j. pojmy ako „Základné nájomné“ a „Deň vzniku nájmu“ nie sú podľa žalovaného v zmluve o budúcej zmluve zadefinované. Tieto pojmy sú zadefinované v texte nájomnej zmluvy, ktorá tvorí prílohu č. 3 zmluvy o budúcej zmluve a okrem technickej jednoty s ňou tvorí aj jednotu obsahovú, a teda je potrebné na ňu prihliadať ako na súčasť 28Cb/43/2015 -834

zmluvy o budúcej zmluve, o čom svedčí aj to, že jednotlivé zmluvy na seba navzájom odkazujú, pričom počítajú so vzájomným prepojením; viď. napr. bod 1.2 zmluvy o budúcej zmluve: „1.2 Definície podľa Nájomnej zmluvy. Ak z tejto Zmluvy nevyplýva niečo iné, pojmy začínajúce veľkým písmenom použité v tejto Zmluve majú význam uvedený v dohodnutom znení Nájomnej zmluvy, ktoré tvorí Prílohu č. 3 tejto Zmluvy.“ Žalovaný sa vo svojom vyjadrení snaží navodiť dojem, že príloha č. 3 predstavuje len „akýsi koncept nájomnej zmluvy“, ako keby mu jej obsah nebol známy. Tento obsah bol však z jeho strany podrobne analyzovaný a pripomienkovaný, pričom jednotlivé podmienky nájmu nebytového priestoru boli medzi stranami individuálne dohodnuté (okrem iného aj čo sa týka výšky a spôsobu určenia základného nájomného). Žalovaný ďalej využíva argumentáciu rozsiahlou spotrebiteľskou judikatúrou, ktorú však žalobca nepovažuje v jeho prípade za relevantnú Účelom Technickej a dizajnovej príručky bola regulácia podmienok stavebných úprav, zariadenia, prevádzky a užívania priestorov nákupno- zábavného centra „Bory Mall“ pred jeho otvorením pre verejnosť tak, aby sa týkala všetkých budúcich nájomcov. Bola hlavne nástrojom na koordináciu dizajnových štandardov a stavebných postupov veľkého počtu budúcich nájomcov nákupno-zábavného centra „Bory Mall“. Pre žalobcu bolo nevyhnutné mať možnosť aktualizovať obsah takéhoto vnútorného predpisu (najmä z dôvodu posunutia termínov, prípadne z dôvodu nových legislatívnych požiadaviek, a nie za účelom jednostranného menenia obsahu zmluvnou pokutou zabezpečených povinností). K zmene v tejto súvislosti prišlo s ohľadom na posunutie termínu ukončenia realizácie celého projektu výstavby nákupno-zábavného centra „Bory Mall“, a to v bode 2.1.5 Technickej a dizajnovej príručky, kde sa posunul najskorší možný termín začatia plynutia 14 dennej lehoty na predloženie projektovej dokumentácie v prvej fáze - predbežný návrh na 01.10.2013; Táto zmena Technickej a dizajnovej príručky bola v prospech a na ochranu budúcich nájomcov vrátane žalovaného a zároveň bola nepriamo odsúhlasená žalovaným v rámci uzavretia dodatku k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 22.05.2012, ktorým sa žalobca a žalovaný dohodli na príslušnej úprave zmluvy z dôvodu posunutia termínu ukončenia realizácie celého projektu výstavby nákupno-zábavného centra „Bory Mall“. Dohoda obsiahnutá v dodatku bola prejavom ich slobodnej a vážnej vôle.

13. Žalovaný namieta nezrozumiteľnosť výšky zmluvných pokút podľa bodu 7.2 písm. d) a e) a hornej hranice výšky zmluvnej pokuty podľa bodu 7.2 písm. c) zmluvy o budúcej zmluve, ktoré sa majú podľa definícii pojmov Jednomesačné nájomné a Trojmesačné nájomné v bode 1.1 zmluvy o budúcej zmluve určiť ako: „...jednu mesačnú platbu (resp. v prípade Trojmesačného nájomného tri mesačné platby) Základného nájomného určeného podľa Nájomnej zmluvy, ktorej znenie je prílohou č. 3 tejto Zmluvy, pre kalendárny rok, v ktorom nastane Deň vzniku nájmu;...“. Je potrebné zdôrazniť, že Jednomesačné nájomné (resp. Trojmesačné nájomné) v zmysle definícií v bode 1.1 zmluvy o budúcej zmluve znamená: „..platbu Základného nájomného určeného podľa Nájomnej zmluvy..., ...pre kalendárny rok, v ktorom nastal Deň vzniku nájmu...“ (a nie „platbu Základného nájomného určeného podľa definície tohto pojmu uvedenej v Nájomnej zmluve“). Zároveň je potrebné uviesť, že definícia pojmu Základného nájomného v bode 1.1 prílohy č. 3 zmluvy o budúcej zmluve slúži len na rozlíšenie medzi dvoma zložkami nájomného za nebytový priestor, a to medzi „Základným nájomným“(ktoré predstavuje pevnú sumu nezávislú od mesačných tržieb žalovaného) a „Obratovým nájomným“ (ktorého výška je dohodnutá v závislosti od mesačných tržieb žalovaného); tieto definície nemajú slúžiť na určenie presnej výšky jednotlivých zložiek nájomného. Je nepochybné, že pri určení presnej výšky Základného nájomného pre kalendárny rok, v ktorom nastal deň vzniku nájmu, sa má postupovať podľa článku V (Základné nájomné) prílohy č. 3 k zmluve o budúcej zmluve, ktorý v bode 5.2 písm. a) stanovuje nasledovné pravidlo na určenie výšky Základného nájomného.

14. Povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi projektovú dokumentáciu, zabezpečená zmluvnou pokutou, sa vzťahuje na všetky tri fázy projektovej dokumentácie bez rozdielu, pretože v procese prípravy, vykonávania a následného overenia stavebných úpravy sú všetky tieto fázy navzájom prepojené a mimoriadne dôležité a v prípade omeškania s vypracovaním ktorejkoľvek z nich môže v konečnom dôsledku dôjsť až k posunutiu termínov otvorenia nebytového priestoru pre verejnosť (resp. odkladu uzavretia nájomnej zmluvy, ktorú možno uzavrieť až po úspešnom skolaudovaní nebytového priestoru). Vzhľadom na vyššie uvedené s námietkami žalovaného o neurčitosti a zameniteľnosti tejto povinnosti s inou povinnosťou žalovaný nesúhlasí aj pre to, že ani z textu zmluvy o budúcej zmluve ani z textu Technickej a dizajnovej príručky nie je možné vyvodiť, že by sa povinnosť predkladať projektovú dokumentáciu vzťahovala len na niektorú jej fázu. Podľa názoru žalovaného je nepochybné jasné, že táto povinnosť sa vzťahuje na projektovú dokumentáciu vo všetkých jej fázach.

15. Čo sa týka odovzdania nebytového priestoru, tak povinnosť žalobcu odovzdať nebytový priestor upravuje prvá veta bodu 4.5 zmluvy o budúcej zmluve: „...Budúci prenajímateľ je povinný odovzdať Priestor Budúcemu nájomcovi na účely vykonania Stavebných úprav najneskôr v deň uvedený v schválenom Harmonograme, ktorý v každom prípade musí predchádzať aspoň tri (3) mesiace Plánovaný deň otvorenia, nie však skôr, ako (a) Budúci nájomca poskytne Budúcemu prenajímateľovi Zábezpeku podľa bodu 3.1 tejto Zmluvy, (b) Budúci prenajímateľ schváli Realizačnú dokumentáciu podľa bodu 4.3 písm. b) odrážka 2 tejto Zmluvy a (c) nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o povolení zmeny Nákupno- zábavného centra ešte pred jeho dokončením podľa bodu 4.4 písm. a) tejto Zmluvy alebo samostatné Stavebné povolenie podľa bodu 4.4 písm. b) tejto Zmluvy, ak bude niektoré z týchto rozhodnutí na vykonanie Stavebných úprav potrebné...“. Vzhľadom na to, že povinnosť žalobcu odovzdať nebytový priestor žalovanému bola podmienená splnením určitých povinností žalovaného, ktoré však žalovaný nesplnil, sa žalobca so splnením tejto povinnosti do omeškania vôbec nedostal.

16. V záujme žalobcu bolo mať v plánovaný deň otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ otvorených pre verejnosť čo najväčší počet obchodných prevádzok (na koordináciu a zabezpečenie čoho slúžili hlavne povinnosti jednotlivých nájomcov zabezpečené zmluvnými pokutami najmä vo vzťahu k stavebným úpravám). V opačnom prípade by verejnosť o takéto centrum mohla rýchlo stratiť záujem a celý projekt by tak bol ohrozený. To, že žalovaný nestihol svoju prevádzku včas pripraviť (resp. že ani nevypracoval potrebnú projektovú dokumentáciu, neprevzal nebytový priestor a ani nezačal s vykonávaním stavebných úprav), je hlavne na škodu žalobcu. Na žiadnom mieste v zmluve o budúcej zmluve resp. nájomnej zmluve však nebola zakotvená povinnosť žalobcu zabezpečiť otvorenie všetkých prevádzok v plánovaný deň otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory Mall“. Hrozba, že nebytový priestor nebude pripravený na prevádzku do dňa otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory 28Cb/43/2015 -835

Mall“, a subjektívny pocit žalovaného, „že sa už legitímne necítil povinný prevziať priestor...“, nič nemení na platnosti dojednania jeho povinnosti, vyplývajúcej z druhej vety bodu 4.5 zmluvy o budúcej zmluve, a to prevziať nebytový priestoru na základe písomnej výzvy žalobcu doručenej žalovanému aspoň 60 dní vopred, aj keď takýto deň nastane neskôr ako tri mesiace pred plánovaným dňom otvorenia nákupno- zábavného centra „Bory Mall“ a otvorenie prevádzky pre verejnosť v deň otvorenia centra by bolo ohrozené. Žalobca na porušení tejto povinnosti žalovaného naďalej trvá a rovnako trvá aj na povinnosti zaplatiť za jej porušenie zmluvnú pokutu tak, ako vyplýva zo žalobného návrhu. Žalobca po obdržaní výkresov od žalovaného e-mailom zo dňa 04.03.2013 bol pripravený netrvať na tak vysokej formálnej a obsahovej presnosti projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu, akú vyžaduje Technická a dizajnová príručka vo svojom bode 2.2, a bol pripravený tento predložený dokument akceptovať, avšak požadoval od žalovaného aspoň jeho doplnenie o verziu v tzv. „dwg“ formáte. Pre vysvetlenie sa jedná o editovateľný formát štandardne používaný na výmenu dát v oblasti projektovania. Pôvodne žalovaný predložil len výkresy v needitovateľnom „pdf“ formáte, ktorý bol na účely zapracovania predbežného návrhu projektantmi žalobcu nepoužiteľný. Okrem toho, že editovateľný formát „dwg“ priamo vyžaduje aj Technická a dizajnová príručka, na jeho nepredloženie poukázal aj žalobca, pričom ho dožiadal svojím e-mailom zo dňa 06.03.2013 (e-mail je dôkazom č. 8 vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.05.2015). Na toto dožiadanie však žalovaný nereagoval a z toho dôvodu považoval žalobca až do odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu za nepredloženú.

