Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v sporovej veci žalobkyne: B. E., X.. X.X.XXXX, F. X Y. L., S. R., zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14 v Bratislave, proti žalovanej: P. P., X.. XX.X.XXXX, X. XX Y. L., S. R., zastúpená: Mgr. Patrik Baltazarovič, AK Vlčkova 8/A v Bratislave, o 5.400 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 10.4.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 5.400 € s príslušenstvom, titulom nezaplatenia nájomného za byt v zmysle Zmluvy o nájme zo dňa 14.2.2015.

2. Žalobu zdôvodnila tým, že žalovaná si od začiatku nájomného vzťahu uzavretého na dobu určitú od 15.2.2015 do 14.1.2017, neplnila svoje povinnosti, preto jej žalobkyňa nájom vypovedala. Nájomný vzťah zanikol 12.8.2016. Za užívanie bytu mala žalovaná platiť pravidelne mesačne nájomné v sume 500 €. Splatnosť nájomného bola k 20.dňu v mesiaci vopred. Okrem toho mala žalovaná povinnosť platiť mesačne sumu 25 € za elektrickú energiu. Napriek zmluve platila žalovaná nájom nepravidelne a viackrát ho síce uhradila, avšak nie v plnej výške. Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že žalovaná uhradila nasledovné platby nájomného: dňa 27.7.2015 sumu 500 €, dňa 23.10.2015 sumu 450 €, dňa 7.3.2016 sumu 150 €, dňa 22.3.2016 sumu 500 €, dňa 21.4.2016 sumu 500 €, dňa 23.5.2016 sumu 500 € a dňa 20.6.2016 sumu 490 €, celkom 3.090 €.

3. Žalovaná zostala dlžná sumu 5.400 €. Žalobkyňa si neuplatňuje nárok na zaplatenie alikvotnej časti nájomného za časť mesiaca august 2016 a ani sumu 10 € z neúplnej úhrady nájomného vo výške 490 € zo dňa 20.6.2016. Uplatňuje si však úrok z omeškania z jednotlivých súm dlžného nájomného ako aj náhradu trov konania.

4. Súd vydal vo veci Platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. V ňom uviedla, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva, pretože si svoje povinnosti zo zmluvy riadne splnila a nie je si vedomá žiadneho záväzku voči žalobkyni. Je pravdou, že iba časť splatného nájomného bola uhradená na účet žalobkyne, avšak všetky ostatné platby boli uhradené priamo do jej rúk. Za tým účelom žalovaná navrhla výsluch svedkov K. K. a H. P..

5. Žalovaná ďalej uviedla, že spočiatku nájomný vzťah prebiehal bezproblémovo a s platbami nájomného priamo do rúk žalobkyne. V priebehu nájomného vzťahu došlo bez pričinenia žalovanej k

zhoršeniu ich vzájomných vzťahov, preto žalovaná začala nájomné uhrádzať priamo na bankový účet žalobkyne.

6. Skutočnosť, že žalovaná uhrádzala nájomné priamo do rúk žalobkyne vyplýva aj z ich vzájomnej sms komunikácie, napr. zo správy z 25.1.2016, kedy sa dohadovali na osobnom prevzatí nájomného.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odporu (replike) doručenom súdu 26.6.2017 poprela uhrádzanie platieb nájomného v hotovosti do jej rúk. Označená sms správa je len výsledkom niekoľkých dohovorov o tom, že jej žalovaná prinesie nájomné, ktoré jej dlhovala za rok 2015. Ak by bolo jej tvrdenie pravdivé, obdobné sms správy by zrejme existovali z každého jednotlivého mesiaca doby nájmu. Výsluch navrhnutých svedkov považuje žalobkyňa za neobjektívny a zaujatý, keďže ide o sestru a druha žalovanej. Žalovaná má ešte ďalšiu sestru B., ktorá žalobkyňu varovala, že žalovaná z bytu utečie bez platenia, čo vyplýva z sms správy zo dňa 21.7.2016. Dokonca aj matka žalovanej poslala žalobkyni dňa 26.7.2016 sms správu, v ktorej ju žiada, aby dala žalovanej pokoj a že keď bude mať peniaze, tak jej zaplatí.

