Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-116-2017.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Csp/116/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanej: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. XXXX/X, C., za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske zdurženie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 960, o zaplatenie 479,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 280,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2017, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 479,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.
2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 25.09.2013 uzavrel jeho právny predchodca t.j. spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ, so žalovanou ako dlžníkom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 680 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60. týždenných splátkach po 15,24 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná 19.11.2014 a pôžička bola žalovanej poskytnutá jednorazovo hotovostne. Zároveň dňa 25.09.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa veriteľ sa viazal poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v bode I. uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 350,20 eur, a to v týždenných 60. splátkach po 5,84 eur, s tým, že celková výška mesačnej splátky z oboch zmlúv tak predstavovala sumu 21,08 eur. Do podania žaloby zaplatila žalovaná splátky v celkovej sume 785,26 eur.
3. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. O postúpení bola žalovaná upovedomená písomne.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.04.2018, pred predbežným prejednaním sporu a pred prvým pojednávaním vo veci, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 280,23 eur späť
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, s odôvodnením, že čiastočné späťvzatie sa týka nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru. S poukazom na uvedený dispozičný úkon žalobcu, súd konanie v späťvzatej časti zastavil v prvom výroku tohto rozsudku v zmysle § 144 ods. 2 a § 146 ods. 1, veta druhá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), a to bez zisťovania stanoviska žalovanej, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci.
5. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk dňa 20.02.2018 spolu s výzvou a poučením o procesných právach nevyjadrila, a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela.
6. Nakoľko v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd s poukazom na § 297 písm. b) CSP, vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vrátane všeobecných obchodných podmienok veriteľa (ďalej len VOP), zmluvou o zabezpečení splátok úveru, oznámením o postúpení pohľadávok, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav:
7.1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident financial, a.s.) ako veriteľ uzatvoril dňa 25.09.2013 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č.l. 4), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 680 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60. týždenných splátkach, vo výške prvej až predposlednej splátky 15,25 eur a poslednej splátky vo výške 14,85 eur. V rámci termínu splatnosti úveru sa v zmluve uvádza, že splatnosť poslednej splátky je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úver bol úročený ročnou úrokovou sadzbou 22,38 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou 136,68 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavujú podľa znenia zmluvy (RPMN) 70,38 % a celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť je v zmluve uvedená vo výške 914,60 eur.
7.2. V rovnaký deň (25.09.2013) uzavrela spoločnosť Provident financial, s.r.o. so žalovanou aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru (č.l. 5), na základe ktorej sa uvedená spoločnosť (veriteľ) zaviazala za odmenu v sume 350,20 eur, hradenú žalovanou v 60-tich týždenných splátkach spolu so splátkami úveru v sume 5,83 eur resp. pri poslednej splátke vo výške 6,20 eur, poskytovať žalovanej službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátok spotrebiteľského úveru v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovanej, resp. na inom mieste určenom podľa dohody strán.
7.3. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, uzavretej medzi Provident financial s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (č.l. 22), nadobudol pohľadávku voči žalovanej, z vyššie špecifikovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru, žalobca. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanej písomným podaním zo dňa 16.12.2016 (č.l. 5-rub).
7.4. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 (č.l. 6-rub) vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 479,54 eur do 16.10.2017, s upozornením že v opačnom prípade bude nútený pristúpiť k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou.
8. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.05.2014 (ďalej len Občiansky zákonník), t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.1. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8.2. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
8.3. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8.4. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
8.5. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8.6. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
8.7. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
9. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.09.2013, posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná - fyzická osoba ako spotrebiteľka, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i obchodné podmienky (ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi písmenami) mal právny predchodca žalobcu vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej a výšky úveru, pričom žalovaná obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohla reálne ovplyvniť ani neovplyvnila (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. , ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní a bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona.
10. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca pri poskytovaní predmetného úveru žalovanej konal s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k posudzovaniu schopnosti žalovanej predmetný úver splácať. Súd je preto toho názoru že bezpoplatkovosť a bezúročnosť daného úveru vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
11. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru.
Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dodávateľ by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Takýto výklad by nepochybne bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.
12. Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalovaná ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50% poskytnutého úveru a ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, pretože takúto službu si nevymienila a nanútil jej ju žalobca, pričom výška odmeny je neprimeraná, nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri tejto odmene sa súdu javí snaha žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru. Na základe tejto zmluvy bol dojednaný poplatok vo výške 350,20 eur, za ktorý však žalovaná nedostávala žiadne reálne protiplnenie, a ide tak o poplatok ktorý slúži výlučne záujmom veriteľa - dodávateľa. Žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovanou o tejto odmene a jedná sa o dojednanie, ktoré súd považuje za neprijateľné zmluvné dojednanie, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže uvedeným poplatkom sa takto umelo, o viac ako 50 % navyšuje suma, ktorú je povinný spotrebiteľ splatiť.
13. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že do začatia súdneho konania žalovaná splatila celkovo sumu 785,26 eur. Z obsahu žaloby a pripojených listín, je zároveň zrejmé, že veriteľ nezapočítaval jednotlivé splátky žalovanej prioritne na istinu ale aj na úroky a poplatky, pričom takýto postup so žalovanou nebol individuálne dojednaný. Aj v prípade ak by takéto dojednanie vyplývalo napr. zo všeobecných obchodných podmienok veriteľa, tak aj pre uvedený prípad by platilo, že takéto „dojednanie“ nebolo predmetom individuálnej dohody so žalovaným ako spotrebiteľom, a jednalo by sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ako takú v dôsledku § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatnú. Otázka, aký účel platby sa má rešpektovať je pritom kľúčová, pretože od jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola splnená. Preto mal súd za to, že pokiaľ žalovaná plnila peňažný záväzok čiastočnými úhradami, mal veriteľ jej jednotlivé čiastočné úhrady započítať na istinu, nakoľko žalovaná pri ich plnení neurčila inak. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Citované ustanovenie zakotvuje prednosť ustanovení Občianskeho zákonníka pred takými dojednaniami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by postavenie spotrebiteľa upravovali nevýhodnejšie v jeho neprospech. Ustanovenie tým obmedzuje zmluvnú voľnosť v spotrebiteľských zmluvách za účelom ochrany spotrebiteľa pred takými zmluvnými podmienkami, ktoré by jeho postavenie upravovali odchylne od Občianskeho zákonníka v jeho neprospech.
14. S poukazom na vyššie uvedené závery tak súd nemohol prihliadať na veriteľom realizované započítanie splátok žalovanej aj na úroky a poplatky, prípadne na splátky na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, a preto celú doposiaľ žalovanou splatenú sumu započítal na istinu poskytnutého úveru. Nakoľko istina poskytnutého úveru žalovanej prestavovala sumu 680 eur a žalovaná doposiaľ celkovo splatila sumu 785,26 eur, je zrejmé, že s poukazom na vyššie uvedené závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru resp. pôžičky, ako aj o neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru, žalovaná už nedlhuje žalobcovi žiadnu sumu. Súd preto podanú žalobu (s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie) ako nedôvodnú zamietol.
15. Žalovanej, ktorá bola v tomto spore úspešná (nakoľko ani čiastočné späťvzatie žaloby nemožno z procesného hľadiska pripísať žalovanej) by v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko však žalovanej podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, súd jej ani nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.