17. Pokiaľ ide o žalovaným namietané neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu v podobe neumožnenia vstupu do nebytového priestoru, uvádzame len toľko, že v čase prvej výzvy na vypracovanie a predloženie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu zo dňa 11.04.2014 sa projekt výstavby Nákupno-zábavného centra nachádzal v štádiu, keď ešte nebytový priestor žalovaného neexistoval. Čiže poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcu nebolo možné v danom čase od žalobcu požadovať. Z toho dôvodu žalobca jediný krát v prvej zo svojich štyroch výziev na vypracovanie predbežného návrhu konštatoval nasledovné: „...Pokiaľ ide o návštevu staveniska, tá sa uskutoční až v neskoršom štádiu výstavby Nákupno-zábavného centra ako podklad na vypracovanie Realizačnej dokumentácie (Realizačného projektu)...“. Zároveň v tejto výzve okrem iného uviedol aj prístupové meno a heslo, s použitím ktorých mal žalovaný prístup ku všetkým dostupným podkladom potrebným na vypracovanie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu. Žalovaný ani na jednu zo štyroch výziev na vypracovanie a predloženie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu nereagoval a žiadnej ďalšej súčinnosti zo strany žalobcu sa nedožadoval. Žalobca pritom vo svojich výzvach kládol dôraz na dôležitosť splnenia tejto povinnosti ako predpokladu na včasné otvorenie všetkých prevádzok v deň otvorenia centra („...Prosím, vezmite do úvahy, že nevyhnutným predpokladom úspešného fungovania celého Nákupno-zábavného centra je, aby v deň jeho otvorenia pre verejnosť boli všetky prenajaté obchodné priestory, ktoré sa v ňom nachádzajú, pripravené na predaj tovaru resp., poskytovanie služieb v súlade s dohodnutým účelom nájmu. A teda je úlohou prenajímateľa, aby zabezpečil, že všetci nájomcovia dodržia svoje zmluvné povinnosti, ktoré sú na splnenie takéhoto predpokladu potrebné...“), pričom by v prípade žiadosti splnil svoju povinnosť a umožnil žalovanému vstup do nebytového priestoru za účelom vypracovania projektovej dokumentácie hneď, ako by to bolo možné.

18. V následných vyjadreniach žalobcu doručených súdu v priebehu konania žalobca zotrváva na svojich vyjadreniach.

19. Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 16.07.2015 uvádza ako reakciu na argumentáciu žalobcu, že nenamieta, že zmluvné strany časť obsahu Zmluvy o budúcej zmluve vyčlenili do nepodpísaných príloh zmluvy, takýto postup však nemožno považovať za platný v prípade právnych inštitútov podliehajúcich obligatórnej požiadavke na písomnú formu, akým je práve napr. aj zmluvná pokuta, pričom opätovne poukazujeme na súdnu prax citovanú v našom vyjadrení. Opätovne zdôrazňujeme, že hoci sa predmetné rozhodnutia týkali prevažne spotrebiteľských sporov, táto súdna prax je relevantná aj na prejednávanú vec, nakoľko tieto rozhodnutia pojednávajú o požiadavkách na písomnú formu dojednania o zmluvnej pokute a v tomto smere neexistuje žiadna osobitná právna regulácia pre spotrebiteľov. Formálne a obsahové náležitosti dojednania o zmluvnej pokute platia rovnako pre spotrebiteľa ako pre podnikateľov. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatňuje v žalobe ako prvú v poradí, považujeme za podstatné poukázať na str. 5 vyjadrenia žalobcu, kde v podstate žalobca priznáva, že ju odvodzuje z porušenia povinnosti žalovaného, ktorá mala byť obsiahnutá v jednostranne vydanom vnútornom predpise žalobcu - teda v neskoršej verzii Technickej a dizajnovej príručky, ktorú vydal žalobca niekoľko mesiacov po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluvy. V žalobe žalobca žiada túto zmluvnú pokutu z dôvodu, že žalovaný mal podľa neho porušiť povinnosť predložiť projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu najneskôr v lehote 14 dní, ktorá mala začať plynúť od 01.10.2013. Aj v tabuľke na str. 6 žaloby žalobca uvádza že tento záväzok žalovaného bol splatný 14.10.2013. Takáto konkrétna povinnosť však nielenže nevyplýva z podpísaného textu Zmluvy o budúcej zmluve, ale dokonca ani z jej nepodpísanej prílohy č. 5 - Technickej a dizajnovej príručky. Povinnosť na predloženie projektovej dokumentácie vo vyššie uvedenej lehote vyplývala len z Technickej a dizajnovej príručky, ktorú mal po uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve vydať žalobca jednostranným úkonom. Žalobca sa snaží prílohou č. 5 k svojmu vyjadreniu z 30.06.2015 preukazovať, že listom zo dňa 30.09.2014 poskytol žalovanému prehľad uzavretých zmlúv s uvedením pomeru obsadenosti, z ktorého malo vyplývať, že pomer obsadenosti ku dňu 30.09.2014 dosahoval 83,90%. Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že tento list, podľa ktorého pomer obsadenosti tesne presiahol hranicu 80%, zaslal žalobca žalovanému faxom prakticky v posledný deň, kedy to mohol podľa Zmluvy o budúcej zmluve urobiť, aby sa nevystavil riziku odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného. Podľa bodu 2.7 Zmluvy o budúcej zmluvy mal totiž žalobca poskytnúť žalovanému tento prehľad najneskôr 1 mesiac pred Plánovaným dňom otvorenia, ktorý pripadal na 31.10.2014. Skutočnosť, že žalobca predložil tento prehľad žalovanému na poslednú chvíľu s hodnotami tesne prevyšujúcimi zmluvný pomer obsadenosti vyvoláva oprávnené obavy o pravdivosti údajov, uvedených v tomto prehľade, teda či žalobca skutočne mal pouzatvárané nájomné zmluvy alebo zmluvy o budúcich nájomných zmluvách v rozsahu, v akom to

vo svojom liste z 30.09.2014 deklaroval. Žalovaný má za to, že takúto kľúčovú skutočnosť v konaní pred súdom nemožno ponechať len v rovine tvrdenia žalobcu. Nakoľko žalovaný týmito zmluvami nedisponuje a žalobca žalovanému oznámil len ich sumár, v rámci kompenzácie informačného deficitu žalovaného navrhujeme, aby súd uložil žalobcovi v rámci konania povinnosť predložiť všetky zmluvy o budúcich 28Cb/43/2015 -836

zmluvách a nájomné zmluvy, ktoré mal žalobca ku dňu 30.09.2014 uzatvorené s inými nájomcami v predmetnom obchodnom centre. Uvedeným mienime preukázať taktiež dôvodnosť predčasného ukončenia Zmluvy o budúcej zmluvy zo strany žalovaného oznámením o zmene okolností, nakoľko z uvedeného môže vyplynúť, že žalobca skutočne v posledný deň, kedy musel preukázať zmluvnú mieru obsadenosti, splnenie tejto povinnosti len predstieral, hoci v skutočnosti potrebný objem zmlúv kontrahovaný nemal. Žalovaný má však za to, že ak po niekoľkých rokoch a len štyri mesiace pred otvorením predstavoval pomer obsadenosti len slabých 53,79%, nebolo od neho rozumné požadovať, aby v zmluvnom vzťahu so žalobcom zotrval, aj ak by napokon pomer obsadenosti túto úroveň dosiahol. Ak je však hlavným protiargumentom žalobcu v tomto smere, že pomer obsadenosti napokon dosiahol 80%, máme za to, že táto skutočnosť by mala byť v rámci konania náležite preverená na podklade zmlúv skutočne preukazujúcich zmluvný pomer obsadenosti. 20. Prístup, akým hodnotí žalobca vo svojom vyjadrení na str. 14 splnenie/nesplnenie povinnosti žalovaného predložiť projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu, považuje žalovaný za šikanózny v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Z e-mailovej komunikácie (dôkaz č. 8 priložený k vyjadreniu žalovaného z 14.05.2015) je evidentné, že tento návrh projektovej dokumentácie žalobca predbežne už aj odsúhlasil. Je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný nereagoval na dožiadanie žalobcu na doloženie projektovej dokumentácie v DWG formáte. Ako už vyplynulo z e-mailu žalovaného zo dňa 04.03.2013, žalovaný explicitne ponúkol žalobcovi aj zaslanie dokumentácie v DWG formáte a na žiadosť žalobcu zo dňa 06.03.2013 tak ešte toho istého dňa e-mailom aj učinil. Žalobcovi tak neboli výkresy predložené len v needitovateľnom PDF formáte, ako tvrdí žalobca, ale aj v editovateľnom DWG formáte. Účel predkladania predbežného návrhu projektovej dokumentácie žalobcovi, tak ako je vyjadrený v bode 2.1.5 Technickej a dizajnovej príručky, teda aby sa žalobca oboznámil so základnými stavebnými zámermi nájomcu, bol nepochybne splnený, keďže žalobca tento predbežný návrh dostal, a to aj v DWG formáte, teda žalovaný svoju povinnosť splnil. Žalobca súčasne vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že neposkytol žalovanému zmluvne dohodnutú súčinnosť pre spracovanie projektovej dokumentácie, ku ktorej sa zmluvne zaviazal, teda že neumožnil žalovanému prístup do priestoru, ktorý podľa jeho slov v tom čase ešte neexistoval. Čiže žalobca na jednej strane sám nestíhal realizáciu výstavby obchodného centra a na druhej strane tlačil na žalovaného, aby plnil všetky svoje povinnosti, hoci tieto boli závislé aj od rýchlosti výstavby žalobcom. Skutočnosť, že z dôvodu omeškania s výstavbou na strane žalobcu priestor ešte nebol hotový, žalovaného neoslobodzuje od jeho zmluvných povinností, ku ktorým sa zaviazal, ako sa azda domnieva. Ak sprístupnenie priestoru z dôvodov na strane žalobcu nebolo možné, nemohol sa žalobca voči žalovanému oprávnene domáhať plnenia povinností, ktoré boli sprístupnením priestorov zmluvne podmienené. Omeškanie žalobcu totiž vylučuje omeškanie žalovaného.