8. Žalovaná sa jej smiala do tváre pri odovzdávaní bytu, dokonca ju sotila o zem a utiekla. Žalovaná často mení nájom a dôvod je vždy rovnaký a to údajné zlé vzťahy s majiteľmi bytu.

9. V duplike doručenej súdu 9.8.2017 žalovaná namietla, že tvrdenia žalobkyne sú účelové a pravdu skresľujúce. Je prirodzené, že jedinými osobami, ktoré môžu dosvedčiť platby nájmu v hotovosti priamo do rúk žalobkyne, sú sestra žalovanej a jej druh, keďže títo sa v predmete nájmu nachádzali. Žalovaná mala dobré vzťahy s majiteľmi ostatných prenajímaných bytov, niekedy až nadštandardné, ak by tomu tak nebolo, neumožnili by jej zriadiť si v nich trvalý pobyt. K zmenám v nájme prišlo vždy z dôvodu výhodnejšieho nájmu, či už vzhľadom na polohu bytu, nižšie nájomné, či lepšej vybavenosti bytu.

10. Pri prevzatí výpovede z nájmu dňa 21.7.2016 žalobkyňa od žalovanej požadovala ponechať v predmete nájmu chladničku a sedaciu súpravu žalovanej ako náhradu za splatné nájomné v tomto mesiaci. Nedožadovala sa však úhrady iného, než tohto splatného nájomného.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov H. P., K. K. a E. E., oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

12. Žalobkyňa ako prenajímateľ uzatvorila so žalovanou ako nájomcom dňa 14.2.2015 Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu na F. X Y. L.. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú od 15.2.2015 do 14.1.2017. Za dobu od 15.2.2015 do 28.2.2015 bolo dohodnuté nájomné v sume 250 € a od 1.3.2015 mesačné nájomné 500 €, vždy do 20 dňa v mesiaci vopred na účet, alebo do rúk prenajímateľa (čl.5 bod 5.1 Zmluvy). V nájomnom neboli zahrnuté platby za elektrickú energiu, ktorá sa mala uhrádzať vždy po obdržaní šeku vo výške 25 € mesačne (čl.5 bod 5.2. Zmluvy).

13. Dňa 29.7.2016 bola žalovanej doručená zo strany žalobkyne Výpoveď z nájmu bytu.

14. Z výpisov z účtu predložených zo strany žalobkyne súd zistil platby nájomného vo výške a v dátumoch ako sú uvedené v žalobe.

15. V sms správe č. 1 zo dňa 25.1.2016 žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby jej priniesla nájom. Žalovaná uvádza, že bola za ňou už v sobotu. Žalobkyňa odpovedá, že neboli doma, prišli až včera večer.

16. V sms správe č.2 zo dňa 5.3.2016 o 12,43 hod. žiada žalobkyňa žalovanú, aby jej poslala zbytok 150 €. Vyzýva ju, aby jej platila nájom do 20 v mesiaci, ako bolo dohodnuté na začiatku. Večer o 19,43 hod. sa dopytuje, či jej už tie peniaze poslala.

17. V sms správe č. 3 zo dňa 27.5.2016 oznamuje žalobkyňa žalovanej, že jej prišlo vyúčtovanie za byt a majú preplatok 10 €. Budúci mesiac má teda poslať len 490 €.

18. V sms správe č.4 zo dňa 23.6.2016 píše žalovaná žalobkyni, že ju urážajú jej výkričníky, nájom platí načas, plus mínus nejaké dni. Nevie za čo má platiť úroky, ak jej tak veľmi ide o tú 20 cku, tak jej

ju zaplatí, ale chce vedieť za čo. Peniaze jej nosila aj načas spolu s prídavkami. Stane sa aj že nemá načas, ale stále jej to povedala a ospravedlnila sa.

