Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-233-2010.pdf
PDF · 165.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2C/233/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobkyne: O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpená JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom ČSA 18, 977 01 Brezno, proti žalovaným: 1/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXXXX, D. D., 2/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. R. XXX, XXX XX N., o zriadenie vecného bremena pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov novovytvorených parciel P. XXX/X a P. XXX/X za účelom prechodu pešo cez parcelu P. XXX, P. XXX/ X a P. XXX/X z a m i e t a .
II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.09.2010 sa pôvodný žalobca X.. K. D. (súčasná žalobkyňa O. K. je jeho právna nástupkyňa) po pripustení zmeny žaloby domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a pôvodne žalovaného 1/ F. D. (súčasný žalovaný 1/ S. D. je jeho právny nástupca) a žalovaného 2/ K. D. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom D., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v k.ú. N., a to parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX záhrady o výmere XXX m2, č. XXX záhrady o výmere XXX m2 tak, že žalobcovi prikáže do výlučného vlastníctva novovytvorené nehnuteľnosti podľa Geometrického plánu GeoPLUS s.r.o., číslo plánu XXXXXXXX- XXX/XXXX ako parcelu CKN XXX záhrada o výmere XXX m2, CKN XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 a P. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v celosti a žalovaným 1/ a 2/ prikáže do podielového spoluvlastníctva každému v rovnakom podiele, t.j. každému polovicu (X/X) k novovytvoreným nehnuteľnostiam podľa Geometrického plánu GeoPLUS s.r.o., číslo plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX ako parcelu CKN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX/X, zastavané plochy o výmere XXX m2. Zároveň žiadal zriadiť pre žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov novovytvorených parciel CKN XXX/X a CKN XXX/X vecné bremeno, za účelom prechodu pešo cez parcely CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X, pričom povinný z vecného bremena bude žalobca a oprávnení z vecného bremena budú žalovaní 1/ a 2/. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra v D. (teraz Okresný úrad D., katastrálny odbor), k.ú. N., a to parc. reg. "C" č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX záhrady o výmere XXX m2, č. XXX záhrady o výmere XXX m2. Domáhal sa zrušenia podielového spoluvlastníctva k pôvodným parcelám registra "C" a domáhal sa, aby do jeho vlastníctva pripadli novovytvorené parcely registra "C", podľa pripojeného geometrického plánu. Žalobu podal z dôvodu, že doposiaľ medzi ním a žalovanými nedošlo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva napriek v minulosti vypracovanej dohode o reálnom
rozdelení spoluvlastníctva; vypracovanú dohodu odmietol podpísať žalovaný 1/. K zrušeniu podielového spoluvlastníctva malo dôjsť už v roku 1991, v tom čase s rozdelením nesúhlasil právny predchodca žalovaného 2/. K odčleneniu pozemkov má dôjsť v zadnej časti pozemkov, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ majú v prednej časti pozemkov postavený rodinný dom. Pôvodný žalobca súhlasil so zriadením vecného bremena na odčlenených nehnuteľnostiach z dôvodu vedomosti o tom, že za parcelou registra "C" č. XXX/X sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve dcéry žalovaného 1/.
2. Tunajší súd vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom č.k. 2C/233/2010-158 zo dňa 20.12.2013 tak, že vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vedené v katastrálnom území N., obec N., okres D., na LV č. XXXX ako parcela CKN XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX, záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX, záhrady o výmere XXX m2. Vo výroku II. súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vyporiadal rozdelením veci podľa Geometrického plánu GeoPLUS s.r.o., číslo plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, a to nasledovne: 1/ Žalobcovi X.. K. D., nar. XX.XX.XXXX prikázal do vlastníctva novovytvorené nehnuteľnosti podľa uvedeného geometrického plánu ako parcelu CKN XXX, záhrada o výmere XXX m2, CKN XXX/X, zastavané plochy o výmere XX m2, CKN XXX/X, zastavané plochy o výmere XXX m2. 2/ Žalovanému 1/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, a žalovanému 2/ K. D., nar. XX.XX.XXXX prikázal do podielového spoluvlastníctva, každému v rovnakom podiele, t.j. každému polovicu k novovytvoreným nehnuteľnostiam podľa vyššie uvedeného geometrického plánu ako parcelu CKN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX/X, zastavané plochy o výmere XXX m2. Vo výroku III. súd zriadil pre žalovaných 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníkov novovytvorených parciel CKN XXX/X a CKN XXX/X vecné bremeno za účelom prechodu pešo cez parcelu CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X. Napokon súd vo výroku IV. rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení súd uviedol, že v konaní mal za preukázané, že spoluvlastnícke podiely všetkých spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N., a to k pozemkom parc. č. XXX, XXX a XXX, sú rovnaké (po X/X-ine). Žalobca a žalovaný 1/ sú bratia, žalovaný 2/ je ich synovcom, synom ich zomrelého brata K.. Žalovaný 1/ a právny predchodca žalovaného 2/ nadobudli spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ako dedičstvo po ich otcovi, žalobca po svojom otcovi spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nededil. Podľa jeho tvrdenia bol o dedičstvo ukrátený z dôvodu, že bol v dedičskom konaní opomenutý v dôsledku nekonania jeho brata, žalovaného 1/. Žalobca nadobudol podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe darovacích zmlúv, na základe ktorých mu žalovaní 1/ a 2/ darovali časť svojich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam. Súd mal v konaní zistené, že žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti nemieni v podielovom spoluvlastníctve zotrvať a žiada podielové spoluvlastníctvo zrušiť. K dohode podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva nedošlo. Súd skúmal, či je možné reálne rozdelenie nehnuteľností postupom podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že takéto reálne rozdelenie nehnuteľností je možné na základe geometrického plánu, v zmysle ktorého časť nehnuteľností o výmere XXX m2 má pripadnúť žalobcovi, ktorého spoluvlastnícky podiel predstavuje X/X a časť o výmere XXXX m2 má pripadnúť žalovaným 1/ a 2/ do podielového spoluvlastníctva o výške spoluvlastníckeho podielu X/X. Podľa názoru súdu takéto vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zodpovedá zákonnej zásade vo vzťahu k účelnému využitiu veci a veľkosti spoluvlastníckych podielov. Každá novovzniknutá časť tvorí ucelený priestor bez priestorového zasahovania do druhej novovzniknutej časti, má svoj prístup z obecných komunikácií a je možné jej účelné využitie. Veľkosť podielu pripadajúci na účastníkov konania po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa v číselnom vyjadrení rovná veľkosti podielu tak, ako vyplýva zo súčasného podielového spoluvlastníctva. Na základe uvedeného skutkového stavu potom okresný súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením. Pokiaľ žalovaní tým, že žiadali žalobu zamietnuť, žiadali podielové spoluvlastníctvo zachovať, event. zrušiť a vyporiadať tak, že žalobca nenadobudne žiadnu časť vyporiadavaného podielového spoluvlastníctva, takýto navrhovaný postup nemá oporu v zákone. Odporuje princípu, že nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrvával, resp. princípom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal, okresný súd poukázal na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa možno aplikovať len v prípade, že nie je možné reálne rozdelenie veci, čo sa v prejednávanej veci nepreukázalo. Pokiaľ účastníci konania argumentovali v konaní opomenutím žalobcu v dedičskom konaní, resp. prekročením právomoci zástupcu v dedičskom konaní, resp. skutočnosťami uvádzanými žalovanými o tom, že žalobcovi bolo dedičstvo vyplatené iným spôsobom, tieto námietky, podľa názoru súdu, nemajú právnu relevanciu, nakoľko podielové spoluvlastníctvo právne vzniklo
na základe právneho úkonu (darovacia zmluva), nie na základe rozhodnutia (dedičské rozhodnutie), žalovaní mali zmluvnú voľnosť vo vzťahu k dispozícii so svojím podielovým spoluvlastníctvom a pokiaľ časť svojho spoluvlastníckeho podielu prenechali darom žalobcovi, bolo to ich slobodné rozhodnutie s tým vyvolanými následkami. Súd zároveň podľa § 144 ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadil v prospech žalovaných 1/, 2/ ako podielových spoluvlastníkov novovzniknutých nehnuteľností vecné bremeno, a to právo prechodu cez novovytvorené pozemky, ktoré na základe zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do vlastníctva žalobcu. Súd mal za preukázané, že doposiaľ nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, takmer výlučne užívali žalovaní a členovia ich rodín. Žalobca navrhol alternatívnym petitom zriadiť vecné bremeno, ktorého zriadenia sa žalovaní síce výslovne nedomáhali, avšak v rámci svojich prednesov argumentovali, že cez pozemky, ktoré sa podľa žaloby žiadali prikázať do vlastníctva žalobcovi, chodia do inej časti obce za svojimi príbuznými. Za takýchto okolností mal súd zato, že zriadenie vecného bremena - práva prechodu, je v danom prípade dôvodné.