21. V nasledujúcich podaniach žalobca objasnil postup pri realizácii zmluvy Žalovaný vo svojom vyjadrení spochybňuje výrok žalobcu, že „jeden mesiac pred Plánovaným dňom otvorenia bude hranica Pomeru obsadenosti 80% prekročená.“. Pri výpočte pomeru obsadenosti sa v zmysle bodu 2.2 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve v znení neskorších dodatkov vychádza z uzavretých zmlúv o budúcich zmluvách (resp. z nájomných zmlúv); pričom uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve predchádzalo s každým záujemcom o nebytový priestor uzavretie tzv. „Heads of Terms“ (základné podmienky nájmu). V intenciách takýchto Heads of Terms bola následne pripravená (vyrokovaná) a uzavretá každá zmluva o budúcej zmluve. Zamestnanec žalovaného dňa 28.07.2014 na základe osobnej kontroly overil, okrem percentuálnej zazmluvnenosti nájomnej plochy, na ktorú sa vzťahujú uzavreté zmluvy o budúcich zmluvách (podľa zistení žalovaného dňa 28.07.2014 o veľkosti 55,01%), aj percentuálnu časť nájomnej plochy, na ktorú sa vzťahujú uzavreté Heads of Terms (podľa zistení žalovaného dňa 28.07.2014 o veľkosti 24,36%). Po uzavretí Heads of Terms začína proces pripomienkovania zmluvy o budúcej zmluve a je vysoká pravdepodobnosť, že dôjde aj k jej uzavretiu, keďže v danom momente je zo strany tretieho subjektu známy reálny záujem o nebytový priestor. Máme za to, že v čase kontroly pomeru obsadenosti nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ žalovaným bolo možné predpokladať, že pomer obsadenosti v čase práve jeden mesiac pred otvorením nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ bude minimálne 80%,

ak by prihliadal aj na pokročilé štádia rokovaní o uzavretí zmlúv o budúcich zmluvách. Predčasné hodnotenia budúcej obsadenosti nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ žalovaným skôr evokujú, akoby pri nich žalovaný zámerne neprihliadal na všetky dostupné informácie a tieto svoje hodnotenia použil iba ako zámienku na rozviazanie zmluvného vzťahu, čo ostatne nepriamo potvrdil aj p. Mašek vo svojej svedeckej výpovedi kde uviedol, že si vie predstaviť, že pod teamom p. Klégra je možné pomer obsadenosti naplniť do požadovanej hranice v požadovanom čase (uvedené sa napokon aj potvrdilo, keďže práve jeden mesiac pred otvorením nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ bol žalovaným toľko spochybňovaný pomer obsadenosti 83,90%).

22. K projektovej dokumentácii a hodnoteniu odovzdaného „výkresu“ žalovaného uvádza, že Projektová dokumentácia má 3 samostatné fázy. Každá jednotlivá fáza spĺňa určitý účel a musí byť v určitej kvalite vypracovaná v súlade s technickými a dizajnovými pravidlami nákupno-zábavného centra „Bory Mall“, následne je každá z troch fáz odovzdaná prenajímateľovi (žalobcovi) na schválenie a v prípade, ak nevykazuje žiadne vážne nedostatky, je prenajímateľom (žalobcom) schválená. Pri vypracúvaní každej fázy projektovej dokumentácie nájomcovia nezačínajú „s čistým výkresom“ ale vychádzali zo vstupných podkladov, ktoré za týmto účelom pre nich prenajímateľ umiestnil na dátové úložisko (server). Tieto vstupné podklady boli pre takmer všetkých nájomcov rovnaké s výnimkou tzv. „VIP“ nájomcov, pre ktorých prenajímateľ vstupné podklady ešte zvlášť individualizoval na základe ich požiadaviek pretože, že si často krát vyžadovali výraznejší stavebný zásah zo strany prenajímateľa do budovy nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ (napr. požiadavka na väčšiu nosnosť podlahy pre umiestnenie trezoru alebo požiadavka na eskalátor, výťah a podobne). Komunikáciu s nájomcami ohľadom projektovania vrátane komplexného systémového hodnotenie každej jednej fázy projektovej dokumentácie zabezpečovala pre prenajímateľa (žalobcu) spoločnosť ... (ďalej len „generálny projektant“). V rámci hodnotenia podľa predchádzajúcej odrážky iv. sa generálny projektant systematicky vyjadroval k jednotlivým zložkám projektovej dokumentácie - v príslušnej fáze (k zložkám ako napr. sprievodná technická správa, logá, materiály, podlahy, podhľady, návrh povrchových úprav, farebný návrh ohraničenia hlavného vstupu a pod.), pričom týmto zložkám udeľoval hodnotenie podľa stupnice A-C (kde „A“ znamenalo „bez pripomienok“ a „C“ znamená „nevyhovujúce“). Na základe takéhoto hodnotenia potom prenajímateľ (žalobca) rozhodol či projektovú dokumentáciu v príslušnej fáze schvaľuje alebo vracia nájomcovi na dopracovanie. Výkres zaslaný žalovaným dňa 28Cb/43/2015 -837

04.03.2013 predstavoval práve individuálne požiadavky, doplnené aj o individuálne požiadavky žalovaného na vzduchotechniku a (25.03.2013) o individuálne požiadavky žalovaného na eskalátory a výťahy]. Tieto požiadavky boli generálnym projektantom zapracované tak aby základné vyhotovenie priestoru vyhovovalo potrebám žalovaného. Výrok v rámci vyjadrenia generálneho projektanta (Príloha č. 2. vyjadrenia žalobcu zo dňa 02.11.2015), že „požiadavky boli zapracované“ žalovaný zámerné vo svojom vyjadrení zo dňa 09.11.2015 vytrháva z celkového kontextu. V predmetnom vyjadrení generálny projektant síce uvádza, že „požiadavky po upresneniach boli zapracované“ k čomu však dodáva, že „12.09.2013 boli vydané kompletné podklady tzv. Vstupná dokumentácia pre nájomcu pre LG 012 a G010“ a až následne mal generálny projektant „obdržať predbežný návrh od nájomcu NY“, ktorý, ako je uvedené, už neobdržal, pričom ďalšia komunikácia už neprebiehala. S prihliadnutím na celkový kontext vyjadrenia generálneho projektanta jeho výrok, že „požiadavky boli zapracované“ v žiadnom prípade nepovažujeme za potvrdenie, že generálny projektant obdržal od žalovaného predbežný návrh (1. Fáza projektovej dokumentácie); v prípade obdržania predbežného návrhu by ho generálny projektant v súlade so štandardným postupom vyhodnotil a zaslal žalobcovi na schválenie - čo sa nikdy nestalo. Za účelom posúdenia obsahu a kvality „výkresu“, ktorý žalovaný považuje za odovzdanú projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu, zadal žalobca tento „výkres“ generálnemu projektantovi na vyjadrenie, pričom mal na neho generálny projektant prihliadať, ako keby tento „výkres“ predstavoval tzv. predbežný návrh (t.j. prvá fáza projektovej dokumentácie). Výsledok posúdenia „výkresu“ generálnym projektantom svedčí o tom, že ak by mal tento predstavovať tzv. predbežný návrh, obsahoval by viaceré zásadné nedostatky a z toho dôvodu by bol vrátený žalovanému na dopracovanie.

23. Vznik a nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom v rámci zmeny žaloby zdôvodnil v písomnom podaní doručenom súdu 23.03.2016 žalobca v nadväznosti na argumentáciu porušenia povinnosti žalovaného vyhotovenie priestoru bolo pre žalovaného, ako pre tzv. „VIP“ nájomcu, zvlášť individualizované na základe jeho požiadaviek (vybudovanie eskalátora a výťahu v priestore na náklady žalobcu a pod.). Ide pritom o dvojpodlažný priestor s nadštandardne veľkou rozlohou (1409,2 m2).