19. V sms správe č.5 (dátum neurčený) sestra žalovanej B. P. píše žalobkyni, že vie aká je žalovaná, že keď sa majú sťahovať, neplatia nájom. Upozorňuje ju, že zdrhajú, nevie ani kam, ani kedy.

20. V sms správe č.6 (dátum neurčený) píše žalobkyňa sestre žalovanej B. P., že žalovaná má dlh 500 € + nedoplatok za elektrinu 70 €. Ďalej uvádza, že žalovaná nikdy neplatila načas, za november jej zaplatila až 1.3. Sťahuje sa na K., ona pozná majiteľa bytu a ak žalovaná nevyrovná dlh, bude to riešiť cez neho. Je to advokát a pracuje pre ich firmu.

21. V sms správe č.7 zo dňa 20.7.2016 žalobkyňa píše partnerovi žalovanej, že ju napadla ešte jedna možnosť, ako vyriešiť situáciu a to, že by v byte nechali sedačku a chladničku a nemuseli by zaplatiť nájom za tento mesiac.

22. V sms správe č.8 zo dňa 26.7.2016 matka žalovanej píše žalobkyni, aby dala žalovanej pokoj, nerobila zle, keď bude mat peniaze, tak žalovanej dá aby mohla žalobkyni vrátiť.

23. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridržala písomne podanej žaloby. Doplnila, že žalovanej ako sestre jej veľmi dobrej kamarátky H.K. P., prenajala od februára 2015 svoj byt. Od začiatku vedela, že žalovaná má finančné problémy, preto ju netlačila na okamžité platenie nájomného. V januári 2016 uzatvorila manželstvo a otehotnela. Až vtedy začala riešiť platby nájomného, lebo vedela, že pôjde na materskú a jej príjem sa zníži. Začala preto žalovanú žiadať, aby jej platila nájomné. V marci 2016 prerušila vzťahy s jej sestrou H., s ktorou sa prestala kontaktovať. Žalovaná následne začala platiť nájomné, síce oneskorene, ale platila. V júli 2016 telefonovala so žalovanou za účelom zaplatenia nájomného. Žalovaná jej oznámila, že jej žiadne nájomné už nezaplatí, pretože si našla nový nájom a musela zaplatiť depozit. S manželom išla za ňou do bytu a priniesla jej výpoveď ako aj sumár dlžných čiastok. Žiadala ju, aby jej zaplatila aj dlh za elektrinu. Žalovaná z bytu ušla, ona utekala za ňou, ale žalovaná ju sotila na zem. Opäť za ňou utekala, chytila ju, pritlačila o stenu a použila aj nadávky. Žalovaná na ňu podala trestné oznámenie a udala ju aj na Daňový úrad.

24. Žalobkyňa na otázku súdu, z akého dôvodu nikdy písomne neurgovala žalovanú na zaplatenie vysokého dlhu na nájomnom, pričom ju ale urgovala pri omeškaní s mesačnou platbou uviedla, že je to jej chyba, ale hovorila jej o tom keď sa stretli na chodbe, alebo v obchode.

25. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nájom bytu jej ponúkla žalobkyňa. Vedela, že zháňa lacnejší prenájom, keďže bývala na X. N., kde platila 640 € + energie. Uzatvorili nájomnú zmluvu a ona v byte bývala spolu so svojim druhom a dvomi deťmi. Nakoľko si po čase našla lacnejší prenájom za 290 € na K. N., oznámila žalobkyni, že sa sťahuje a chce ukončiť nájom. Žalobkyňa začala byť hysterická, požadovala zaplatenie nájomného za ďalší mesiac a oznámila jej, že má nedoplatok za elektrinu. Od 20.7.2016 sa začala sťahovať. Žalobkyňa jej zavolala, že ku nej príde. Keď prišla, nakričala na ňu a urobila škandál. Odmietla jej podpísať dohodu o ukončení nájmu a požadovala od nej ďalších 500 € na nasledujúci mesiac. Potom prišlo k incidentu, po ktorom žalovaná podala trestné oznámenie, pretože sa jej žalobkyňa vyhrážala, že bude musieť zaplatiť všetko, čo jej neuhradila na účet. Následne jej prišla výpoveď s čiastkami tvoriacimi žalovanú sumu.

