Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-50-2017.pdf
PDF · 110.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: F.. Z. H., nar. X. X. XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX I., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Kuric, s. r. o., so sídlom Dolný val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému: Slovenská republika - Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený: Advokátska kancelária M. Kojtalová, s. r. o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX. X. XXXX sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Oščadnica, a to pozemku parc. č. CKN XXXX/X - les o výmere 4 324 m2, pozemku parc. č. CKN XXXX/X - les o výmere 3 406 m2, pozemku parc. č. CKN XXXX/ X - les o výmere 2 179 m2, pozemku parc. č. CKN XXXX/X - les o výmere 1 388 m2, ktoré boli vytvorené GP č. XX/XXXX zo dňa X. XX. XXXX z pozemku parc. č. EKN XXXX/X - les o výmere 1 988 ha, 6 990 m2, pozemku parc. č. CKN XXXX - ost. pl. o výmere 1 337 m2, ktorý bol vytvorený GP č. XXX/ XXXX, vedených na LV č. XXXX Okresným úradom Čadca, Odbor katastrálny. V žalobe uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol od svojho právneho predchodcu A. K., nar. X. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, v roku 1985 ústnou darovacou zmluvou. Predmetné nehnuteľnosti v prírode reálne vydelené užíval a vlastnil A. K. a od roku 1985 nehnuteľnosti v prírode reálne vydelené užíva a vlastní žalobca. Na Liste vlastníctva XXXX, na ktorom je vedená EKN parcela č. XXXX/X, je zapísaný ako vlastník žalovaný
- Lesy Slovenskej republiky, ktorý nehnuteľnosti nikdy nevlastnil, neprešli do jeho vlastníckeho práva, ani ich neužíval. Rozhodnutím č. X/XXXX zo dňa XX. X. XXXX Okresného národného výboru Čadca, Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, Okresný národný výbor za účelom riadneho hospodárenia v ucelených lesných častiach prikázal podľa ustanovení § 16, § 22 Zákona č. 166/1960 Zb. do obhospodarovania na dobu 30 rokov Severoslovenským štátnym lesom, Lesného závodu v Čadci, Súkromné lesy, ktoré sú uvedené vo výroku citovaného rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia je uvedená aj EKN parcela XXXX, ktorá patrila vlastníckym právom právnemu predchodcovi žiadateľa. Ako vyplýva z rozhodnutia, predmetné nehnuteľnosti v ňom uvedené neboli prikázané do vlastníctva Lesom SR, nezanikol teda pôvodný vlastnícky vzťah jednotlivým lesníkom, ale prešlo iba právo hospodárenia, ktoré zaniklo uplynutím doby, t. j. 30-tich rokov v roku 2007. Z Potvrdenia Okresného úradu Čadca, Katastrálneho odboru vyplýva, že parcela EKN XXXX, EKN XXXX, ktoré boli predmetom rozhodnutia, sú identické s časťou parcely EKN XXXX/X, ktorá je vedená na LV č. XXXX,
kde je ako vlastník vedený SR - Lesy SR, š. p. Geometrickým plánom č. XX/XXXX boli vytvorené parcely č. XXXX/X M. X, Geometrickým plánom č. XXX/XXXX bol vytvorený pozemok parc. č. XXXX, ktoré sú identické s pôvodnou EKN XXXX a EKN XXXX v celkovej výmere 12 634 m2, ktorých je žalobca vlastníkom a ktoré žiada vydať. Predmetné nehnuteľnosti žalobca užíva na základe ústnej darovacej zmluvy od roku 1985 v dobrej viere, že tieto mu patria do vlastníctva a nadobudol ich titulom vydržania. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti užíva od roku 1985 v prírode reálne vydelené a pri užívaní nebol nikým rušený a nikto nepopiera jeho vlastnícke právo, uplynutím 10-ročnej lehoty nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Lesy SR predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívali a ani neobhospodarovali, a to aj napriek vyššie citovanému rozhodnutiu okresného národného výboru, no v súčasnom období sú vedení ako vlastníci, pričom vlastnícke právo nikdy nenadobudli. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie lesných pozemkov, avšak žalovaný tieto odmietol vydať.