Z toho je zrejmé, že na trhu existuje iba obmedzený počet záujemcov o nájom takéhoto priestoru. Preto sa napriek maximálnemu úsiliu žalobcu do dnešného dňa nepodarilo predmetný priestor prenajať. Vzhľadom na tieto okolnosti porušením vyššie uvedených povinností žalovaného vznikla za obdobie odo dňa otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ pre verejnosť (t.j. od 13.11.2014; pričom pri bezproblémovom plnení zmluvných povinností by v tento deň nastal aj „Deň vzniku nájmu“ v zmysle definície tohto pojmu v bode 1.1 prílohy č. 3 zmluvy o budúcej zmluve) do dňa 31.12.2015 žalobcovi škoda minimálne vo výške 412.284 €, pozostávajúca z: a/ Neuhradeného základného nájomného v celkovej výške 287.640 €. Za predpokladu naplnenia účelu zmluvy o budúcej zmluve (t.j. za predpokladu uzavretia nájomnej zmluvy) by bol žalobca za každý jeden mesiac užívania priestoru žalovaným oprávnený na úhradu základného nájomného, ktorého výška sa v zmysle bodu 5.2 prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve (t.j. v zmysle znenia nájomnej zmluvy) určí nasledovne: „...Pre kalendárny rok, v ktorom nastal Deň vzniku nájmu, a pre bezprostredne nasledujúci kalendárny rok je Základné nájomné dohodnuté vo výške 15 € (slovom pätnásť euro) za každý začatý m2 Výmery priestoru a každý kalendárny mesiac nájmu Priestoru...“ [bod 5.2 písm. a) prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve]; pričom „...Ak nájom podľa tejto Nájomnej zmluvy trval len časť niektorého kalendárneho mesiaca, je Nájomca povinný platiť za tento mesiac len alikvotnú časť Základného nájomného zodpovedajúcu počtu dní trvania nájmu v tomto mesiaci...“ [bod 5.2 písm. e) prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve]. Výmera priestoru po jeho premeraní autorizovaným geodetom spôsobom dohodnutým v prílohe č. 8 zmluvy o budúcej zmluve je 1.409,2 m2. Výška jednomesačného základného nájomného, ktoré by žalovaný bol povinný uhrádzať žalobcovi za každý mesiac užívania priestoru počas prvých dvoch kalendárnych rokov trvania nájmu, je podľa podmienok prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve 21.150 € bez DPH; pričom za kalendárny mesiac november 2014 (t.j. mesiac, v ktorom by nastal aj deň vzniku nájmu za predpokladu, že by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy) by bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi základné nájomné vo výške 12.690 € bez DPH, čo predstavuje alikvotnú časť základného nájomného (21.150 €) zodpovedajúcu počtu dní predpokladaného trvania nájmu v prípade jeho vzniku v deň otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ pre verejnosť (t.j. 18 dní v období od 13.11.2014 do 30.11.2014). b/ Neuhradených marketingových poplatkov v celkovej výške 28.764 €. Za predpokladu naplnenia účelu zmluvy o budúcej zmluve (t.j. za predpokladu uzavretia nájomnej zmluvy) by bol žalobca za každý jeden mesiac užívania priestoru žalovaným oprávnený na úhradu marketingových poplatkov vo výške určenej podľa bodu 8.2 prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve (teda v zmysle znenia nájomnej zmluvy) nasledovne: „...V kalendárnom roku, v ktorom nastal Deň vzniku nájmu, a v bezprostredne nasledujúcom kalendárnom roku je Nájomca povinný uhrádzať Marketingové poplatky vo výške 1,50 € (slovom jedno euro a päťdesiat centov) za každý začatý m2 Výmery priestoru a každý kalendárny mesiac nájmu Priestoru...“ [bod 8.2 písm. a) prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve]; pričom „...Ak nájom podľa tejto Nájomnej zmluvy trval len časť niektorého kalendárneho mesiaca, je Nájomca povinný platiť za tento mesiac len alikvotnú časť Marketingového poplatku zodpovedajúcu počtu dní trvania nájmu v tomto mesiaci...“ [bod 5.2 písm. c) prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve]. Výška jednomesačného Marketingového poplatku, ktorý by žalovaný bol povinný uhrádzať žalobcovi za každý mesiac užívania priestoru počas prvých dvoch kalendárnych rokov trvania nájmu, je s prihliadnutím na výmeru priestoru 1.409,2 m2 podľa podmienok prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve 2.115 € bez DPH; pričom za kalendárny mesiac november 2014 (t.j. mesiac, v ktorom by nastal aj deň vzniku nájmu za predpokladu, že by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy) by bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi marketingový poplatok vo výške 1.269 € bez DPH, čo predstavuje alikvotnú časť marketingového poplatku (2.115,- €) zodpovedajúcu počtu dní predpokladaného trvania nájmu v prípade jeho vzniku v deň otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ pre verejnosť (t.j. 18 dní v období od 13.11.2014 do 30.11.2014). c/ Neuhradeného podielu na spoločných prevádzkových nákladoch v celkovej výške 95.880 €. Za predpokladu naplnenia účelu zmluvy o budúcej zmluve (t.j. za predpokladu uzavretia nájomnej zmluvy) by bol žalovaný povinný podieľať sa na nákladoch na správu a prevádzku nákupno-zábavného centra „Bory Mall“, udržiavanie spoločných priestorov (vrátane opráv, výmen, ktoré nemajú mať povahu investícií, a inej údržby), zabezpečovanie plnenia služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním priestoru spojené (ak nejde o priame prevádzkové náklady alebo náklady na marketingové služby), poistenie podľa bodu 10.12 nájomnej zmluvy a dane a poplatky 28Cb/43/2015 -838

súvisiace s nákupno-zábavným centrom „Bory Mall“, pričom personálne náklady manažmentu správy nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ spolu s nákladmi na služby poskytované externistami, ktoré

sú spôsobilé nahradiť činnosť manažmentu správy nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ (účtovné, daňové a audítorské poradenstvo, právne služby a pod.) sa do týchto nákladov započítavajú najviac do výšky 8 % zo všetkých spoločných prevádzkových nákladov (viď definícia „Spoločné prevádzkové náklady“ v bode 1.1 prílohy č. 3 zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný by bol predovšetkým povinný uhrádzať tzv. „Preddavky na spoločné prevádzkové náklady“ vo výške určenej podľa bodu 7.2 prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve (teda v zmysle znenia nájomnej zmluvy) nasledovne:„...V kalendárnom roku, v ktorom nastal Deň vzniku nájmu, je Nájomca povinný uhrádzať Preddavky na spoločné prevádzkové náklady vo výške 5 € (slovom päť euro) za každý začatý m2 Výmery priestoru a každý kalendárny mesiac nájmu Priestoru...“ [ bod 7.2 písm. a) prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve; pre kalendárny rok 2015 ostala výška Preddavku na spoločné prevádzkové náklady oproti kalendárnemu roku 2014 nezmenená]; pričom „...Ak nájom podľa tejto Nájomnej zmluvy trval len časť niektorého kalendárneho mesiaca, je Nájomca povinný platiť za tento mesiac len alikvotnú časť Preddavku na spoločné prevádzkové náklady zodpovedajúcu počtu dní trvania nájmu v tomto mesiaci...“ [bod 7.2 písm. d) prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve]. Výška jednomesačného Preddavku na spoločné prevádzkové náklady, ktorý by žalovaný bol povinný uhrádzať žalobcovi počas prvého kalendárneho roka, je s prihliadnutím na výmeru priestoru 1.409,2 m2 podľa podmienok prílohy č. 3 porušenej zmluvy o budúcej zmluve 7.050 € bez DPH; pričom za kalendárny mesiac november 2014 (t.j. mesiac v ktorom by nastal aj deň vzniku nájmu za predpokladu, že by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy) by bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi Preddavok na spoločné prevádzkové náklady vo výške 4.230 € bez DPH, čo predstavuje alikvotnú časť Preddavku na spoločné prevádzkové náklady (7.050 €) zodpovedajúcu počtu dní predpokladaného trvania nájmu v prípade jeho vzniku v deň otvorenia nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ pre verejnosť (t.j. 18 dní v období od 13.11.2014 do 30.11.2014). Po uplynutí každého kalendárneho roka mal byť v zmysle bodu 7.4 prílohy č. 3 zmluvy o budúcej zmluve rozdiel medzi žalovaným uhradenými Preddavkami na spoločné prevádzkové náklady a skutočným podielom žalovaného na Spoločných prevádzkových nákladoch žalovanému vyúčtovaný, pričom:

· v kalendárnom roku 2014 boli celkové spoločné prevádzkové náklady na správu a prevádzku nákupno- zábavného centra „Bory Mall“ 510.326 €; pričom výška tzv. „Spoločných prevádzkových nákladov“ v zmysle definície tohto pojmu v bode 1.1 prílohy č. 3 zmluvy o budúcej zmluve zohľadňujúc personálne náklady manažmentu správy nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ maximálne do výšky 8% zo všetkých Spoločných prevádzkových nákladov v kalendárnom roku 2014 bola 465.283,88 € a

· v kalendárnom roku 2015 boli celkové spoločné prevádzkové náklady na správu a prevádzku nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ 3.799.458 €; pričom výška tzv. „Spoločných prevádzkových nákladov“ v zmysle definície tohto pojmu v bode 1.1 prílohy č. 3 zmluvy o budúcej zmluve zohľadňujúc personálne náklady manažmentu správy nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ maximálne do výšky 8% zo všetkých Spoločných prevádzkových nákladov v kalendárnom roku 2015 bola 3.202.900 €. Pri takejto výške Spoločných prevádzkových nákladov by s prihliadnutím na zmluvne dohodnutú výšku preddavkov, ktoré by v prípade uzavretia nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať, vznikol žalovanému v rámci vyúčtovania za kalendárne roky 2014 a 2015 nedoplatok. Vzhľadom na obchodnú politiku žalobcu sa však za kalendárne roky 2014 a 2015 vyúčtovanie podielu na spoločných prevádzkových nákladoch každého nájomcu nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ realizovalo (resp. bude realizovať) tak, že žalobca si uplatňuje (uplatnil) podiel na spoločných prevádzkových nákladoch len do výšky zmluvne dohodnutých preddavkov na spoločné prevádzkové náklady. Rozdiel medzi skutočným podielom nájomcov na spoločných prevádzkových nákladoch a zmluvne dohodnutými preddavkami za kalendárne roky 2014 a 2015 znáša (znášal) v plnom rozsahu žalobca tak, aby ani jeden nájomca nákupno-zábavného centra „Bory Mall“ nemusel nad rámec zmluvne dohodnutých preddavkov uhrádzať nedoplatok na podiel na spoločných prevádzkových nákladoch. To by platilo aj v prípade žalovaného, ak by uzatvoril nájomnú zmluvu. Stavebné úpravy priestoru sú pritom nevyhnutne potrebné na zabezpečenie takého stavu priestoru, aby po ich ukončení a na podklade dokumentácie skutočného vyhotovenia (tretia fáza projektovej dokumentácie, ktorú by mal neskôr taktiež povinnosť vypracovať žalovaný) mohlo byť príslušným stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré je podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) podmienkou užívania stavby, prípadne jej časti spôsobilej na samostatné užívanie na určený účel. Uvedené porušenia zmluvy o budúcej zmluve žalovaným v spojení s absenciou vôle a od istého momentu absolútnou pasivitou žalovaného v plnení svojich zmluvných povinností viedli k nemožnosti zabezpečenia kolaudačného rozhodnutia nebytového priestoru, čo bránilo naplneniu účelu zmluvy o

budúcej zmluve, a to uzavretiu nájomnej zmluvy v dohodnutej lehote najneskôr do 28.02.2015, čím vznikla žalobcovi škoda.