26. Žalovaná zdôraznila, že žalobkyni takúto sumu nikdy nedlhovala a ona od nej túto sumu ani nikdy nepožadovala. Poukázala na sms adresovanú zo strany žalobkyne jej sestre B., kde žalobkyňa uvádza, že jej dlhuje 500 € a elektrinu 70 €. Tiež je tam uvedené, že za november jej zaplatila až 1.3., takáto suma sa na jej účte v uvedený dátum ale tiež nenachádza. Žalovaná si je vedomá omeškania s platbami nájomného a je si vedomá aj toho, že si prevzatie platieb nenechala žalobkyňou podpísať. Je to chyba, na ktorej sa poučila. Aj napriek omeškaniu, jej všetky platby nájomného riadne uhradila a uhradila jej aj dlh za elektrinu. Poukázala na to, že v žiadnej sms sa nenachádza čiastka, ktorú si žalobkyňa teraz nárokuje. Ešte v máji 2016 bol na vyúčtovaní preplatok 10 € a podľa ďalšej sms správy ju žalobkyňa vyzvala na úhradu nájomného len v sume 490 €.

27. PZ žalovanej poukázal na to, že medzi komunikáciou žalobkyne a žalovanej v spornom období neexistuje žiadna sms, či iný listinný dôkaz, ktorý by žalovanú upozorňoval na to, že dlhuje čiastku

vo výške žalovanej pohľadávky. V ďalšej sms správe z júla 2016 požadovala žalobkyňa ako náhradu nájomného za mesiac júl 2016 ponechanie chladničky a sedacej súpravy v byte.

28. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.1.2018 žalovaná poukázala aj na sms správu zo dňa 5.3.2016, v ktorej ju žalobkyňa vyzvala na zaplatenie doplatku nájomného v sume 150 € a zároveň ju upozornila na dodržiavanie jeho splatnosti. Aj z ďalších sms správ zo dňa 23.6.2016 vyplývajú rovnaké skutočnosti. V žiadnej sa však upozornenie na dlh vo výške žalovanej pohľadávky nenachádza.

29. Svedkyňa H. P. (sestra žalovanej) potvrdila platby nájomného v hotovosti do rúk žalobkyne. Uviedla, že sa tak dialo dovtedy, kým sa ona sama so žalobkyňou nerozhádala. Bolo to vo februári 2016. Následne odporučila žalovanej zasielanie nájomného na účet žalobkyne. Asi v troch prípadoch zaniesla nájomné žalobkyni sama, keď ku nej išla na návštevu. Bola svedkom platieb aj v byte žalovanej. Obe bývali v tom istom dome, žalobkyňa mala byt na 7.poschodí.

30. Svedok E. E. (manžel žalobkyne) potvrdil, že sa mu manželka sťažovala , že jej žalovaná neplatí pravidelne, alebo že jej dlhuje nájom, o konkrétnej výške dlhu sa ale nebavili. Nebol svedkom priamych platieb nájomného zo strany žalovanej ani jej sestry, vždy ich nechal samé, aby sa mohli porozprávať.

31. Svedok K. K. (partner žalovanej) potvrdil platenie nájomného v hotovosti do rúk žalobkyne. Uviedol, že tomu bol svedkom v dvoch-troch prípadoch. Problém s platbami ako takými nebol, obaja sú zamestnaní, priznal ale, že niekedy s platbami meškali. Bolo to v prípadoch, keď mali v rodine väčšie výdavky. Žalobkyňa posielala upomínacie sms jeho partnerke. Jemu poslala sms len raz, keď požadovala nájomné za mesiac júl 2016 a požadovala od nich ako náhradu, aby v byte nechali chladničku a sedaciu súpravu. Nájomné za júl však už bolo zaplatené, pretože nájom sa platil mesiac popredu.