3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.09.2014 rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., a IV. potvrdil a rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu III. (v ktorom rozsahu rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie) týkajúci sa zriadenia vecného bremena, zriadiť vecné bremeno podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže súd aj bez návrhu, avšak zriadenie vecného bremena podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v tom prípade, keď sa z okolností prípadu zriadenie vecného bremena javí ako nevyhnutné východisko na riešenie situácie. Súd môže zriadiť vecné bremeno v konaní o zrušenie spoluvlastníctva aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti, ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu (R19/2006). Žalobca v súdenej veci súhlasil (navrhol) so zriadením vecného bremena na odčlenených nehnuteľnostiach z pôvodných nehnuteľností, z dôvodu vedomosti o tom, že „za parcelou registra "C" č. XXX/X sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve dcéry žalovaného 1/“. Žalovaní sa v konaní zriadenia vecného bremena, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výslovne nedomáhali, avšak tvrdili, že „cez pozemky, ktoré sa podľa žaloby žiadali prikázať do vlastníctva žalobcovi, chodia do inej časti obce za svojimi príbuznými“. Podľa názoru odvolacieho súdu za takéhoto stavu veci nie sú splnené predpoklady na zriadenie vecného bremena v súdenej veci. V zmysle ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti je možné zriadiť len v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zriadením vecného bremena je možné vlastníka nehnuteľnosti obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu, preto rozsah vecného bremena musí byť v rozhodnutí riadne konkretizovaný a musí byť v rozhodnutí súdu jasne a zrozumiteľne rozhodnuté, v akom rozsahu je možné toto vecné bremeno vykonávať. Zriadenie vecného bremena vo forme práva prechodu pešo cez „parcelu CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X“ nespĺňa atribúty takéhoto rozhodnutia. Pri zriadení vecného bremena pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením, treba mať na zreteľ základnú zásadu ústavného práva, že vlastníctvo je nedotknuteľné a je ho možné obmedziť len na základe zákona v nevyhnutnej miere. Pokiaľ sa teda zriaďuje právo prechodu cez určitý pozemok, vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej sa má vecné bremeno zriadiť, je možné obmedziť, len v nevyhnutnej miere, preto je nevyhnutné zvážiť, či vecné bremeno má spočívať v práve prechodu cez celý novovzniknutý pozemok vlastníka, ktorého vlastnícke právo má byť obmedzené, alebo či postačí toto vlastnícke právo obmedziť len v určitom rozsahu, ktorý je možné vyznačiť napr. v príslušnom geometrickom pláne. Okresný súd túto skutočnosť v konaní neskúmal. Ďalej Krajský súd uviedol, že navyše, gramatickým výkladom ust. § 142 ods. 3, vety prvej Občianskeho zákonníka treba dospieť k záveru, že vzťah vecného bremena zriaďovaného v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a novovzniknutej nehnuteľnosti je daný len v prípade novovzniknutej nehnuteľnosti zaťažovanej vecným bremenom (teda len na strane budúceho vlastníctva povinného strpieť právo inej osoby zodpovedajúce vecnému bremenu). Uvedený výklad je na mieste napriek tomu, že príslušné ustanovenie obsahuje možnosť zriadenia vecného bremena len v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Takéto obmedzenie treba chápať len ako zákonnú požiadavku na zhodu vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti majúceho byť oprávneného z vecného bremena s vlastníkom tej nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup. S prihliadnutím na uvedené treba mať za to, že súd môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti i vtedy, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nemá slúžiť na prístup k inej novovzniknutej nehnuteľnosti, ale k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. Len takýto výklad totiž zachová aj ustupujúcemu spoluvlastníkovi doterajší rozsah práv a umožní reálny výkon práv k predmetu jeho výlučného vlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že v súdenej veci je možné zriadiť vecné bremeno len v tom prípade, ak je splnená zákonná požiadavka na zhodu vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti, majúceho byť oprávneného z vecného bremena, s vlastníkom tej nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup, alebo k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. Okresný súd tieto skutočnosti v súdenej veci neskúmal, a preto bude úlohou okresného súdu skúmať, či je táto zhoda vlastníka daná, prípadne, či v súdenej veci existovalo právo na prístup k inej novovzniknutej nehnuteľnosti, prípadne k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. Nie je možné zriadiť vecné bremeno, resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez určitý pozemok, bez splnenia uvedených zákonných požiadaviek. Odvolací súd zároveň poukázal aj na nevykonateľnosť rozhodnutia okresného súdu vo výroku o zriadení vecného bremena, ktoré bolo zriadené pre žalovaných 1/ a 2/ „za účelom prechodu pešo cez parcelu CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X“ bez určenia práva prechodu z určenej konkrétnej parcely, príp. pozemku na určitý iný konkrétny pozemok. V tomto smere je rozsudok okresného súdu nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný. Nie je možné zriadiť vecné bremeno len s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ využívali právo prechodu cez novovzniknutý pozemok do „inej časti obce“ za účelom návštevy rodinných príslušníkov, bez preukázania tejto skutočnosti.