24. Uplatnenie náhrady škody popri zmluvnej pokute, pôvodným žalobným návrhom sa žalobca domáha zaplatenia troch zmluvných pokút za porušenie zmluvných povinností žalovaným. Istina týchto troch zmluvný pokút predstavuje spolu 71.583,60 €, k čomu prislúcha v zmysle bodu 7.5 zmluvy o budúcej zmluve úrok z omeškania vo výške 0,025 % z každej jednotlivej dlžnej sumy a za každý aj začatý deň omeškania .

25. Žalovaný vo vzťahu k náhrade škody uplatnenej žalobcom podaním doručeným súdu 09.10.2017 uvádza, že v danom prípade nie je splnený ani jeden zo zákonných predpokladov nároku na náhradu škody tak ako bol žalobcom uplatnený, preto je nárok žalobcu v plnom rozsahu nedôvodný. Prvým predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody je protiprávny úkon žalovaného, ktorý musí byť na vznik nároku na náhradu škody zo strany žalobcu preukázaný. Žalobca síce tvrdí porušenie niektorých vedľajších zmluvných povinností žalovaným, avšak nijako toto tvrdenie nepreukazuje. Ohľadom žalobcom tvrdeného porušenia „povinnosti predložiť projektovú dokumentáciu podľa jednotlivých fáz vykonávania stavebných úprav“ uvádzame, že takáto povinnosť v podpísanej Zmluve o budúcej zmluve nie je vôbec definovaná. Obsah tejto povinnosti je určený len odkazom na jednostranný „vnútorný predpis“ žalobcu, tzv. Technickú a dizajnovú príručku (bod 4.3 Zmluvy o budúcej zmluve, resp. resp. definícia Technickej a dizajnovej príručky na str. 8 Zmluvy o budúcej zmluve), ktorá však nikdy nebola oboma stranami podpísaná. Nejde teda o platné, určité a písomné dojednanie o určení zmluvnej povinnosti, ale obsah, rozsah, lehoty pre splnenie tejto tvrdenej povinnosti mohol žalobca kedykoľvek jednostranne 28Cb/43/2015 -839

meniť a aj menil podľa vlastného uváženia. Bez ohľadu na uvedenú absenciu definície tejto povinnosti v Zmluve o budúcej zmluve, o tom, že táto povinnosť, nebola zadefinovaná presne, určito a nezameniteľne s inou povinnosťou ani v Technickej a dizajnovej príručke, svedčí aj existencia rozdielneho výkladu strán o povahe žalovaným predloženej projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu žalobcovi dňa 04.03.2013. Žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi žalobcom tvrdeným porušením zmluvných povinností predložiť projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu, zloženia zábezpeky a prevzatia priestoru žalovaným a tvrdeným vznikom škody spočívajúcej v ušlom zisku vyčíslenom z ušlého nájomného, marketingového poplatku a podielu na prevádzkových nákladoch. Ani v prípade, ak by tieto zmluvné povinnosti boli platne dohodnuté a ak by ich žalovaný naozaj porušil (čo však žalovaný popiera), nemali by priamo a bezprostredne (ako príčina) za následok vznik žalobcom tvrdenej škody.

26. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti nároku na zaplatenie sumy 95 880 € späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, podaním doručeným súdu 21.03.2018. S uvedeným návrhom žalovaný nesúhlasil s odôvodnením uvedeným v podaní doručenom súdu, že nemožno prihliadať na listiny označené ako (i) uznesenie predstavenstva žalobcu č. 01/151231 a (ii) výpisy z bankových účtov žalobcu, ktoré predložil žalobca spolu so späťvzatím časti žaloby ako na dôkazy o dôvodnosti podanej žaloby. Práve naopak, je zrejmé, že ak by tieto listiny existovali už v roku 2015, tak potom už samotná zmena žaloby z roku 2016 bola urobená v rozpore s obchodným rozhodnutím žalobcu nevymáhať túto časť škody. Rovnako ani predložené listiny označené ako výpisy z bankového účtu žalobcu nepreukazujú, že by naozaj došlo k prevodu finančných prostriedkov z majetku žalobcu (išlo len o presun v rámci majetku žalobcu), a ani sumy na nich uvedené nijako nekorešpondujú so sumou uvedenou v uznesení predstavenstva. Akokoľvek, bez potreby osobitného dokazovania, tvrdenie, že žalobca sa rozhodol nevymáhať od svojich nájomcov nedoplatky na spoločných prevádzkových nákladoch nijako nesúvisí so späťvzatím žaloby v časti podielu na spoločných prevádzkových nákladoch, uplatnených voči žalovanému, ktorý bol podľa tvrdenia žalobcu uplatnený len do výšky preddavkov. T. j. uvedené nedoplatky ktoré sa údajne rozhodol žalobca nevymáhať predstavujú tú sumu, ktorú od žalovaného údajne nikdy nevymáhal, preto nemajú predložené listiny žiadny dopad na nárok uplatnený v tomto konaní: podľa tvrdení napr. vo vyjadrení žalobcu z 05.02.2018 str. 8: „žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v rozsahu žalovaným neuhradeného podielu na spoločných prevádzkových nákladov za roky 2014 a 2015 (čl. III bd 3 zmeny žaloby), ... predstavuje iba sumu preddavkov na spoločné prevádzkové náklady za tieto roky.“ Žalovaný preto navrhuje, aby súd na predložené dôkazné prostriedky

neprihliadal ako na dôkazy odôvodňujúce čiastočné späťvzatie, naopak, žalobca nimi preukázal, že jeho nárok je od začiatku vymyslený, účelový a zmätočný.

27. Súd v danej veci nariadil pojednávania na termíny v priebehu obdobia 06.07.2015 - 12.04.2018 ktorých sa zúčastnili žalobca a právny zástupca žalobcu, žalovaný, právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov nasledovne:

PZ žalobcu v rámci pojednávaní sa pridržiaval svojej argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení.

PZ žalovaného v rámci pojednávaní sa pridržiaval svojej argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení.

Svedok Ing. Klégr na pojednávaní uviedol, že funguje ešte taký status „heads of terms“, čo je taká dohoda na základných podmienkach, ktorá samozrejme nemá žiadny právny základ alebo význam, viac menej je to taký dokument, kde sa dohodnete obidve strany na podmienkach toho nájmu, ktoré sa potom implementujú do tej zmluvy o zmluve budúcej. Keď už niekto podpíše tú heads of terms, tak väčšinou sa nestáva to, že by odstúpil od zmluvy a naozaj nestáva sa to, že keď niekto podpíše zmluvu, že by potom tú zmluvu nejakým spôsobom neakceptoval alebo nedodržal, tak ako sa nám stalo prakticky iba v jedinom prípade, a to bol prípad so žalovaným. My sme prakticky behom toho roku 2014 mali či už podpísané ZBZ, mali sme heads of terms, kde prakticky uzavretie zmluvy hlavne s tými veľkými hráčmi na trhu, tak nie je záležitosťou, že by to bolo behom týždňa alebo behom mesiaca, väčšinou je to proces, ktorý je dlhší a samozrejme záleží aj na tom nájomcovi, akým spôsobom to má, či je na Slovensku alebo to rieši zo Švédska, z Nemecka, takéto prípady sme tiež mali. Takže, čo sa týka tej nájomnej zmluvy, tak prebehla pomerne rýchlo, žalovaný využíval právnika, pána O., s ktorým prakticky som aj ja sa stretol, či už s pánomR. alebo sme to riešili napr. emailovo a tú zmluvu sme uzavreli. Tá zmluva bola, je potreba povedať, uzavretá na iný priestor v centre s tým, že potom prišiel žalovaný s tým, že ten priestor mu nevyhovuje v rámci dobrej viditeľnosti, v rámci centra a my sme im vyšli v ústrety v tom, že sme v rámci jedného z tých dodatkov tú plochu zmenili a to na tú, o ktorej sa dnes bavíme. Na otázku súdu k žalobcovi, teda aká je definícia pomeru obsadenosti, žalobca uvádza, že toto je už zmluvne dojednaná definícia, kedy sa vlastne vyšlo v ústrety žalovanému, tak ako uviedol vyššie, ktorý si chcel takto zabezpečiť určitú úspešnosť umiestnenia prevádzky. Žalobca sa odkazuje aj na predložené dokumenty k tejto spornej otázke na tomto pojednávaní a teda osvedčuje, že toto percento bolo naplnené. Je pravdou, že niektoré prevádzky ku dňu otvorenia mallu neboli ešte otvorené, boli to väčšinou nájomcovia, ktorí to nestihli, toto však nemá vplyv na percento pomeru obsadenosti, tak ako si ho zadefinovali zmluvné strany.

Svedok L.. O. uviedol, že popis postupu ako ho opísal L.. G. je pravdivý, avšak zdôraznil, že pre žalovaného bol pomer obsadenosti, dostal údaj od žalobcu a keďže v danom čase išlo o nedostatočný pomer rozhodli sa -materská spoločnosť v projekte nepokračovať. Keďže pán O. sa nezúčastňoval priamo realizácie, presne sa nevie vyjadriť, pamätá si, že objavovali sa určité faktické aj termínové problémy, taktiež uvádza, že sa domnieva, že zmenu zmluvných podmienok inicioval žalovaný, sankcie vníma nejednoznačne má za to, že pochybili obidve strany. Priznal, že prevziať priestor pred schválenou realizačnou dokumentáciou by bolo riziko pre obidve strany, domnieva sa, že zaslané technické výkresy boli dostatočné a odchýlku 100m2 považuje za dôležitú odchýlku.