2. Žalovaný v písomnom Vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa X. XX. XXXX uviedol, že sú sporné skutkové a právne tvrdenia žalobcu k nadobudnutiu ním špecifikovaných vyčlenených pozemkov z pozemku EKN parc. č. XXXX/X v k. ú. Oščadnica ohľadom vydržania vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu poukazuje na právnu úpravu titulu vydržania s tým však, že žalovaný má za to, že z hľadiska skutkových tvrdení zo strany žalobcu, tieto nie sú relevantným spôsobom, aspoň v tomto štádiu konania, preukázané. Nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, sú súčasťou EKN parc. č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXX v k. ú. Oščadnica vo vlastníctve SR, v správe Lesy Slovenskej republiky, š. p. Podľa súčasného právneho stavu sú Lesy SR, š. p. správcom a obhospodarovateľom Z. XXXb, Č.K. XXXa G. XXX nachádzajúcich sa na lesných pozemkoch CKN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX ako i CKN parc. č. XXXX, ktorá je ostatnou plochou bez lesných drevín a neplní funkciu lesa, teda pozemkov, o ktorých žalobca tvrdí, že je ich vlastníkom. Na základe vyššie uvedeného je preto nutné považovať tvrdenia žalobcu o splnení podmienok definovaných pre vydržanie vlastníckeho práva vychádzajúcich z ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 134 Občianskeho zákonníka s tým, že nepreukázal svoje tvrdenia k právnemu dôvodu (titulu), od ktorého odvodzuje oprávnenosť svojej tvrdenej držby špecifikovaných pozemkov, nepreukázal zákonom vyžadovanú 10-ročnú držbu špecifikovaných pozemkov a dobromyseľnosť tejto držby, nepreukázal oprávnenosť držby, pričom povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti má ten, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Na základe uvedeného žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol žalobu zamietnuť s priznaním žalovanému náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca v Replike doručenej súdu dňa XX. X. XXXX uviedol, že žalobca splnil všetky atribúty a podmienky na vydržanie stanovené v § 134 Občianskeho zákonníka a má za to, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním. Žalovaný nepreukázal oprávnenosť zápisu, t. j. nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zákonným postupom. Zároveň pripája čestné prehlásenia o tom, že žalované pozemky nadobudol v minulosti A. K., a to začiatkom 70-tych rokov kúpnymi zmluvami reálne v prírode vydelené od ostatných podielových spoluvlastníkov a takto reálne vydelené ich v roku 1985 daroval žalobcovi, a to od Z. H., M. H., V.. U., Š. H., H. H., Š. N., Z. Y., V.. K., S. H. M. M. N..
4. Žalovaný v Duplike doručenej súdu dňa XX. X. XXXX uviedol, že zotrváva na svojej námietke nepreukázania naplnenia podmienok pre žalobcom tvrdené vydržanie vlastníckeho práva k predmetu konania. Všeobecné formulácie o teórii vydržania námietku žalovaného nevyvracajú. Žalobca žiadnym spôsobom ani v doplňujúcom vyjadrení, nepreukazuje ním tvrdené vlastnícke právo k predmetu konania a podmienky ním tvrdeného vydržania, t. j. držbu predmetu konania svedčiacu práve žalobcovi, uplynutie zákonom vyžadovanej doby držby, dobromyseľnosť tejto držby, ale najmä právny dôvod, od ktorého by mala byť odvodená oprávnenosť žalobcom tvrdenej držby pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho konania.
5. Z listinných dôkazov a výsluchu svedka Š. N., zistil súd nasledovný skutkový stav:
6. Predmetom sporu je parcela CKN č. XXXX/X - les o výmere 4 324 m2, parcela CKN č. XXXX/ X - les o výmere 3 406 m2, parcela CKN č. XXXX/X - les o výmere 2 179 m2, parcela CKN č. XXXX/ X - les o výmere 1 388 m2, ktoré boli vytvorené Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným A. Ž. dňa X. XX. XXXX z parcely EKN č. XXXX/X - les o výmere 1 988 ha, 6 990 m2, vedenej na LV č. XXXX, katastrálne územie Oščadnica. Zároveň je predmetom sporu parcela CKN č. 9418 - ostatné plochy
o výmere 1 337 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným Z. S. - A. dňa XX. XX. XXXX z tej istej parcely EKN č. XXXX/X - les o výmere 1 988 ha, 6 990 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Oščadnica (prílohová obálka čl. 6).
7. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Oščadnica, obec Oščadnica, okres Čadca (čl. 4, 5) mal súd preukázané, že ako výlučný vlastník parcely EKN č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 4 235 871 m2 je SR - Lesy Slovenskej republiky, š. p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica. Tým mal súd preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného.
8. Z Čestných prehlásení zo dňa X. X. XXXX (čl. 23 - 30) Z. H., M. H., V.. U., Š. H., H. H. M. M. N., V.. H., vyplýva, že títo čestne prehlásili, že majú vedomosť o tom, že pozemky v kat. území Oščadnica, CKN č. XXXX a CKN č. XXXX v minulosti vlastnil A. K., ktorý tieto nadobudol začiatkom 70-tych rokov kúpnymi zmluvami, reálne v prírode vydelené od ostatných podielových spoluvlastníkov a takto reálne vydelené ich v roku 1985 daroval svojmu vnukovi F.. Z. H.. Lesy SR nikdy nehnuteľnosti nevlastnili a nemajú vedomosť o tom, že by tieto nehnuteľnosti užívali. Z Čestného prehlásenia Z. H. zároveň vyplýva, že v nehnuteľnostiach mal podiel aj jeho otec neb. Z. H., zomr. X. X. XXXX, ktorý svoj podiel odpredal v 70-tych rokoch neb. A. K. a z tohto dôvodu si ani on nerobí do nehnuteľností nároky. Z Čestného prehlásenia M. H. zároveň vyplýva, že v nehnuteľnostiach mal podiel aj jej manžel Š. H., zomr. X. XX. XXXX, ktorý svoj podiel odpredal v 70-tych rokoch neb. A. K. a z tohto dôvodu si ani ona nerobí do nehnuteľností nároky. Z Čestného prehlásenia Š. H. zároveň vyplýva, že v nehnuteľnostiach mal podiel aj jeho otec neb. Z. H., zomr. XX. XX. XXXX, ktorý svoj podiel odpredal v 70-tych rokoch neb. A. K. a z tohto dôvodu si ani on nerobí do nehnuteľností nároky. Z Čestného prehlásenia H. H. zároveň vyplýva, že v nehnuteľnostiach mal podiel aj jeho otec neb. Z. H., zomr. X. X. XXXX, ktorý svoj podiel odpredal v 70-tych rokoch neb. A. K. a z tohto dôvodu si ani on nerobí do nehnuteľností nároky. Z Čestného prehlásenia M. N., rod. H. zároveň vyplýva, že v nehnuteľnostiach mal podiel aj jej otec neb. V. H., zomr. X. X. XXXX, ktorý svoj podiel odpredal v 70-tych rokoch neb. A. K. a z tohto dôvodu si ani ona nerobí do nehnuteľností nároky. Zároveň žalobca predložil čestné prehlásenia Š. N. M. S. H., z ktorých vyplýva, že A. K., zomr. XX. X. XXXX, bol ich starým otcom a čestné prehlásenie Z. Y., rod. K., z ktorého vyplýva, že A. K. bol jej otcom a z týchto čestných prehlásení zároveň vyplýva, že uvedené osoby vedia o tom, že bol vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Oščadnica, CKN XXXX a CKN XXXX, ktoré odkúpil začiatkom 70-tych rokov 20. storočia, reálne ich v prírode užíval a tieto v roku 1985 daroval svojmu vnukovi F.. Z. H., v prírode reálne vydelené, ktorý ich v súčasnosti aj užíva. Lesy SR predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívali.