5. Pôvodný žalobca pôvodne medzi stranami sporu na strane žalovaných označil aj F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. R. XXX, N., ako žalovaného 1/, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel (č.l. 202a-202g spisu), teda až po začatí konania v prejednávanej veci, konanie o dedičstve po ňom sa viedlo pred Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 8D/282/2014 a skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. 8D/282/2014, Dnot 125/2014 zo dňa 26.01.2015, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 26.01.2015, čo súd zistil z pripojeného osvedčenia o dedičstve sp. zn. 8D/282/2014, Dnot 125/2014 zo dňa 26.01.2015 vydaného JUDr. Annou Medveďovou, notárom ako súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Brezno. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine po ňom prichádzali S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, D. D. - syn, C. J., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za C. XXX, N. - dcéra a C. D., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. R. XXX, N. - pozostalá manželka. Na základe dohody dedičov nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území N. parc. reg. „C“ č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX záhrady o výmere XXX m2 a č. XXX záhrady o výmere XXX mX v podiele X/X, ktoré sú predmetom konania v prejednávanej veci a ktoré boli predmetom dedičstva po ňom, nadobudol S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, D. D., s ktorým súd bez potreby osobitného procesného rozhodnutia v zmysle § 107 ods. 1 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) pokračoval v konaní ako so žalovaným 1/.
6. Ako strana sporu na strane žalobcu pôvodne vystupoval X.. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, N., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel (č.l. 194 a 226 spisu), teda až po začatí konania v prejednávanej veci a po vrátení veci Krajským súdom na ďalšie konanie. Po vrátení veci tunajší súd z dôvodu úmrtia žalobcu uznesením č.k. 2C/233/2010-204 zo dňa 05.02.2015 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po žalobcovi vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 6D/586/2014. Predmetné konanie o dedičstve po žalobcovi sp. zn. 6D/586/2014 sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/586/2014, Dnot 442/2014 zo dňa 12.09.2016, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 12.09.2016, čo súd zistil z pripojeného osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/586/2014, Dnot 442/2014 zo dňa 12.09.2016 vydaného JUDr. Miroslavom Holčíkom, notárom ako súdnym komisárom na základe poverenia Okresného súdu Piešťany. V zmysle vydaného osvedčenia o dedičstve nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu (v čl. II pod písm. C/), nadobudla ako jediná do vlastníctva dedička O. K., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., L. XXXX/XX (dcéra), na základe čoho súd v prejednávanej veci uznesením č.k. 2C/233/2010-230 zo dňa 22.11.2016, právoplatným dňa 30.11.2016, rozhodol, že v prerušenom konaní pokračuje na strane žalobcu s dedičkou O. K., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., L. XXXX/XX.
7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 prvej vete CSP
sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
9. Dňa 04.05.2017 bolo súdu doručené podanie žalobkyne zo dňa 03.05.2017, ktorým zobrala žalobu späť v časti zriadenia vecného bremena - práva prechodu a žiadala v tejto časti konanie zastaviť.
10. Súd výzvou, doručenou žalovanému 1/ dňa 01.06.2017 a žalovanému 2/ dňa 01.06.2017, týchto vyzval, aby súdu v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy písomne oznámili, či súhlasia so späťvzatím žaloby v časti o zriadenie vecného bremena pre žalovaných - práva prechodu (keď predmetom sporu / konania/ zostala po rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.9.2014 už len táto časť) a či súhlasia so zastavením konania v tejto časti v zmysle podania žalobkyne zo dňa 03.05.2017.
11. Žalovaný 2/ sa v stanovenej lehote k podaniu žalobkyne zo dňa 03.05.2017 v zmysle výzvy súdu nevyjadril.
12. Dňa 12.06.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/ S. D., v ktorom uviedol, že so späťvzatím časti žaloby - zriadenia vecného bremena - práva prechodu pre žalovaných, nesúhlasí, a to z dôvodov, že jeho matka C. D., ktorá v súčasnosti obýva nehnuteľnosť, ktorá je postavená na pozemku v jeho vlastníctve a bezprostredne susedí s pozemkami CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX /2, ktorých sa právo prechodu týka, by mala nezriadením tohto práva prechodu zamedzený priamy prístup k nehnuteľnosti - rodinnému domu vlastnej dcéry (jeho sestry C. J.), ktorý sa nachádza asi necelých XX m od týchto pozemkov. Musela by obísť cca 800 m, čo by vzhľadom na jej zdravotný stav bolo neúnosné. Jeho mama a sestra sa vzájomne denne navštevujú vzhľadom na mamin zdravotný stav. Na pozemkoch CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X sa nachádzajú hospodárske budovy, ktoré neboli predmetom tohto konania o rozdelení spoluvlastníctva, ktoré sú využívané jeho rodinnými príslušníkmi. Rozdelenie dvora úplne zrušilo funkčnosť dvora a organizačné začlenenie budov. Na pozemkoch v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ sa nachádza rodinný dom a maštale pre hospodárske zvieratá a na pozemkoch prikázaných do vlastníctva žalobcu sa nachádza pivnica na potraviny, šopa, stodola a humno na skladovanie krmiva pre hospodárske zvieratá. Prístup k týmto budovám je nevyhnutný, nakoľko tieto využíva jeho rodina. Napriek tomu, že Okresný súd Brezno vo veci sp. zn. 2C/233/2010 vo výrokoch I., II., a IV., právoplatne rozhodol, k veci ďalej uviedol, že v minulosti sa majetková ujma voči právnemu predchodcovi žalobkyne X.. K. D. nestala, nakoľko bol finančne odškodnený priamo svojím otcom K. D. za to, že dvor (pozemky tvoriace predmet tohto sporu) bol darovaný ďalším dvom bratom F. D. a K. D. ml., odškodnený bol približne v 50-tych rokoch 20. storočia, z financií získaných predajom iných otcových nehnuteľností. Týmto chcel poukázať na to, že X/X podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalobcovi nikdy nepatril, o čom má viaceré listinné dôkazy. Napriek vyššie uvedenému si žalobca X.. K. D. žiadal od svojich bratov K. a F. listami aj telefonicky finančnú náhradu za nepriznaný podiel na dvore. Otec žalovaného 1/ F. D. na rozdiel od brata K. tlaku podľahol a K. vyplatil kompenzáciu vo výške 11.500,- Kčs za seba a 3.500,- Kčs za brata K.. V liste z XX.X.XXXX K. výslovne uviedol „Tým je vysporiadanie úplné a nebudem do budúcnosti už nič nárokovať“. V roku 2006 nekorektným nátlakom zo strany súčasnej žalobkyne O. K., rod. D. (dedička po X.. K. D.), docielila, že brat F. a syn K. D. ml. (K. D. nar. XX.XX.XXXX) podpísali darovacie zmluvy na prevod podielu vo veľkosti X/X na brata K.. Zmluva bola podpísaná na notárskom úrade, ktorému v roku 2009 adresovali list, v ktorom žiadali zrušenie predmetných darovacích zmlúv. Zrušenie žiadali preto, že v tomto čase ich už brat K. žiadal aj o reálne rozdelenie dvora, s ktorým ani v tom čase nesúhlasili. Vzhľadom na neuvedomelosť oboch darcov a ich neznalosť zákonov nadobudli darovacie zmluvy platnosť a boli následne zapísané do katastra nehnuteľností. Do dnešného dňa nebola F. D. ani jeho pozostalým vrátená čiastka - finančné vyrovnanie, ktoré F. K. preukázateľne vyplatil ešte v roku 1988. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti, trval na priznaní vecného bremena
- práva prechodu cez pozemky CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X pre žalovaných, čím dôjde aspoň k čiastočnému zmäkčeniu tvrdostí rozhodnutia súdu, ktorým rozdelil spoluvlastníctvo.