28. Súd sa v rámci konania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytového priestoru č. LG 043 a č. G 045 zo dňa 18.01.2011, Dodatok č. 1 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 22.05.2012, Dodatok č. 2 k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy 28Cb/43/2015 -840

o nájme nebytového priestoru zo dňa 18.08.2012, Výzva na vypracovanie a predloženie Projektovej dokumentácie vo fáze Predbežného návrhu zo dňa 11.04.2014 s potvrdením o doručení dňa 14.04.2014, Opakovaná výzva na vypracovanie a predloženie Projektovej dokumentácie vo fáze Predbežného návrhu zo dňa 05.06.2014 s potvrdením o doručení zo dňa 06.06.2014, Opakovaná výzva na vypracovanie a predloženie Projektovej dokumentácie vo fáze Predbežného návrhu zo dňa 08.07.2014 s potvrdením o doručení zo dňa 10.07.2014, Posledná výzva na vypracovanie a predloženie Projektovej dokumentácie vo fáze Predbežného návrhu a výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 18.08.2014 s potvrdením o doručení dňa 20.08.2014, Výzva na poskytnutie zábezpeky a prevzatie priestoru zo dňa 03.09.2014 s potvrdením o doručení dňa 04.09.2014, Posledná (predžalobná) výzva na splnenie

povinností zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 24.11.2014 s potvrdením o doručení dňa 27.11.2014, Odstúpenie od zmluvy o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 14.01.2015, Výzva na poskytnutie zábezpeky a prevzatie priestoru zo dňa 03.09.2014 s potvrdením o doručení dňa 04.09.2014, Posledná (predžalobná) výzva na splnenie povinností zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 24.11.2014 s potvrdením o doručení dňa 27.11.2014, časť rozpracovanej verzie zmluvy o budúcej zmluve v štádiu pripomienok žalovaného, časť rozpracovanej verzie zmluvy o budúcej zmluve v štádiu pripomienok žalovaného oznámenie skutočnej plochy priestoru po premeraní zo dňa 12.09.2014 spolu s prílohami, časť rozpracovanej verzie zmluvy o budúcej zmluve v štádiu pripomienok žalovaného, prehľad uzavretých zmlúv s uvedením Pomeru obsadenosti, posledná (predžalobná) výzva na splnenie povinností zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve zo dňa 24.11.2014.

V bode 7.4 zmluvy o budúcej zmluve sa žalobca a žalovaný dohodli: „...že budúci prenajímateľ má právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti budúceho nájomcu podľa bodu 7.2 tohto článku Zmluvy presahujúcej zmluvnú pokutu.“.

Podľa bodu 1.1 zmluvy o budúcej zmluve jednomesačné nájomné znamená jednu mesačnú platbu základného nájomného určeného podľa nájomnej zmluvy, ktorej znenie je prílohou č. 3 tejto Zmluvy, pre kalendárny rok, v ktorom nastane deň vzniku nájmu...“. Podobne je v bode 1.1 zmluvy o budúcej zmluve zadefinované aj trojmesačné nájomné.

Nájomnú zmluvu bolo v zmysle bodu 2.2 zmluvy o budúcej zmluve možné uzavrieť na základe výzvy žalobcu, ktorá mohla byť doručená žalovanému „...najskôr v deň nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého bude v súlade so stavebným zákonom možné užívať priestor na účel nájmu, a najneskôr dňa, ktorý 10 dní predchádza poslednému dňu na uzavretie zmluvy.

Deň odovzdania v bode 1.1 zmluvy o budúcej zmluve je síce tento pojem zadefinovaný ako „...deň, kedy budúci prenajímateľ odovzdá priestor budúcemu nájomcovi na účely vykonávania stavebných úprav, ktorý však v každom prípade musí predchádzať aspoň tri mesiace plánovanému dňu otvorenia...“.

V bode 7.2. Zmluvy sú definované zmluvné pokuty ako jednotlivé skutkové podstaty s odkazom na ustanovenie zmluvy, ktoré pojednáva o tejto povinnosti, ku ktorým je priradená výška zmluvnej pokuty ako denne takto: d) pre prípad porušenia záväzku budúceho nájomcu predložiť budúcemu prenajímateľovi na schválenie vypracovanú projektovú dokumentáciu v lehote uvedenej v technickej príručke podľa bodu 4.3. a) tejto zmluvy vo výške 1% jednomesačného nájomného za každý aj začatý deň omeškania sa so splnením tejto povinnosti, najviac však vo výške jednomesačného nájomného.

V bode 7.3. je dojednaná splatnosť zmluvných pokút tak, že pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 7.2. tohto článku Zmluvy vznikne len za podmienky, že oprávnená zmluvná strana písomne vyzve povinnú zmluvnú stranu na zaplatenie zmluvnej pokuty, v lehote uvedenej vo výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty, inak do 21 dní od jej doručenia povinnej zmluvnej strane.

Dodatkom č.1 zo dňa 22. mája 2012 k Zmluve bol z obchodných dôvodov posunutý termín realizácie celého projektu a znížený minimálny požadovaný pomer obsadenosti centra v čase jeden mesiac pred jeho plánovaným otvorením z 90% na 80%. Táto zmena zmluvných podmienok nebola žalovanému nanútená, ale jednalo sa o vzájomný kompromis strán. Dodatkom č. 2 k zmluve dňa 18. septembra 2012 došlo k ďalšej zmene obchodných podmienok na základe požiadavky žalovaného, ktorý mal záujem o výmenu pôvodného nebytového priestoru za iný. V súvislosti s posunutím realizácie projektu žalobca v súlade so Zmluvou aktualizoval technickú a dizajnovú príručku vydaním jej nového znenia, čím v prospech žalovaného posunul hraničný termín začatia plynutia lehoty na odovzdanie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu z pôvodného termínu 01.11.2011 na nový termín 01.10.2013. E-mailovú správu žalovaného (ktorá tvorí dôkaz č. 8 vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.05.2015), ktorou žalovaný dňa 04.03.2013 zasiela žalobcovi výkresy v needitovateľnom formáte „.pdf“, ako aj emailovú správu, ktorou žalovaný doplnil dňa 06.03.2013 výkresy vo formáte „.dwg“ (tvorí prílohu vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.07.2015), nepovažuje žalobca za odovzdanie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu v rozsahu a v súlade so zmluvou o budúcej zmluve. Súbory, tvoriace prílohu predmetných e-mailových správ predstavovali úvodné požiadavky žalovaného na pôdorysnú

dispozíciu priestoru [tieto boli neskôr (22.03.2013) doplnené aj o individuálne požiadavky žalovaného na vzduchotechniku a (25.03.2013) o individuálne požiadavky žalovaného na eskalátory a výťahy], ktoré boli síce súčasťou komunikácie ohľadom projektovej dokumentácie, no v rámci tejto komunikácie sa jednalo len o posúdenie individuálnych požiadaviek žalovaného na základné vyhotovenie priestoru (zabezpečované žalobcom) a ich zapracovanie do podkladov pripravovaných žalobcom. Vzhľadom na to, že žalovaný patril medzi významných budúcich nájomcov, pripravoval pre neho žalobca priestor s určitými individuálnymi vlastnosťami podľa požiadaviek žalovaného. V súlade s týmito požiadavkami aktualizoval žalobca svoje podklady. Až z týchto aktualizovaných podkladov mal žalovaný vychádzať pri príprave projektovej dokumentácie vo všetkých jej fázach (vrátane predbežného návrhu). Pripravené podklady boli pre žalovaného dostupné na FTP serveri host: bory.smartfile.com s individuálnym prístupovým menom a heslom, čo napokon vyplýva aj z výzvy na vypracovanie 28Cb/43/2015 -841

a predloženie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu zo dňa 11.04.2014 (príloha č. 4 žaloby). To, že sa žalobca vyjadruje v rámci komunikácie o podkladoch k projektovej dokumentácii, že „...vypadá, že bude všechno akceptovatelné...“ neznamenalo, že žalobca považuje predbežný návrh za odovzdaný, ale len to, že v danom vyobrazení sú zrejme všetky individuálne požiadavky žalovaného na vyhotovenie priestoru žalobcom akceptovateľné. To, že žalovaný projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu neodovzdal, vyplýva aj z opakovaných výziev na jej predloženie z roku 2014 (4x oficiálnou cestou viď. prílohy č. 4, 5, 6 a 7 žaloby zo dňa 12.02.2015, ako aj telefonicky a e- mailom), pričom žalovaný na ani jednu z výziev žalobcu na predloženie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu nereagoval a neoficiálna správa, že začína projektovať, sa objavila až začiatkom augusta 2014.

Výzvami adresovanými žalovanému, žalobca žiadal žalovaného o splnenie povinnosti.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. „

Podľa ustanovenia § 192 “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak„

Na základe uvedeného súd zistil tento skutkový stav: Medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, v zmysle ktorej boli dojednané podmienky budúcej spolupráce. Sporným nastal moment uplatneného nároku na sankciu za porušenie povinnosti žalovaným ako budúcim nájomníkov vo forme zmluvnej pokuty a následne rozšírený na náhradu škody.

29. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „ Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 „ Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 267 ods. 2 „Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.“

Podľa ustanovenia § 271 ods. 1 „ Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“ Podľa ustanovenia § 275 ods. 1 „ (1) Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (3) Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv. (4) S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.“ Podľa ustanovenia § 289 „ (1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.“ Podľa ustanovenia § 292 „ (1) Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.“

Podľa ustanovenia § 290 ods. 1 OBZ: „Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.“

Podľa ustanovenia § 290 ods. 2 OBZ: „Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu 28Cb/43/2015 -842

zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.“

Podľa ustanovenia § 300 „Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1991-513>) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.“

Podľa ustanovenia § 301 „ Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>“

Podľa ustanovenia § 302 ObZ: „ Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.“

Podľa ustanovenia § 373 ObZ: „ Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“

Podľa ustanovenia § 374 ObZ: „ (1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. (2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. (3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa ustanovenia § 379 „ Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.“

Podľa ustanovenia § 35 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako “ OZ”) ,,(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.”

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 : ,,Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.”

Podľa ustanovenia § 39 ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom”

Podľa ustanovenia §41 Občianskeho zákonníka „ Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje iba na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.“

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 zákona č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka „ (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.“

Podľa ustanovenia § 266 ObZ: “ (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.”