32. V písomnom Vyjadrení vo veci zo dňa 15.2.2018 žalobkyňa opäť poprela uhrádzanie nájomného v hotovosti do jej rúk. Skutočnosť, že žalovanú písomne nevyzvala na zaplatenie dlhu vo výške žalovanej pohľadávky jej však nemôže byť na ujmu, pretože takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, ani zo zmluvy. Ide o menšiu neopatrnosť, než je údajné uhrádzanie nájomného v hotovosti bez potvrdenia o prevzatí platby. Je na žalovanej, aby preukázala platenie úhrad v hotovosti, pretože z tohto jej tvrdenia si vyvodzuje pre seba priaznivejšie procesné postavenie. Pravdou je, že žalovaná v roku 2015 uhradila na jej účet len dve platby a to v júli a v októbri a v roku 2016 začala platiť nájom až od marca, kedy k jej príjmu zo zamestnania pribudol aj príjem jej druha. Nie je tiež zrejmé, prečo chcela žalovaná z bytu utiecť, keď mohli nájom ukončiť korektne. Odmietla prevziať aj výpoveď z nájmu . Žalobkyňa nemala so žalovanou zlé vzťahy. Tie nastali až po incidente v júli 2016. Nie je pravdivá ani svedecká výpoveď sestry žalovanej, ktorá tvrdila, že nájomné asi tri krát priniesla aj sama, vôbec sa však nevedela vyjadriť k obdobiu, kedy sa tak stalo.

33. V písomnom Vyjadrení žalovanej zo dňa 8.3.2018 žalovaná poukázala aj na neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu žaloby v časti jeho príslušenstva, ktorému vôbec nerozumie, a preto k nemu nemôže zaujať ani relevantný právny postoj. Ďalej zdôraznila, že v žiadnej z SMS správ žalobkyňa počas viac ako 18 mesiacov trvajúceho nájomného vzťahu neuvádza sumu 5.400 € a v žiadnej ju nevyzvala na úhradu sumy inej, než bola výška mesačného nájomného. Dokonca pokiaľ vznikol na vyúčtovaní preplatok, žalobkyňa ho započítala na úhradu splatného mesačného nájmu a následne požadovala úhradu takto poníženej mesačnej splátky.

34. Na ďalšom pojednávaní žalobkyňa spresnila príslušenstvo pohľadávky tak, že neskôr zaplatené nájomné sa postupne započítavalo na úhradu dlžných čiastok. Za celú dobu nájmu mala žalovaná uhradiť 8.750 €, z toho treba odrátať sumu 250 € ako úhradu za prvý ? mesiac nájmu a sumu 10 €, ďalej zaplatenú sumu 3.090 €, zostatok tvorí 5.400 €.

35. Z Oznámenia Daňového úradu Bratislava zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobkyňa Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie r. 2015 a 2016 nepodala.

36. V záverečnej reči PZ žalobkyne uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších písomných podaní aj vyjadrení. Z ich strany bol nárok náležitým spôsobom preukázaný, žalovaná však svoje tvrdenia o úhradách nájomného nijako nepreukázala. Nikdy nevykonala iné platby než tie, ktoré realizovala priamo