13. Na základe nesúhlasu žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby v časti zriadenia vecného bremena - práva prechodu pre žalovaných 1/ a 2/ a absencie výslovného súhlasu žalovaného 2/ so späťvzatím žaloby v špecifikovanej časti, súd uznesením č.k. 2C/233/2010-265 zo dňa 18.09.2017, právoplatným
dňa 25.09.2017, v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP späťvzatie žaloby v časti zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov novovytvorených parciel CKN XXX/X a CKN XXX/X za účelom prechodu pešo cez parcelu CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X nepripustil a v tejto časti konanie nezastavil.
14. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 15.01.2018 a na deň 29.03.2018, ktoré pred ich otvorením odročil bez meritórneho prejednania veci, z rôznych dôvodov uvedených v príslušných zápisniciach a následne súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 10.05.2018, na ktoré sa dostavila žalobkyňa ako aj právna zástupkyňa žalobkyne, ktoré vzali termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania s tým, že písomne už predvolávané nebudú. Dostavil sa žalovaný 1/ S. D., ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Nedostavil sa žalovaný 2/ K. D., ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, dostavil sa splnomocnený zástupca žalovaného 2/, ktorého súd na pojednávanie nepredvolával, nakoľko splnomocnenie na zastupovanie žalovaného 2/ pre splnomocneného zástupcu - svojho syna K. D. bolo súdu predložené na pojednávaní s tým, že splnomocnený zástupca žalovaného 2/ ospravedlnil zároveň neprítomnosť žalovaného 2/ z dôvodu choroby a súhlasil, aby súd vec prejednal aj v neprítomnosti žalovaného 2/. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 CSP, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného 2/.
15. Súd na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právnej zástupkyne žalobkyne a tiež s prednesom žalovaného 1/ a s prednesom splnomocneného zástupcu žalovaného 2/ a tiež vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označili strany sporu a ktorých fotokópie doložili do súdneho spisu v priebehu konania, a to najmä: podanie Obce Pohorelá zo dňa 24.05.2016 označené ako sťažnosť na susednú závadnú stavbu - oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu a výzva, prepúšťacia správa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta, vyjadrenie Obce Pohorelá zo dňa 18.11.1996, čestné vyhlásenie O. D. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zistil tento skutkový stav.
16. Z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že navrhuje aj v súlade s intenciami rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici návrh žalovaných na zriadenie vecného bremena zamietnuť. Podľa jej názoru nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby zriadil súd vecné bremeno a to právo prechodu cez novovzniknuté parcely, ktoré patria do vlastníctva žalobkyne. V danej veci podľa jej názoru nie je preukázané, že by žalovaní mali v minulosti právo prechodu, taktiež ani to, že vlastnia nehnuteľnosť, ku ktorej by mali mať prístup a ku ktorej je potrebné prechádzať cez novovzniknuté parcely žalobkyne a predtým právneho predchodcu žalobkyne. Taktiež pokiaľ žalovaní uvádzali vo svojich vyjadreniach, že ich matka chce chodiť k dcére cez tieto pozemky, takéto tvrdenie a argumentácia podľa jej názoru neobstojí v zmysle zákona. Sú na to aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, za akých podmienok možno takéto vecné bremeno a to právo prechodu zriadiť. Zároveň poukázala na to, že pokiaľ žalovaní uvádzali, že na pozemkoch, ktoré pripadli pri reálnom rozdelení do vlastníctva žalobkyne majú šopu, poukázala na to, že Obcou Pohorelá bolo nariadené, aby táto šopa bola odstránená, nakoľko ohrozovala susediace stavby suseda, ktorý susedí s týmto pozemkom. K uvedenému predložila súdu ako dôkaz aj vyjadrenie, resp. podanie Obce Pohorelá. Podľa jej názoru nie sú splnené predpoklady ani v zmysle judikatúry vyšších súdov, aby súd zaťažil novovzniknutý pozemok, ktorý pripadol do vlastníctva právneho predchodcu žalobkyne, resp. v súčasnosti žalobkyne vecným bremenom právom prechodu. Zároveň si v prípade úspechu uplatnila trovy konania. Ďalej ešte uviedla, že uvedená stavba hospodárskej budovy bola už odstránená. Pokiaľ by ale aj nebola odstránená, takéto právo prechodu by žalovaným ani nevzniklo, nakoľko táto stavba ani nebola zapísaná do katastra nehnuteľnosti ako nehnuteľnosť.
17. Z prednesu žalovaného 1/ S. D. súd okrem iného zistil, že čo sa týka tej šopy, teda hospodárskej budovy, ohľadne ktorej tu bolo predložené písomné podanie zo strany právnej zástupkyne žalobkyne, táto šopa, resp. hospodárska budova bola užívaná K. D., teda otcom žalovaného 2/ a X/X, ktoré dodnes ešte stoja boli užívané jeho otcom. Žalobkyňa ani nevedela, kto čo užíval, pričom odstránené to bolo na ich náklady, nie na náklady žalobkyne. Čo sa týka otázky zriadenia vecného bremena, k tomu uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa jednoznačne nevyjadril, či sa môže zriadiť vecné bremeno. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, keď tam je uvedené, že „s prihliadnutím na uvedené treba mať za to, že súd môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti i vtedy, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemá slúžiť na prístup k inej novovzniknutej nehnuteľnosti, ale k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo
spoluvlastníctva. Len takýto výklad totiž zachová aj ustupujúcemu spoluvlastníkovi doterajší rozsah práv a umožní reálny výkon práv k predmetu jeho výlučného vlastníctva.“ Ďalej krajský súd poukázal na to, že okresný súd tieto skutočnosti v súdenej veci neskúmal. Taktiež poukázal na uznesenie Okresného súdu Brezno, ktorým nezastavil konanie v časti zriadenia vecného bremena. Čo sa týka otázky zriadenia vecného bremena a dôvodov, poukázal v tejto veci na svoje písomné vyjadrenie, na tých dôvodoch, ktoré uviedol písomne trvá, netýkalo sa to len prechodu, boli tam aj tie hospodárske budovy a ostatné budovy, ktoré sa nachádzajú na novovytvorených pozemkoch, ktoré majú pripadnúť žalobkyni. Poukázal na to, že celý pozemok aj dvor bol využívaný viacerými rodinami a užívali tieto rodiny aj šopu aj pivnicu, ktoré sú súčasťou tohto dvora. Tiež doložil k svojmu písomnému vyjadreniu aj prepúšťaciu správu jeho matky C. D.. Tie budovy, ktoré sú postavené na pozemku, ktorý má pripadnúť žalobkyni, a to humno, šopa, stodola, pivnica a šopa nad pivnicou využíva jeho rodina a to sestra s rodinou, ktorá býva 10 m od týchto pozemkov vo vlastnom dome. V tomto rodinnom dome, ktorý vlastní v spoluvlastníctve a ktorý je postavený na pozemkoch, ktoré po reálnom rozdelení spoluvlastníctva majú pripadnúť do jeho podielového spoluvlastníctva, býva jeho mama C. D., taktiež tam býva mama žalovaného 2/ O. D. a taktiež syn žalovaného 2/ K. D. s rodinou.