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods.1 „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 „ (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

30. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu žalobcom a 28Cb/43/2015 -843

žalovaným tvrdených skutočností, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu.

31. Žalobou zo dňa 12.02.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 71.583,60 € s príslušenstvom (ďalej aj len „žaloba“), z titulu tvrdeného porušenia troch povinností žalovaného, ktorého sa mal žalovaný dopustiť v súvislosti so Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 18.01.2011, v znení Dodatku č. 1 z 25.05.2012 a Dodatku č. 2 z 18.08.2012, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za účelom budúceho prenájmu nebytových priestorov v nákupno-zábavnom centre „Bory Mall“ (ďalej len „Zmluva o budúcej zmluve“). Zmenou žaloby podľa ustanovenia § 95 OSP zo dňa 23.03.2016 (ďalej aj len „zmena žaloby“) následne za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. žalobca zmenil žalobu vo vzťahu k žalovanému tak, že si okrem nároku na úhradu zmluvných pokút uplatneného žalobou, uplatnil aj nárok na náhradu škody, spôsobenej tvrdeným porušením zmluvných povinností žalovaného a žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 412.284 € spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, všetko do troch dni od právoplatnosti rozsudku.

32. Súd v prvom rade skúmal účel a zmysle predmetného záväzkového vzťahu v korelácii s argumentmi žalovaného o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a následnou neplatnosťou zmluvných dojednaní. Vychádzajúc z priebehu uzatvárania/ kreovania Zmluvy o budúcej zmluve, strany sporu ako zmluvné strany aktívne formou pripomienkovania participovali na jej finálnom znení, preukázané listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou pána X.X. a p. X.X.,. Z tohto dôvodu nie je možné priznať žalovaného pravdu v tvrdení o nevyváženosti, jednostrannosti zmluvných dojednaní v prospech žalobcu. V rovine obchodnoprávnej je prípustné neformálnejšie a dispozitívnejšie stanovovať „pravidlá hry“ s výnimkou kogentných ustanovení. V tomto smere má súd za to, že zmluvné dojednania povinnosti ako sú špecifikované v čl. IV. bod 4.3. 4.5., čl. III bode 3.1. zmluvy sú dojednané platne, primerane aj obsahu zmluvy, ide o zmluvu o budúcej zmluve, navyše v procese výstavby teda termíny plnenia sú časovo flexibilnejšie, avšak v každom konkrétnom ustanovení povinnosti sú termíny plnenia stanovené jednoznačne, nezameniteľne s daným kritériom od ktorého sa následne povinnosť plniť odvíja. Ohľadne dojednania o zmluvnej pokute je právna úprava prísnejšia, čo potvrdzuje aj konštantná judikatúra.

33. Súd má za to, že porušenie povinnosti uvedenej v čl. IV, bod 4.5. zmluvy spočívalo v tom, že v polovici septembra 2013 tzv. vstupnú dokumentáciu pre nájomcu, ktorá bola sprístupnená pre žalovaného na serveri. Na podklade tejto vstupnej dokumentácie mal žalovaný podľa Zmluvy povinnosť vypracovať a predložiť žalobcovi projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu, čo sa však nikdy nestalo, a to aj napriek tomu, že (i) od apríla 2014 bol žalovaný na jej vypracovanie a predloženie opakovane písomne vyzývaný a (ii) od 14. augusta 2014 žalovaný disponoval verziou vstupnej dokumentácie, ktorá bola aktualizovaná čo do skutočnej výmery priestoru v dôsledku dodatočného posunutia vnútornej priečky (hoci pre vypracovanie projektovej dokumentácie vo fáze predbežného návrhu zo strany nájomcu nebolo potrebné takúto aktualizáciu uskutočniť). Za túto pasivitu žalovaného bola už interne zodpovedná jeho materská spoločnosť, ktorá však dôvody nepredloženia projektovej dokumentácie nevysvetlila, osoba oprávnená konať za žalobcu v danom čase odkazovala resp. sám pán W. priznal, že celú akciu prevzalo oddelenie expanzie v rámci materskej spoločnosti. Odvolávka žalobcu na Dizajnovú a technickú príručku je v súlade so zmluvným dojednaní, nakoľko uvedený pojem/ dokument je riadne definovaný v ustanoveniach zmluvy.

34. Dňa 3. septembra 2014 žalobca vyzval žalovaného na prevzatie priestoru a poskytnutie zábezpeky. Žalovaný však ani potom žiadnu zo svojich zmluvných povinností nesplnil. A to napriek tomu, že:

(i) žalobca vždy poskytol žalovanému potrebnú súčinnosť, ktorú od neho žalovaný požadoval; (ii) priestor bol pripravený na prevzatie žalovaným, pričom rozdiel medzi projektovanou výmerou priestoru a skutočnou výmerou priestoru po jeho premeraní autorizovaným geodetom bol v rámci zmluvnej tolerancie 6%; (iii) v danom čase ešte bolo možné realizáciu stavebných úprav priestoru žalovaným včas (t.j. ku dňu otvorenia centra) stihnúť; k skoršiemu vyzvaniu žalovaného na prevzatie priestoru pritom nedošlo jednoducho preto, že (a) zatiaľ nebola vypracovaná (a teda ani schválená) projektová dokumentácia potrebná na vykonávanie stavebných úprav žalovaným v priestore, pričom bez takejto projektovej dokumentácie by odovzdanie priestoru predstavovalo určité riziko pre obidve strany, a (b) žalovaný skoršie odovzdanie priestoru nikdy nepožadoval.

Žalovaný namieta neplatnosť dohody o zmluvnej pokute obsiahnutej v zmluve v bod 7.2. zmluvy pre jej neurčitosť ako aj pre nedostatok písomnej formy. Súd má za to, že písomná forma je dostatočná, nakoľko právny úkon zmluvy o budúcej zmluve s odkazom na pripojený záväzný obsah Nájomnej zmluvy spĺňa požiadavku písomného dojednania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že podpis prílohy vystavenej stranami je nevyhnutný, iba ak ide o prílohu fyzicky nespojenú so zmluvou. V ostatnom má súd za to, že z obsahu zmluvy o budúcej zmluve podpísanej zmluvnými stranami je zrejmý odkaz na budúcu Nájomnú zmluvu v jednotlivých ustanoveniach, čím sa vyjadril aj účel a vôľa zmluvných strán, nakoniec zmluva o budúcej zmluve odkazuje aj na iné technické prílohy, čo však nebolo namietané ako neplatné dojednanie. Zmluva o budúcej zmluve vrátane všetkých jej príloh bola po ukončení rokovaní a zapracovaní pripomienok žalovaného pevne zviazaná - prešitá niťou (trikolóra) so zapečatením na rube poslednej strany, pričom všetky textové strany zmluvy o budúcej zmluve vrátane jej príloh boli žalobcom parafované. Ku konkrétnym dojednaniam výšky resp. určenia zmluvnej pokuty odkazom na nepodpísanú prílohu k zmluve - nájomná zmluva, súd má za to že argumentácia žalovaného nie je dôvodná, nakoľko z obsahu zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany poznali dojednania obsiahnuté v Nájomnej zmluve, priamo na ne zmluva odkazuje teda nie je možné ich považovať za neplatné. Ak žalovaný tvrdí, že zánik záväzku uzatvoriť nájomnú zmluvu - Ak by aj bol býval záväzok na úhradu zmluvných pokút dohodnutý platne, zanikol by zánikom hlavného záväzku uzatvoriť nájomnú zmluvu v dôsledku oznámenia podstatnej zmeny okolností podľa § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka, a to listom žalovaného zo dňa 04.07.2014. Uvedená podstatná zmena okolností preukázaná súdu nebola, nakoľko takéto parametre ktoré by sa preukázateľne zmenili dojednané v zmluve neboli, dôkazné bremeno tohto tvrdenia žalovaný neuniesol. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť 28Cb/43/2015 -844

významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

35. Argumentácia žalovaného o rozdielnosti vo výmere, pomeru obsadenosti, omeškaní s plnením povinností žalobcu vedúce k podstatnej zmene okolností nebolo súdu preukázané. Súdu sa javilo posudzovanie jednotlivých povinností na preukázanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu príliš formalistické, ktoré v bežnom podnikateľskom prostredí sa nepoužíva.

36. Súd posudzoval predmetné dojednanie z hľadiska naplnenia znakov právneho úkonu najmä z hľadiska určitosti. Podľa konštantnej judikatúry „Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.“ , ako sa uvádza v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co/113/2010. Po analýze dojednania zmluvnej pokuty, súd konštatuje, že predmetné dojednanie je platné. V tomto prípade, bolo dojednané......porušenie konkrétnej povinnosti s odkazom na konkrétny článok zmluvy. V citovanom článku sa používajú pojmy, ktoré sú definované v zmluve v rámci čl. I „ Definície“.

37. Podľa názoru súdu bolo exaktne a prehľadne stanovené, aké povinnosti má žalovaný splniť. Bolo preukázané, že tieto povinnosti splnené neboli, žalovaný nereagoval na opakované výzvy žalobcu, čo žalobca súdu preukázal listinnými dôkazmi a zároveň žalovaný nepreukázal, že povinnosti splnil resp. nemohol by plniť pre nečinnosť žalobcu. Z kontextu dôkazov neuniklo pozornosti súdu, že práve žalovaný používal taktiku vyčkávaciu. Pasivita a nečinnosť žalovaného viedli následne k ukončeniu zmluvného vzťahu, ktorého platnosť taktiež žalovaný nenamietal. Povinnosti zmluvných strán boli riadne špecifikované v zmluve a preto nie je možné dojednanie zmluvnej pokuty posudzovať ako neurčité. Námietku neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty súd posúdil ako nedôvodnú s ohľadom na rozsah, závažnosť a význam pre realizáciu diela - dojednaných povinností v kontexte obsahu zmluvného vzťahu a objemu záväzkov.