na účet žalobkyne, preto v spore neuniesla dôkazné bremeno. Údajné hotovostné úhrady nevyplývali ani z predložených sms správ, ktoré žalovaná vytrhla z kontextu. Pokiaľ ide o výpovede svedkov H. P. a K. K., nemožno ich považovať za objektívne a nezaujaté a to pre ich blízky vzťah k žalovanej. Z vyjadrení žalovanej vyplýva, že s vkladaním nájomného na účet žalobkyne prišlo po údajnom zhoršení vzťahov a to z opatrnosti. Nakoľko k prvej úhrade vkladom na účet prišlo ešte dňa 27.7.2015, zrejme v tomto období došlo k zhoršeniu vzťahov, teda následne mala žalovaná pokračovať s vkladmi nájomného na účet, čo neurobila. K ďalšej úhrade došlo len v októbri 2015 a potom až v marci, apríli, máji a júni 2016. Tieto platby boli jedinými platbami nájomného, ktoré žalovaná uhradila. Žalovaná začala s pravidelnými úhradami až od marca 2016, kedy k jej príjmu pribudol príjem jej druha. Dovtedy nebolo objektívne možné, aby uhrádzala dohodnutý nájom a zároveň znášala ostatné životné náklady jej a osôb, s ktorými žila v spoločnej domácnosti. Ku skutočnému horšeniu vzťahov došlo až v júli 2016, kedy jej žalovaná oznámila, že jej nič nezaplatí. Až od tohto momentu začala žalobkyňa z dôvodu právnej opatrnosti dlh na nájomnom riešiť písomne. Dovtedy na to nebol dôvod. O existencii dlhu svedčí aj spôsob, akým žalovaná opustila predmet nájmu. Ak by nemala na nájomnom nedoplatok, k ukončeniu nájmu by došlo korektným spôsobom. O dlžnom nájomnom vedela aj druhá sestra žalovanej B. a tiež matka žalovanej, čo vyplýva z dôkazov založených v spise. PZ žalobkyne žiadal žalobe vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

37. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že úhrady nájomného mohli prebiehať tak hotovostnou formou, ako i bezhotovostnou. Žalobkyňa nečestným až podvodným spôsobom vymáha úhradu už zaplateného nájomného. Žalovanou predložené sms správy tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú. Každá z sms správ preukazuje, že v žiadnom štádiu nájomného vzťahu neexistoval žiaden dlh. Tieto dôkazy samostatne i vo vzájomnej súvislosti preukazujú, že ak by žalobkyňa voči žalovanej evidovala akýkoľvek niekoľko tisícový dlh, vyvíjala by iniciatívu na jeho úhradu. Takúto snahu žalobkyňa nepreukázala. Dokonca jej konanie, kedy započítala preplatok z vyúčtovania na nájomné preukazuje to, že žalovanej žiaden dlh nikdy nevznikol a ani vzniknúť nemohol. Žalovaná v súlade so zásadou spravodlivosti žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu.

38. Podľa § 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu (účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o nájme) tento zákon upravuje právne vzťahy súvisiace s krátkodobým nájmom bytu.

39. Podľa § 2 cit. zákona krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa § 3 a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.

40. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá cit. zákona krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky.

41. Podľa § 3 ods. 3 písm. a), b), c), d), e) a písm. f) cit. zákona nájomná zmluva musí obsahovať najmä údaje o zmluvných stranách, označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu, určenie, alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva, opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy, určenie doby nájmu a vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.

42. Podľa čl. 5 Zmluvy o nájme zo dňa 14.2.2015 zmluvné strany sa dohodli na nájomnom nasledovne: a) od 15.2.2015 do 28.2.2015 je nájomné vo výške 250 € a bude uhradené v deň podpisu zmluvy na účet alebo do rúk prenajímateľa.

b) od 1.3.2015 mesačné nájomné je vo výške 500 €

c) nájomné uvedené pod bodom 5.1 b) bude splatné mesačne vopred, a to vždy do 20.dňa pred začiatkom obdobia, ktorého platba sa týka a na účet alebo do rúk prenajímateľa, t.j. nájomné vo výške 500 € za mesiac marec 2015 bude splatné do 20.februára 2015, nájomné vo výške 500 € za mesiac február 2015 bude splatné do 20.marca 2015 atď.