18. Z prednesu splnomocneného zástupcu žalovaného 2/ súd okrem iného zistil, že by sa chcel vyjadriť k tomu zriadeniu vecného bremena v tom zmysle, že oni užívali tú časť pozemku, resp. hospodárskej budovy, alebo šopy, ktorá bola odstránená. Ich rodina užívala túto šopu, avšak keďže potom následne túto stavbu, resp. šopu dlhý čas neužívali, chátralo to a dostalo sa to do takého stavu, že musela byť odstránená. Užívali aj pivnicu, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý má pripadnúť do vlastníctva žalobkyne, avšak ani túto už v súčasnosti nevyužívajú, nakoľko zemiaky už nepestujú a v podstate tento pozemok, ktorý má pripadnúť do vlastníctva žalobkyne ani ostatné stavby na ňom stojace v súčasnosti už ich rodina a predovšetkým ani otec ako žalovaný 2/ K. D. neužíva. Majú prístup k domu, ktorý je na ich pozemku, ktorý má pripadnúť do ich spoluvlastníctva, teda do spoluvlastníctva jeho otca K. D., majú prístup z hlavnej cesty a v tomto dome býva aj jeho otec ako žalovaný 2/, avšak ako už uviedol, tie pozemky ani stavby, ktoré sú na pozemku, ktorý má pripadnúť do vlastníctva žalobkyne, oni v súčasnosti už nevyužívajú.
19. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že aj na základe zo strany súdu rekapitulovaných dôkazov, aj na základe dnešného pojednávania prednesov žalovaných naďalej teda navrhuje, aby súd túto žalobu na zriadenie vecného bremena zamietol, nakoľko nie sú na túto žalobu zákonné dôvody či už v zmysle zákona, alebo v zmysle platnej judikatúry. Je preukázané a nebolo to vyvrátené, že žalovaní nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, čiže ich osoba nie je totožná s vlastníctvom žiadnej nehnuteľnosti, ku ktorej by mal súd zriadiť toto vecné bremeno pri zrušení spoluvlastníctva, resp. vecné bremeno by bolo existovalo do zrušenia podielového spoluvlastníctva. Žiadnu takú nehnuteľnosť nevlastnili, neboli vlastníkmi. Zároveň dôvod, ktorý uvádzal žalovaný 1/, že má chorú matku a že tej je ľahšie chodiť cez prakticky už cudzí pozemok, aby bol cudzí pozemok zaťažený jej právom prechodu k svojej dcére, to taktiež nie je dôvod, nakoľko sa jedná len o uľahčený prístup. Sám uvádza, že pokiaľ by tadiaľ nemohla matka chodiť, tak by musela ísť cez cestu, o ktorej hovoril aj žalovaný 2/, že vlastne, resp. aj jeho právny zástupca na tomto pojednávaní, že jesto kade sa dostať na tie vedľajšie nehnuteľnosti, veď je tam cesta, čiže uľahčený prístup aj NS tak rozhodol. Nemôže byť dôvodom, aby bol niekto obmedzený vo vlastníckom práve, sme ľudia, čiže sme postihnuteľní chorobami, nie je možné, keď ochorie ktokoľvek, aby zároveň zaťažil cudzí pozemok a obmedzil vo vlastníckom práve iného. Vlastnícke právo je chránené tak našimi zákonmi, ústavou a listinou o ochrane práv a slobôd, to znamená to je veľmi závažný zásah do vlastníckeho práva. To znamená taký dôvod, že mama ochorela a predložil tu lekársku správu nie je dôvodom na to, aby súd obmedzil vlastnícke právo. Nemusela to hovoriť, nakoľko to len kvôli tomu, že bolo tu prednesené, že mohla by požiadať o zriadenie osobného práva. Tvrdila, že to by nemohlo prejsť, vzhľadom na platnú judikatúru. Takže navrhla zamietnuť žalobu. Čo sa týka trov, pokiaľ súd prizná trovy, tak navrhuje, aby bol zaviazaný len žalovaný 1/ ako uviedla, žalovaný 2/ sa nedomáha tohto práva prechodu, pravdivo vypovedal, že tadiaľ ani nechodí a má kade chodiť tam vedľa tou cestou, to znamená že podľa nej by to bolo nespravodlivé, aby boli zaviazaní spoločne a nerozdielne.
20. V záverečnej reči žalovaný 1/ uviedol, že by chcel uviesť na záver v celej tejto záležitosti, ktorá sa ťahá už veľa rokov, že jeho rodina doplatila na túto situáciu najviac, nakoľko 3-krát odškodnila pána K. D.. Rešpektuje rozhodnutia súdu, ale nesúhlasí s nimi, nakoľko to bolo zo začiatku prehováranie pána K. D.. Navrhol v tejto veci, aby súd zobral na zreteľ najmä jeho písomné stanoviská, ktoré v tejto veci podával.