38. Zmluvná pokuta má aj sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta dohodnutá zmluvnými stranami navyše bola akceptovaná žalovaným vo fáze pripomienkovania zmluvných dojednaní s určením maximálnej výšky takejto sankcie. V dôsledku uvedeného žalovaný nemôže namietať jej neprimeranosť. V prípade pripustenia uvedenej argumentácie by zákonom garantovaná právna istota bola výrazne oslabená. Výška zmluvnej pokuty aj s ohľadom na konkrétnu činnosť žalobcu nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností žalovaného ako budúceho „dôležitého nájomcu žalobcu“. Zmluvná pokuta bola uplatnená po ukončení zmluvy, žalobca nežiadal o vykonanie činnosti, za porušenie ktorej si nárokuje zmluvnú pokutu.

39. Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút a predstavuje aj paušálnu náhradu nákladov. Uvedená premisa vedie k praktickému využitiu zmluvnej pokuty pôsobiť ako zabezpečovací nástroj s cieľom prinútiť dlžníka si riadne a včas plniť svoje záväzky a následne sanovať aj vzniknutú škodu v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009 „ Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.“ Súd nemal pochybnosti o platnosti dojednania zmluvnej pokuty, pričom konštatuje, že záväzok dlžníka predstavoval povinnosti, ktoré boli riadne a zrozumiteľne v súlade s účelom zmluvy dojednané. Na podporu svojich tvrdení o zmluvnej pokute súd uvádza rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. novembra 2003, sp. zn. 33 Odo 794/2002, v ktorom judikoval nasledovne: „Ak má byť záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednaný platne, z dojednania o zmluvnej pokute musí jednoznačne vyplývať, splnenie akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, to znamená, pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a táto zabezpečená povinnosť musí platne vzniknúť, aby mohla byť zmluvnou pokutou zabezpečená.“ Absencia určenia zabezpečovanej povinnosti bude mať teda za následok neplatnosť dohody o zmluvnej pokute v dôsledku jej neurčitosti, či nezrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 , pričom pôjde o neplatnosť absolútnu. Pri formulácii textu dohody o zmluvnej pokute, preto musia zmluvné strany dôsledne dbať nato, aby presne, určito a zrozumiteľne vymedzili povinnosť, ktorej porušenie má za následok vznik práva na zmluvnú pokutu.

40. Z listinných dôkazov je osvedčené, že predmetný záväzok bol dohodnutý prejavom vôle strán v intenciách obchodnoprávneho vzťahu, teda nie je možné prihliadať na spotrebiteľský charakter, pričom namietané konanie v rozpore s dobrými mravmi bolo poňaté súdom ako neúčinná obrana voči nároku žalobcu v časti zmluvnej pokuty.

41. Súd sa musel vysporiadať aj s obranou žalovaného o neprimeranosti zmluvnej pokuty vedúcej k absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súlade s postupom podľa ustanovenia § 39 OZ. Neprimeranosť zmluvnej pokuty vedúca k tak závažnému právnemu verdiktu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu musí byť posudzovaná v každom prípade individuálne, zvážiac nie len hodnotu zabezpečovaného záväzku ale aj lehotu omeškania a celkové podmienky záväzkového vzťahu. Z tohto pohľadu súd vyhodnotil predmetné 28Cb/43/2015 -845

dojednané zmluvné pokuty ako primerané. NS SR v rozsudku zo dňa 30.septembra 2008, sp.zn. 2 Cdo 172/2007 uviedol, že „Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty treba prihliadať na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Do úvahy treba vziať aj výšku úrokov z omeškania, výšku zabezpečenej sumy, z ktorej možno tiež posúdiť primeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.“

42. Primeranosť zmluvnej pokuty je viazaná aj na účel zmluvnej pokuty, ktorým je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. (uvedené v Rozsudku Krajského súdu Nitra z 3. 2. 2010, sp. zn. 5Co/16/2010.)

43. Súd svoju pozornosť zameral na jednotlivé povinnosti žalovaného, navzájom súvisiace, jedna na druhú naviazané a bez splnenia ktorejkoľvek z nich nebolo možné uzavrieť nájomnú zmluvu, čo bolo hlavným účelom zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný:

a/ porušil svoju povinnosť vypracovať a predložiť žalobcovi projektovú dokumentáciu podľa jednotlivých fáz vykonávania stavebných úprav podľa bodu 4.3 písm. a) odrážky 1 a 2 zmluvy o budúcej zmluve. Projektová dokumentácia vo všetkých svojich fázach je pritom dôležitým podkladom pri príprave, vykonávaní a následnom overení stavebných úprav priestoru; pričom súd argumentáciu o omeškaní sa žalobcu a neplatnosti dojednaní v dizajnovej a technickej príručke vyhodnotil ako irelevantné.

b/ porušil svoju povinnosť poskytnúť žalobcovi zábezpeku podľa bodu 3.1 zmluvy o budúcej zmluve. Poskytnutie zábezpeky je v zmysle bodu 4.5 zmluvy o budúcej zmluve jednou z dojednaných odkladacích podmienok vzniku povinnosti žalobcu odovzdať priestor žalovanému. Dôvodom takéhoto dojednania bolo, aby po odovzdaní priestoru žalovanému existovalo primerané zabezpečenie prípadných záväzkov žalovaného na náhradu škôd, ktoré by mohol spôsobiť pri vykonávaní stavebných úprav priestoru. Poskytnutie zábezpeky, ako záruky za budúce záväzky žalovaného, bolo teda jedným z dohodnutých predpokladov odovzdania priestoru žalovanému. Daná povinnosť bez ďalšieho bola prevzatá žalovaným, pričom pre vznik nároku na zmluvnú pokutu je postačujúce preukázanie, že v danom čase plnenia, žalovaný nesplnil, na výzvu nereagoval.

c/ porušil svoju povinnosť prevziať priestor podľa bodu 4.5 zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho ani nezačal vykonávať stavebné úpravy priestoru a v dôsledku čoho zmaril účel sledovaný zmluvou, pričom pochybenie porušenia povinností zo strany žalobcu v príčinnej súvislosti s plnením žalovaného nepreukázal.

44. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody sa súd nestotožnil s argumentáciou nároku žalobcom. Žalobca nepreukázal, že mu vznikla akákoľvek škoda, preto nedokázal ani jednoznačne kvalifikovať, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, výšku škody uplatnil bez logických a právnych základov, žalobca nepredložil dôkazy o tom, že by sa jeho majetok bol býval skutočne zmenšil (napr. nepredložil žiadne doklady o platbách) a ani žiadne vecne podložené dôkazy o možnom zväčšení jeho majetku vo výške 412.284 € (resp. 316.404 € po čiastočnom späťvzatí žaloby), ku ktorému by bez tvrdeného porušenia troch parciálnych povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve (predložiť projektovú dokumentáciu vo fáze predbežného návrhu, zaplatiť zábezpeku a prevziať priestor) bolo bývalo s určitosťou blížiacou sa istote došlo. Ak by si nárokoval na ušlý zisk ten je konštantnou judikatúrou ponímaný ako „strata

konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. ( rozsudok NS SR z 29. marca 2017 zn. 5 Cdo 195/2015), pričom žalobca ak odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve, vedome zmaril šancu dosiahnutia zisku, teda ani nedal predpoklad na dosiahnutie majetkového prospechu vo forme zisku a preto má súd za to, že nemôže žiadať teda jeho vrátenie. Súd má za to, že dôvody ukončenia zmluvného vzťahu k nároku na náhradu škody sú irelevantné.

45. V odôvodení žalobcu absentuje kauzálny nexus tvrdeného porušenia povinností žalovaného a vzniku škody, tak ako bola uplatnená. Dôvodom vyznievajúcim z argumentácie žalobcu je, že si uplatnil škodu v dôsledku neuzavretia nájomnej zmluvy, pričom k zániku záväzku žalovaného uzavrieť nájomnú došlo v dôsledku nekonania žalobcu (v určenej lehote žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy nevyzval), resp. odstúpením žalobcu od Zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca nepreukázal, že by v prípade splnenia zmluvných povinností žalovaným bola nájomná zmluva skutočne uzavretá. V súlade s konštantnou judikatúrou otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale je otázkou skutkovou, ktorú je potrebné riešiť v konkrétnych súvislostiach ako priamu väzbu objektívnych súvislostí, v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). „Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na daný následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a priamo ho vyvoláva. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný a neprerušený; nestačí ak je tento vzťah iba sprostredkovaný“

46. Zo samotnej konštrukcie nároku na náhradu škody ako „ predpokladu, že by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, by bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi“ je vo vzťahu k dobrovoľnému konaniu žalobcu - odstúpiť od zmluvy právne neudržateľné, ako platný nárok. Žalobca odvodzuje vznik ním vyčíslenej škody z predpokladu naplnenia účelu Zmluvy o budúcej zmluve t. j. za predpokladu uzavretia nájomnej zmluvy. Ak žalobca vyčísľuje škodu za predpokladu uzavretia nájomnej zmluvy, tak je zrejmé, že si uplatňuje nárok ktorý by mu prináležal, ak by žalovaný odmietol nájomnú zmluvu uzavrieť, čo však nie je predmetný prípad, keďže oprávnenie vyzvať na uzavretie nájomnej zmluvy mal výlučne žalobca a preto k jej neuzavretiu došlo v dôsledku jeho nekonania. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje.

28Cb/43/2015 -846

47. Súd konštatuje, že preukázaním existencie splatného nezaplateného záväzku jednotlivých splatných nárokov sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy márnym uplynutím doby splatnosti. Žalobcovi vznikol nárok na sankciu za nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného a to na úroky z omeškania. Zmluvné strany si výšku úroku z omeškania dohodli, preto súd vychádzal z takto stanovenej výšky, ktorú žalobcovi v celom rozsahu omeškania žalovaného priznal.

48. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné.

49. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia - zmluvnej pokuty žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu vo zvyšku - náhrady škody je nedôvodný, preto vo zvyšku žalobu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému v časti vyhovel, v ostatnom nároku žalobu zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý na základe zásady úspechu v konaní bol úspešnejší voči žalobcovi, priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva obrany proti žalobcovi v rozsahu 66%. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalovanému voči žalobcovi v pomere úspechu v konaní. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku uvedenom pod bodom I. nie je prípustné odvolanie. Proti výrokom rozsudku pod označením II.-V. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).