9. Z Výpisu Okresného úradu Čadca, Pozemkový a lesný odbor zo dňa XX. X. XXXX (prílohová obálka čl. 51) vyplýva, že v evidencii je ako obhospodarovateľ lesa parcela EKN XXXX/X k. ú. Oščadnica, ktorá je totožná s lesnými porastmi XXXa, XXXb Č. XXX, G. XXX X. Čadca, zapísaný subjekt Združenie vlastníkov súkromných lesov obce Oščadnica, Pozemkové spoločenstvo, sídlo Oščadnica 751, 023 01 Oščadnica.
10. Zo Správy Okresného úradu Čadca, Katastrálny odbor zo dňa XX. X. XXXX (čl. 52) vyplýva, že parcela CKN XXXX je identická s časťou pôvodnej parcely EN XXXX - les o výmere 14 408 m2 a parcela CKN XXXX bola identická s časťou pôvodnej parcely EN XXXX.
11. Z Výpisu z Evidencie užívateľov vyplýva, že parcela EN pred THM č. XXXX bola vedená na Evidenčnom liste č. XXX, na ktorom bolo ako užívateľ - vlastník zapísané „Drobná lesná držba (individuálna)“ a parcela EN pred THM č. XXXX bola vedená na Evidenčných listoch č. XXX, XXX M. XXX, pričom ako užívateľ na Evidenčnom liste č. 701 bol zapísaný H. K., Ž.. M. Č.. XXX, na Evidenčnom liste č. XXX bol zapísaný H. V. (Ž.. Ž.) Č.. XXX a na Evidenčnom liste č. XXX bol zapísaný H. Z. (Ž.. S.) Č.. XXX (čl. 72 - 76).
12. Z Rozhodnutia Okresného národného výboru v Čadci, Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. X/XXXX - les zo dňa XX. X. XXXX (čl. 53 - 66) vyplýva, že Okresný národný výbor, Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva za účelom zabezpečenia riadneho hospodárenia v ucelených lesných častiach prikazuje podľa ustanovení § 16, 22 Zákona č. 166/60 Zb. do obhospodarovania na dobu 30 rokov Severoslovenským štátnym lesom, Lesnému závodu v Čadci, Súkromné lesy v katastrálnom území Oščadnica vo výmere podľa EN XXX 20 ha s tým, že lesy sú evidované vo výroku rozhodnutia uvedených parcelách, medzi ktorými je uvedená aj parcela
č. XXXX s tým, že Lesný závod v Čadci prevezme prikázané lesy do obhospodarovania ihneď po právoplatnosti tohto rozhodnutia so všetkými právami a povinnosťami výkonného lesného hospodára a s tým, že vlastnícky vzťah k prikázaným lesom sa týmto rozhodnutím neporušuje, ale doterajší užívatelia lesov nemôžu pod ťarchou zákonitých následkov rušivo zasahovať do užívacieho práva štátnych lesov.
13. Svedok Š. N. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že je bratrancom žalobcu. Ako dieťa na sporných pozemkoch pásol kravy so starým otcom a neskôr, keď bol väčší, tak už sám. Pozemky sa nachádzajú v Oščadnici na Vreščovke. Kedysi tam ľudia mali pozemky z podielov, ale jeho dedo chcel, aby to nemal rozkúskované, tak si povymieňal s ostatnými ľuďmi tieto pozemky. Tieto pozemky takto scelil a potom ich užíval. Využíval ich na pasenie kráv, bolo to v nejakých 70-tych rokoch, vtedy tam les nebol, teraz je tam ale les aj neles a je tam džungľa. Jeho dedo asi v roku 1985 daroval potom tieto pozemky svojmu vnukovi - žalobcovi. Povedal mu, že sa mu raz budú hodiť a všetci, celá rodina o tom vedeli, že mu ich daroval a nikto nič voči tomu nenamietal. Odkedy na tie pozemky chodil, si pamätá, že lesy tam nikdy v tom neboli, nemali tam čo robiť. Nepamätá si, že by si niekto od 70-tych rokov robil nároky do týchto pozemkov a že by niekto bránil A. K. alebo žalobcovi v užívaní týchto pozemkov. Jeho starý otec nadobudol tieto pozemky kúpnymi zmluvami alebo aj zámenami. On bol vtedy ešte malý, tak mu o tom detailne nerozprával, ale ľudia si to potom takto rešpektovali. 20 m od sporných pozemkov bol rodičovský dom žalobcu a stále tam aj je. Bývali tam rodičia žalobcu, a kým títo žili, tak na pozemkoch pásavali kravy. Potom ešte, aj keď otec žalobcu zomrel a žila jeho mama, tak tá tam chodievala pásť kravu, lebo to mala poruke. Potom, keď mama zomrela, tak sa to neobhospodarovalo, akurát žalobca povedal niekomu, nech si tam pasie kravy, ale teraz je to zarastené, je tam džungľa. Matka žalobcu zomrela asi pred 5 alebo 6 rokmi.
14. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
Podľa § 407 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci už pri darovaní.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
15. Uplatnený nárok žalobcu súd posúdil podľa ustanovení § 40, § 46, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné uviesť, že súd ako ďalšiu otázku riešil otázku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP. Súd dospel k záveru, že na tejto žalobe je naliehavý právny záujem, nakoľko žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti a na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľnosti a týmto spôsobom bude dosiahnutý stav zhody medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným ) v katastri nehnuteľnosti.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Oščadnica ako výlučný vlastník parcely EKN č. 8078/1, z ktorej sú vytvorené parcely CKN č. XXXX/X, U. Č.. XXXX/X, U. Č.. XXXX/X, U. Č.. XXXX/X M. U. Č.. XXXX. Tým je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Žalobca tvrdil, že zápis na liste vlastníctva v prospech žalovaného je nepravdivý, nakoľko žalobca je výlučným vlastníkom vydelených nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania titulom vydržania. Žalovaný namietal, že nebolo preukázané, že by bola uzavretá ústna darovacia zmluva medzi žalobcom a A. K. a taktiež nebolo preukázané, že by sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve A. K.. Zároveň žalovaný poukázal na to, že ústna darovacia zmluva v danom čase, keď mala byť uzavretá, nemôže byť v zmysle judikatúry uznaná ako základ vydržania. Sporné medzi stranami bolo, či sú splnené u žalobcu zákonné predpoklady na nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, najmä právny titul, od ktorého odvádza oprávnenosť držby, dobromyseľnosť držby, oprávnenosť držby a uplynutie 10-ročnej vydržacej doby.
18. Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva (k veciam hnuteľným i nehnuteľným - hoci za odlišných podmienok) je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias platnosti uhorského obyčajového práva, platného pre úpravu občiansko - právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníctva, kontinuálne i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (v právnickej literatúre i praxi nazývaného ako tzv. Stredný občiansky zákonník). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, ako vyplýva z cit. prechodného ust. § 865 ods. 3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992.
19. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri nehnuteľnostiach je desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo.
20. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol ústnou darovacou zmluvou v roku 1985 od svojho starého otca A. K. a vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti užíva od roku 1985 v prírode reálne vydelené a pri užívaní nebol nikým rušený a nikto nepopiera jeho vlastnícke právo, uplynutím 10- ročnej lehoty nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Uzatvorenú ústnu darovaciu zmluvu súd vzhľadom na jednoznačný nedostatok písomnej formy vyžadovanej tak ako v súčasnosti i vtedajšou všeobecne záväznou právnou úpravou na platný prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa Občianskeho zákonníka (§ 46 ods.1) právne posúdil len ako tzv. domnelý (putatívny) právny titul, ktorý sám osebe pre nedostatok všeobecne záväznej právnej úpravou - písomnej formy nemôže byť právnym titulom, zakladajúcim zmenu nositeľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z hľadiska splnenia či nesplnenia podmienok vydržania preto rozhodujúcim bolo posúdenie, či takáto zmluva mohla byť so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétnej veci titulom zakladajúcim dobromyseľnosť držby žalobcu k spornej nehnuteľnosti alebo nie. K otázke posudzovania dobromyseľnosti držby, ako rozlišujúceho znaku medzi držbou oprávnenou (ktorá je podmienkou vydržania vlastníctva k predmetu držby v zmysle § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka) a neoprávnenou, zaujal vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dobromyseľnosť (tzv. dobrú vieru) ako vnútorný psychický stav pre potreby posúdenia podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka nemožno založiť len na subjektívnych predstavách držiteľa, ale túto „je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre
seba“ (posledná citácia z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 49/2010 zo dňa 29.3.2011). Základom oprávnenej držby držiteľa, subjektívne sa domnievajúceho, že mu vec, ktorú drží i patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti z hľadiska objektívneho platného práva nie je, môže byť len ospravedlniteľný omyl, za ktorý citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje taký, „ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať“. Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí opisuje i situáciu, kedy naopak o ospravedlniteľný omyl nejde - „ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je.“ Súd dodáva, že obdobný právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil i v ďalších rozhodnutiach, podrobne ho odôvodnil napr. v rozsudku vo veci sp. zn. 6 Cdo 78/2011 zo dňa 30.11.2011. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca so starým otcom Gabrielom Poláčkom uzatvoril v roku 1985 darovaciu zmluvu ústnou formou, musel mať teda reálne vedomosť o tom, že k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti je nevyhnutné právny úkon (darovaciu zmluvu) urobiť v písomnej a nie ústnej forme. Navyše v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka bola potrebná aj registrácia zmluvy štátnym notárstvom. Ak sa žalobca chopil držby nehnuteľností na základe ústnej darovacej zmluvy, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkom a držba nehnuteľností, ktorá sa o takú zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu.
21. Zároveň žalobca v konaní nepreukázal, že by A. K., ktorý mu mal sporné nehnuteľnosti v roku 1985 darovať, bol v danom čase výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Predložené čestné prehlásenia toto tvrdenie jednoznačne nepreukazujú, nakoľko žalobca nepredložil žiadne dôkazy, napr. výpisy z pozemnoknižných vložiek, z ktorých by vyplývalo, že A. K., resp. osoby uvedené v čestných prehláseniach Z. H., Š. H., Z. H., Z. H. M. V. H., boli evidovaní ako vlastníci, resp. spoluvlastníci sporných nehnuteľností. Z evidenčných listov vyplýva, že parcela EN pred THM č. XXXX bola vedená na Evidenčnom liste č. XXX, na ktorom bolo ako užívateľ - vlastník zapísané „Drobná lesná držba (individuálna)“ a parcela EN pred THM č. XXXX bola vedená na Evidenčných listoch č. XXX, XXX M. XXX, pričom ako užívatelia na nich boli zapísaní H. K., Ž.. M. Č.. XXX, H. V. (Ž.. Ž.) Č.. XXX M. H. Z.J. (Ž.. S.) Č.. XXX. Z toho však nie je zrejmé a inými dôkazmi to preukázané nebolo, že by tieto osoby, ktoré boli zapísané na evidenčných listoch ako užívatelia, boli totožné s osobami uvedenými v čestných prehláseniach. Navyše len dve mená z predložených čestných prehlásení sa zhodujú s menami uvedenými na evidenčných listoch, a to Z. H. M. V. H., ale nebolo preukázané, že ide o tie isté osoby.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobca v sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno proti žalovanému, ktorému svedčí zápis vlastníctva k nehnuteľnosti EKN č. XXXX/X, z ktorej častí sú vytvorené sporné parcely v katastri nehnuteľnosti, a ktorého hodnovernosť žalobca v konaní nevyvrátil, a ktorý tak požíva v plnom rozsahu ochranu svojho vlastníckeho práva v zmysle vyššie citovanej úpravy, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca v spore nepreukázal splnenie základných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to že by bol dobromyseľným teda oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností a ani nepreukázal, že by A. K. bol výlučným vlastníkom vydelených sporných nehnuteľností. Pokiaľ žalobca spochybňoval oprávnenosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným, súd tieto námietky žalobcu nepovažoval v danom prípade za relevantné, pretože žalovanému svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti zápisom na list vlastníctva v katastri nehnuteľností a bolo úlohou žalobcu preukázať, že tento zápis je len formálny a skutočným vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca, avšak žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
23 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore úspech v plnom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.