21. Žalobkyňa doložila do spisu list Obce Pohorelá zo dňa 24.05.2016 označený ako „sťažnosť na susednú závadnú stavbu - oznámenie o výsledku štátneho stavebného dohľadu a výzva“, z ktorého súd zistil, že Obec Pohorelá v spolupráci so Spoločným obecným úradom Polomka na základe sťažnosti K. H., bytom N., vykonala dňa 12.05.2016 štátny stavebný dohľad (ďalej SSD) podľa § 98 - 102 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/ v znení neskorších predpisov, na mieste stavby a pozemkov. Sťažnosť sa týkala nebezpečenstva zrútenia hospodárskej budovy na pozemku KN-C XXX a tým poškodenia novostavby rodinného domu na parcele KN-C XXX. Podľa zistení týkajúcich sa sťažnosti na pozemkoch KN-C XXX, XXX je postavená hospodárska budova - drevostavba so sedlovou strechou. Pôvodná krytina je drevený šindeľ, teraz pokrytý sčasti skorodovaným plechom. Plechová krytina z južnej strany chýba v dĺžke cca 6 metrov a šindeľ v tomto mieste už chýba. Do stavby zateká už dlhší čas, zostali len krokvy a laty. Zrub vo vrchnej časti je prehnitý. Zvyšná časť hospodárskej budovy je zatiaľ v dobrom stavebnotechnickom stave. Medzi strešnou konštrukciou rozostavaného rodinného domu a strešnou konštrukciou hospodárskej budovy je vzdialenosť cca 1 meter a je veľmi pravdepodobné, že pri zrútení hospodárskej budovy bude poškodená novostavba rodinného domu. Hospodárska budova bola podľa vyjadrení účastníkov konania postavená v 19. storočí a nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Pozemky, na ktorých je stavba postavená, sú záhrady. Podľa vyjadrenia účastníkov SSD je stavba vo vlastníctve dvoch vlastníkov. Južná časť je vo vlastníctve K. D., severná časť vo vlastníctve S. D.. Tretia vlastníčka pozemku O. K. zaslala na stavebný úrad list, že nemá žiadny vlastnícky vzťah k hospodárskej budove. K. D., zastupujúca manžela K. D., prehlásila, že je ochotná poškodenú časť stavby odstrániť, ale na odstránenie nemajú peniaze, nakoľko sú dôchodcovia. Na základe zistených skutočností stavebný úrad týmto listom vyzval K. D. na odstránenie poškodenej časti stavby bez krytiny na parcelách KN-C XXX, XXX alebo opravu krovu a osadenie novej strešnej krytiny hospodárskej budovy v lehote max. do dvoch mesiacov od doručenia tejto výzvy. V prípade nesplnenia výzvy bude začaté konania o priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Odstránenie stavby je možné svojpomocne v spolupráci so stavebným dozorom alebo dodávateľsky. Stavebný odpad je možné likvidovať len v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch. Vlastník stavby zodpovedá za prípadné škody, ktoré vzniknú na novostavbe rodinného domu nekontrolovaným zrútením hospodárskej budovy. Predmetný list bol doručovaný K. H., Za C. XXX, XXX XX N., K. D., kpt. R. XXX, XXX XX N., O. K., L. XXXX/XX, XXX XX N., S. D., J. XXXX/X, XXX XX D. D..
22. Žalovaný 1/ S. D. do spisu doložil doklady preukazujúce zdravotný stav jeho matky C. D. z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica, Ortopedické oddelenie, ohľadom jej hospitalizácie v období od 06.11.2014 do 11.11.2014 s diagnózou Ischialgia.
23. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
24. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pôvodného žalobcu X.. K. D. (súčasná žalobkyňa O. K. je jeho právna nástupkyňa) a pôvodne žalovaného 1/ F. D. (súčasný žalovaný 1/ S. D. je jeho právny nástupca) a žalovaného 2/ K. D. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom D., katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v k.ú. N., a to parc. reg. "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX záhrady o výmere XXX m2, č. XXX záhrady o výmere XXX m2 ich reálnym rozdelením podľa Geometrického plánu GeoPLUS s.r.o., číslo plánu 36041459-340/2008 a zároveň zriadenie vecného bremena pre žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov novovytvorených parciel P. XXX/X a CKN XXX/ X, za účelom prechodu pešo cez parcely CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X, pričom povinný z vecného bremena bude žalobca a oprávnení z vecného bremena budú žalovaní 1/ a 2/. Tunajší súd v poradí druhým rozsudkom č.k. 2C/233/2010-158 zo dňa 20.12.2013 vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vedené v katastrálnom území N., obec N., okres D., na LV č. XXXX ako parcela CKN XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX, záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX, záhrady o výmere XXX m2, vo výroku II. súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vyporiadal rozdelením veci podľa Geometrického plánu GeoPLUS s.r.o., číslo plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, tak, že žalobcovi X.. K. D. prikázal do vlastníctva novovytvorené nehnuteľnosti podľa uvedeného geometrického plánu ako parcelu CKN XXX, záhrada o výmere XXX m2, CKN XXX/X, zastavané plochy o výmere XX m2, CKN XXX/X, zastavané plochy o výmere XXX m2 a žalovanému 1/ F. D. a žalovanému 2/ K. D. prikázal do
podielového spoluvlastníctva, každému v rovnakom podiele, t.j. každému polovicu k novovytvoreným nehnuteľnostiam podľa vyššie uvedeného geometrického plánu ako parcelu CKN XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX/X, zastavané plochy o výmere XXX m2, vo výroku III. súd zriadil pre žalovaných 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníkov novovytvorených parciel CKN XXX/ X a CKN XXX/X vecné bremeno za účelom prechodu pešo cez parcelu CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X a napokon súd vo výroku IV. rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.09.2014 napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., a IV. potvrdil a rozsudok okresného súdu vo výroku III. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
25. Vzhľadom na uvedené predmetom konania v prejednávanej veci zostala už len otázka zriadenia vecného bremena pre žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov novovytvorených parciel CKN XXX/X a CKN XXX/X, za účelom prechodu pešo cez parcely CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X, pričom povinný z vecného bremena bude žalobca a oprávnení z vecného bremena budú žalovaní 1/ a 2/, nakoľko rozsudok tunajšieho súdu č.k. 2C/233/2010-158 zo dňa 20.12.2013 v napadnutej časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.09.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2016.
26. V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že žaloba v časti zriadenia vecného bremena pre žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov novovytvorených parciel CKN XXX/X a CKN XXX/X, za účelom prechodu pešo cez novovytvorené parcely CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X nie je dôvodná.
27. Ako uviedol tunajší súd v rozsudku č.k. 2C/233/2010-158 zo dňa 20.12.2013, v priebehu konania súd vykonaným dokazovaním, a to obhliadkou na mieste samom zistil, že nehnuteľnosti - pozemky, ktorých podielové spoluvlastníctvo sa žiadalo vyporiadať, tvoria ucelenú zástavbu s rodinným domom, prednou časťou dvora, záhradou a hospodárskou časťou. Celá zástavba je od susediacich pozemkov oddelená plotom, prípadne časť hraníc pozemkov tvorí múr susedného domu, v zadnej časti vymedzeného priestoru sa nachádza humno ležiace na hranici pozemkov a obecnej komunikácie. Vstup na uvedený priestor je z asfaltovej obecnej komunikácie cez parcelu č. XXX, v zadnej časti sa nachádzajú parcely č. XXX a XXX. Zo zadnej časti ohraničeného priestoru je tak isto možný vstup cez humno z obslužnej obecnej komunikácie. V prednej časti takto uvedeného uceleného priestoru, po jeho ľavej strane sa nachádza rodinný dom súpisné číslo XXX, za ním hospodárske budovy (dreváreň, šopa). Po ľavej strane od vstupu na pozemok sa nachádza obslužná a spoločenská časť dvora spolu s vjazdom pre prípadné motorové vozidlo. Predná časť priestoru je od zadnej oddelená dreveným plotom. Zadnú časť dvora je možné charakterizovať ako hospodársku časť, s ovocnými stromami, výbehom hospodárskych zvierat (sliepky) a na konci s humnom nachádzajúcim sa na celej zadnej časti vymedzeného priestoru. V zadnej časti dvora, oddelenej dreveným plotom sa nachádza hospodárska budova so základmi slúžiaca ako pivnica, bez jej zápisu ako stavby do KN. Technický stav humna je značne zanedbaný, opravu v budúcnosti vyžaduje aj vonkajšie oplotenie, drevený plot oddeľujúci spoločenskú a hospodársku časť dvora. Na pozemkoch sa nachádzajú rôzne hnuteľné veci, ktoré slúžia, resp. v minulosti slúžili hospodárstvu.
28. Súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na to, že v prejednávanej veci po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho a vrátení veci v zrušenej časti na ďalšie konanie došlo k viacerým zmenám. Ako strana sporu na strane žalobcu pôvodne vystupoval X.. K. D., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom jeho právnou nástupkyňou sa stala jeho dcéra O. K., rod. D., s ktorou súd pokračoval v konaní ako so žalobkyňou. Ako strana sporu na strane žalovaných pôvodne vystupoval aj F. D. ako žalovaný 1/, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom jeho právnym nástupcom sa stal jeho syn S. D., s ktorým súd pokračoval v konaní ako so žalovaným 1/.
29. Ako konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.09.2014, pôvodný žalobca X.. K. D. v súdenej veci súhlasil (navrhol) so zriadením vecného bremena na odčlenených nehnuteľnostiach z pôvodných nehnuteľností, z dôvodu vedomosti o tom, že „za parcelou registra „C“ č. XXX/X sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve dcéry pôvodného žalovaného 1/ F. D.“. Pôvodne žalovaný 1/ F. D. a žalovaný 2/ K. D. sa v konaní zriadenia vecného bremena, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výslovne nedomáhali, avšak tvrdili, že „cez pozemky,
ktoré sa podľa žaloby žiadali prikázať do vlastníctva žalobcovi, chodia do inej časti obce za svojimi príbuznými“.
30. V priebehu konania súčasná žalobkyňa O. K. však netrvala na zriadení vecného bremena pre žalovaných 1/ a 2/ ako vlastníkov novovytvorených parciel P. XXX/X a CKN XXX/X, za účelom prechodu pešo cez parcely CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X, žalobu v tejto časti vzala späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. So zastavením konania v tejto časti zriadenia vecného bremena však nesúhlasil súčasný žalovaný 1/ S. D., keď ako dôvody svojho nesúhlasu uviedol, že jeho matka C. D., ktorá v súčasnosti obýva nehnuteľnosť, ktorá je postavená na pozemku v jeho vlastníctve a bezprostredne susedí s pozemkami CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX /2, ktorých sa právo prechodu týka, by mala nezriadením tohto práva prechodu zamedzený priamy prístup k nehnuteľnosti - rodinnému domu vlastnej dcéry (jeho sestry C. J.), ktorý sa nachádza asi necelých 10 m od týchto pozemkov a musela by obísť cca 800 m, čo by vzhľadom na jej zdravotný stav bolo neúnosné, nakoľko jeho mama a sestra sa vzájomne denne navštevujú vzhľadom na mamin zdravotný stav. Taktiež žalovaný 1/ argumentoval tým, že na novovytvorených pozemkoch CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX/X prikázaných do vlastníctva žalobkyne sa nachádzajú hospodárske budovy, ktoré neboli predmetom tohto konania o rozdelení spoluvlastníctva, ktoré sú využívané jeho rodinnými príslušníkmi, rozdelenie dvora úplne zrušilo funkčnosť dvora a organizačné začlenenie budov, nakoľko na novovytvorených pozemkoch v spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ sa nachádza rodinný dom a maštale pre hospodárske zvieratá a na novovytvorených pozemkoch prikázaných do vlastníctva žalobkyne sa nachádza pivnica na potraviny, šopa, stodola a humno na skladovanie krmiva pre hospodárske zvieratá a prístup k týmto budovám je nevyhnutný, nakoľko tieto využíva jeho rodina. Žalovaný 2/ sa k späťvzatiu žaloby v tejto časti zriadenia vecného bremena a k možnosti zastavenia konania v tejto časti nevyjadril. V priebehu ďalšieho konania na pojednávaní žalovaný 1/ S. D. argumentoval aj tým, že tie budovy, ktoré sú postavené na pozemku, ktorý má pripadnúť žalobkyni, a to humno, šopa, stodola, pivnica a šopa nad pivnicou využíva jeho rodina a to sestra s rodinou, ktorá býva 10 m od týchto pozemkov vo vlastnom dome. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že v tomto rodinnom dome, ktorý vlastní v spoluvlastníctve a ktorý je postavený na pozemkoch, ktoré po reálnom rozdelení spoluvlastníctva majú pripadnúť do jeho podielového spoluvlastníctva, býva jeho mama C. D., taktiež tam býva mama žalovaného 2/ O. D. a taktiež syn žalovaného 2/ K. D. s rodinou. Žalovaný 2/ K. D. v zastúpení svojím synom K. D. ako splnomocneným zástupcom na pojednávaní uviedol, že pozemok, ktorý má pripadnúť do vlastníctva žalobkyne ani ostatné stavby na ňom stojace v súčasnosti už ich rodina a predovšetkým ani otec ako žalovaný 2/ K. D. neužíva, keď zároveň uviedol, že majú prístup k domu, ktorý je na ich pozemku, ktorý má pripadnúť do ich spoluvlastníctva, teda do spoluvlastníctva žalovaného 2/ K. D., majú prístup z hlavnej cesty a v tomto dome býva aj žalovaný 2/.
31. Ako uviedol aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.09.2014, zriadiť vecné bremeno podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže súd aj bez návrhu, avšak zriadenie vecného bremena podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v tom prípade, keď sa z okolností prípadu zriadenie vecného bremena javí ako nevyhnutné východisko na riešenie situácie.
32. Súd môže vecné bremeno zriadiť i bez návrhu, ak ide o novovzniknutú nehnuteľnosť v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Najčastejšie ide o využitie zariadenia vybudovaného za účelom lepšieho využitia celej pôvodne nerozdelenej nehnuteľnosti (napr. studne, vodovodné alebo plynové potrubie, kanalizácia, prístup na komunikáciu, vjazd na pozemok a pod.), ktoré sa rozdelením veci dostáva do vlastníctva iba jedného z pôvodných spoluvlastníkov (R 50/1985).