43. Podľa § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

44. Podľa § 187 ods. 2 C.s.p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a ohliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

45. V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 14.2.2015 Zmluvu o nájme podľa zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu (žalobkyňa vykonala registráciu a bolo jej pridelené DIČ), na základe ktorej žalobkyňa ako prenajímateľ dala žalovanej ako nájomcovi do užívania 2-izbový byt na F.Ľ. X Y. L.. Tiež bolo nesporné, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 15.2.2015 do 14.1.2017, skončil však výpoveďou zo strany žalobkyne dňa 12.8.2016. V zmysle Zmluvy o nájme bolo dohodnuté platenie nájomného v sume 500 € mesačne vopred, splatné vždy do 20.dňa v mesiaci. Okrem nájomného bola žalovaná povinná platiť mesačne 25 € za elektrickú energiu v zmysle doručeného šeku. Platby nájomného bolo možné realizovať buď do rúk žalobkyne, alebo na jej účet.

46. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobkyňa použila skutkové tvrdenie, že žalovaná jej uhradila len takú sumu nájomného, ktorú realizovala vkladmi na jej účet. Toto skutkové tvrdenie podložila Výpismi z účtu v SLSP, z ktorých vyplýva zaplatenie sumy nájomného vo výške celkom 3.090 €. Podľa jej ďalšieho tvrdenia, žalovaná jej zostala dlžná sumu 5.400 €.

47. Žalovaná skutkové tvrdenie o dlhu na nájomnom poprela. Uviedla vlastné tvrdenie, že žalobkyňou deklarovanú sumu dlžného nájomného v sume 5.400 € jej zaplatila priamo do jej rúk. Toto jej vlastné tvrdenie však nevedela preukázať žiadnym listinným dôkazom, napr. potvrdením o prijatí nájmu žalobkyňou a na absenciu práve takéhoto dôkazu o splnení dlhu žalobkyňa poukázala.

48. Po vykonaní dokazovania výsluchom strán sporu, ako aj svedkov a predložených sms správ mal však súd také vážne pochybnosti o skutkovom tvrdení žalobkyne o existencii dlhu žalovanej, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby.

49. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalobkyňa nikdy žalovanú neupozornila na existenciu niekoľkotisícového dlhu, či dlhu aspoň v stovkách eur, presahujúceho výšku bežného mesačného nájomného. Žalobkyňa uviedla, že na to žalovanú upozorňovala keď sa stretli na chodbe, či v obchode, toto však zostalo len v rovine jej tvrdení. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že dlh na nájomnom začala riešiť až po tom, ako v januári 2016 uzavrela manželstvo a zostala tehotná, a teda odchodom na materskú dovolenku by sa jej príjem, ktorý v zamestnaní dosahovala, znížil. Je však nanajvýš nepravdepodobné, aby žalobkyňa ponechala žalovanú spolu s jej deťmi a partnerom, bývať v byte viac ako jeden rok len s dvomi platbami nájomného realizovanými podľa výpisu z jej účtu 27.7.2015 (po 5 mesiacoch nájmu) a 23.10.2015 (po 8 mesiacoch nájmu) a tolerovala jej zaplatenie ďalšieho (v poradí tretieho nájomného) až v mesiaci marec 2016 a to všetko bez toho, aby ju upozornila, že má obrovský dlh na nájomnom, alebo aby jej pohrozila výpoveďou z nájmu, či odstúpením od zmluvy.

50. Medzi žalobkyňou a žalovanou prebiehala sms komunikácia z ktorej súd zistil, že žalobkyňa žalovanú priebežne upozorňovala len na omeškanie s bežným mesačným nájomným (viď sms správa č.1 , č.2 a č. 4), dokonca v sms správe č. 3 z mája 2016 jej oznámila preplatok z vyúčtovania v sume 10 € a požiadala ju, aby jej zaplatila len 490 €. Je úplne nezmyselné a proti akejkoľvek rozumnej logike, aby žalobkyňa, ktorá v máji 2016 evidovala už niekoľkotisícový dlh, odpočítala žalovanej preplatok namiesto toho, aby si ho na tento dlh započítala a si ho ponechala. Pochybnosť súdu o existencii dlhu vyplýva aj z sms správy č. 7 z júla 2016 adresovanej zo strany žalobkyne partnerovi a svedkovi žalovanej. V nej žalobkyňa uvádza, že situáciu s nájmom za júl 2016 by mohli vyriešiť tak, že by žalovaná v byte ponechala chladničku a sedaciu súpravu. V sms správe č. 6 oznamuje zase žalobkyňa sestre žalovanej, že žalovaná je jej dlžná 500 € + 70 € za elektrinu. I keď táto sms nie je datovaná, z jej kontextu možno usúdiť, že bola odoslaná v mesiaci júl 2016, keď sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná sa z jej bytu rozhodla odsťahovať. Z rovnakého obdobia je aj sms správa č. 5, v ktorej sestra žalovanej Zuzana oznamuje žalobkyni, že má vedomosť v tom, že keď sa má jej sestra sťahovať, tak neplatí nájom. Z tejto sms však nevyplýva tvrdenie žalobkyne, že sestra žalovanej potvrdila, že žalovaná nikde neplatí nájomné, ale len to, že neplatí nájom, keď sa má sťahovať. Túto sms bez dátumu predložila žalobkyňa.

Žalobkyňa rovnako predložila sms č. 8 prijatú od matky žalovanej. Ani z tejto sms nevyplýva, že žalovaná dlhuje žalobkyni nájomné v niekoľkotisícovej výške. Keďže predmetná sms je z júla 2016 a v tom čase žalovaná nezaplatila v júli nájomné na ďalší mesiac, možno dôvodne predpokladať, že predmet sms sa týkal tohto dlhu. Ako však uviedol partner žalovanej vypočutý v konaní ako svedok, nájomné sa platilo mesačne vopred, teda nájom za mesiac júl 2016 bol zaplatený ešte v júni 2016, žalovaná teda požadovala nájomné za budúci mesiac august 2016, keď už žalovaná v byte nemala bývať a naviac nájom v tomto mesiaci skončil na základe výpovede dňa 12.8.2016.

51. Okrem vyššie uvedených sms, ktorých obsah potvrdzoval skôr tvrdenie žalovanej o priebežnom platení nájomného, než tvrdenia žalobkyne o jeho neplatení, súd vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhnutých svedkov.

52. Sestra i patrner žalovanej potvrdili, že žalovaná realizovala platby nájomného priamo do rúk žalobkyne až do zhoršenia vzťahov medzi žalobkyňou a sestrou žalovanej, ktoré nastalo vo februári 2016. I keď je pravdou, že v tomto prípade išlo o osoby blízke žalovanej, ich výpoveď sa súdu v kontexte s vyhodnotením obsahu sms správ javila ako pravdivá. Naviac manžel žalobkyne, rovnako blízka osoba, uviedol len to, že nebol svedkom prijatia platieb nájomného zo strany žalovanej či jej sestry, pretože pri ich návšteve odišiel, aby sa mohli porozprávať. Nemal ani vedomosť o výške dlhu, keďže, ako uviedol, bolo to v kompetencii jeho manželky a on to neriešil.

53. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a ako už bolo vyššie uvedené, obsah sms správ ako aj výsluch predvolaných svedkov a (ne)konanie žalobkyne vo veci skoršieho vymáhania údajného dlhu, nepotvrdil verziu žalobkyne o nezaplatení nájomného žalovanou vo výške žalovanej pohľadávky. Keďže nájomné bolo možné v zmysle zmluvy o nájme platiť nielen na účet žalobkyne ale aj priamo do jej rúk, súd dospel k záveru, že žalovaná realizovala tieto platby obomi možnými spôsobmi.

54. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).