33. S poukazom na vyššie uvedené a na vykonané dokazovanie potom súd dospel k názoru, že za takéhoto stavu veci nie sú splnené zákonné predpoklady na zriadenie vecného bremena v súdenej veci. Je potrebné zdôrazniť, že zriadiť vecné bremeno je možné len v tom prípade, ak je splnená zákonná požiadavka na zhodu vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti, majúceho byť oprávneného z vecného bremena, s vlastníkom tej nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup, alebo k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. V danej veci nebolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ vlastnia nehnuteľnosť, ku ktorej je potrebné prechádzať cez novovzniknuté pozemky vo vlastníctve žalobkyne a ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup, alebo takú nehnuteľnosť, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. V súčasnosti sa zriadenia vecného bremena domáhal už len žalovaný 1/ S. D.. Pokiaľ žalovaný 1/ ako dôvod uvádzal, že
jeho matka C. D., ktorá v súčasnosti obýva nehnuteľnosť, ktorá je postavená na pozemku v jeho vlastníctve a bezprostredne susedí s pozemkami CKN XXX, CKN XXX/X a CKN XXX /2, ktorých sa právo prechodu týka, by mala nezriadením tohto práva prechodu zamedzený priamy prístup k nehnuteľnosti, a to rodinnému domu vlastnej dcéry C. J., ktorý sa nachádza asi necelých 10 m od týchto pozemkov a musela by obísť cca 800 m, čo by vzhľadom na jej zdravotný stav bolo neúnosné, ani v tomto smere nebola splnená podmienka zhody vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti majúceho byť oprávneného z vecného bremena s vlastníkom tej nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup. Navyše je potrebné prisvedčiť právnej zástupkyni žalobkyne, že by sa jednalo len o uľahčený prístup, čo nemôže byť dôvodom na to, aby súd obmedzil vlastnícke právo žalobkyne k novovytvorenému pozemku. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v prípade uvedenom v § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy iba zriadenie vecného bremena spojeného s vlastníctvom nehnuteľnosti, nie osobné vecné bremeno patriace určitej osobe. Pokiaľ ďalej žalovaný 1/ argumentoval tým, že tie budovy, ktoré sú postavené na pozemku, ktorý má pripadnúť žalobkyni, a to humno, šopa, stodola, pivnica a šopa nad pivnicou využíva jeho rodina a to sestra s rodinou, ktorá býva 10 metrov od týchto pozemkov vo vlastnom dome, ani v tomto prípade nebola splnená podmienka zhody vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti majúceho byť oprávneného z vecného bremena s vlastníkom tej nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup. Navyše v priebehu konania bolo zistené, že stavba hospodárskej budovy bola pre jej zlý technický stav odstránená a zároveň je potrebné prisvedčiť právnej zástupkyni žalobkyne, že pokiaľ by aj nebola odstránená, táto stavba nebola zapísaná v katastri nehnuteľností ako nehnuteľnosť, čo sa zároveň týka aj ostatných budov, na ktoré poukazoval žalovaný 1/, a to humno, šopa, stodola, pivnica a šopa nad pivnicou, ktoré taktiež nie sú zapísané v katastri nehnuteľností ako nehnuteľnosti. Zároveň je potrebné poukázať na to, že v danom prípade pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam reálnym rozdelením došlo k vytvoreniu časti tvorenej novovzniknutými parcelami č. XXX, č. XXX/X a č. XXX/X o výmere XXX m2 (ktorá pripadla žalobkyni) a časti tvorenej parcelami č. XXX/X a č. XXX/X o celkovej výmere XXXX m2 (ktorá pripadla žalovaným 1/ a 2/ do podielového spoluvlastníctva o výške spoluvlastníckeho podielu X/X), pričom každá novovzniknutá časť tvorí ucelený priestor bez priestorového zasahovania do druhej novovzniknutej časti, má svoj prístup z obecných komunikácií a je možné jej účelné využitie. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalovaného 2/ novovytvorený pozemok, ktorý pripadol do vlastníctva žalobkyne a ani ostatné stavby na ňom stojace v súčasnosti už ich rodina a predovšetkým ani otec ako žalovaný 2/ K. D. neužíva, keď zároveň uviedol, že k domu, ktorý je na novovytvorenom pozemku, ktorý pripadol do spoluvlastníctva žalovaného 2/ K. D., majú prístup z hlavnej cesty. Ako zdôraznil aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku, pri zriadení vecného bremena pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením, treba mať na zreteľ základnú zásadu ústavného práva, že vlastníctvo je nedotknuteľné a je ho možné obmedziť len na základe zákona v nevyhnutnej miere a zároveň len v tom prípade, keď sa z okolností prípadu zriadenie vecného bremena javí ako nevyhnutné východisko na riešenie situácie. S poukazom na dôvody, ktoré uvádzal žalovaný 1/, pre ktoré by súd mal zriadiť vecné bremeno pre žalovaných - právo prechodu pešo cez novovytvorené parcely žalobkyne, potom súd nemal preukázané, že sa zriadenie vecného bremena javí ako nevyhnutné východisko na riešenie situácie. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v časti zriadenia vecného bremena postupoval podľa uvedených princípov a dospel k záveru, že za takéhoto stavu veci nie sú splnené predpoklady na zriadenie vecného bremena v prejednávanej veci v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko súd mal za to, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady na zriadenie vecného bremena v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepovažoval potom za potrebné ďalej skúmať, či vecné bremeno má spočívať v práve prechodu cez celý novovzniknutý pozemok vlastníka, ktorého vlastnícke právo má byť obmedzené, alebo či postačí toto vlastnícke právo obmedziť len v určitom rozsahu, ktorý je možné vyznačiť napr. v príslušnom geometrickom pláne, keď zároveň v tomto smere nebolo stranami navrhnuté ani žiadne dokazovanie.
34. Na základe uvedených dôvodov preto súd žalobu v časti zriadenia vecného bremena pre žalovaných 1/ a 2/ (keď predmetom sporu zostala po rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.09.2014 len táto časť) ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Tunajší súd v rozsudku č.k. 2C/233/2010-158 zo dňa 20.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/535/2014-187 zo dňa 25.09.2014 o trovách konania nerozhodol, keďže rozhodol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto súd v tomto rozsudku rozhodoval o trovách celého konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách podľa § 255 ods. 1 CSP (R 54/1973), teda podľa úspechu vo veci, pričom v prejednávanej veci dospel súd k záveru, že sú na to splnené podmienky. V súdenej veci súd vyhovel žalobe a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu spôsobom, ktorý bol navrhovaný, keďže k mimosúdnej dohode podielových spoluvlastníkov vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva nedošlo, pričom žalovaní so zrušením podielového spoluvlastníctva pred súdnym konaním a ani počas neho nesúhlasili. Vo veci bola tak plne úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %. Pokiaľ aj súd týmto rozsudkom zamietol žalobu v časti zriadenia vecného bremena pre žalovaných 1/ a 2/, nepovažoval to za neúspech žalobkyne v tejto časti, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno aj bez návrhu a keďže v tejto časti bola vec vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, musel súd o tejto časti opätovne rozhodnúť. Navyše zriadenia vecného bremena sa domáhal už len žalovaný 1/ S. D.. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v nadväznosti na ich vyčíslenie úspešnou stranou (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.